Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudkýň JUR. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného O. H., pre
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
O. H. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 1T/42/2016, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému:
O. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Ľ.
O. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac

poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v §
37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného O. H.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:
dňa 12.03.2015 v čase približne o 19,00 hodine na štátnej ceste č. III/06456 v obci Ludanice v smere
na obec Kovarce viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Škoda Roomster EČ: V. rýchlosťou 51-61 km/
h, teda rýchlosťou vyššou, akou bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad,

ktorá za daných svetelných a poveternostných pomerov predstavovala rýchlosť maximálne 40 km/h a
zároveň rýchlosťou vyššou ako je maximálna povolená rýchlosť v obci, pričom v pravom jazdnom pruhu
zrazil pravou prednou stranou vozidla chodkyňu - poškodenú H. P., ktorá prechádzala cez vozovku
z pohľadu vodiča z ľavej strany vozovky na pravú, v dôsledku čoho poškodená utrpela zmliaždeniemozgu a zakrvácanie pod obaly a do komôr mozgu v dôsledku zlomeniny klenby a spodiny lebečnej,
zatvorenú zlomeninu pravej stehnovej kosti, porušenie celistvosti pravého bedrovo krížového spojenia a
zmliaždenie vnútrobrušných tkanív, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla, čím ako vodič porušil

ustanovenia § 16 odsek 1 a odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.2 Tr. zák. uložil súd I. stupňa obžalovanému za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Zároveň obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému H.

P. vo výške 4.153,10 eur a podľa § 288 ods.2 Tr. por. poškodeného H. P. so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu, sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého

rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. a navrhol, aby v jeho veci rozhodol
odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/
Tr. por.
Uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že v čase dopravnej nehody sa na mieste nehody nenachádzal
žiadny svedok, ktorý by následne preukázal okolnosti nehody, za ťažiskové považoval závery znalca

z odboru cestná doprava Ing. Romana Červinku, ako aj znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia
MUDr. Rastislava Rozborila a MUDr. Ivana Závodného. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Červinku
vyplynulo, že pri použití stretávacích vozidiel nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode inou reakciou a
na kolíznu situáciu reagoval technicky správnym spôsobom - vyhýbaním vľavo a intenzívnym brzdením.
pokiaľ išlo o záver znalca k zrážke mal možnosť zabrániť, ak by išiel rýchlosťou 40 km/hod. Je zrejmé,

že pri rýchlosti 40 km/hod. je možno zbadať prekážku, ktorá nesplýva s okolím, ale odráža niektorou
svojou časťou svetlo. Poškodená bola v čase zrážky s motorovým vozidlom odetá v tmavom oblečení,
bez akýchkoľvek reflexných prvkov, na mieste zrážky bola zhoršená viditeľnosť z dôvodu poškodeného
pouličného osvetlenia a poškodená bola v čase dopravnej nehody značne pod vplyvom alkoholu, kde
znalci uvádzali, že pri súdnej pitve mala stanovenú hladinu 3,08 g/kg (promile) alkoholu v krvi a 4,43 g/

kg (promile) alkoholu v moči, čo predstavovalo stav ťažkého stupňa opitosti kedy dochádza k vážnym
poruchám psychomotorických funkcií a takáto osoba nie je schopná bezpečne sa pohybovať v cestnej
premávke. Znalec z odboru cestnej dopravy konštatoval, že nesprávna technika chôdze poškodenej
bola príčinou, ktorá vyvolala kolíznu situáciu. Vyslovil teda názor, že protiprávne konanie poškodenej
viedlo k priamemu následku v podobe dopravnej nehody a v porušení ustanovení § 53 ods.2, ods.4 a

