Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu:
CD Constulting, s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705,
Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?
sslingova 4, proti žalovanej: O. T., trvale bytom U. O., D.. X V. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpená opatrovníčkou Kvetoslavou Balážovou, nar. XX.X.XXXX, bytom U. O., M. D.. XXXX/
X/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 102 eur, zročný zmenkový úrok, úrok, zmenkovú odmenu
a príslušenstvo, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

8C/239/2013-120 zo dňa 20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v
ďalšom texte už len „Nariadenie“) vydal bez pojednávania rozsudok a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalovanú istinu a príslušenstvo. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 5.6.2009 na zmenkovú sumu 102 eur, pričom žalovaná
sa zároveň zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.10.2009. Žalovaná
doposiaľ uhradila 290 eur. S poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 10Er/798/2010, zmenka zo dňa 5.6.2009) a citujúc viaceré ustanovenia Nariadenia, Smernice č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len „Smernica“),
zmenkového a šekového zákona (v ďalšom texte už len „zák. č. 191/1950 Sb.“), ako i ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch totiž dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

2.Ako primárny dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie označil/pomenoval skutočnosť, že žalobca
napriek výzve (súdu) v zmysle čl. 4 bod 4 Nariadenia žalobu nedoplnil a neopravil, pričom o procesnom
dôsledku nedoplnenia bol riadne poučený.

3.Ak by však žalobca aj žalobu doplnil, okresný súd konštatoval existenciu ďalších dôvodov pre jej

zamietnutie. Vzhľadom na povinnosť vnútroštátneho súdu - rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10 zo dňa 16.11.2010) - v každom štádiu konania aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcií
obsiahnutých v zmluve o úvere, totiž v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo. V danej
spojitosti mal z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/798/2010 preukázané, že zmenka priložená k návrhu nazačatie konania bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 (veriteľom) žalovanej (dlžníkovi). Výška úveru
bola podľa úverovej zmluvy dohodnutá na 250 eur, výška poplatku na 182 eur, žalovaná ako dlžník

teda mala celkovo vrátiť vyššie označenému veriteľovi sumu 432 eur. Právna úprava platná v čase
vystavenia zmenky (§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.) však zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa
zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
čo v súdenom prípade predstavuje 75 eur (30 % istiny z 250 eur poskytnutého úveru). Žalobca si však
napriek už poskytnutému plneniu vo výške 290 eur uplatňuje pohľadávku v rozsahu prevyšujúcom 30 %
dlhu zabezpečeného zmenkou, čo znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek
ju na požiadanie vydať dlžníkovi. Táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpeniaprávzozmenky.Navyše,zobsahuzmluvyoúverenevyplývadohodaoúročení,anioRPMN,

preto je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, takže pokiaľ žalovaná z
poskytnutých 250 eur uhradila 290 eur, na jej strane už dlh neexistuje. Súd I. stupňa dodal, že pri
zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok
podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení
zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov.

4.Podporne okresný súd poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého z dôvodu nejednoznačnosti
výkladu dotknutej problematiky. V zmysle záverov tohto stanoviska aj v tzv. zmenkových veciach pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

5.O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že procesne úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko si toto procesné právo neuplatnila.

6.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny
napadnutého rozhodnutia tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Už na tomto mieste
odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho
rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a

neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne zhodných) veciach.
Zároveňzrozhodovacejčinnostijeodvolaciemusúduznáme(§121O.s.p.),žetakmertotožnéodvolania
podáva i v iných veciach, v ktorých vystupuje ako žalobca a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na
nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvého stupňa.
To znamená, že svojim charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.

7.Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou,
exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Pokiaľ žalobca v konaní predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové
konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Z uskutočnených

prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5
Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

8.Ďalej žalobca zdôraznil znenie ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaná nie je vo
všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohla síce vzniesť určité

námietky, ale prčom následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné,
aby túto iniciatívu prevzal súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/charakter zmenkového
záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od
zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor
s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti.

Napokon sa nestotožnil so závermi prezentovaného stanoviska NS SR, ktoré podľa odvolateľa vychádza
z viacerých nepravdivých premís.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378

CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny.

10. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu niektorej
z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona - § 120

ods. 1 veta tretia O.s.p., aktuálne § 295 CSP. Výnimočnosť je daná osobitným významom „európskeho“
rozmeru ochrany spotrebiteľa.

11.Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa nariadenia č.
861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa
vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ -

spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je
ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň
iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného
prípadu) až účelovým a zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania
nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho

vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho
dvora EÚ definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku
zo zmenky postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

12.Stotožniť sa taktiež nemožno ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
93/2015), reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej ochrany. Žiada sa pritom dodať,
že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,

ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.

13.Odhliadnuc od uvedeného platí, že pokiaľ okresný súd žiadal žalobcu o doplnenie jeho skutkových
tvrdení (zaslaním tlačiva B) tak, aby predmetný prieskum - osobitne z hľadiska spotrebiteľskej právnej
ochrany - mohol vykonať, žalobca na výzvu reagoval v podstate len odmietnutím jej splnenia pri

zotrvávaní na svojom (nesprávnom) názore, že pre vyhovenie jeho nároku postačuje, ak predložil
zmenku;vôbectedanereagovalnakonkrétnupožiadavkusúdu.Nadväznezamietajúcerozhodnutieplne
zodpovedá nariadeniu č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd i jednoznačne
vyjadril.

14.Uvedené samo osebe postačuje pre zamietnutie predostretej žaloby, pokiaľ okresný súd uviedol i
ďalšie okolnosti zamietnutia návrhu, v zásade nad nevyhnutný rámec „iba“ (aj v širších súvislostiach)
vysvetlil nedôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu. Ten pritom ani neuvádza žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym
predchodcom a žalovanou nebol vzťahom spotrebiteľským. Napokon, v nadväznosti na konkrétne

závery o nedostatkoch zákonných náležitostí zmluvy o úvere (v ktorej má zmenka právny základ),
vedúcich k následku v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, resp. úvahu o prekročení
stanoveného limitu (30 % z istiny) pre prípustnosť zabezpečovacej zmenky, absentuje tu zo strany
odvolateľa akákoľvek protiargumentácia. Odvolací súd v tejto spojitosti zdôrazňuje principiálnu
zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi, pričom platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie
dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených
námietok. Aj opísaný prístup odvolateľa preto nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu v odvolacom
konaní.

15.Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Napadnutý rozsudok preto vo
veci samej potvrdil.16.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite

aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

17. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovanej v tomto štádiu konania
jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
.