Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 49Er/3920/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212236095.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská
7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, so
sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti povinnému M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X,
XXX XX C., vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu,
so sídlom Riazanská 33, 831 03 Bratislava, pod spis. zn. Ex 5655/2012 o vymoženie pohľadávky vo

výške 2 068,41 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.
Návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 20.11.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Romana

Fogtu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 2 068,41 Eur s
prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Košice II v Košiciach, číslo konania 37C/42/2012-89 zo dňa 10.05.2012.

Dňa 13.12.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/163411 zo dňa 17.12.2012.

Dňa 12.02.2013 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii podané v zákonnej
lehote. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. a toto rozhodnutie
vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej
namieta nezákonnosť platobného rozkazu a takýto platobný rozkaz ani súd nemal vydať vzhľadom

na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve. Súd porušil európske právo na ochranu
spotrebiteľa, konkrétne smernicu č.93/13/EHS. Samotný platobný rozkaz bol nezákonný pretože súd
porušil aj § 172 ods. 9 Z.č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.S.P.") Súčasne ďalej
povinná žiadala o odklad exekúcie, pretože exekúcia nie je zákonná a očakáva, že bude zastavená
podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a momentálne sa ocitla v takej situácií, že po smrti

manžela by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu a jej rodinu nepriaznivé následky. Žiada o odklad
exekúcieaždoskončenianovéhokonaniaazáveromnamietaajnetransparentnosť,nepreskúmateľnosť
a neoprávnenosť predbežných trov exekúcie.

K podaným námietkam proti exekúcii sa oprávnený nevyjadril.Dňa 28.05.2013 Okresný súd Košice II vo veci rozhodol Uznesením, sp. zn. 49Er/3920/2012-17, ktorým
námietky povinnej voči exekúcii zamietol, námietky povinnej voči trovám exekúcie zamietol a návrh
povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

Voči tomuto uzneseniu bolo dňa 19.06.2013 Okresnému súdu Košice II doručené odvolanie povinnej,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote. V odvolaní povinná uviedla, že výkonom predmetnej exekúcie
sú podľa jej názoru ohrozené jej základné životné istoty, a to hlavne jej výživa, bývanie a základné
potreby. Povinná v odvolaní ďalej uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 347,80 Eur

a tento dôchodok je jej jediným príjmom, z ktorého si hradí stravu, bývanie a ostatné náklady. Povinná
vo svojom odvolaní uviedla, že v januári, kedy obdržala Upovedomenie o začatí exekúcie podala voči
tejto exekúcii námietky, a to z dôvodu, že sa jej zhoršila životná situácia z dôvodu úmrtia manžela
povinnej, a to dňa 19.01.2013. Od januára má povinná zablokované účty, tým pádom sa povinná ocitla
dlhodobo bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a povinná ostala finančne odkázaná na príbuzných.
Byt, ktorý povinná obýva nie je podľa jej tvrdení v jej osobnom vlastníctve, keďže ide o sociálny byt

a jeho predajom by nebolo možné pohľadávku uspokojiť. Povinná vo svojom odvolaní uviedla, že po
telefonickom rozhovore s exekútorským koncipientom povinná súhlasila so zrážaním čiastky 20 Eur z
dôchodku, pretože viac nie je schopná uhrádzať. Aj po zvýšení príjmu povinnej o vdovský dôchodok
vo výške 77,- Eur sa povinná cíti byť poškodená exekúciou aj z dôvodu znemožnenia splácania ďalšej
pôžičky vo výške 128,00 Eur. Povinná ma okrem uvedenej pôžičky aj iné záväzky, na ktorých splnenie je

potrebné disponovanie s vlastným účtom v banke, čo je jej touto exekúciou zamedzené. Povinná žiada
rozhodnúť o mesačnom splácaní pohľadávky vo výške 20,- Eur v zmysle spomínanej uzavretej dohody
so súdnym exekútorom a z uvedených skutočností vyplýva, že povinná žiada aj o odblokovanie svojho
účtu v banke.

Povinná svoje svoje námietky, ako aj odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach, nepodložila žiadnymi
listinnými dôkazmi.

Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Vrámci predbežných trov exekúcie

exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu
za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli
ich výšku.

Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy

exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie
je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej
určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa ustanovenia § 56 Exekučného poriadku súd povolí odklad exekúcie v nasledovných prípadoch:(1)
Na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodnev takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho
rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad
exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. (2) Aj bez návrhu môže

súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). (3) Súd môže
na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo
vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku
alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie
takého návrhu pripúšťa osobitný predpis. (4) Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj

vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú
starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.

Podľa ust. § 56 ods. 10 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného
uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia
písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom

nepokračuje.

Podľa ust. § 57 Exekučného poriadku (1) Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej

vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že
exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu

v rozpore s verejným poriadkom. (2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.S.P., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 202 ods. 2 O.S.P., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 374 ods. 4 veta prvá O.S.P., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie.

