Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212411
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117212411.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia
umiestneného: S. K., narodeného X.X.XXXX, trvale bytom E. X, C., do zdravotníckeho zariadenia
Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, Psychiatrická klinika UNB a LFUK, o odvolaní
umiestnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBratislavaI.,zodňa25.5.2017,č.k.3Pu/95/2017-6,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.5.2017, č.k. 3Pu/95/2017-6
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 25.5.2017, č.k. 3Pu/95/2017-6 rozhodol, že k prevzatiu
umiestneného S. K. narodeného X.X.XXXX, bytom E. X, C. do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho
zariadenia Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré mesto,

Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB došlo zo zákonných dôvodov. Súd prvej
inštancie uviedol, že uznesením z 22.5.2017, č.k. 3Pu/95/2017-3 začal vo veci konanie z
úradnej povinnosti, a to po zistení, že dňa 21.5.2017 bol S. K. hospitalizovaný na tejto klinike bez jeho
súhlasu. Súd prvej inštancie vypočul ošetrujúcu F. Z.. P. E. a zistil, že umiestnený je pacient opakovane
psychiatricky hospitalizovaný, na tejto klinike piaty raz, naposledy na prelome októbra a novembra 2016,
s diagnózou schizoafektívna porucha. Aktuálne sa umiestnený dostavil na vyšetrenie sám, pri ostatných

prípadoch bol privezený rýchlou záchrannou pomocou spolu s políciou. S umiestneným bol pri prijatí
sťažený kontakt, bol logoroický, myslenie mal inkoherentné s asociačnými skokmi, bludnými témami.
Kontakt s umiestneným je absolútne nekvalitný pre zabiehanie, neschopnosť adekvátne odpovedať na
akúkoľvek otázku. Na oddelení boli pri ďalšom jeho vyšetrení zistené výrazné latencie, ale kontakt bol
naďalej nepriliehavý, aktuálne mal perzekučné bludné obsahy, somatické až hypochondrické témy, i keď
nie je vylúčené, že na reálnom podklade, pretože boli získané objektívne údaje od jeho bývalej manželky,

ktorá býva samostatne so synom. Umiestnený žije sám, ale bývalá manželka ho pravidelne navštevuje
a dvakrát do týždňa mu nosí stravu. Táto predniesla, že od prepustenia umiestnený nevychádza z bytu,
neustále nezmyselne rozpráva, sťažuje sa na nejaké somatické obtiaže, pretože údajne dvakrát spadol
z postele, (mal zakrvácanú hlavu). Syn sa ho snažil priviezť na vyšetrenie do nemocnice, ale umiestnený
vždy odišiel a nebol vyšetrený. Taktiež výrazne schudol, otázne je ako sa stravoval a pravdepodobne
ani neužíval lieky. Diagnóza umiestneného je schizoafektívna porucha s dekompenzáciou, s miešaným

obrazom, pričom sa predpokladá aj nejaký organický zásah do klinickej symptomatiky. Príjem bol
neodkladný a proti vôli umiestneného pre závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu a ohrozenie
seba a svojho okolia. Doba hospitalizácie je minimálne jeden mesiac. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že umiestnený bol na začiatku výsluchu oboznámený s účelom konania a bol poučený o
svojich procesných právach a povinnostiach, ako aj o práve zvoliť si zástupcu. Umiestnený k veci
uviedol, že prišiel na psychiatriu sám, pretože mu nebolo dobre. Vie prečo prišiel a v čase výsluchu

s hospitalizáciou súhlasil. Vzhľadom na krátkosť času prípustného na rozhodnutie súdu o zákonnosti
dôvodov prevzatia umiestneného do ústavnej starostlivosti, súd prvej inštancie vykonal dokazovanielen v zákonom stanovenej miere, a to výsluchom lekára a umiestneného. Z výpovede lekára mal
preukázané, že ide o pacienta, ktorý trpí schizoafektívnym ochorením a stav pacienta sa dá hodnotiť
ako stav ohrozujúci jeho život a jeho okolie. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil

ustanovením § 262 odseky 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a ustanoveniami § 6 odsek 4, 9
písmeno d) a § 9 odsek 4 zákona č. 576/2004 Z.z., o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie umiestnený S. K., v ktorom uviedol, že do psychiatrickej
nemocnice prišiel sám, odviezol sa taxi službou z miesta jeho bydliska, a to z dôvodu zhoršenia jeho
zdravotného stavu a nie je pravdou, že ho do nemocnice priviezla záchranná služba. Preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nezmyslené. Nie je mu umožnené stretnúť sa s jeho matkou, ktorá
má 97,5 roka a v prípade jej úmrtia je jej jediným dedičom. Poukázal na to, že pri poslednom prevoze
záchrannou službou bol zbitý policajtmi.

