Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200670
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1012200670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely,
s.r.o., IČO: 36 213 136, Rampová 5, Košice, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o.,
Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Letisko Sliač, a.s., IČO: 36
633 283, Letisko Sliač, Sliač, 2/ Dopravný úrad, Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07723/2012/SVBP-10617 zo dňa 17. februára 2012, konajúc o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/138/2012-49 zo dňa 19. novembra

2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/138/2012-49 zo dňa
19. novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 07723/2012/SVBP-10617 zo dňa 17. februára 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
KrajskéhostavebnéhoúraduvBanskejBystricič.KSUBB2011-788/1489-3:OŠSSBizodňa09.11.2011,
ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie stavebného úradu obce Badín č. Oc.Ú.-518/2011/PM,
ev. č. 7/2011 zo dňa 14.06.2011, ktorým bola povolená stavba „Doublebigboard Badín a NN káblová
prípojka“ na pozemku KN parc. č. 1024/1, 1492/5, 3172/1 v katastrálnom území H., pre stavebníka NOX,
s.r.o., Murgašova 8, Banská Bystrica.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že výrok rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej
Bystrici je po formálnej stránke perfektný a plne v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 65 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení,
ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne
záväzným nariadením. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť, preto

sa vec opäť nachádza v štádiu podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad je
povinný žiadosť preskúmať, doplniť doterajšie konanie a odstrániť zistené vady, no najmä posúdiť
žiadosť z hľadiska existencie ochranného pásma určeného v súlade so zákonom č. 143/1998 Z.z. o
civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 143/1998 Z.z.“). Ochranné pásma v zmysle zákona č. 143/1998 Z.z. zabezpečujú
bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení, ako
aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj. Zjavného pochybenia sa stavebný úrad dopustil tým, že

opomenul posúdiť súlad navrhovanej stavby s vlastným územným plánom a tiež s územným plánom
vyššieho územného celku Banskobystrického kraja, z ktorého vyplýva, že rešpektovanie ochranných
pásiem letísk a ich zabezpečovacích zariadení je záväzným regulatívom funkčného a priestorového
usporiadania. V danej lokalite je potrebné preskúmať dodržanie podmienok ochrany verejného záujmu,
chráneného osobitným predpisom o civilnom letectve. Ochrana bezpečnosti civilného letectva, z ktorej

vyplýva ochrana ľudských životov, zdravia a v rámci ktorej sú chránené aj materiálne hodnoty je
nepochybne prioritnejší záujem ako individuálne práva žalobcu vlastniť majetok a profitovať z neho.
Vlastnícke právo nie je neobmedzené, je determinované právom tretích osôb a nesmie byť realizované
v rozpore s právom. Existencia ochranného pásma letiska je verejne prístupnou informáciou, ku ktorej
má prístup každý potenciálny záujemca s nahliadnutím do územného plánu obce Badín, preto žalobca
(jeho právny predchodca) mal možnosť získať potrebné informácie o území, overiť si regulatívy a limity

daného územia, pričom tomu mal prispôsobiť svoje zámery.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby ho odvolací

súd zmenil a napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako
aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň si na náhradu uplatnil trovy konania vo výške 501,36 €. Žalobca uviedol,
že obe rozhodnutia správnych orgánov považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho
odôvodnenia. Podľa jeho názoru nie je možné, aby až v rámci správneho súdnictva správny orgán

v rámci vyjadrenia k žalobe dodatočne odôvodňoval svoje rozhodnutie a mohol tak konvalidovať
vadu nepreskúmateľného odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti
musí byť integrálnou súčasťou správneho rozhodnutia, nie ďalších úkonov správneho orgánu. Takisto
správny súd nemôže odôvodnením svojho rozhodnutia odstrániť nedostatok riadneho odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, v opačnom prípade odníma možnosť účastníkovi

správneho i súdneho konania vecne argumentovať už po prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu.
Riadneodôvodneniejepovinnounáležitosťoukaždéhorozhodnutia.Napadnutérozhodnutiežalovaného
sa žiadnym kvalifikovaným spôsobom nevyrovnalo s námietkou nedostatku rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa spočívajúceho v tom, že prvostupňový správny orgán vec nevrátil stavebnému
úradu na ďalšie konanie. Žalovaný neuviedol, z akého dôvodu ide o stav, kedy sa rozhodnutie zrušuje

s konečnou platnosťou a nie o stav, kedy sa rozhodnutie zruší a vec sa vráti späť správnemu
orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal, na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného len
skonštatovalo, že verejný záujem prevyšuje nad súkromným bez dostatočného odôvodnenia, preto také
žalobca považuje za nepreskúmateľné, v dôsledku absencie odôvodnenia v súlade s požiadavkami
na riadne a presvedčivé odôvodnenie. Správny orgán sa vecou nezaoberal z pohľadu dobromyseľne

nadobudnutých práv žalobcu, napriek tomu, že tak bol povinný urobiť ex offo a z tohto pohľadu svoje
rozhodnutie vôbec neodôvodnil. Žalovaný začal svoje rozhodnutie riadne odôvodňovať až v konaní pred
správnym súdom. Pokiaľ však toto odôvodnenie nebolo obsiahnuté už v prvostupňovom rozhodnutí
správneho orgánu, odňala sa žalobcovi možnosť konať a relevantne argumentovať už v správnom a
následne i v súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Sžo/36/2007, 5Sž/37/2006, 1So/111/2010. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
sťažuje obranu účastníka proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, lebo mu je odňatá možnosť poukázať
na nesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci a vytvára aj prekážku pre súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať vecnú správnosť správnych
rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť správneho orgánu vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

Len v konaní pred správnym orgánom môže dôjsť k náprave vady konania a rozhodnutia spočívajúcej
v nedostatočnom odôvodnení.