Toto ustanovenie je v súlade s ust. č.l. 142 ods. 2 veta tretia Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný

zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov), podľa ktorého proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Podľa ust. § 374 ods. 4 veta tretia O.S.P., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť,
teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené

v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie
námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného
súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vznikuexekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený
či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Súd na základe dôkladného preštudovania spisu, listinných dôkazov v ňom založených v súvislosti s
podanými námietkami povinnej a odvolaním povinnej voči námietkam dospel k nasledujúcim záverom.
Povinná vo svojich námietkach, ani v odvolaní voči rozhodnutiu o námietkach nenamietala existenciu
exekučného titulu, a teda nepopierala svoj dlh, ktorý má voči oprávnenému vo výške 2 068,41 Eur s

prísl.. Povinná podľa názoru súdu vo svojich námietkach namieta postup súdneho exekútora spočívajúci
vo výbere spôsobu exekúcie, ktorý jej toho času bráni vo voľnej dispozícií s účtom v banke, ktorý povinná
vlastní.

Exekučné konanie spočíva v nútenom vymáhaní pohľadávky, ktorú má oprávnený voči povinnej.
Tomuto nútenému výkonu predchádza absencia dobrovoľného splácania tejto pohľadávky resp. dlhu

oprávnenému povinným, to znamená, že povinná pred začatím exekúcie dobrovoľne neplnila svoj
záväzok, ktorý mala voči oprávnenému.

Povinná vo svojich námietkach poukazuje na svoju ťažkú sociálnu situáciu a okrem rozhodnutia o
námietkachžiadalaajpovolenieodkladuvýkonuexekúcie.Vzmyslevyššiecitovaného§56Exekučného

poriadku súd môže rozhodnúť o povolení odkladu, ak sa povinný nachádza prechodne v takom
postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť
nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený alebo ak v danom
prípade existuje dôvod, pre ktorý môže byť exekúcia zastavená.

V prvom prípade sa odklad povoľuje najmä pri nepriaznivej životnej situácii, ktorá má však prechodný
charakter a dá sa predpokladať, že po uplynutí doby, na ktorú je odklad povolený, bude exekútorovi
umožnené riadne pokračovanie vo výkone exekúcie. U povinnej podľa názoru súdu tento prechodný
charakter nie je a nepriaznivá životná situácia má dlhodobý charakter vzhľadom na vysoký počet
záväzkov, ktoré povinná má. V druhom prípade súd sa zaoberal otázkou existencie dôvodu, pre ktorý

môže byť exekúcia zastavená v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov na zastavenie exekúcie pripadala do úvahy možnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku, v ktorom je rozhodujúcim dôvodom zastavenia nemajetnosť povinného. K zániku
povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých vychádzalo

rozhodnutie tvoriace exekučný titul, nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia. Následná
nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti však
nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napríklad preto, že
je insolventný.

Zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora,
ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v priebehu
exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
a súd sa ním bude zaoberať.

Podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok, pri ktorých je povolený
odklad exekúcie, a preto žiadosť povinnej o odklad exekúcie súd týmto uznesením zamietol. Ďalej
námietky povinnej voči exekúcii ako aj voči trovám exekúcie nie sú podľa názoru súdu dôvodné, pretože
povinná nepopiera existenciu pohľadávky, ktorá je vymáhaná touto exekúciou a namietaná zlá sociálna

situácia povinnej v zmysle vyššie uvedeného nie je podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý sa dá
námietkam vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vychádzajúc z odvolania povinnej súd dospel k záveru, že povinná je ochotná so súdnym exekútorom
uzavrieť dohodu v zmysle vyššie citovaného § 56 ods. 10 Exekučného poriadku a splácať svoju

pohľadávku sumou 20,- Eur mesačne, ktorá by bola, vzhľadom na jej sociálnu situáciu, pre ňu čo do
výšky vyhovujúca. K tomuto návrhu na uzavretie predmetnej dohody došlo podľa tvrdenia povinnej
telefonicky. Súd sa preto rozhodol poukázať na skutočnosť, že uzavretie dohody v zmysle § 56 ods.
10 Exekučného poriadku si vyžaduje písomnú formu a písomný súhlas oprávneného. Počas plneniapísomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom
nepokračuje. To znamená, že povinná by mohla počas riadneho splácania pohľadávky v zmysle dohody
disponovať vlastným účtom v banke.

Uzavretie dohody v zmysle § 56 ods. 10 Exekučného poriadku nie je totožné s rozhodnutím o odklade
exekúcie, a preto sa v tejto veci nevyžaduje samostatné rozhodnutie súdu. Preto aj napriek tomu, že
o tejto dohode nerozhodne súd týmto uznesením, účastníci konania majú k dispozícii možnosť takúto
dohodu uzavrieť podľa vyššie citovaného ustanovenia.

Súd po vysporiadaní sa so všetkými namietanými skutočnosťami rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie v zmysle § 202 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku.