Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208659
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208659.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne B.

P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so
sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 199,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 199,17 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 01. 04. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 12. 2016 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy
199,17 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2016 do zaplatenia a náhradu trov

konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 14. 05. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť
spolu s celkovými nákladmi vo výške 700,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 125,- eur,
počnúc 18. 06. 2013. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom neobsahuje všetky
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čím sa predmetná zmluva o úvere považuje podľa § 11 ods. 1
písm. a) zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Z predmetného úveru žalobkyňa vykonala úhrady zo

dňa 21. 05. 2013 sumu 125,- eur, dňa 03. 06. 2013 sumu 125,- eur, dňa 18. 07. 2013 sumu 125,- eur,
dňa 19. 08. 2013 sumu 125,- eur, dňa 05. 09. 2013 sumu 125,- eur, dňa 25. 10. 2013 sumu 125,- eur,
dňa 27. 12. 2013 sumu 125,- eur, dňa 18. 03. 2014 sumu 3,16 eur, dňa 07. 04. 2014 sumu 8,97 eur,
dňa 20. 05. 2014 sumu 18,28 eur, dňa 05. 09. 2014 sumu 1,12 eur, dňa 23. 09. 2014 sumu 10,- eur,
dňa 11. 11. 2014 sumu 3,30 eur, dňa 21. 11. 2014 sumu 5,- eur, dňa 05. 12. 2014 sumu 5,- eur, dňa
12. 12. 2014 sumu 97,77 eur, dňa 22. 01. 2015 sumu 4,10 eur, dňa 18. 03. 2015 sumu 12,63 eur, dňa
28. 04. 2015 sumu 2,16 eur, dňa 19. 05. 2016 sumu 8,65 eur, dňa 25. 06. 2015 sumu 4,34 eur, dňa

28. 07. 2015 sumu 2,16 eur, dňa 27. 08. 2015 sumu 2,16 eur, dňa 22. 09. 2015 sumu 2,38 eur, dňa 27.
10. 2015 sumu 2,16 eur, dňa 13. 11. 2015 sumu 1,38 eur, dňa 15. 12. 2015 sumu 8,65 eur, dňa 25. 01.
2016 sumu 4,89 eur a dňa 22. 02. 2016 sumu 9,52 eur, pričom z uvedeného prehľadu je zrejmé, že už
v roku 2013 mala dlh voči žalovanej uhradený v celej výške, a preto žalovaná je povinná vrátiť všetko,
čím sa bezdôvodne obohatila. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 20. 10. 2016, sp. zn. 5C/32/2016 bolo konštatované, že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala o zaplatenie sumy 162,95

eur, ktorá pozostáva z ňou vykonaných úhrad po splatení úveru. Z rovnakých dôvodov si uplatnila aj
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na náklade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 27. 05. 2013, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala
tento úver vrátil spolu s celkovými nákladmi vo výške 322,- eur v dvanástich mesačných splátkach po56,- eur od 18. 06. 2013. Na predmetný úver vykonala nasledovné úhrady, a to dňa 18. 06. 2013 sumu
56,- eur, dňa 18. 07. 2013 sumu 56,- eur, dňa 22. 08. 2013 sumu 56,- eur, dňa 05. 09. 2013 sumu 56,-
eur, dňa 25. 10. 2013 sumu 56,- eur, dňa 09. 12. 2013 sumu 56,- eur, dňa 16. 12. 2013 sumu 56,- eur,

dňa 18. 03. 2014 sumu 1,41 eur, dňa 07. 04. 2014 sumu 4,- eurá, dňa 20. 05. 2014 sumu 8,16 eur, dňa
05. 09. 2014 sumu 0,50 eur, dňa 18. 03. 2015 sumu 7,49 eur, dňa 28. 04. 2015 sumu 1,28 eur, dňa 19.
05. 2015 sumu 5,13 eur, dňa 25. 06. 2015 sumu 2,57 eur, dňa 28. 07. 2015 sumu 1,28 eur, dňa 27. 08.
2015 sumu 1,28 eur, dňa 22. 09. 2015 sumu 1,41 eur, dňa 27. 10. 2015 sumu 1,28 eur, dňa 13. 11.
2015 sumu 0,82 eur, dňa 15. 12. 2015 sumu 5,13 eur, dňa 25. 01. 2016 sumu 2,90 eur a dňa 22. 02.

2016 sumu 5,65 eur, pričom z tohto prehľadu je zrejmé, že už v roku 2013 mala voči žalovanej svoj dlh
uhradený v celej výške. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 28. 06. 2016 sp. zn. 6C/50/2016 súd skonštatoval, že predmetný úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného sa v nadväznosti na túto zmluvu žalobkyňa domáha
zaplatenia sumy 36,22 eur, čo predstavuje súhrn úhrad po splatení úveru, počnúc úhradou zo dňa 18.
03. 2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu žalobkyne nereagovala, žalobkyňa si svoj nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila cestou súdu.