§ 3 ods.2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke možno nájsť príčinnú súvislosť medzi jeho
zavinením a následkami. Rýchlosť jeho jazdy bola stanovená na 51 km/hod. až 61 km/hod. a súd I.
stupňa mal v zmysle zásady „in dubeo pro reo“ vychádzať z rýchlosti 51 km/hod., ktorá v zmysle platnej
právnej úpravy nie je ani priestupkom.
Poukázal aj na to, že prejavil ľútosť, snažil sa poškodených kontaktovať a nahradiť škodu a to najmä

náklady spojené s pohrebom poškodenej, čo bolo zo strany poškodených odmietnuté. Poškodení
vzniesli požadovanú náhradu nemajetkovej sumy vo výške 100.000,-eur, čo bola výška vzhľadom na
vtedajšie štádium trestného konania, podľa jeho názoru, neadekvátna.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený, prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Vyslovil nesúhlas s tvrdením obžalovaného, že nenesie vinu a žiadnu trestno-právnu zodpovednosť za
následok, pričom poukázal na závery znaleckého posudku Ing. Romana Červinku, ktorý konštatoval že
žiaden z účastníkov dopravnej nehody nevytvoril druhému účastníkovi prekážku z technického hľadiska
náhlu. Jeho nebohá manželka prechádzala cez cestu z ľavej strany a k zrážke došlo v pravom jazdnom
pruhu pravou prednou stranou vozidla. Pokiaľ bola na mieste dopravnej nehody zhoršená viditeľnosť

bolo povinnosťou obžalovaného prispôsobiť rýchlosť vozidla tejto situácii prípadne zapnúť diaľkové
svetlá a hlavne mal prispôsobiť rýchlosť vozidla k poveternostným podmienkam. Poukázal aj na závery
odbornej expertízy k dopravnej nehode znaleckej organizácie Expert Group, k. s., z ktorých okrem iného
vyplynulo, že ak by sa v čase vstupu chodkyne na cestu nepohybovalo vozidlo obžalovaného rýchlosťouskutočnou, ale rýchlosťou predpísanou, teda 50 km/hod., pričom vodič vozidla by na pohyb chodkyne
po ceste nereagoval žiadnym spôsobom, potom je z technického hľadiska vysoko pravdepodobné, že
by došlo k vzájomnému minutiu vozidla s chodkyňou. Z výpisu karty vodiča obžalovaného vyplýva, že

obžalovaný jazdí nedisciplinovane, sústavne prekračuje najvyššiu povolenú rýchlosť a dokonca aj po
predmetnej dopravnej nehode sa naďalej na úseku dopravy dopúšťal protiprávneho konania.
Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch

odvolania s tým, že toto upravil v tom, že poškodená nemala porušiť ustanovenie § 53
ods.2, ods.4 zákona o cestnej premávke, ale § 53 ods.3, ods.4 a § 3 ods.2 písm. a/ zákona o cestnej
premávke. Zároveň uviedol, že obžalovaný mal snahu uhradiť poškodeným spôsobenú škodu, pričom aj
on sám osobne bol na stretnutí s poškodenými, kde zo strany poškodených bola vznesená požiadavka
na uhradenie 100.000,-eur. Obžalovaný však v tom štádiu trestného konania bol ochotný uhradiť náklady
spojené s pohrebom, čo však zo strany poškodených bolo odmietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vyjadril úprimnú ľútosť prítomným poškodeným a uviedol, že celou
vecou je sám potrestaný a úprimne svoj čin oľutoval. K spôsobenej škode uviedol, že poškodeným
ju zatiaľ neuhradil, pretože čakal na výsledok konania, avšak celú sumu bol ochotný uhradiť.
Uviedol, že súkromne podniká, pričom pracuje v oblasti gastronómie a motorové vozidlo potrebuje na

zabezpečovanie rozvozu stravy, pretože prevádzky má v Topoľčanoch, Ludaniciach a Nitre.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že čo sa týka stretnutia poškodených s obžalovaným, zo strany
poškodených nebolo odmietnuté uhradenie nákladov spojených s pohrebom, ale bolo poukazované na
to, že vyhasol ľudský život a škoda pozostáva nielen z nákladov spojených s pohrebom.

Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny
vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko súd I. stupňa zákonným spôsobom zistil skutkový stav, vina
obžalovaného bola preukázaná s poukazom predovšetkým na závery znaleckého posudku znalca z
odboru cestnej dopravy so záverov ktorého vyplýva, že poškodená nevytvorila obžalovanému prekážku

náhlu a obžalovaný pri vedení motorového vozidla prekročil rýchlosť, ktorou by zabránil vzniku dopravnej
nehody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v trestnej veci obžalovaného
boli vykonávané dôkazy zákonným spôsobom a vykonané dokazovanie bolo dostatočne rozsiahle na

to, aby bolo možné vo veci rozhodnúť.
Súd I. stupňa správne dospel k záveru, že skutok, uvedený v napadnutom rozsudku, spáchal obžalovaný
a že svojim konaním naplnil znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože poškodenej z nedbanlivosti spôsobil smrť a skutok spáchal
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona o cestnej

premávke.
Tu odvolací súd upriamuje pozornosť na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, ktoré súd I. stupňa
vyhodnotil tak jednotlivo, ako i v ich súhrne. Aj odvolací súd poukazuje predovšetkým na závery
znaleckých posudkov a to z odboru cestnej dopravy a z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16 ods.1, ods.4

zákona o cestnej premávke, keď prekročil primeranú rýchlosť, pri ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo
na vzdialenosť na ktorú mal rozhľad a zároveň prekročil rýchlosť, ktorou sme vodič jazdiť v obci t.j.
najviac 50 km/hod. Aj keď vodič motorového vozidla - obžalovaný prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť
v obci o skutočne minimálnu výšku, je potrebné uviesť, že prekročil primeranú rýchlosť pri ktorej bol
schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Na danom mieste išlo o obec, kde nebolo

dostatočne zabezpečené verejné osvetlenie a z toho dôvodu mal obžalovaný prispôsobiť rýchlosť svojej
jazdy v danej situácii. Tu je potrebné uviesť, že aj na nebohá poškodená mala spoluúčasť na vzniku
dopravnej nehody keď prechádzala cestu v tmavom oblečení a pod vplyvom alkoholu. Ako vplynulo z
objektívneho dokazovania - záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,odvetvie súdne lekárstvo, nebohá poškodená mala pri súdnej pitve zistené 3,08g/kg alkoholu v krvi a
4,43g/kg alkoholu v moči, čo svedčilo o tom, že krátko pred smrťou a v čase dopravnej nehody bola
poškodená pod vplyvom alkoholu, čo predstavovalo u človeka, ktorý mal v krvi takúto hodnotu alkoholu

ťažký stupeň opitosti.
Odvolací súd tu poukazuje na závery súdu I. stupňa, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku,
s ktorými sa plne stotožnil.

Čo sa týka ukladaného trestu, súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34

Tr. zák. Pri ukladaní trestu ani odvolací súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36
Tr. zák. a ani jednu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a dospel k názoru, že v prípade
obžalovaného je uloženie trestu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo
výmere 2 roky, primerané. Aj odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného sa nejedná o
tak narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné pôsobiť represívne a preto podmienečný trest
považoval za primeraný, pričom skúšobnú dobu v trvaní 3 roky považoval za postačujúcu. V tomto sa

odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa a uložil obžalovanému rovnaký trest.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu I. stupňa, keď uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to na dobu 6 rokov. Obžalovaný svojim konaním spôsobil
nenapraviteľnýnásledok,avšakpriukladanítohtodruhutrestubolopotrebnéprihliadnuťajnaspoluúčasť

nebohej poškodenej (keď táto prechádzala cez cestu v tmavom oblečení a pod vplyvom alkoholu). Aj keď
obžalovaný sa javí ako nedisciplinovaný vodič, uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v
trvaní 6 rokov považoval odvolací súd za neprimerane prísne. Za primerané považoval uloženie trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 roky, čo je
síce prísnym trestom, avšak vzhľadom na výpis z evidenčnej karty vodiča, primeraným.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, ktorým súd I. stupňa podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému H. P. vo výške 4.153,10 eur, tento považoval
odvolací súd za zákonný a správny, vychádzajúci z výsledkov dokazovania v rámci adhézneho konania,
pričom súd I. stupňa správne podľa § 288 ods.2 Tr. por. uvedeného poškodeného so zvyškom jeho

uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní obžalovaného
rozhodol tak, že mu čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.