3. K odvolaniu umiestneného sa vyjadrilo zdravotnícke zariadenie, ktoré poukázalo na to, že umiestnený
trpí prejavmi závažného duševného ochorenia a taktiež novozisteným infekčným ochorením, na základe
ktorého musí byť izolovaný od ostatných pacientov, a ktoré mu neumožňuje voľný pohyb po oddelení,
a ani mimo nemocnice. Napriek opakovanému informovaniu pacienta o zdravotnom stave a nutných

opatreniach, nezaujíma kritické stanovisko a žiada prepustenie a návštevu chorej matky, čo však nie
je prípustné.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
65 CMP a vec prejednal bez nariadenia

pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160 / 2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru,
že odvolanie umiestneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 260 ods. 1 CMP súd
umiestneného vyslúchne.

6. Podľa § 260 ods. 2 CMP výsluch
umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak

je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného
vzhliadne.

7. Podľa § 260 ods. 3 CMP ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

8. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s
názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou
dokumentáciou umiestneného.

9. Podľa § 262 ods. 1 CMP súd rozhodne
o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 262 ods. 2 CMP súd vydá
uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.

11. Podľa § 262 ods. 3 CMP súd doručí
uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do
piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je
informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo

poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

12. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a)
neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b)ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o
osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej
starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo

s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej
zdravotného stavu.

13. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo

ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti),
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24
hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti
dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len
také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie
jej okolia.

14. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej
povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie,
či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav chorého
vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní

o vyslovenie prípustnosti prevzatia chorého do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie
obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný
vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje chorého a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy
potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 CSP ,pričomzistenéskutkovéaprávnezáveryzákonomzodpovedajúcim

spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu
identifikáciu osoby, okolností za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej
správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s
umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných
záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej

osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiuústavnejstarostlivostitým,žebyniektobolvrozporesozákonombezjehosúhlasuprijímanýdo

takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok
v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení (tzv. detenčné konanie).

16. Súd prvej inštancie v danej veci riadne vykonal dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu

došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchol umiestneného a ošetrujúceho lekára.

17. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyplýva, že zdravotný stav pacienta si vyžaduje ústavnú
psychiatrickú liečbu minimálne jeden mesiac, jeho hospitalizácia bola neodkladná a uskutočnila sa proti
jeho vôli , pretože sa mu závažne zhoršil zdravotný stav a ohrozuje seba a svoje okolie. V minulosti bol

opakovane psychiatricky hospitalizovaný naposledy s diagnózou schizofrenická porucha.

18. V prvom rade treba uviesť, že konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave
zdravotníckej starostlivosti (§ 253 CMP), má úzku súvislosť s hmotnoprávnou
úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.z. v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného
súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania stojí na povinnosti ústavu
do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu alebo zadržanie chorého, ktorý
síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou
odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možného zneužitia pri prevzatí a

držaní chorého v zdravotníckom zariadení.

19. V predmetnej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia Univerzitná
nemocnica Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB zo dňa 22.5.2017 začal vydaním uzneseniaz 22.5.2017, č.k. 3Pu/95/2017-3 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného v
zdravotníckom zariadení. Vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky Z..
P. E. a umiestneného pričom pri rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie

umiestneného v ústavnej starostlivosti, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia 21.5.2017. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia
schizoafektívnou poruchou s dekompenzáciou a jeho nutná liečba si vyžadovali umiestnenie do
zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných

dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. Ošetrujúci lekár na základe posúdenia
aktuálneho zdravotného stavu umiestneného potvrdil, že psychický stav umiestneného sa dá hodnotiť
ako stav, ktorý ohrozuje jeho život a okolie, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodom, aby aj
napriek nesúhlasu pacienta, tento bol umiestnený v zdravotníckom zariadení za účelom liečby svojho
zdravotného stavu. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára bolo v danom štádiu konania dostatočným dôkazom
o tom, že podmienky pre umiestnenie menovaného boli splnené a k prevzatiu do zdravotníckeho

zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by
spochybnil správnosť postupu zdravotníckeho zariadenia ako aj vecnú a právnu správnosť napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

v zmysle § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).