III.

Ďalší účastník 1/ a ďalší účastník 2/ vo svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu uviedli len, že sa
pridržiavajú svojich predchádzajúcich vyjadrení a stotožňujú sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z obsahu predloženého súdneho a
administratívneho spisu zistil, že Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici bol dňa 01.08.2011
od spoločnosti Letisko Sliač, a.s. doručený podnet na preskúmanie rozhodnutia obce Badín č.
Oc.Ú.-518/2011/PM, ev. č. 7/2011 zo dňa 14.06.2011 v mimo odvolacom konaní. Jedným z dôvodov

podnetu bola skutočnosť, že stavba povolená rozhodnutím obce Badín zasahuje do ochranných
pásiem letiska Sliač, určených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn.: 1-430/92/ILPZ zo dňa
27.10.1992. Taktiež dňa 15.08.2011 podal Letecký úrad Slovenskej republiky podnet na preskúmanie
rozhodnutí obce Badín č. Oc.Ú-442/2011/PM, ev. č. 6/2011 zo dňa 06.06.2011 a č. Oc.Ú - 518/2011/
PM, ev. č. 7/2011 zo dňa 14.06.2011 v mimo odvolacom konaní. Dôvodom podnetu bolo zistenie,

že v ochranných pásmach Letiska Sliač sa nachádzajú reklamné zariadenia, ktoré boli predmetnými
rozhodnutiami obce Badín povolené a sú zrealizované v rozpore s výškovým obmedzením vyplývajúcim
z existencie ochranného vzletového a približovacieho priestoru Letiska Sliač, v rozpore s ochranným
pásmom proti nebezpečným a klamlivým svetlám, v rozpore s výškovým obmedzením vyplývajúcim z
existencie ochranného pásma okrskového rádiolokátora. Letecký úrad žiadal predmetné rozhodnutia

obce Badín z dôvodu zaistenia bezpečnosti leteckej prevádzky zrušiť a stavby odstrániť, keďže
predmetné rozhodnutia boli vydané bez záväzného stanoviska leteckého úradu ako dotknutého orgánu.
Obe rozhodnutia sú aj v rozpore s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického kraja.

Dňa 24.05.2011 podal žiadateľ - spoločnosť NOX, s.r.o. (predchodca žalobcu) žiadosť o vydanie

rozhodnutia na realizáciu stavby „Doublebigboard Badín 2“ a stavebný úrad obec Badín predmetnú
stavbu povolil. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím zrušil napadnuté
rozhodnutieobceBadínzdôvodu,ženeumožnilspoločnostiLetiskoSliač,a.s.zúčastniťsapredmetného
stavebného konania. Stavebný úrad taktiež pochybil, keď v predmetnom konaní nepriznal leteckému
úradu postavenie dotknutého orgánu. Stavebný úrad mohol rozhodnúť len na základe záväzného

stanoviska leteckého úradu, následne mal tieto podmienky zakotviť do povolenia a tým zabezpečiť,
aby rozhodnutie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Stavebný úrad Obec Badín postupoval v
rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a § 59 ods. 1 písm. b/, § 62 ods. 3, § 71 ods. 1 písm. c/, § 126
ods. 1, § 140a ods. 1 písm. a/, § 140a ods. 3, § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“).

Žalovaný potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici s tým, že v danom prípade
všeobecný záujem na dodržaní zákonnosti prevažuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne.
Krajský stavebný úrad zistil v rozhodnutí stavebného úradu závažné porušenia zákona č. 50/1976 Zb.
a Správneho poriadku, ktoré spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad je
povinný následne nanovo konať so všetkými účastníkmi konania a na základe súhlasných záväzných

stanovísk všetkých dotknutých orgánov rozhodnúť o podanej žiadosti vo veci „Doublebigboard Badín
a NN káblová prípojka“ v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že v danom prípade prevažuje povinnosť zabezpečiť zákonnosť v postupe a rozhodnutiach
stavebného úradu a tiež prevažuje verejný záujem na dodržaní zákonnosti s ohľadom na bezpečnosť
civilnej leteckej dopravy nad dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka.

Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý totorozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak
ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich

vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
administratívneho rozhodnutia povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa
osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú

na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o

dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 140a ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán
verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie
podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má
naň nadväzovať alebo s ním súvisí.

