Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/107/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110214805
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110214805.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľov:

1/ rade F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X., V. XX/XX, v 2/ rade F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/
X, A. X., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., J. Milca 11, Žilina,
IČO: 36854956, proti odporcom: v 1/ rade E. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, V., právne zastúpený
JUDr. Pavel Zajac, advokát so sídlom M. Slovenskej 10, Prievidza, v 2/ rade ERPOS, spol., s.r.o., IČO:
31588506, so sídlom Vysokoškolákov 4, Žilina, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský
& partners, s.r.o., Mariánske Námestie 2, Žilina, IČO: 36855278, o návrhu navrhovateľov o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ istinu vo výške 8.000 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa v rade 1/ z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v rade 2/ z a m i e t a.

O trovách konania a trovách právneho zastúpenia rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali ochrany osobnosti, zaplatenia nemajetkovej
ujmy a to navrhovateľka v rade 1/ vo výške 25.000 eur a navrhovateľ v rade 2/ vo výške 8.000 eur. Svoj
návrh odôvodnili tým, že dňa 24.11.2008 navrhovateľkin syn a brat navrhovateľa v rade 2/ T. Z. utrpel
pracovný úraz, ktorému podľahol. Prevádzkovateľom strojného zariadenia, ktorým bola spôsobená smrť
ich príbuzného, bol odporca v rade 2/. Vodičom zemného nakladača bol odporca v rade 1/. Jeho smrťou
došlo k významnému a nezvratnému zásahu do života navrhovateľov v rade 1/ a 2/, kde smrťou T. Z. bolo
vážnym a definitívnym spôsobom zasiahnuté do sféry ich súkromného života a tým do ich osobnostných

práv spočívajúcich okrem iného i v práve na súkromný život s najbližšími a na rozvíjanie vzťahov s
najbližšími. Konaním odporcu v rade 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do života a telesnej integrity T.
Z., t.j. do jeho osobnostných práv chránených Ústavou SR i ustanoveniami O.z. Nebohý T. Z. mal v čase
nehody necelých 55 rokov a mohol mať pred sebou ešte mnoho rokov života. Konanie odporcu v rade
1/ malo za následok závažný negatívny dopad na navrhovateľov v rade 1/ a 2/, svojou nedbanlivosťou
nebohému spôsobil neodstrániteľnú a teda absolútnu ujmu - smrť. Nakoľko T. Z. utrpel pri nehode
zranenia, ktorým na mieste podľahol a nemal v tom čase manželku ani deti, domáhajú sa posmrtnej

ochrany osobnosti navrhovatelia v rade 1/ a 2/ v zmysle § 15 O.z. Podľa názoru navrhovateľov v rade
1/ a 2/ primeranou náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla nebohému ako aj im, ako najbližším
príbuzným, je peňažná suma v celkovej výške 33.000 eur. Z toho 15.000 eur na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorá vznikla samotnému nebohému, 10.000 eur na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vzniklamatke nebohého - navrhovateľke v rade 1/ a 8.000 eur ako náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla
navrhovateľovi v rade 2/, ako jeho bratovi.

Odporca v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu zamietnuť. Výška náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňujú navrhovatelia sa má odvíjať od okolností, za ktorých k porušeniu
práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený
zásah spôsobil. Priznal, že skutočne to bol on, ktorý spôsobil nehodu so svojím stavebným strojom.
Za tento skutok bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza. Bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Išlo o
nedbanlivostný trestný čin. V rámci nárokov na náhradu uviedol, že treba brať do úvahy aj tú skutočnosť,
že T. Z. pri tejto nehode bol pod vplyvom alkoholu. Navrhovatelia nepreukázali ani intenzitu vzťahov
medzi poškodeným T. Z. a nimi ako navrhovateľmi.

Aj odporca v rade 2/ žiadal návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zamietnuť. Nemajetkovú ujmu, ktorú

žiadajú, považoval za neprimeranú. Samotná závažnosť vzniknutej ujmy v dôsledku neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj o osoby,
ktorá neoprávnene zásah spôsobila. Ďalej dôvodil, že na strane navrhovateľa v rade 1/ nie je pasívna

legitimácia a naopak na strane navrhovateľa v rade 2/ nie ja aktívna legitimácia s poukazom na 15 §
O.z. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súrodenci si nemôžu po smrti fyzickej osoby
uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti. Taktiež poukázal na to, že T. Z., v čase pracovného úrazu,
bol pod vplyvom alkoholu, pričom zo správy IP, ktorý vyšetroval príčiny závažného pracovného úrazu,
vyplýva záver, že na jeho strane neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mohli mať akýkoľvek vplyv

na tragickú nehodu.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že tunajší súd už vo veci dva krát rozhodoval. Naposledy
rozhodoval rozsudkom 2C/107/2010-381, ktorý bol vyhlásený dňa 17.6.2013. Vtedy zaviazal odporcu
v rade 1/ zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000 eur, odporcu v rade zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu

8.000 eur. V časti o zaplatenie istiny vo výške 4.000 eur súd návrh navrhovateľa v rade 2/ zamietol a v
časti o zaplatenie istiny vo výške 23.000 eur návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/, takisto aj
navrhovatelia v rade 1/ a 2/.
Uznesením KS v Žiline 8Co/602/2013-419 rozsudok OS vo výroku, ktorým bola odporcovi v rade

