Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412211459
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412211459.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom Mariánom Jančovičom v právnej veci navrhovateľov:

1. Ing. V. N., bytom N., U. XXXX/XX, 2. L.. A. W., bytom N., U. Ú. XX/X, zastúpený U. N., N., N. XX/
XX, proti odporkyni: Ing. I. M., bytom N., A. X, zastúpenej advokátskou kanceláriou SP & R, s. r. o.,
Bratislava, Maróthyho 6, o určovacom návrhu

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia 1., 2. sú povinní v lehote troch dní zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia
1 528,57 eura na účet advokátskej kancelárie SP & R, s. r. o., Bratislava, Maróthyho 6.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 08. 08. 2012 žiadali navrhovatelia súd, aby určil, že existuje vecné bremeno k

nehnuteľnosti odporkyne parc. č. XXXX/XX, ktoré zodpovedá právu vstupu na pozemok, právu prechodu
cez pozemok, právu uloženia a vedenia plynových a vodovodných prípojok a právu prístupu na pozemok
za účelom správy, údržby a opravy uvedených plynových a vodovodných prípojok. Dňa 09. 10. 2012
navrhovatelia špecifikovali vecné bremeno k pozemku v prospech vlastníkov susedných pozemkov s
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktoré vzniklo na základe vydržania a ktorému zodpovedá
právo cesty za účelom prechodu na pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, právu
vedenia pešieho spevneného chodníka, právo údržby a opravy uvedeného chodníka, právo vedenia a

užívania plynových a vodovodných prípojok a právo nevyhnutnej správy, údržby a opravy uvedených
plynových a vodovodných prípojok, a to v páse o rozmeroch 1 m x 13,70 m, ktorý svojou kratšou stranou
v dĺžke 1 m prebieha k hranici medzi pozemkom s parc. č. XXXX/XX a pozemkom s parc. č. XXXX/X
a svojou dlhšou stranou v dĺžke 13,70 m prebieha k hranici medzi pozemkom s parc. č. XXXX/XX a
pozemkom s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX.

Odporkyňanesúhlasilasnávrhom ažiadalahozamietnuť.Odporkyňapopieralavznikvecnéhobremena

navrhovateľov vydržaním.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovatelia sa domáhajú určenia existencie vecného
bremena v prospech pozemku s parc. č. XXXX/XX, ktoré zodpovedá právu vstupu na pozemok, právu
prechodu cez pozemok, právu vedenia a uloženia plynových a vodovodných prípojok a právu prístupu
na pozemok odporkyne s parc. č. XXXX/XX. Toto právo podľa navrhovateľov nadobudli vydržaním. Z
listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, Bratislava, zistil, že spoluvlastníkmi parciel

č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, sú navrhovatelia, každý v 1. Z listu vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Karlova Ves, Bratislava, zistil, že vlastníčkou parciel č. XXXX/X, XXXX/XX, je
odporkyňa. Odporkyňa vo svojom vyjadrení poukazovala na to, že navrhovatelia vo svojom návrhu
neodôvodňujú a nepopisujú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby práva zodpovedajúcehovecnému bremenu, tak práva vstupu a prechodu cez zaťažený pozemok, ako aj uloženia inžinierskych
sietí, ani trvanie ako aj nepretržitosť tejto držby. Navrhovatelia neuvádzajú deň, o ktorým by mali
nadobudnúť tvrdením vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Navrhovatelia nepreukázali

vlastnícke právo k inžinierskym sieťam. Nepreukázali, ani neuviedli tvrdenie, od ktorého dátumu tieto
inžinierske siete sú na pozemku vo vlastníctve odporkyne umiestnené. Zároveň odporkyňa poukázala
na to, že navrhovatelia majú iný prístup k pozemku v ich vlastníctve. Z výpovede navrhovateľa v 1. rade
súd zistil, že návrh podali z toho dôvodu, pretože ako vlastníci nemajú prístup na svoju nehnuteľnosť,
konkrétne sa jedná o predzáhradku rodinného domu, kde je aj vodovodná šachta a nemá prístup na

