Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/66/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3613202221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o., Praha, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO:
26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi F. Y., U., W.
XXXX/XX, o zaplatenie 501,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 501,90 € so 6%-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy
501,90 € od 23.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,67
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáha proti
odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 501,90 €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
501,90 € od 19.6.2009 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 23.10.2009
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,67 € a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 4.11.2008 na zmenkovú sumu 501,90 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 19.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 4.11.2008 (dátum
vystavenia) na sumu 501,90 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 19.6.2009.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Súd navrhovateľa vyzval na doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, ktorá výzva bola
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 9.7.2013. Navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k výzve uviedol, že jeho nárok je založený na zmenkových nárokoch vyplývajúcich
z platnej zmenky. Súdu predložil originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na
uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva
zo zmenky a nie z pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného oznámiť alebo predložiť.

Súd následne doručil návrh na začatie konania odporcovi a prostredníctvom Tlačiva C pre európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ho vyzval na odpoveď na návrh navrhovateľa v lehote
30 dní od doručenia tlačiva. Tlačivo mu bolo doručené dňa 31.1.2014, pričom žiadnu odpoveď súdu v
určenej lehote nedoručil.

Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“), je konanie v zásade písomné, súd vo veci samej rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou,
plnomocenstvom, tlačivom B, doplnením návrhu, zmluvou o úvere a tlačivom C a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Navrhovateľ je indosatár zmenky vystavenej v Partizánskom dňa 4.11.2008 na zmenkovú sumu
15120,24 Sk, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového
veriteľa Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 15120,24 Sk a zmenkový úrok 0,25% denne od
19.6.2009. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na
navrhovateľa ako indosatára.

Navrhovateľ vo svojej odpovedi na žiadosť súdu tvrdí, že sa domáha majetkových práv zo zmenky, nie
z pohľadávky.

Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 4.11.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
vyplýva, že uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, predmetom ktorej bola okrem iného aj dohoda o
vyplnení zmenky (č.l. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorej na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní za zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na
rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne).

Súd pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia Občianskeho
súdneho poriadku a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Súd vykonanie týchto dôkazov
považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“)
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 75 ZZŠ Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
4.11.2008 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je len čiastočne
dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha proti odporcovi práva zo zmenky, ktorá
bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
odporcovi ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa.

Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku
proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať námietky týkajúce sa právneho
vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky konal v zlej
viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou.

Zmenku predloženú navrhovateľom súd považuje za formálne platnú, pretože obsahuje všetky
náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť sumu
15120,24 Sk (501,90 €) pri predložení, na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Zmenka bola prevedená
na navrhovateľa, ktorý sa stal jej majiteľom a nadobudol všetky práva zo zmenky. Navrhovateľ
žaloval odporcu o zaplatenie zmenkovej sumy 501,90 €, ktorá vyplýva z predloženej zmenky.
Predložením zmenky navrhovateľ preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového stavu súd
priznal navrhovateľovi zmenkovú sumu 501,90 €. Popri zmenkovej istine mu súd priznal aj zákonné
príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy od 23.10.2009 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,97 €.

V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej
do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje za taký,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou
zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej
sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania
v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac
ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti
a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť
dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne
vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky.

Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť by nemala spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto súd nespochybňuje, že je
založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na ochranu
práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená medzi subjektmi, ktoré zo svojej
povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom
ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je
potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné
subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a
na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom
zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

V posudzovanej veci je nepochybné, že odporca uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola
neskôr indosovaná na navrhovateľa. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. v právnom vzťahu s odporcom
vystupovala ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda poznať
všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu
známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
na navrhovateľa nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva navrhovateľom
podaných návrhov na začatie konania vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva
pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Dôjde ňou totiž k významnej ujme na právach
spotrebiteľa, ktorý nemôže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku
vo výške takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi -
dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom by mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch
obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti
neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni
zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné.

Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom
odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňuje poskytnúť
účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na
ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku
podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom.
Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí
alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,
ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby
spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne
právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v
súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve
o fungovaní Európskej únie (čl. 169).

Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor s
dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže ide
o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.

Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi dohodnutý zmenkový úver 0,25% denne nepriznal a v tejto
časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože navrhovateľ aj odporca boli v konaní
čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).