1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ istinu vo výške 2.000 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, zostal nedotknutý.
Rozsudok OS v spojení s opravným uznesením v ostatných výrokoch zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Okrem zmätočnosti niektorých zdôvodnení v písomnom vyhotovení rozsudku vytkol
prvostupňovému súdu to, že riadne neujasnil predovšetkým otázku, akých nárokov sa domáha

navrhovateľka v rade 1/ proti odporcom v rade 1/ a 2/ a akých nárokov sa domáha navrhovateľ v rade
2/. Ujasní si aj otázku, kto bol pôvodcom neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti v
dôsledku úmrtia syna navrhovateľky v rade 1/ a brata navrhovateľa v rade 2/. Ako aj otázku príčinnej
súvislosti medzi neoprávneným zásahom a ujmou, ktorú mali vo svojej osobnosti utrpieť navrhovatelia.
Na uvedené základné otázky dá prvostupňový súd jasnú a presvedčivú odpoveď. Zdôvodnenie musí

zároveň korešpondovať aj s výrokovou časťou. Ujasní si, akú časť zodpovednosti za svoju smrť nesie
i nebohý T. Z..

Súd po oboznámení sa s týmto uznesením opätovne vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, oboznámil a prečítal výpovede svedkov X. Z., V. Z., P. O., V. C., s potvrdením

o zaškolení a zaučení obsluhy kolesového nakladača L XXX, postupom prác odporcu v rade 1/,
pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza 3T/89/2010, pripojeným spisom Okresného súdu Žilina
16C/92/2003,spisovýmmateriálom21D/1112/2008,rozhodnutímSociálnejpoisťovne,poistnouzmluvou
na poistenie pojazdných strojov a zariadení, živelným poistením, zárobkovými pomermi nebohého T.
Z., fotokópiou spisového materiálu IP Trenčín 1TN-29-11-2.2/ZPI2-J1-08, ďalšími listinnými dôkazmi a

zistil nasledovné.

Dňa 24.11.2008 v čase o 12.35 hod. v Prievidzi na Ul. Nadjazdová bez popisného čísla v priemyselnej
zóne bývalej panelárne Priemstavu Prievidza počas povrchových zemných úprav pritlačil odporca vrade 1/, pri cúvaní strojným zariadením zemného nakladača L 544, T. Z. o ďalšie strojné zariadenie -
univerzálne pásové rýpadlo CAD 330D, pričom boli T. Z. spôsobené rozsiahle devastačné poranenia
brušnej dutiny s ich následným vytlačením von, ktoré boli nezlučiteľné so životom, následkom čoho

ešte v ten deň T. Z. zomrel.

Prevádzkovateľom strojného zariadenia - zemného nakladača L 544 ako aj univerzálneho pásového
rýpadla CAD 330D bol odporca v rade 2/, pre ktorého odporca v rade 1/ vykonával zemné práce.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ na pojednávaní dokazovali, že F. Z. je matkou nebohého a navrhovateľ
v rade 2/ je jeho bratom. Trvali na úhrade nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Dokazovali,
že navrhovateľka v rade 1/ spoločne so zosnulým T. Z. tvorili spoločnú domácnosť v A.. Tento jej
poskytoval pomoc, žil s ňou v spoločnej domácnosti. Aj keď chodil na týždňovky, tak víkendy trávieval
so svojou matkou. Tejto robil nákupy, hradil úhrady spojené s užívaním rodinného domu a finančne ju
zabezpečoval.

Čo sa týka navrhovateľa v rade 2/, tento mal veľmi dobré vzťahy so svojím nebohým bratom.
Navštevovali sa počas sviatkov, menín, narodenín, chodili spoločne na oslavy. Z uvedených dôvodov
považujú smrť T. za významný zásah do práva na život, resp. zásah do práv na ochranu súkromia a
rodinného života navrhovateľov.
Aj po zrušení prvostupňového súdu krajským súdom právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ a 2/

uvádzal, že navrhovateľka v rade 1/ sa domáha voči odporcom fakticky dvoch nárokov. Prvý nárok,
na ktorom nezmenene, i napriek názoru KS v Žiline zotrvávajú, je nárok vo výške 15.000 eur, ktorého
zaplatenia sa navrhovateľka domáha ako osoba oprávnená v zmysle § 15 O.z., ktorý jej priznáva právo
uplatňovať nárok alebo právo na ochranu osobnosti zomretej osoby. Samotná navrhovateľka je matkou
- teda rodičom zomrelého T. Z., ktorému bolo zasiahnuté do jeho osobnosti. V súvislosti s vysloveným

právnym názorom KS v Žiline poukázal na tú skutočnosť, že sa jedná o jeden z viacerých právnych
názorovnaprávopozostalýchuplatňovaťnárokyzporušeniaosobnostnéhoprávanaochranuosobnosti,
pričom druhým právnym názorom, na ktorý však KS nepoukázal je ten, ktorý prezentuje okrem iného
aj napr. D. G. v O.z. Veľký komentár, vydavateľstvo Eurokódex, že nástupnícke fyzické osoby majú
právo na ochranu osobnosti v rovnakom rozsahu, v akom prislúcha toto právo dotknutej fyzickej osobe

vrátane možnosti uplatňovať aj príslušné žalobné nároky uvedené jednak v § 13 ods. 1 O.z. ale aj v §
13 ods. 2 O.z., teda aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto zotrvali na podanom návrhu aj v
tejto časti a tvrdili, že navrhovateľka v rade 1/ ako matka zomretého T. Z. má nárok požadovať náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 O.z. v spojení s ust. § 13 ods. 2 O.z. na základe osobitného právneho
nástupníctva daného práve §-om 15 O.z.