verejnú komunikáciu na N. ulici z jeho rodinného domu, ktorý jeho rodina užívala vyše 90 rokov a
odporkyňa tam postavila na jeseň roku 2012 plot. Hranica medzi pozemkami navrhovateľov a odporkyne
vedie od N. ulice k lícu rodinného domu navrhovateľov a ďalej pokračuje v tejto línii. Pôvodne tam
bola bránička, cez ktorú bol prístup na chodník, ktorý umožňoval prístup na pozemok navrhovateľov. V
roku 1972 bolo vybudované plynové vedenie do domu navrhovateľov od N. ulice smerom k druhému
rodinného domu, ktorý bol za rodinným domom odporkyne. Toto vedenie bolo asi 2 m od hranice

pozemkov a pôvodná plynová prípojka do domu navrhovateľov odbočkou o dĺžke asi 2 m bola urobená
v roku 1975. Táto odbočka bola robená so súhlasom starého otca M. F., ktorý vlastnil pozemok a ktorý
vlastnil druhý rodinný dom, ktorý bol za rodinným domom odporkyne a ktorý bol zbúraný. Vodovodná
šachta je síce urobené v predzáhradke navrhovateľov, avšak vodovod je vedený od šachty smerom na
pozemok odporkyne a opätovne do rodinného domu navrhovateľov. Navrhovatelia nevedeli vysvetliť,

z akého dôvodu. Z výpovede odporkyne súd zistil, že parc. č. XXXX/XX patrila od roku 1956 jej
rodičom Dr. G. Š. a A. Š.. Nie je pravdou, že by dom, ktorý tu navrhovateľ spomínal, patril starému
otcovi, patril takisto rodičom odporkyne od roku 1959. Tento rodinný dom bol v roku 1986 zbúraný.
Vodovodné prípojky dali rodičia zaviesť v roku 1959-1960 ešte do starého domu, ktorý bol zbúraný.
Odporkyňa sa nevedela vyjadriť k prípojke vody pre navrhovateľov, kedy bola urobená. Vlastníčkou

tohto pozemku je od roku 2001. Získala ho na základe darovania od rodičov. Čo sa týka prístupového
chodníka, v podstate tolerovali jeho využívanie starou mamou navrhovateľa v 1. rade, ktorá bola stará.
Tento chodník ešte užívala matka navrhovateľa v 2. rade. Obe si nepýtali súhlas na prechod cez ich
pozemok. Z výsluchu svedkyne M. F. zistil, že babka F., stará mama odporkyne, užívala chodník pri
chodení von na cestu a aj späť. Odporkyňa si postavila dom a navrhovateľom sa to nepáči, pretože

tieni ich dom. Chodník používala celá rodina babička, t. j. manžel, dcéra U., navrhovatelia ho takisto
užívali, navrhovateľ v 1. rade tiež, pokiaľ tam býval. Nevedela sa vyjadriť, kto tento chodník urobil.
Tento chodník viedol k rodinnému domu, ktorý teraz vlastní odporkyňa. V oboch domoch, aj babky F.,
aj terajšieho domu navrhovateľov, bola voda. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy boli tieto inžinierske
siete robené. Z výsluchu svedkyne Ing. N., dcéry odporkyne, zistil, že v roku 2009 dala žiadosť o vydanie

