Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219847
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316219847.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast.:
JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom 811 07 Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému:
D. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Č. L. č. XXX, o zaplatenie 765,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa31.10.2016domáhalzaplateniasumy765,-eurspríslušenstvom-úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 28. 5. 2015 do zaplatenia od žalovaného z titulu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a náhrady trov konania.

2. Svojužalobuodôvodnilžalobcatým,žedňa7.11.2014bolamedzižalobcomažalovanýmuzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K220143520 na čiastku 600,- eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t.j.
120,- eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 9 % z istiny úveru,
t.j. 54,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 774,- eur uhradiť v 13 mesačných
splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,- eurá a ďalej v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 76,50 eura (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 %, servisný poplatok vo

výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky); prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej
dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Finančná hotovosť bola žalovanému
poskytnutá pripísaním prostriedkov na jeho účet v banke. Žalovaný celkovo uhradil celkovo 9,- eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil
stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V Oznámení o zosplatnení záväzku

zo dňa 18. 12. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a
servisného poplatku) sa stal splatným ku dňu 27. 5. 2015. Po zosplatnení záväzku nebola uhradená už
žiadna suma. Ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 765,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 774,- eur a čiastkou vo výške 9,- eur, ktorá bola
uhradená žalovaným.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 CSP.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č.
K220143520, obchodné podmienky, predžalobná upomienka z 11. 11. 2015 + podací poštový hárok,oznámenie o zosplatnení úveru z 18. 12. 2015 + podací poštový hárok a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať

(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Súd mal za preukázané, predloženou úverovou zmluvou, že dňa 7. 11. 2014 uzatvorili strany Zmluvu
o úvere č. K220143520 podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,nazákladektorejžalobcaposkytol
žalovanému úver vo výške 600,- eur, s úrokom 20 % z istiny, t.j. 120,- eur, za servisný poplatok vo výške
9 % z istiny, t.j. 54,- eur. Žalovaný sa zaviazal podľa čl. II zmluvy vrátiť žalobcovi istinu v celkovej výške

774,- eur, a to v 13 mesačných splátkach (v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,- eurá a ďalej
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 76,50 eura, RPMN 50,22 %, priemerná RPMN 44,06 %,
pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka bola splatná až do
úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prípade neuhradenia jednej splátky
dlhšie ako 3 mesiace je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu uhradil celkovo 9,- eur.12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru, avšak z podanej žaloby, ako
aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy a koľko žalobca poskytol úver
na účet žalovaného, či ho vôbec poskytol, kedy a koľko žalovaný plnil, v dôsledku toho potom ani

to, kedy sa dostal do omeškania, či oprávnene žiadal žalobca splatenie celého dlhu a teda aká je
skutočná dlžná suma úveru. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov
súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné súvislosti, čím
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené
skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku nezaplateného úveru, m. i. aj riadnym matematickým

výpočtom, ktorý uvedie priamo v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k
žalovanej sume a tomu prispôsobil aj vyhodnotenie dôkazov. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom
neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP. Súd potom ďalej ani neskúmal, či úverová
zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti a či úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko by to bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov účinného k 7. 11. 2014 ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
účinného k 7. 11. 2014. Nad rámec toho však súd poukazuje na to, že po preštudovaní úverovej zmluvy, v
zmysle § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať
ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena
f/ citovaného zákona, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľskéhoúveru.Konečnásplatnosťmusíbyťurčenákonkrétnetak,abysimoholspotrebiteľužna
začiatkuurobiťobrazodĺžketrvaniaúveruatýmzvoliťajnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovými
produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom
(napr. podľa počtu mesačných splátok). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný by bol povinný žalobcovi
vrátiť len to, čo mu žalobca reálne poskytol, v danom prípade teda zrejeme 600,- eur, po odpočítaní

uhradených splátok, ku ktorej konečnej dlžnej sume však súd nemohol zaujať jednoznačné stanovisko,
nakoľko žalobca nedoložil súdu dôkaz o úhradách žalovaného, ich výškach a dátume úhrady.

13. Súd nemohol dospieť ani k záveru o splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko nie je zrejmé, kedy bol
úver žalovanému poskytnutý a teda sa stala splatnou prvá splátka a následne aj tie ďalšie. Uvedené je

dôležité pre posúdenie úrokov z omeškania ak aj toho, či sa stal celý úver platným z dôvodu neplnenia
si povinností žalovaného a kedy sa stal splatným.

14. Súd poukazuje aj na to, že pokiaľ sa úver stal splatným dňa ku dňu 27. 5. 2015, toto bolo žalovanému
oznámené až listom zo dňa 18. 12. 2015 (nie je zrejmé, kedy a či bol žalovanému doručený, nakoľko

takýto dôkaz absentuje), nie je možné spätne požadovať od žalovaného roky z omeškania za viac ako
pol roka, nakoľko je to výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Úroky z omeškania z
celej zosplatnenej sumy je možné požadovať až odo dňa márneho uplynutia lehoty danej na splnenie
celého dlhu, v danom prípade po uplynutí 5 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení dlhu.

15. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania

uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy

konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.