Druhý nárokom, ktorý si uplatňovala navrhovateľka v rade 1/ voči odporcom je nárok na náhradu sumy
10.000 eur, a to titulom porušenia jej osobnostných práv a jej práva na ochranu osobnosti podľa § 13
ods. 2 O.z., nakoľko je nepochybné, že vzhľadom na intenzitu a nezvratnosť zásahu, ktorého pôvodcami
sú odporcovia v rade 1/ a2/, že nie je možné, aby v danom prípade bolo dostatočným zadosťučinením
morálne zadosťučinenie. Preto prislúcha navrhovateľke v rade 1/, ktorá utrpela stratou syna nezvratnú

a dlhotrvajúcu citovú ujmu, aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle 13 ods. 2 O.z.
Rovnako aj navrhovateľ v rade 2/, resp. jeho právny zástupca sa domáhal nárokov v zmysle § 13 ods.
2 ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla zásahom do jeho osobnostných práv, a to do jeho
práva na ochranu súkromia a na ochranu osobnosti, pričom sa tejto náhrady domáhal vo výške 8.000
eur voči obom odporcom, t.j. voči odporcom v rade 1/ a 2/ solidárne.

Čo sa týka ďalšej otázky nastolenej KS a to otázka príčinnej súvislosti, tak právny zástupca
poukázal na ustálenú judikatúru, jednak na komentár opätovne D. G. k O.z., pričom príčinná súvislosť
medzi neoprávneným zásahom, ktorý spočíva v protiprávnom zásahu do práv jednak T. Z. a jednak
navrhovateľov v rade 1/ a 2/ a následnou ujmou je zrejmé, že k citovej ujme došlo smrťou T. Z., došlo k

zásahu do jeho práv na život a nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s jeho smrťou, ktorú považovali
za neoprávnený zásah, i následná citová ujma navrhovateľov v rade 1/ a 2/.
Podľa ich názoru nemožno v danom prípade o príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a
vznikom ujmy.
Čo sa týka výšky odškodnenia nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým odporcom, treba prihliadať

aj na mieru zavinenia, avšak taktiež aj na ekonomické pomery škodcu, ktoré majú potom tiež vplyv na
ďalšiu prevenciou pôsobenia tejto sankcie. Žalovali, čo je podľa ich názoru aj právnej teórie možné,
solidárne obidvoch odporcov, pričom sú si vedomí, že odporca v rade 1/ a jeho ekonomické pomery sú
zrejme horšie ako ekonomické pomery odporcu v rade 2/. Avšak na strane druhej miera pričinenia alebozavinenia, ktorú je potrebné pri výške sankcie skúmať, je u odporcu v rade 1/ vyššia ako u odporcu v
rade 2/.
Napokon poukázal právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ a 2/ aj na judikované rozhodnutia NS SR

3Cdo/228/2012 z 26.9.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podľa okolností konkrétneho prípadu
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému,
zodpovedá tento prevádzkovateľ za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných
právach fyzickej osobe. Podľa ich názoru je teda nepochybné, že je tu daná jednak pasívna vecná
legitimácia odporcu v rade 1/, ktorú ani nenamietal ale aj pasívna vecná legitimácia odporcu v rade 2/,

ktorý túto namietal.

Odporca v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že prvostupňový súd by sa mal predovšetkým vysporiadať s
troma základnými otázkami. S prvou otázkou, či je potrebné odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazať solidárne
alebo ponechať delenú zodpovednosť. Podľa jeho názoru aj v tomto konkrétnom prípade sa javí,
aby bolo rozhodnuté o delenej zodpovednosti, a to aj vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukázal

zástupca navrhovateľov. A to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že uplatnená ujma má mať
predovšetkým satisfakčnú úlohu, prevenčnú a sankčnú. Taktiež podľa jeho názoru by mal súd prihliadnuť
v akej ekonomickej situácii sa jednotlivé žalované subjekty nachádzajú. Poukázal na to, že jeho klient
je v podstate starobný dôchodca, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok. Aj vzhľadom na
túto skutočnosť považoval prvostupňové rozhodnutie súdu ohľadne nemajetkovej ujmy, ktorú priznal

navrhovateľom v sume 2.000 eur za správnu a voči tomuto výroku ani nepodával odvolanie.
Ďalej sa vyjadril k tomu, že nárok navrhovateľky v rade 1/ podľa § 15 O.z. nie je daný. Od samého
začiatku spochybňujú oprávnenosť navrhovateľa v rade 2/ - oprávnenosť domáhať sa nemajetkovej
ujmy navrhovateľa v rade 2/. Napokon zhrnul, že nárok navrhovateľky v rade 1/ uznávajú len v časti,
kde sa opiera o ust. § 13 ods. 2 O.z. Neuznávajú nárok, ktorý sa opiera o ust. § 15 O.z. U navrhovateľa

v rade 2/ považujú jeho nároky za neodôvodnené.

Odporca v rade 2/ opätovne poukázal na tú skutočnosť, že odporca 2/ nebol prevádzateľom vozidla. Bol
to odporca v rade 1/, ktorý mal reálnu a faktickú možnosť dlhodobo disponovať s pracovným strojom.
Za daného skutkového stavu a dôkaznej situácie sa domnievajú, že k škodovej udalosti, a teda k vzniku

zásahu do osobnostných práv navrhovateľov nedošlo osobitnou povahou prevádzky vozidla, ale že
k tejto škodovej udalosti došlo pri pracovnej činnosti a táto škodová udalosť vznikla aj teda povahou
pracovného stroja. Poukázali pritom na rozhodnutie NS SR Rc 77/2007, ktorého právna veta znie, že
ak bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, na ktorú slúži a nie pri jeho preprave vlastnou
motorickou silou, nejde o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a o