územného rozhodnutia k stavbe rodinného domu na pozemku odporkyne. Na ústnom konaní, ktorého
sa zúčastnili aj navrhovatelia, títo uviedli, že na pozemku sa majú nachádzať inžinierske siete - plynovú
prípojku a vodovodnú prípojku, ktoré mali patriť Slovenským plynárňam, resp. Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti. Obe tieto spoločnosti sa vyjadrili negatívne, preto bolo vydané stavebné rozhodnutie. V
júni 2010 bola urobená sonda na inžinierske siete, ktoré vykonal oprávnený geodet, ktorý zameral IS a

zároveň zistil, že nie sú v súlade s normou, pretože boli v nedostatočných hĺbkach. Svedkyňa predložila
k nahliadnutiu polohopisné a výškové zameranie, vytýčenie časti vlastníckej hranice, meračský náčrt,
ktorý vyhotovil GATA, s. r. o. dňa 06. 07. 2010, z ktorého sa zistilo, že plynovod navrhovateľov je v
hĺbke 400 mm a vodovod v hĺbke 700 mm. Z výsluchu svedkyne O. F. súd zistil, že po prístupovej uličke
chodila babka navrhovateľov, aj starí rodičia, chodila tade aj babka odporkyne, ktorá bola aj zároveň

babkou navrhovateľov, pretože tam mali vzadu dom. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy bol pozemok
rozdelený, bolo to veľmi dávno. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy boli postavené rodinné domy na
pozemku navrhovateľov a odporkyne. Odporkyňa tam má nový dom a starý dom bol zbúraný. Starý
dom nebol až taký starý, pokiaľ si pamätala bol postavený niekedy po vojne. Po chodníku chodila jedna
aj druhá rodina, pretože zozadu nemali prístup. Navrhovatelia majú prístup k rodinnému domu iba z

druhej strany. Z notárskej zápisnice č. NZ 1178/1952 napísanej dňa 10. 11. 1952 na Štátnom notárstve v
Bratislave, zistil, že M. F., V. N., jeho manželka H. N., Dr. G. Š. a manželka A. Š., uzatvorili kúpnopredajnú
zmluvu, ktorou M. F. odpredáva týmto väčšite a neodvolateľne s privolením vkladu vlastníckeho práva
svojej dcére a svojmu zaťovi Dr. G. Š. a jeho manželke A. zo svojich vo vložke č. XXXX, katastrálne
územie Bratislava, pod parc. č. XXXXX vedených nehnuteľností, podľa v Bratislave dňa 30. 05. 1952

vystaveného geometrického plánu, novým parc. č. XXXXX/X, označenú záhradnú parcelu vo výmere
717 m2, za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 15 000,- Kčs. Okrem kúpnej ceny vymieňa si doživotné
požívacie právo pozemno-knižné zabezpečenie tohto práva, služobnosti si však nežiadal. Súčasne M.
F. na základe citovaného geometrického plánu novú parcelu parc. č. XXXXX/X vedenú cestu vo výmere25 m2, a to V. N. a jeho manželke H.É. N. v polovici a Dr. G. Š. a jeho manželke A. Š. v druhej polovici,
teda to znamená, že túto cestu budú spoločne užívať menovaní kupitelia v celej dĺžke a šírke medzi
sebou a neobmedzene. Nadobúdatelia sa ďalej zaviazali na doživotné požívacie právo od predávateľa

M. F.. Notárska zápisnica č. NZ 1340/1956 bola pokračujúc napísaná dňa 20. 08. 1956 na Štátnom
notárstve v Bratislave za účasti M. F., Dr. G. Š. a A. Š. a V. N.Ž.. Podľa kúpnej zmluvy pojatej do notárskej
zápisnice č. NZ 1178/52 podpísaný Dr. G. Š. a jeho manželka, odkúpili od M. F. parcelu označenú novým
parc. č. XXXXX/X vo výmere 717 m2 a V. N. a manželka parcelu označenú novým parc. č. XXXXX/X
vo výmere 25 m2 spoločne s Dr. G. Š. a jeho manželkou. Vzhľadom na to, že nová parcela XXXXX/