2. Súd vo veci najprv rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17.
01. 2017, sp. zn. 11Csp/113/2016, proti ktorému podala žalovaná včas odpor. Svoju procesnú obranu
v spore odôvodnila tým, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli jasne

uvedené priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ročná percentuálna miera nákladov
je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 87,50 %, pričom táto je uvedená správne
a vypočítaná je v zmysle platných právnych predpisov. Žalovaná poskytla žalobkyni pred podpísaním
zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Pokiaľ ide o druhú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27. 05. 2013, rovnako bola stanovená pravdivá výška ročnej percentuálnej

miery nákladov vo výške 92 %. Žalovaná zároveň poukázala na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere neustanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, pričom žalobkyňa slobodne, vážne,
zrozumiteľne nie je v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok uzatvorila úverovú zmluvu
práve so žalovanou, pričom na peňažnom trhu boli v čase poskytovania úveru stovky iných subjektov
poskytujúcich úvery. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, slovenská právna úprava v oblasti úverov

v účtovaní poplatku výslovne nebráni. Poukázala na to, že dôkazné bremeno v otázke primeranosti
odplaty znáša žalobca nie žalovaný, teda žalobkyňa, musí preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia
zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inýmisubjektmiposkytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojov.Poukázalanazáverrozhodovacejpraxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku

požadovaného bankami, nakoľko nebankové subjekty poskytujú pôžičky alebo úvery aj osobám, ktoré
by pôžičku od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v
prípade takýchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavené omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie

je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o bezdôvodné
obohatenie, žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktoré ustanovuje zákon v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa plnila na
základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za
neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, nakoľko nedošlo

k odstúpeniu ani k zrušeniu zmluvy a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti na
pojednávaní včas ospravedlnila, pričom súhlasila, aby súd rozhodol aj v jej neprítomnosti.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na písomne podanej žalobe. Zdôraznila to, že obidve
úverové zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, a s poukazom na právne
závery tunajšieho súdu v konaniach sp. zn. 6C/50/2016 a 5C/32/2016 došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobkyňa plnila na základe zmluvy viac, ako mala. Zároveň
zdôraznila tú skutočnosť, že žalobou si žalobkyňa uplatnila len tie splátky, ktoré by v prípade vznesenej

námietky premlčania zo strany žalovanej nemohli byť premlčané.

5. Žalobkyňa vypovedala, že nakoľko potrebovala peniaze, obrátila sa na žalovanú s návrhom na
uzatvorenie úverovej zmluvy. Zamestnanec žalovanej pán U. v Liptovskom Hrádku pripravil pre ňu kopupapierov, ktoré jej dal podpísať, a nič jej bližšie nevysvetlil. Žalovaná si voči nej titulom predmetných
úverových zmlúv uplatnila pohľadávku len v konaniach začatých na tunajšom súde, pričom svoje nároky
neuplatňovala cestou rozhodcovského súdu.

6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 05. 2013 súd zistil, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená zmluva podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej žalobkyňa získala úver
vo výške 800,- eur. Pri dojednanej úrokovej sadzbe 39,15 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 87,50
% sa žalobkyňa zaviazala okrem úveru vrátiť aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 700,- eur, čiže

spolu 1 500,- eur. Tieto náklady pozostávajú z úroku vo výške 313,20 eur a z administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 386,80 eur. Žalobkyňa sa zaviazala, že úver splatí do
18. 05. 2014. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola stanovená vo výške 36,73
eur. Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 14. 05. 2013 sa žalobkyňa zaviazala poskytnutý úver spolu
s celkovými nákladmi spotrebiteľa uhradiť dvanástimi pravidelnými mesačnými splátkami po 125,- eur,
splatnými k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 06. 2013.

7. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 05. 2013 vyplynulo, že strany uzatvorili
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej žalobkyňa získala úver vo výške 350,- eur.
Pri úrokovej sadzbe 39,15 %, ročnej úrokovej miere nákladov 92 % a priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov 39,20 % sa žalobkyňa zaviazala okrem úveru vo výške 350,- eur zaplatiť aj celkové

náklady spotrebiteľa vo výške 322,- eur, ktoré pozostávajú z dojednaného úroku vo výške 137,03 eur
a administratívnych nákladov vo výške 184,97 eur. V dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa sa
žalobkyňa zaviazala celkovú sumu 672,- eur splatiť v dvanástich pravidelných mesačných splátkach po
56,- eur k 18. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc 18. 06. 2013.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom do 27. 05. 2013, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú
z tohto zákona.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko mal preukázanú

jej dôvodnosť. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu
celkovo dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalobkyňa čerpala úver. Medzi
stranami bolo sporné to, či predmetné úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaná zároveň nenamietala tvrdenia žalobkyne o vykonaných
úhradách z predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úver.