zodpovednosť prevádzateľa, ktorá je podľa § 427 O.z. V danom prípade bol pracovný stroj použitý
na činnosť, na ktorú slúžil a neplnil tak funkciu dopravného prostriedku. V každom prípade neuznával
nárokynavrhovateľavrade2/.Vykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žebydošlokakémukoľvek
zásahu do jeho osobnostných práv. práve vzhľadom na ten vzťah, ktorý mal k nebohému bratovi a ktorý
nebol ideálny. Takisto si nemyslím, že by mal odporca v rade 2/ niesť väčšiu mieru zodpovednosti len z

dôvodu, že má pozitívnejšie ekonomické postavenie na trhu. Žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietnuť aj samotnom pojednávaní.
Súd, ako to už vyššie naznačoval, opätovne vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s listinnými
dôkazmi.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza 3T/89/2010, predovšetkým z rozsudku tohto súdu mal
súd zistené, že dňa 19.5.2010 na verejnom zasadnutí v konaní o dohode, vine a treste bolo rozhodnuté,
že odporca v rade 1/ bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1/, 2/ písm. a/ Tr.
z. v podstate na tom skutkovom základe, ako bol popísaný aj v tomto rozsudku. Bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere dva roky, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú

domu v trvaní dvoch rokov. Poškodený F. Z. a F. Z. sa s nárokom na náhradu škody odkázali na konanie
občianskoprávne.

Z pripojeného spisového materiálu 16C/92/2003 tunajšieho súdu mal súd preukázané, že manželstvo
medzi nebohým T. Z. a T. Z., rod. X. bolo rozsudkom rozvedené. Z odôvodnenia vyplýva, že manželstvo

uzatvorili po trojročnej známosti, pričom pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti po dobu
dva a pol roka. Manželstvo bolo rozvedené predovšetkým z toho dôvodu, že nebohý T. Z. pracoval
v ČR. Chodil domov v neskorých večerných hodinách. Nedokázali sa zhodnúť na vedení spoločnej
domácnosti a ani na financovaní domácnosti.Zo spisového materiálu 21D/1112/2008 tunajšieho súdu vyplýva, že bolo prejednané dedičstvo po T.
Z., pričom z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že majetok poručiteľa bol 27.532,79 eur. To bola aj čistá

hodnota jeho dedičstva. Celé dedičstvo nadobudla v celosti F. Z. - matka t.j. navrhovateľka v rade 1/.

Z protokolu Inšpektorátu práce Trenčín vyplýva, že na strane zamestnávateľa, t.j. odporcu v rade
2/ boli zistené nedostatky v tom slova zmysle, že riadne nezabezpečil, aby pracovné postupy a
usporiadanie pracovných miest neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Odporca v rade

2/ určil zamestnancom náplň práce len rámcovo bez určenie konkrétneho miesta výkonu práce so
stavebným strojom. Nezabezpečil plnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci s prihliadnutím najmä na umiestnenie pracoviska, určenie priestorov na prejazd a pohyb
pracovných prostriedkov, vzájomné pôsobenie pracovných činností uskutočňovaných na stavenisku, čo
je v rozpore so zák. č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na
stavenisku. Ako iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou uviedol to, že postihnutý

T. Z. požil alkoholické nápoje počas pracovnej doby.

Ďalej bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa svojím rozhodnutím dňa 4.1.2010 priznala nárok na
náhradu nákladov spojených s pohrebom ohľadom F. Z. v sume X.XXX,XX eur.
Z pripojených zárobkových pomerov nebohého zas vyplýva, že jeho priemerná mzda bola okolo 1.000

eur mesačne.

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov, ktorí vypovedali už v prvotnom konaní, pred tým ako
krajský súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu, vyplýva nasledovné:
Svedok P. O. na pojednávaní sa vyjadroval k osobne nebohého T. Z.. Spoločne s ním pracoval vo firme

odporcu v rade 2/. Pracovali mimo bydliska, takže bývali spoločne na ubytovni. Po pracovnej dobe,
keď si niečo vypili, tak rozprávali o svojich rodinách. Pamätá si na jedno obdobie, keď sa mu nebohý
sťažoval na svojho brata. Uvádzal, že mu to s ním nejako nevychádza, že sa nemajú radi a že spoločne
nevychádzajú. Konkrétne detaily o týchto nezhodách nechcel hovoriť. Pokým pracovali v Prievidzi, tak
chodili na týždňovky, víkendy trávievali doma. O iných vzťahoch v rodine nebohý nerozprával. Len

spomínal to, že si nerozumel so svojím bratom.

Z prečítanej výpovede svedkyne V. Z. vyplýva, že bola švagrinou nebohého. Poznala ho od roku 1976. V
sedemdesiatych rokoch mala svadbu s jeho bratom. Okrem T. a F. mali ešte sestru, takže ako rodina sa
pravidelne navštevovali počas sviatkov, počas menín, narodenín, chodili spoločne na oslavy. Nebohý T.

býval s matkou. Táto mu prala, varila. Toto trvalo až pokým sa neoženil. Na určitú dobu sa odsťahoval
do Žiliny. Ešte pred rozvodom manželstva sa opätovne vrátil ku svojej mame. Vzťah medzi bratmi bol
veľmi dobrý. Keď sa vrátil z roboty vždy ich navštívil, ich deťom nosil sladkosti. Jej muž mu rád pomáhal.
Nebohý sa venoval športovému strieľaniu a kynológii. Potom ako umrel, tak sa nemal kto postarať o
matku, a preto začala bývať u nich doma. Sama poukázala na to, že nie je toho dňa, čo by nerozprávala

o svojom nebohom synovi.