X podľa geometrického plánu nebola vytvorená a výmera 25 m2 bola zameraná do parcely XXXXX/X,
ktorá parcela teda namiesto pôvodných 717 m2 má výmer 742 m2, pôvodnú zmluvu pozmeňujú v tom
zmysle, že parcelu č. XXXXX/X vo výmere 742 m2 kúpili len Dr. G. Š. a A. Š., naproti tomu V. N. a H.
N. nič nekupujú. Zmluvné strany súhlasne uviedli, že chodník na kraji parcely v šírke asi 0,5 m. budú
oprávnení užívať aj V. N. a jeho manželka H.. Z notárskej zápisnice č. NZ 1349/1956 zistil, že pokračujúc
zápisnicu zapísanú dňa 23. 08. 1956 na Štátnom notárstve v Bratislave sa dostavila H. N., ktorá po

prečítaní horejšej pokračujúcej notárskej zápisnice urobila prehlásenie, ktorým schválila obsah horejšiej
zápisnice pojatého prehlásenia, ku ktorému bez každej výhrady sa pripojila. Zo spisu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 9C 146/2014 zistil, že dňa 07. 05. 2014 bol podaný návrh navrhovateľmi proti Ing.
A. N. a odporkyni o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18. 06. 1964, podľa ktorej došlo k
rôznym úpravám práv medzi stranami vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXXXX a vo vzťahu k pozemku s

parc. č. XXXXX/X, ktorá bola vykonaná formou notárskej zápisnice, vo veci nebolo rozhodnuté. Zo spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C 147/2014 sa zisťuje, že dňa 07. 05. 2014 navrhovatelia podali
žalobu proti odporkyni o určenie neplatnosti dodatku ku kúpnej zmluve č. XXXX/XX zo dňa 20. 08. 1956
a dodatku ku kúpnej zmluve č. 1349/56 zo dňa 23. 08. 1956. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté.

V zmysle § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.

V zmysle § 168 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964,

o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, platia primerané ustanovenia o
nadobudnutí vlastníctva (§§ 111 a nasl.).

V zmysle § 111 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964,
vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prechádza už samotnou zmluvou, ak nie je dohodnuté inak,

alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

V zmysle § 115 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964, vydržaním
možno nadobudnúť vlastnícke právo ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

V zmysle § 116 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964, vlastníctvo k
hnuteľnej veci nadobudne kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec,
je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávnené držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

V zmysle § 145 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964, ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patria, je držiteľom
oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle § 118 Zákona č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964, ustanovenia

o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

Zákon č. 141/1950 Zb. ustanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti a vecného bremena dobu 10
rokov s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve voči každému. Vyžadovala
sa dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so

zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí, a to počas celého plynutia
vydržacej doby.Podľa Zákona č. 45/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 04. 1964 do
31. 03. 1983, nebolo možné vydržať vlastníctvo, ani vecné bremená. K zmene tohto stavu nastalo až v
znení Zákona č. 131/1982 Zb., podľa ktorého vecné bremená možno nadobudnúť tiež výkonom práva (§

135a), ktorý bol účinný do 31. 12. 1991 a od 01. 12. 1992 doposiaľ platí vyššie uvedená právna úprava
ohľadne vydržania vlastníctva a vecných bremien.

V zmysle § 151n ods. 1, 2 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti,alebopatriaurčitejosobe.Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

V zmysle § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

V zmysle § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

V zmysle § 129 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

V zmysle § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená, týmto
predmetom nemôže byť len sporná časť veci ako napr. sporný pruh pozemku, priechod a podobne.
Zákonnými podmienkami vydržania je, že navrhovateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu. Navyše po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná bez toho, aby si niekto uplatňoval

vlastnícke právo na túto vec. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci
bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje
aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. Držba je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej
moci, užíva túto vec, používa plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá
pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, musí vychádzať z jeho

presvedčenia, že mu vec patrí ako aj z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach,
ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť a držiteľ vykonáva držbu v rovnakom
rozsahu ako vlastník a nakladá s vecou ako svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola
vec držiteľom i fakticky odovzdaná do užívania. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či si držiteľ

pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať
od každého subjektu mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí.

V zmysle § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť najmä aby sa rozhodlo o

určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem.