18. Odhliadnuc od čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku upravujúceho princíp právnej istoty,
nakoľko otázka, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe predmetných zmlúv je potrebné z
dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z. z., považovať za bezúročné a bez poplatkov, bola vyriešená (z iných dôvodov)
v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/32/2016 a 6C/50/2016, súd považuje za

potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola uvedená do omylu v podstatnej
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Okrem toho, že
súdnevidížiadnydôvodnato,abybolivjedendeňuzatváranédvezmluvy,atozmluvaospotrebiteľskom
úvere a v nadväznosti na ňu dohoda o plnení v splátkach, nakoľko podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj dojednanie výšky, počtu a termínu splátok pod sankciou jeho bezúročnosti,

súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyňa informovaná
o výške ročnej percentuálnej miere nákladov 87,50 %, pričom v dohode o plnení v splátkach bola
ročná percentuálna miera nákladov vyčíslená vo výške 261,44 %. Takéto dojednanie bezpochyby
neumožňuje spotrebiteľom jednoznačne ustáliť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, to znamená
toho najpodstatnejšieho údaju, ktorý musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, pričom za

predpokladu, že tento údaj je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje to, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu ide o neplatné dojednanie ročnej percentuálnej miery
nákladov a na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z. Rovnaký nesúlad ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva aj zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 27. 05. 2013, v ktorom bola žalobkyňa upovedomená o ročnej percentuálnej miere nákladov 92

% a následne uzatvorenej dohody o plnení v splátkach, v ktorej je ročná percentuálna miera nákladov
vyjadrená v hodnote 281,64 %.

19. Súd zároveň považuje dojednané 39,15 % ročné úroky z úveru za nesúladné s dobrými mravmi. Aj
napriek tomu, že žalovaná je nebankovým subjektom, predmetom činnosti ktorého bolo aj poskytovanie

úverov a nesporne znáša vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úverov ako bankové subjekty, dohodnuté
úroky sú neprimerane vysoké s prihliadnutím na priemerné úrokové miery z úverov poskytovaných v
eurách, ktoré v máji 2013 predstavovali hodnotu 8,46 %. Teda dojednané úroky predstavovali viac ako
4,5-násobok týchto úrokových mier. Nakoľko ide v prejednávanej veci o spotrebiteľské úvery, dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, inak je právny úkon

absolútne neplatný. Na základe uvedeného súd konštatuje, že zmluva je absolútne neplatná, pokiaľ ide
o dojednané úroky z úveru.

20. Dojednanie o administratívnych nákladoch, ktoré spolu s dojednanými úrokmi tvorili celkové
náklady spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná. Z formulárovej zmluvy vyplýva, že žalovaná paušálne požadovala od
dlžníkov aj uhradenie týchto administratívnych nákladov, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, aké konkrétne
administratívne náklady mali v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy žalovanej vzniknúť. Ustanovenie
zákona, podľa ktorého má spotrebiteľ právo byť informovaný o všetkých poplatkoch priamo v zmluve,
nemožno vykladať len tým spôsobom, že postačí, ak veriteľ do zmluvy uvedie sumu týchto poplatkov

a tieto nazve, napríklad ako administratívne náklady, ale v tom smere, že ak ide o viac poplatkov
alebo súhrn poplatkov, resp. viac nákladov, tieto je potrebné špecifikovať tak, aby spotrebiteľ v čase
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy vedel, za čo presne bude platiť veriteľovi.

21. Nakoľko žalovaná nespochybnila tú skutočnosť, že zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa

14. 05. 2013 žalobkyňa zaplatila nad rámec poskytnutého úveru vo výške 700,-
eur 162,95 eur a zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27. 05. 2013, ktorým získala nad rámec
poskytnutého úveru 350,- eur sumu 36,22 eur, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanú
zaviazal k úhrade sumy 199,17 eur. Obrana žalovanej spočívajúca v tom, že v predmetnej veci nedošlok bezdôvodnému obohateniu, nemôže obstáť, nakoľko ak zmluvná strana zaplatí zo zmluvy viac,
ako mala, ide nepochybne o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože
pokiaľ spotrebiteľ uhradí na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľovi sumu väčšiu, ako

to umožňuje platný právny poriadok Slovenskej republiky, bezpochyby ide o plnenie bez právneho
dôvodu. Inak povedané, ak sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ
uhradí veriteľovi sumu vyššiu, ako predstavuje poskytnutý úver, ide na strane veriteľa o bezdôvodné
obohatenie, na ktoré nemá žiadny právny nárok.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba V. K. Q. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Popri istine súd žalobkyni priznal aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.