ZhodnevypovedalajsvedokX.Z..T.Z.boljehostrýko.Boltodobrýchlap.JehootecF.Z.malsnebohým
veľmidobrývzťah.Podľajehovyjadreniastrýkonemalveľmirádveľkéoslavy,radšejsanejakovyhovoril,
aby nemusel na tieto chodiť. Jeho koníčkom bola športová streľba, venoval sa aj psom. K svojej matke

mal veľmi dobrý vzťah. Keď sa vrátil z práce, tak matka mu pripravovala stravu, oprala mu, ožehlila. Čo
sa týka pohrebu udával, že pohreb vybavovali jeho rodičia. Bratia si vzájomne pomáhali. To sa týkalo
napr. aj dreva, pokým doviezli drevo navrhovateľovi v rade 2/, tak prišiel a pomohol mu ho porezať. Zasa
to bolo aj naopak.

Ďalej súd prečítal aj svedeckú výpoveď V. C.. Ten v kritickom čase, kedy zomrel T. Z., pracoval na
uvedenej stavbe vo funkcii stavbyvedúceho. Tento jednoznačne na pojednávaní uviedol, že stroj, na
ktorom pracoval odporca v rade 1/, patril firme M., bol vo vlastníctve tejto firmy. Firma stroj zapožičala
odporcovi v rade 1/, aby na tomto stroji pracoval, resp. vykonával pre nich prácu. Tento stroj dostali ako
úplne nový a prakticky od samého začiatku vykonával na ňom práce pán K. a to pre ich spoločnosť. Táto

výpožička nebola urobená písomne, bolo to ústne dojednané. Riadne prebral tento stroj od spoločnosti,
oni mi poskytli kľúčiky. Zdôraznil, že odporca v rade 1/ mal tento stoj vo výpožičke. Údržba na stroji sa
robila každý 500 motohodín. Prišli servisní pracovníci z firmy, ktorá im stroj dodala a robili bežnú kontrolu
a údržbu. Odporca K. mal hmotnú zodpovednosť za tento stroj. Keby na tom stroji niečo poškodil, takby to musel nahradiť. Konkrétne v Prievidzi vykonávali búracie práce, likvidovali starú fabriku, mali
stanovený harmonogram práce.
V kritický deň odporca v rade 1/ s prideleným strojom odpratával suť zo starej cesty, nakladal ju na

motorové vozidlá. T. Z. mal na starosti búracie práce, búral staré silo. T. Z. pracoval na traktore, čo
mal pred sebou búracie kladivo. Podľa jeho názoru k smrteľnému úrazu došlo v tom čase, keď si robil
údržbu na tomto búracom kladive. Keďže premazával kladivo na tomto stroji, tak bol otočený chrbtom
k činnosti, ktorú vykonával odporca v rade 1/. Vtedy došlo aj k jeho pritlačeniu. Podľa jeho názoru to
bol nebohý, ktorý zanedbal bezpečnosť pri práci. Údržbu na búracom kladive mohol vykonať inokedy.

Obyčajne sa to robí hneď zrána, keď sa stroje zahrievajú. Ďalej uviedol, že pochybil i odporca v rade
1/, keď sa nepresvedčil, či môže bezpečne cúvať. Ťahač, na ktorom pracoval, má dve spätné zrkadlá.
Jedno má umiestnené v strede kabíny vozidla. Navyše odporca v rade 1/ mal vždy v kabíne na zadnom
skle zavesenú vestu, takže keď sa pozrel na spätné zrkadlo priamo z kabíny, tak mu vesta zavesená
vzadu v kabíne znemožňovala výhľad. Podľa jeho názoru treba brať aj do úvahy tú vec, že odporca v
rade 1/ na tom nakladači za deň možno urobí aj 150x ten istý úkon. Keby sa mal zakaždým obzerať do

spätných zrkadiel, bolo by to asi až moc, určite sa spoliehal, že za tým strojom nikto nestojí, ak nie je
v takom postavení, že sa nepresviedča, že so strojom sa cúva.

Podľa článku 8 ods. 1/ dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 15 ods. 1/ Ústavy SR veta prvá, každý má právo na život.

Podľa článku 15 ods. 2/ Ústavy SR nikto nesmie byť pozbavený života.

Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnosti.

Podľa § 13 ods. 1/ O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2/ O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1/ najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 15 O.z. po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti jeho manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

V nadväznosti na citované ustanovenia jednak dohovoru o ochrane ľudských práv, jednak Ústavy SR

a Obč. zákonníka je potrebné uviesť aj judikatúru, ktorá sa venuje samotnej ochrane osobnosti. Do
pozornosti dáva súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Co/201/2005, z ktorého vyplýva, že v
prípade, že interpersonálne vzťahy tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú
určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti

za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne. Je objektívne spôsobilé do práva na ochranu
osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej
osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo v ohrození
osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany proti
takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha, podľa ustanovení o ochrane osobnosti,

primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

ZrozsudkuKrajskéhosúduOstrava23C/52/96vyplýva,žeakmedzifyzickýmiosobamiexistujúsociálne,
morálne, citové, kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného, rodinného života, môže porušením
práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.

Aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. III.ÚS 132/2002 vyplýva, že jednotlivé čiastkové práva, ktorým sa
na základe ust. § 11 až § 16 O.z. poskytuje ochrana, sú v ustanovení v § 11 O.z. vypočítané len
demonštratívne. Z rámca všeobecnej úpravy § 11 O.z. nemožno vylúčiť ani ďalšie práva poskytujúceochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby a jej slobodnému rozvoju, ako sú právo na
ochranu súkromného, rodinného života, právo na osobnú slobodu, slobodu pohybu a pobytu a na
ochranu obydlia, ako aj právo na realizáciu svojich záujmov vrátane záujmov profesionálnych a

odborných.

Z rozsudku NS ČR 30Cdo/1088/2005 vyplýva „... z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov
tohto spoločenstva z cela neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje ostatných členov, tak že náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 O.z. je pri vedomí neodčiniteľnosti zásahu adekvátnym

prostriedkom obrany vo vzťahu k nemu ...“.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nepochybne bolo dokázané a vyplýva to aj z rozsudku
Okresného súdu Prievidza 3T/89/2010, že odporca v rade 1/ svojím konaním v rozpore s právnymi
predpismi sa dopustil zásahu do práva na život a telesnej integrity nebohého T. Z.. Na tomto mieste
je potrebné podotknúť, že odporca v rade 1/ sa neodvolal voči výroku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť

navrhovateľke v rade 1/ nemajetkovú ujmu v sume 2.000 eur. V tejto časti sa teda stal rozsudok
tunajšieho súdu právoplatný.

Medzinavrhovateľmianebohýmexistovalisilnésociálneacitovéputávytvorenévrámciichsúkromného
arodinnéhoživota. Tietoskutočnostivyplývajúajzvýpovede navrhovateľky,akoajzvýpovedesvedkov

X. Z. a V. Z.. Nebohý žil so svojou matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho starala a ten ju
zase finančne zabezpečoval. Spoločne takto tvorili rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými
väzbami. Veľmi dobre vychádzal aj so svojím bratom, vzájomne si pomáhali, navštevovali sa. Nečakaná
náhla smrť syna a brata drasticky a nezvratne zasiahla do života navrhovateľov, kde obaja takto utrpeli
náhlu stratu, kedy následne prežívali a stále prežívajú nielen pocity úzkosti a smútku, ale stratili aj

možnosť viesť s nebohým súkromný život, ktorý je odo dňa jeho smrti ochudobnený o sféru prirodzených
vzťahov s jedným s najbližších rodinných príslušníkov.
Svedkyňa V. Z. uvádzala, že od smrti T. Z. navrhovateľka v rade 1/ ho každý deň spomína. Túto stratu
pociťuje najmä navrhovateľka v rade 1/ o to intenzívnejšie, že stratou syna stratila i podporu, pomoc a
starostlivosť z jeho strany, ktorej sa jej zo strany syna v tomto jej pokročilom veku dostávalo. Syn sa

o ňu pokým bol doma, dennodenne staral, zabezpečoval jej všetko potrebné, čo si vzhľadom na svoj
vek nedokázala sama zabezpečiť a spraviť.

Protiprávnym konaním odporcov takto došlo k nenávratnej deštrukcii vzťahov a väzieb medzi
navrhovateľmi a nebohým T. Z., ktoré tvorili základ ich súkromného života a tým k intenzívnemu zásahu

do osobnostných práv nebohého i navrhovateľov, a to ich práva na život, súkromie a práva na rodinný
život. Právo na súkromie fyzickej osoby zahrňuje vo svojej podstate aj právo na vytváranie a rozvíjanie
vzťahov s inými ľuďmi a vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou súkromného života je i rodinný život,
zahrňuje vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ktoré prispievajú k rozvoju každej z týchto osobností.

Táto interpretácia práva na súkromie je aj v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva
týkajúcich sa interpretácie a aplikácie článku 8 ods. 1/ dohovoru o ochrane základných ľudských práv
a základných slobôd, v ktorých sa zdôrazňuje myšlienka, že rešpektovanie súkromného života musí
zahrňovať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami.
Súčasťou práva na súkromie, teda je rodinný život, ktorý zahrňuje nielen sociálne, morálne a kultúrne

vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi vytvárané v dobe ich skutočného spolužitia, ale aj
vzťahy medzi ostanými blízkymi príbuznými bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú, či nie.
Právo na ochranu osobnosti nebohého a navrhovateľov v rade 1/ a 2/ bolo porušené protiprávnym
zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť. Morálna satisfakcia je pritom nedostatočná, nakoľko
podľa názoru navrhovateľov v rade 1/ a 2/ a s poukazom na rozsah následkov zásahu do života

nebohého i do života navrhovateľov žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to,
abybolaprimeranevyváženáazmiernenávzniknutánemajetkováujmanaochranuosobnostinebohého
a navrhovateľov.

Čo sa týka samotných nárokov, súd znova dáva do pozornosti, že navrhovateľka v rad 1/ sa svojím

návrhom domáhala nárokov vo výške 15.000 eur v zmysle ust. § 15 O.z. Ďalej nárokov uplatňovaných
v zmysle § 13 vo výške 10.000 eur. Navrhovateľ v rade 2/ si uplatňoval nároky vo výške 8.000 eur v
zmysle § 13 O.z. To znamená, že navrhovateľ v rade 2/ sa nedomáhal nárokov v zmysle § 15 O.z. Čo sa
týka uplatňovaných nárokov navrhovateľkou v rade 1/ v zmysle ust. § 15 O.z. súd poukazuje na pôvodnérozhodnutie KS v Žiline 6Co/291/2011 zo dňa 30.5.2012. Odvolací súd uviedol, že ohľadne nárokov na
tzv. postmortálnu ochranu osobnosti osôb v uvedených v § 15 O.z. sa v celom rozsahu stotožňuje so
závermi vyslovenými NS SR sp. zn. 2Cdo/93/2008 zo dňa 30.3.2010. Závery NS SR si osvojil aj vo