V danej veci sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil existenciu vecného bremena v prospech pozemku
s parc. č. XXXX/XX, ktoré zodpovedá právu vstupu navrhovateľov na pozemok, právu prechodu
cez pozemok, právu vedenia a uloženia plynových a vodovodných prípojok a právu prístupu na

pozemok odporkyne s parc. č. XXXX/XX. Svoj nárok odôvodnili tým, že tieto práva k cudzej veci
vykonávali nielen navrhovatelia, ale aj ich právni predchodcovia, ktorí nadobudli svoju nehnuteľnosť
v roku 1952. Právo vstupu na sporný pozemok ako aj právo prechodu cez pozemok mali právni
predchodcovia navrhovateľov už od nadobudnutia svojej nehnuteľnosti a toto právo aj vykonávali aždo tej doby, pokiaľ odporkyňa im toto nezamedzila na jeseň roku 2012. Taktiež poukázali na to, že
kúpnou zmluvou z roku 1952 mali zabezpečené právo prechodu na svoju nehnuteľnosť aj tým, že boli
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X vedenú cestu vo výmere 25 m2. Navrhovatelia však

nevedeli konkretizovať, kedy bol zavedený vodovod do ich nehnuteľnosti, takže doba, odkedy mali
navrhovatelia zavedenú vodu so súhlasom právneho predchodcu účastníkov, nebola preukázaná. Zo
strany navrhovateľov neboli uvedené ani tvrdenia, kedy bol ich rodinný dom postavený a či od samého
počiatkuvňombolazavedenávoda.Vyjadrilisalenvtomzmysle,žeprípojkuurobilitakakourobili,t.j.že
sa napojili na vodovodnú prípojku právnych predchodcov odporkyne, keď vodovodná šachta je síce na

ich pozemku, ale je napojená na pôvodný vodovod do starého domu právnych predchodcov odporkyne a
zároveňbolaurobenáodbočkasmeromdopozemkunavrhovateľov.Totourobilisosúhlasompôvodného
vlastníka M. F.. Čo sa týka plynovej prípojky, tá mala byť robená takisto so súhlasom právneho
predchodcu M. F. v roku 1975, keď právni predchodcovia odporkyne najskôr vybudovali plynovú
prípojku v roku 1972 do svojho teraz už neexistujúceho rodinného domu a navrhovatelia sa napojili
na túto plynovú prípojku v roku 1975 v dĺžke asi 2 metre od hranice pozemkov účastníkov. Odporkyňa

popierala, že by právni predchodcovia, resp. ona dala súhlas na vybudovanie vodovodnej i plynovej
prípojkypreprávnychpredchodcovnavrhovateľov,resp.prenavrhovateľov.Popierala,žebybolisplnené
podmienkyvydržaniavecnéhobremenatak,akojenavrhovateľmišpecifikovanévnávrhu.Zvykonaného
dokazovania mal súd nesporne preukázané, že právo prechodu cez pozemok odporkyne bolo najskôr
na základe notárskej zápisnice z roku 1952 riešené tým, že právni predchodcovia navrhovateľov a

odporkyne získali nehnuteľnosť o výmere 25 m2, cez ktorú sa malo zabezpečovať právo prechodu. V
roku 1956 notárskou zápisnicou však právni predchodcovia zmenili svoju kúpnu zmluvu z roku 1952
tak, že parcela o výmere 25 m2, ktorá mala byť v spoluvlastníctve, bola začlenená do nehnuteľnosti
odporkyne a bolo zriadené vecné bremeno v prospech M. F.. Navrhovatelia síce popierajú platnosť
notárskej zápisnice z roku 1956, ktorú mali podpísať aj ich právni predchodcovia, avšak skutočnosť, že

o nej nevedeli ešte neznamená, že k takémuto právnemu úkonu ich právnych predchodcov došlo. Preto
súd nemal pochybnosti o správnosti a platnosti notárskej zápisnice. A vychádzal z nej pri rozhodovaní
vo veci. Vecné bremená, ktoré sa viazali na nehnuteľnosť právnych predchodcov odporkyne boli
viazané výlučne len na osobu M. F. a skutočnosť, že právni predchodcovia odporkyne a odporkyňa
nebránili využívaniu práva prechodu cez svoj pozemok ešte neznamená, že títo ho užívali s vedomím,