Podľa § 140a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia
záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke
a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia

záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím naustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. k úplným a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvostupňového
súdu, s ktorými sa stotožňuje, dodáva:

Správny orgán môže preskúmať právoplatné rozhodnutie z vlastného podnetu (na základe zistenia,
ku ktorému dospel napríklad pri previerke činnosti podriadeného správneho orgánu) alebo z podnetu
kohokoľvek iného (napr. z podnetu účastníka konania, zúčastnenej osoby, inej osoby, atď.). (....)
Správny orgán po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhoduje vo veci samej;
pôvodné rozhodnutie môže len zmeniť alebo zrušiť. Nie je oprávnený vec zrušiť a súčasne ju vrátiť

na nové prejednanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; správny poriadok túto právomoc neustanovuje.
Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie, je jeho
nezákonnosť, t.j. jeho rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom (§ 3 ods. 1) - v žiadnom
prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť atď. Musí ísť pritom o
také porušenie predpisu, ktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. (....) Zákonná povinnosť
správneho orgánu dbať pri zrušovaní a zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté

dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno chápať tak, že tieto právo nemôžu byť dotknuté
vôbec. Zákonodarca takýmto spôsobom zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý
a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane
správneho orgánu. Súdna judikatúra vychádza zo skutočnosti, že je povinnosťou správneho orgánu pri
rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli

nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha
správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania. Súd pritom skúma, ktoré skutočnosti považoval
správny orgán pre svoju voľbu za rozhodujúce, akým spôsobom ich zisťoval a akými skutkovým a
právnymi úvahami sa pritom riadil. (Košičiarová, S.: Správny poriadok, Komentár, Heuréka, 2004, str.
271, 272).

Senát odvolacieho súdu uvádza, že v rámci prieskumu rozhodnutia mimo odvolacieho konania zákon
nedáva správnemu orgánu možnosť po zrušení rozhodnutia vec vrátiť na nové prejednanie orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici preto postupoval správne, keď
rozhodnutím č. KSU BB-2011-788/1489-3:OŠSS Bi zo dňa 09.11.2011 právoplatné rozhodnutie obce

Badín č. Oc.Ú.-518/2011/PM, ev. č. 7/2011 zo dňa 14.06.2011 zrušil.

Skutočnosť, že si stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia nevyžiadal stanovisko príslušných
dotknutých orgánov, predstavuje výrazné porušenie zákona, ktoré zakladalo dôvod jeho zrušenia.
Nemožno sa stotožniť s námietkou, že išlo len o porušenie predpisov procesného charakteru, keďže

opomenutie vyžiadania si stanoviska dotknutého orgánu mohlo výraznou mierou ovplyvniť samotné
vydanie stavebného povolenia a podmienky v ňom uvedené. Taktiež aj opomenutie pribratia ďalšieho
účastníka do konania predstavuje závažné pochybenie správneho orgánu, ktoré odôvodňovalo zrušenie
rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Povoľovaná stavba sa nachádzala v ochrannom pásme Letiska
Sliač a stavebnému úradu muselo byť zrejmé, že v danej lokalite je potrebné posudzovať podmienky

ochrany verejného záujmu, chráneného osobitným predpisom o civilnom letectve.

Odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním v prvom stupni. Prvostupňový správny orgán pochybil,
keď sa odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevenoval otázke dobromyseľného nadobudnutia práv
žalobcu na základe rozhodnutia obce Badín. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že stavebný

úrad opomenul Letisko Sliač ako účastníka konania a Letecký úrad SR ako dotknutý orgán, čo sú
tak závažné porušenia zákona v konaní a rozhodnutí stavebného úradu, ktoré odôvodňujú zrušenie
rozhodnutia stavebného úradu v mimo odvolacom konaní; všeobecný záujem na dodržaní zákonnosti
v danom prípade jednoznačne prevažuje nad právami nadobudnutými dobromyseľne. Existencia
ochranných pásiem letiska Sliač je dostupnou informáciu, vyplývajúcou z územných plánov obce, ako

aj vyššieho územného celku, preto mohla byť známa aj pre potenciálnych investorov. V súvislosti s
touto námietkou žalobcu sa senát odvolacieho súdu stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že
odôvodnenie správneho orgánu je v tomto smere strohé, avšak vystihujúce podstatu, prečo verejný
záujem na bezpečnosti civilnej leteckej dopravy prevyšuje nad záujmami žalobcu. Zároveň odvolací súd
poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo 17. decembra

2002, ktorý uvádza, že „dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3
O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutia pre účastníka.“ Odvolací súd mal za to, že strohé odôvodnenie rozhodnutiatýkajúce sa prevahy verejného záujmu nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu vystihlo
podstatu prejednávaného prípadu, a preto nebolo potrebné dané rozhodnutie zrušiť z dôvodu doplnenia
odôvodnenia ohľadom dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. Ochrana bezpečnosti civilného

letectva, z ktorej vyplýva ochrana ľudských životov, zdravia, materiálnych hodnôt predstavuje prioritnejší
záujem ako individuálne práva žalobcu vlastniť majetok a profitovať z neho, navyše ak bola existencia
ochranného pásma letiska verejne prístupnou informáciou, ktorú si mohol žalobca, resp. jeho právny
predchodca vopred zistiť a tomu prispôsobiť aj svoje podnikateľské zámery.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní,
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.