vzťahu k predmetnej veci. Vo vzťahu k tomuto nároku uviedol, že v prípade, ak sa satisfakcie domáhajú
osoby uvedené v § 15 O.z., môžu sa domáhať priznania rôznych foriem morálneho zadosťučinenia.
Osoby, podľa označeného ust. O.z, ktorým vzniklo originárnym spôsobom zvláštne osobnostné právo,
však už v rámci posmrtnej ochrany zomrelej osoby nemôžu svojím menom s úspechom uplatňovať aj
zadosťučinenie v peniazoch. Satisfakcia, ktorú tieto osoby môžu žiadať, musí byť totiž satisfakciou pre

zomrelú fyzickú osobu, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté, čo explicitne vyplýva z dikcie § 15
O.z., kde je stanovené, že osoby tu uvedené môžu po smrti fyzickej osoby uplatňovať právo na ochranu
jej osobnosti. Je preto vylúčené, aby tieto osoby mohli v týchto prípadoch s úspechom uplatňovať
zadosťučinenie v peniazoch, pretože toto právo je pre jeho osobnú povahu obmedzené výlučne na
dotknutúfyzickúosobu.Aktedadotknutáfyzickáosobazomrela,poskytnutiepeňažnéhozadosťučinenia
niekomu inému než jej, by stratilo svoju satisfakčnú funkciu, t.j. s zmierniť nemajetkovú ujmu práve

dotknutej fyzickej osoby. V predmetnej veci bolo zasiahnuté do osobnostných práv nebohého T. Z., t.j.
do jeho práva na život. Napriek skutočnosti, že išlo o zásah neoprávnený, smrťou T. Z. zaniklo právo
tejto konkrétnej fyzickej osoby domáhať sa ochrany podľa § 13 ods. 2 O.z. Na dedičov ani na osoby
uvedené v § 15 O.z. nemohlo prejsť ani právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch, ktoré pre svoju osobnú
povahu viazané výlučne na dotknutú fyzickú osobu a okamihom zásahu - smrťou zaniklo.

Čo sa týka tunajšieho súdu, tento sa takisto v celom rozsahu stotožnil so závermi KS ohľadom § 15 O.z.
Na tomto mieste však treba podotknúť, že navrhovateľka v rade 1/ si z titulu ust. § 15 O.z. uplatňovala
nemajetkovú ujmu v sume 15.000 eur. Vzhľadom na uvedené potom v tejto časti súd jej návrh zamietol.

Súd rozhodoval teda o uplatnených nárokoch navrhovateľa v rade 1/ vo výške 10.000 eur a navrhovateľa

v rade 2/ vo výške 8.000 eur v zmysle § 13 ods. 2 O.z.

Čo sa týka jej uplatňovaných nárokov v zmysle § 13 ods. 2 O.z., a to titulom porušenia jej osobnostných
práv na ochranu osobnosti, zaviazal súd odporcu v rade 2/ zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 8.000
eur. Už bolo spomínané, čo sa týka odporcu v rade 1/, pôvodným rozsudkom bol tento zaviazaný zaplatiť

istinu vo výške 2.000 eur, v ktorej časti sa stal rozsudok právoplatný. Navrhovateľka v rade 1/ ako matka
nebohého T. Z. utrpela nezvratnú a dlhotrvajúcu citovú ujmu stratou svojho syna. S týmto žila v spoločnej
domácnosti. T. Z. bol v produktívnom veku, mal 55 rokov. Venoval sa športovej streľbe a kynológii. Ako to
už bolo konštatované, pokým bol doma, tak všemožne pomáhal svojej matke, finančne ju zabezpečoval,
robil nákupy, drobné opravy na rodinnom dome.

Znova súd opakuje, že navrhovateľka v rade 1/ sa domáhala zaplatenia z titulu týchto nárokov celkom
sumy 10.000 eur a to solidárne od odporcov v rade 1/, 2/. Súd jej priznal uplatňovaný nárok v zmysle §
13 ods. 2 v sume 8.000 eur. Bral zreteľ aj na tú skutočnosť, že odporca v rade 1/ už vyplatil na základe
právoplatného rozsudku navrhovateľke sumu 2.000 eur. Pri takomto rozhodnutí súd nevychádzal zo
solidárnej zodpovednosti odporcov v rade 1/, 2/. Predovšetkým je treba v tomto smere poukázať na

šetrenie samotného IP, ktoré šetrilo príčiny a vznik nehodovej udalosti.

Z protokolu IP Trenčín bolo nepochybne zistené, že na strane zamestnávateľa, t.j. odporcu v rade
2/ boli zistené nedostatky pri bezpečnosti pri práci. Bol to odporca v rade 2/, určil zamestnancom náplň
práce len rámcovo bez určenie konkrétneho miesta výkonu práce so stavebným strojom. Nezabezpečil

plnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s prihliadnutím najmä na
umiestnenie pracoviska, určenie priestorov na prejazd a pohyb pracovných prostriedkov, vzájomné
pôsobenie pracovných činností uskutočňovaných na stavenisku. Vyhodnotil to ako rozpor so zák. č.
396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku.
Ako to vyplýva z tohto protokolu, bol to odporca v rade 2/, ktorý nezabezpečil riadne pracovné postupy.