že im patrí právo prechodu na základe vecného bremena zaťažujúceho nehnuteľnosť odporkyne.
Pre vydržanie je potrebná dobromyseľná držba od jej počiatku až do uplynutia vydržacej lehoty.
V tomto prípade navrhovatelia nešpecifikovali, kedy mala začať dobromyseľná držba, na základe
ktorej došlo k vydržaniu ich práva. Preto súd skúmal, či k ich vydržaniu vecného bremena nemohlo
dôjsť na základe Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., kedy došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti

právneho predchodcu účastníkov a nadobudnutiu nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov
a odporkyne. Vzhľadom na obsah notárskej zápisnice z roku 1952 a z roku 1956 dospel súd k záveru,
že právni predchodcovia navrhovateľov vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľní
pri výkone držby práva prechodu, pretože najskôr mali zabezpečené právo prechodu tým, že boli
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o výmere 25 m2 a od roku 1956 nebolo právo prechodu vo zmluvných

vzťahoch medzi právnymi predchodcami účastníkov riešené. V období od 01. 04. 1964 do 31. 03. 1983
vtedy platný Občiansky zákonník nepoznal inštitút vecného bremena a ani vydržania vecného bremena.
Vydržanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu mohlo nastať až od 01. 04. 1983. Tento inštitút bol
od 01. 01. 1992 zmenený terajšou úpravou pre dobromyseľnú držbu, pri vyššie uvedených právnych
úpravách vyžadovali dobromyseľnosť od počiatku do konca vydržacej lehoty. Túto dobromyseľnosť

navrhovatelia nepreukázali, pretože vecné bremeno práva prechodu sa týkalo len M. F. a vytvorenie
vodovodnej prípojky ako aj plynovej prípojky, ktorou sa právni predchodcovia navrhovateľov napojili na
vodovod a plyn, ktorý viedol k starému domu odporcov a ktorý v súčasnosti už neexistuje, bol zbúraný
v roku 1986, nemožno viazať na súhlas nevlastníka nehnuteľnosti, a to M. F.. Tak vodovod, ako aj
plyn boli zavedené bez súhlasu právnych predchodcov odporkyne a odporkyne, preto je nesporné, že

nemožno vôbec hovoriť o dobromyseľnej držbe zo strany navrhovateľov. Ostatné navrhované dôkazy,
resp. dôkazy, ktoré aj súd vykonal, súd v tomto rozsudku nehodnotil, a to z toho dôvodu, že nemali
podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci, a to v tom, či držba zo strany navrhovateľov bola
dobromyseľná alebo nie. Pre posúdenie veci totiž nie je podstatné len to, že práva zodpovedajúce
vecnému bremenu boli vykonávané počas dlhej doby. Skutočnosť, že minimálne plyn bol zavedený v

roku 1975 a že právni predchodcovia navrhovateľov využívali právo prechodu cez pozemok odporkyne
ešte dlhšiu dobu v podstate od postavenia rodinného domu navrhovateľov, nebolo medzi účastníkmi
sporné. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol súd v zmysle §§ 142 ods. 1 a 149 O. s. p. a priznal odporkyni, ktorá mala
plný úspech v konaní náhradu trov konania pozostávajúcu z 2 úkonov advokáta po 58,70 eura, 8 úkonov
advokáta po 60,07 eura, 8 úkonov advokáta po 61,85 eura, 1 úkon advokáta po 30,92 eura, režijného

paušálu 2x 7,63 eura, 8x 7,81 eura, 9x 8,04 eura, 20% DPH 254,76 eura, t. j. spolu 1 528,57 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je
možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.