Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208532
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: T. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX, U., o zaplatenie 298,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/298/2013-87 zo dňa 22. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.3.2013 vo forme
tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkovej sumy 298,13 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zákonným úrokom
vo výške 6 % ročne. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalobca nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 18.12.2009 na sumu 1.200,13 eura a ktorý sa zaviazala zaplatiť
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Doposiaľ žalovaná na zmenkovú sumu uhradila
902 eur a na úroky neuhradila žiadnu sumu.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná vystavila dňa 18.12.2009 v Seliciach
zmenku na zmenkovú sumu 1.200,13 eura s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad: Pohotovosť,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zmenkovú sumu: jeden tisícdvesto eur, 13 centov a
zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 3.6.2010. Zmenka bola splatná: Pohotovosť,
s.r.o., vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke
je uvedený údaj, číslo zmluvy 408600117. Z lustrácie v registri súdu vyplynulo, že proti žalovanému

ako povinnému sa viedlo na Okresnom súde Galanta exekučné konanie sp. zn. 23Er/792/2011, ktoré
bolo právoplatne zastavené uznesením č.k. 23Er/792/2011-32 zo dňa 2.11.2011 (právoplatné dňa
22.11.2011) s odôvodnením, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola právoplatným
uznesením č.k. 23Er/792/2011-27 zo dňa 2.9.2011 (právoplatné dňa 14.10.2011) zamietnutá. Z
rozhodovacej činnosti v obdobných veciach mal súd vedomosť, že zmluvy o úvere, na základe ktorej
bol aj v tomto exekučnom konaní vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 15454/10
zo dňa 25.2.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej

a.s.) obsahovali neprijateľné podmienky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym
poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva, čím spôsobovali značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú neplatné a žežalovaná zmluvuoúvereuzavrelavdeňvystaveniazmenky,kedyjej bolivyplatenépeňažnéprostriedky
predstavujúce úver. Veriteľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. následne indosoval zmenku na žalobcu.

3. Judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani z citovaného znenia § 17 zákona zmenkového
a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného
stanoviska občiansko-právneho a obchodno-správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20.10.2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku

a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je súd ex offo
povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné v spore skúmať súvislosti až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka
vystavená.

4. Exekučný súd vo veci 23Er/792/2011 posudzoval danú právnu vec ako spotrebiteľský právny
vzťah, a preto ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve podľa
vnútroštátnych právnych predpisov (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ) a aj noriem
európskeho práva (smernica Rady č. 93/19/EHS z 5.4.1993) a pre viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky exekúciu právoplatne

nepovolil. Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, v
dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah,
čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp.
zn. 4 Obo 161/2007. Okrem toho tunajší súd v obdobných veciach posúdil aj dohodu o vyplňovacom
práve zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, ako nie individuálne dojednanú

podľa§53ods.1Občianskehozákonníka,čospôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
účastníkov v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

5. Pretože mal súd za to, že žalobca nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje

číslo príslušnej úverovej zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú, a teda musel vedieť, že určité kauzálne
vzťahy existujú, považoval súd žalobou uplatnený nárok za nedôvodný.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), podľa ktorého žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu

trov konania. Nakoľko však súd nemal preukázané, že by žalovanej v konaní nejaké trovy vznikli, alebo
že by jej nejaké vyplývali zo spisu, príp. že by si žalovaná nejaké uplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.

7. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP);

b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou,

exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa
ust. § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších

prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia)
a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potrebavykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo navrhovateľa. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky

voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,

teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť,

s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým

by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.

Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový
súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj
ZŠZ) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za
zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné.

Súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané
bez návrhu. Žalobca poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo

1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004). Směnečný závazek je
přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom
na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj
v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa

zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má
všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak
v celom rozsahu dôvodný. Pôvod informácie prvostupňového súdu o existencii pripomienky Európskej
komisie k veci C-558/13 je pochybný. Prvostupňový súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a

predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd mienil
predmetné pripomienky Európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť len vtedy, ak by tieto
pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie sú okolnosťami, ktoré nie
jepotrebnévsúdnomkonanídokazovaťpodľa §121OSP.Prvostupňovýsúdvšakuvedenúpripomienku
ako dôkaz nevykonal. K samotnému obsahu pripomienky Európskej komisie k veci C-558/13 je potrebné

uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Citovanie a
aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia
súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Taký postup predstavuje porušenie práva na
spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky aj ostatný účastníci konania,
medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia boli práve opačné ako pripomienka

Európskej komisie. V tejto súvislosti poukazujú na fakt, že prvostupňový súd si osvojil pripomienky
Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec nezaoberal inými vyjadreniami
a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje
narozhodnutieNSSRsp.zn.4Obo161/2007zodňa06.05.2008,ktorýkonštatovalabsolútnuneplatnosťúverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 ObZa. Zároveň konštatoval, že z absolútne
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne uvádzaného
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí

išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky,
tak, ako je to vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového
a šekového. Na základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Obo 161/2007. V odôvodnení súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho
svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomuto

uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka,
než by sa mohlo týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov
Európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd v tomto konaní aplikuje. Súdny
dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie
postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že
zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou“. Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Galanta zo dňa 22.9.2016, sp. zn. 15C/298/2013 tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39

OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.13. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere č. 408600117, ktorou veriteľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol žalovanej ako

fyzickej osobe, spotrebiteľke spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o
úvere) neúplnou zmenkou. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva,
miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Žalovaná dňa 18.12.2009 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

Pohotovosť,s.r.o.sumu1.200,13euraazmenkovýúrokvovýške0,25%denneztejtosumyod3.6.2010.
Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa, a to spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom
zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený

odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

14. V odvolaní žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácií a ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,

exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd k argumentácii žalobcu udáva,
že v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, podľa ktorého
v spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu za účelom zistenia skutkového stavu. Preto,
v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musel a musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv, v tomto prípade spotrebiteľa, slabšej strany sporu. Práve takéto postavenie súdu je
nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov

stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. Vzhľadom na
uvedenébolsúdprvejinštancieajvprocesepodľaNariadeniaoprávnenýrozhodnúťinakakovyhovením
žalobe, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také
rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konaní
nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri

posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých

rozhodnutiach poukázal nato, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo
z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže
odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porovnaj C-240 až C-244/98).
Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako

nečestnej nie je jednoduché. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom
zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich
porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17
zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých

zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity
žalovaného len „vydá rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porovnaj C-76/10
Pohotovosť/Korčkovská, bod 50,51). Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať

medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v
konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj
na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca,
ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. si muselbyť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná
ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré
garantuje OZ (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil
kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky.

16. Ako základná a významná neprijateľná zmluvná podmienka je dohoda o vyplnení zmenky ako

súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili
zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných
povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod. Spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom

rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky.
Po nepovolenej exekúcii spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní
vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil
v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie
pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje

žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v uvedenej výške je rozporné so
zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 OZ a dohodu
o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo
o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované

v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5
OZ). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka,
čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere na vystavenie a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú
dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010). Zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský

úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver
poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ).

18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti

s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

20. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).