Túto skutočnosť musel súd vyhodnotiť aj pri samotnej delenej zodpovednosti odporcov v rade 1/ a 2/.
Bral do úvahy aj tú skutočnosť, ktorú naznačil vo svojej výpovedi svedok C., že nebohý T. Z. v rozpore
vykonával bežnú údržbu svojho pracovného stroja priamo na stavenisku pri výkone práce. Takáto
údržba pracovného stroja sa vykonáva obvykle pred započatím stavebných prác. Samotný svedok ako
stavbyvedúci uviedol, že táto údržba sa mohla urobiť buď po pracovnom čase, alebo pred nástupom na

pracovisko. V tom teda videl tunajší súd aj čiastočné zavinenie na strane poškodeného, teda nebohého
T. Z.. Navyše údržbu vykonával tým spôsobom, že stál chrbtom k stroju, ktorý ovládal odporca v rade
1/. Samozrejme, že pri zohľadňovaní výšky nemajetkovej ujmy ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy
odporcom v rade 2/ súd bral do úvahy aj ekonomické pomery škodcov. Odporca v rade 1/ je momentálnedôchodca. Jediný jeho príjem je dôchodok. Ako to už bolo konštatované jeho právnym zástupcom, tento
na základe právoplatného rozsudku okamžite poukázal sumu 2.000 eur navrhovateľke v rade 1/. Naopak
ekonomické pomery odporcu v rade 2/ sú v tomto prípade výrazne lepšie ako odporcu v rade 1/.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti aj vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v rade 2/, ktorý
kategoricky namietal, že v čase dopravnej nehody bol prevádzateľom staveného stroja. Tento mal vo
výpožičke odporca v rade 1/. Nešlo o dopravný prostriedok na prepravu osôb, ale o prostriedok -
stavebný stroj.

Súd však musí rozporovať uvádzané tvrdenia. Prevádzateľom tohto stavebného stroja bol stále odporca
v rade 2/. Tento je vlastníkom tohto stavebného stroja. Súd dáva do pozornosti ust. § 427 ods. 1, 2 O.z.
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Napriek tomu, že pojem „prevádzateľ“ nie je definovaný, pre jeho zmysel je charakteristické, že je to
fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným
prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne s jeho
vodičom. Z uvedeného treba vyvodiť, že prevádzateľom nebude ten, kto mal vozidlo napr. požičané iba
na určitý čas, teda môže ho používať len prechodne. Medzi dopravné prostriedky zákonodarca v O.z.

uvádza - motorové vozidlá, ktoré sú poháňané motorickou silou, autá, autobusy, motocykle, bicykle s
motorom, pohyblivé stroje premiestňujúce sa z miesta na miesto napr. buldozéry, rýpadlá a podobne.
V tomto smere súd poukazuje na to, že odporca v rade 2/ nesie zodpovednosť v zmysle § 427 ods.
1 O.z. za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Medzi takéto dopravné prostriedky
sa radia aj stavebné stroje. Odporca v rade 2/ bol jednoznačne prevádzateľom tohto stavebného

stroja. Prevádzateľom tohto stavebného stroja nemohol byť odporca v rade 1/, lebo tento mal len po
dobu stavebných prác zapožičaný tento stavebný stroj. Vlastníckom a prevádzateľom bol jednoznačne
odporca v rade 2/.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom súd priznal navrhovateľke v rade 1/ nemajetkovú ujmu
v sume 8.000 Eur. Túto bude povinný uhradiť odporca v rade 2/. Súd však nemôže opomenúť aj tú

skutočnosť, že určitú mieru zavinenia v tomto konkrétnom prípade niesol aj samotný nebohý T. Z..
Z výpovede svedka stavbyvedúceho pán C. vyplynulo, že nebohý v rozpore s bezpečnosťou práce
vykonával bežnú údržbu svojho pracovného stroja priamo na stavenisku pri výkone práce. Takáto
údržba pracovného stroja sa vykonáva jednak pred začatím prác v raňajších hodinách, prípade po
skončení pracovného dňa. Aj súd v tomto smere poníma konanie nebohého ako nezvyklé, keď počas

pracovnej doby na stavenisku, kde bolo veľmi rušno - pohyb pracovníkov, stavebných strojov, začal
vykonávať údržbu stavebného stroja, pričom sa venoval tejto a nie stavenisku a okoliu, kde prebiehali
búracie a demolačné práce. Sám seba vystavoval nebezpečenstvu vzniku pracovného úrazu. Súd teda
v konečnom dôsledku aj s prihliadnutím na spoluzavinenie nebohého, ktoré však spoluzavinenie bolo
v tomto konkrétnom prípade len minimálne, priznal navrhovateľke v rade 1/ v časti jej nároky, ktoré

opierala o ust. § 13 ods. 2 O.z. a nároky, ktoré opierala, ako to už súd vyššie rozviedol, v zmysle § 15
O.z., tieto nároky zamietol.
Ohľadne nárokov navrhovateľa v rade 2/ aj súd mal za to, že jeho nároky v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3
O.z. nie sú dôvodené. V tomto konaní nebol preukázaný vážny zásah do jeho cti do takej miery, ktorý
by oprávňoval súd priznať mu aj nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2,3 O.z. V tejto

súvislosti poukazuje súd aj na svedeckú výpoveď svedka O., ktorý farbistým a objektívnym spôsobom
popísal, aký bol vzťah medzi nebohým a navrhovateľom v rade 2/.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Je zrejmé,
že v tomto konaní bolo uplatnených viacero nárokov zo strany navrhovateľov v rade 1/ a 2/. V časti súd
tieto nároky priznal, v časti nároky zamietol. Aj od tohto sa potom bude musieť odvíjať následné priznanie
trov konania a trov právneho zastúpenia po právoplatnosti rozsudku. Po právoplatnosti rozsudku bude
zrejmé, ktoré nároky boli skutočne priznané pre navrhovateľov v rade 1/ a 2/, ktoré boli zamietnuté a

aj podľa pomeru úspechu vo veci samej môže súd objektívne rozhodnúť o týchto trovách konania a
trovách právneho zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).