Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617200464
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617200464.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: X. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S., D. U. XXXX/X, o vymoženie sumy 356,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. marca 2017, č. k. 11Er/23/2017-26,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 23. 03. 2017, č. k. 11Er/23/2017-26, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 12. 2016, doručenú súdu dňa
24. 01. 2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3, 4 Exekučného
poriadku, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že dňa 24. 01. 2017 bola súdu doručená žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného
pozostávajúcej z istiny vo výške 356,04 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania v sume
23,06 eura, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní 76,38 eura a trov exekúcie. Spolu
so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený aj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 01.
12. 2016, exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok číslo: SRSAspA 10719/16, vydaný dňa 24. 06.
2016 Mgr. Richardom Mošaťom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii

pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15 Bratislava. Predmetný rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2016 a vykonateľnosť dňa 18. 11. 2016.

4. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy č. 2285291655/0200 uzatvorenej dňa 05. 04. 2007 medzi
právnym predchodcom oprávneného VÚB, a. s., Bratislava, ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.

Úver bol poskytnutý bez udania účelu a Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky splátkach
(ďalej len Dohoda), v ktorej povinná uznala čo do dôvodu a výšky záväzok vyplývajúci zo zmluvy azaviazala sa ho uhradiť. Na výzvu súdu súdny exekútor, resp. zástupca oprávneného doplnil návrh na
vykonanie exekúcie a predložil súdu Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
(revolvingového úveru) zo dňa 05. 04. 2007, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., na depozitné

produkty účinné od 01. 02. 2007, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
08. 01. 2014, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 08. 01. 2014, Dotazník zo dňa 08. 01. 2014 a Výzvu na
označenie stáleho rozhodcovského súdu adresovanú povinnej.

5. Exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 10719/16, vydaný dňa 24. 06. 2016 bol

vydaný na základe Zmluvy č. 2285291655/0200 o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi
účtu uzatvorenej dňa 05. 04. 2007 medzi právnym predchodcom oprávneného VÚB, a. s., Bratislava
ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom. Na základe uvedenej zmluvy zriadil právny predchodca
oprávneného povinnej účet a vydal mu platobnú kartu PK Maestro s povoleným limitom 497,91 eura.
Povinná porušila zmluvu, prestala splácať úver, bola vyzvaná na úradu dlžnej sumy. Oprávnený a
povinná dňa 08. 01. 2014 uzavreli Dohodu, kde povinná uznala svoj dlh 278,50 eura s príslušenstvom a

nákladmi na inkasné konanie v sume 43,81 eura, pričom v Dohode je uvedené v bode 2. posledná veta,
že osoby uvedené v dohode vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

6. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú „Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru“ (ďalej len „VOP“). Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah ako

spotrebiteľský a predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je potrebné
prihliadnuť aj na kogentné ustanovenia spotrebiteľského práva.

7. Exekučný súd preskúmal oprávneným predložené listiny a uviedol, že z článku 3. bodu 3.1.
Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach č. ACC 2671054 zo dňa 08. 01. 2014 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa príslušného predpisu (zákon 99/1963
Občiansky súdny poriadok)." Z článku 3. bod 3.3 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ktorákoľvek

zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň
predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, odstúpenie musí byť v písomnej
forme doručené druhej zmluvnej strane.

8. Ďalej súd uviedol, že v predmetnej veci nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za

platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy

vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že
by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal
jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych

dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o
úvere, ani obsah Dohody zo dňa 08. 01. 2014, ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd poukázal na to,
že Dohoda a Rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň 08. 01. 2014. Dôsledkom takto uzavretej

Rozhodcovskejzmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.9. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou napriek článku 3, bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy
považoval súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť
výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ

teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považoval súd za nekalé dojednanie
o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, pretože
samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj
samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k
uzatvoreniu Zmluvy o úvere povinná vôbec pristúpila. Súd mal za preukázané, že takto stanovená

zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Vzhľadom k uvedenému, súd
Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 08. 01. 2014 vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

10. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom

základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku
vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho, či je predložený rozhodcovský rozsudok
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je

neprípustná.

11. Záverom sa súd zaoberal ustanovením článku 3. bod 3. Rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého
mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, najneskôr v deň
predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Súd konštatoval, že od Zmluvy

možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je
Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie
zmluvy. Taktiež súd poukázal na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v

úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na
neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom
dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch,
ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten kto mlčí tam, kde nie
je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas.

Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom
dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho
zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

12. Záverom súd uviedol, že keďže pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkombybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohla
byť vedená exekúcia, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež prišlo k novele

Občianskeho zákonníka účinnej od 02. 03. 2004 a od 01. 01. 2008. Výsledkom procesu úpravy
spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZSRK“) ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymipredpismivymedzenýchpravidiel,akoajvsúladesrozhodovacoučinnosťouexekučnýchsúdov.Vtomto
smere poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZSRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom

formulári je pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Tým, čo uviedol súd prvej
inštancie by boli neplatné všetky zmluvy, ktoré používajú podniky a rôzne inštitúcie, vzhľadom k ich
predpripravenej forme. Oprávnený uviedol, že aj napriek tomu, že v čase uzatvárania rozhodcovskej
zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, je zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, čím je
oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne,

pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú
zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v nej
rozhodcovskej zmluve žiadne nenachádzali. Navyše oprávnený predložil súdu aj Dotazník vyplnený
povinnou, ktorý preukazuje splnenie si informačnej a poučovacej povinnosti oprávneného. Na podporu
správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2016, sp.
zn. 9CoE/265/2015. Zdôraznil, že Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu,

na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 05. 04. 2007 a
rozhodcovskázmluvabolauzatvorenádňa08.01.2014,tedatakmerposiedmychrokochodposkytnutia
finančných prostriedkov.

14. Rozhodcovská zmluva je navyše formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber,

na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen
dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Vychádzajúc z výkladu súdu by nebolo možné v praxi uzavrieť žiadnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla reálne založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože ak by
žalobu podal dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu.
Zákonodarca legislatívne upravil a rozšíril prostriedky obrany, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii proti

rozhodcovskému rozhodnutiu, napr. vo forme podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
dokonca až v lehote na podanie námietok proti exekúcii. Povinná mala možnosť nielen rozhodcovskú
zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 mala možnosť od tejto zmluvy aj odstúpiť. Súd prvej inštancie
teda formuloval svoju argumentáciu tak, aby vyňal spotrebiteľa spod pôsobnosti rozhodcovského
rozsudku. Odvolateľ konštatoval, že vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom
súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa
ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

15. Oprávnený uviedol, že je zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto

nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek
racionálneho odôvodnenia, pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na
samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky
na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade
právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za
škodu. Záverom uviedol, že aj napriek rozsiahlej argumentácii exekučného súdu, jeho rozhodnutie je
nepresvedčivé a bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych

predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu.

16. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo
forme zápisnice zo dňa 01. 12. 2016 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávkyvo výške 356,04 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA
10719/16 zo dňa 24. 06. 2016, právoplatný dňa 14. 11. 2016 a vykonateľný dňa 18. 11. 2016. Exekučným

titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 384,42
eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 278,50 eura od 13. 12. 2012 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 23,06 eura
a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 76,38 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

19. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem,
ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred
dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“),
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo
alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len
spotrebiteľ.

Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže

spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak

sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosťpoužitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské
spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania
mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa
osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek
z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
21. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,
a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom
úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské
konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona
o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“ arbitráž. Ako

vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej
úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý
umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým
vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré
musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych

rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej
ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie
spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

22. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo

nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení
Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1, 2 ), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských
veciach, ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania
len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky

právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia
zákonných podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania
do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské
konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

23.Vnadväznostinanovoprijatúprávnuúpravudošlokdiverzifikáciitzv.všeobecnéhorežimuprieskumu
exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd
žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských

veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

24. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa
01. 12. 2016, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči

povinnejnasumu356,04eura.PodkladomnavykonanieexekúciejeRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr.
Richardom Mošaťom, LL.M., zo dňa 24. 06. 2016, sp. zn. SRSAspA 10719/16. Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetnú vec rozhodol
spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti medzi stálymi
rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

25. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnej je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je

pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,

či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
je primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané
rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods.
3 EP. Exekučný súd vykonaným dokazovaním síce zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský
súd evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské
spory, avšak správne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože
nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná
rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporua ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa ( oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná
žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza,
že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinná ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednala a nemala možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.

V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle bodu
3.1 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok
platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinná podpísala,

t. j. zmluva o úvere a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinnou je adhéznou zmluvou.
Povinná nemala možnosť jej obsah meniť, a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu,
na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na
takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je
zanedbateľnou tá skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej

tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú
zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva
bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinná
nemohla dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy,
kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise

rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, odvolací súd označuje túto možnosť za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia
spotrebiteľom.

29. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za

cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie

subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany
týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere
priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia
svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu
- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa

má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či
skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená
zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,

že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež
do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve
môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez

pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci
rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec
prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola

individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje
spotrebiteľovi individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade
je potrebné dodať s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv

oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc

rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

31. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo
až približne o 7 rokov neskôr ako bola podpísaná Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a

služieb flexiúčtu, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva
bola podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t.
j. dňa 08. 01. 2014, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnej. Uvedená dohoda je
tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň
aj uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa

a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody
privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli
vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie
záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre
povinného ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie

takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku.
Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2
Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu
k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno

očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo
k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo

k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

32. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinná mohla
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3, bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobila, tak súd
v tomto smere poznamenáva, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne

neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné
podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.33. Záverom odvolací súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v

podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri
odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

35. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu
trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).