Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010751
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115010751.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného B. M., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 25.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. M. R. M. N. F. , narodený XX.XX.XXXX O. B.,
trvale bytom B., M. T. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec maloletého Y. M., narodeného v roku XXXX, bytom u matky F. K. I. F. I., Ď. XX, ku ktorému má
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II, č. k. 28P/441/2006-12, zo dňa 04.05.2007, právoplatného dňa 16.05.2007, sumou
2.000,-Sk (66,40 eura) mesačne od 01.05.2007, z toho suma 1.000,- Sk (33,20 eura) je suma bežného
výživného, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a suma
1.000,- Sk (33,20 eura) je určená na tvorbu úspor, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v

mesiaci v prospech účtu maloletého, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní od 01.05.2007
do 25.07.2017, čím mu na nezaplatenom výživnom, po odpočítaní čiastkových úhrad v sume 1.994,34
eur, dlhuje k rukám matky dieťaťa sumu 2.089,26 eur a na sporenie dieťaťa 4.083,60 eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť iného vyživovať a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 588/14/4403, podanej na

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 22.07.2015, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému
B. M. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 23.03.2017 a 25.07.2017 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne F. K., a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný B. M., na hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2017 vypovedal, že na základe rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II. z roku 2007 pravidelne uhrádzal výživné svedkyni K.. Okrem toho jej
posielal aj balíky pre dieťa. Asi po polroku sa mu poslané peniaze vrátili späť z dôvodu, že adresát bol

neznámy. Odvtedy nemal s F. K. žiadny kontakt. Novú adresu F. K. sa dozvedel až v roku 2015, ale
nakoľko nepoznal číslo účtu svedkyne K., zložil do notárskej úschovy sumu vo výške 5 900,- eur, o čom
informoval exekútora B., ale svedkyňa K. odmietla s exekútorom komunikovať a peniaze si nevyzdvihla.
Preto on tieto peniaze vrátil, nakoľko ich mal požičané. Výživné uhrádzal od februára 2016 mesačne
vo výške 34 eur. V roku 2007 až 2008 uhrádzala dlžné výživné jeho stará mama s jeho súhlasom.

Obžalovaný tiež vypovedal, že iným spôsobom výživné neuhrádzal, pretože nevedel, kde svedkyňa
K. s jeho synom žije, preto nemal so synom žiadny kontakt, nakoľko mu v tom svedkyňa K. bránila.
Obžalovaný uviedol, že nie je nikde zamestnaný, je konateľom a spoločníkom eseročky s pravidelným
mesačným príjmom 400,- eur. Okrem syna má ešte jednu dcéru, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti,
je ženatý a okrem exekučného konania vedeného voči nemu v súvislosti s predmetným zameškaným

výživným nie je voči nemu vedené žiadne iné exekučné konanie, je vlastníkom dvojizbového bytu,
nevlastní žiadne autá, pozemky, cenné papiere; o zníženie výživného nepožiadal. Svedkyňa K. jeho
nekontaktovalaatelefónnykontaktnaňuonzískalažnasúde.Vroku2008až2010pracovalvNemecku,
následne bol 2 až 3 roky nezamestnaný a v roku 2012 -2013 si založil s.r.o..

Svedkyňa F. K., na hlavnom pojednávaní dňa 25.07.2017 vypovedala, že obžalovaný si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava a výživne začal platiť až od marca
2016 vo výške 10 až 30 eur, koľko však obžalovaný uhradil uviesť nevedela. Obžalovaný mal platiť
výživné vo výške 1000,- Sk k jej rukám a 1000,- Sk na účet Y. M.. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný
neprispieval na výživu syna žiadnym iným spôsobom, ani nikto iný za neho neuhrádzal výživné a ani

nebol v kontakte so synom. V roku 2009 sa obžalovaný dvakrát pýtal na syna a v roku 2016 si ho
chcel zobrať na Silvestra. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný jej dňa 02.06.2014 zaslal 130,- eur na
školu v prírode a že matka obžalovaného jej uhradila sumu asi 25.000,- Sk. Svedkyňa po nahliadnutí
do spisu potvrdila, že suma 32.000,- Sk jej bola uhradená matkou obžalovaného na výživu syna Y..
Okrem toho uviedla, že peniaze zaslané obžalovaným dňa 10.10.2007 a 12.09.2007 nemohla prevziať,

nakoľko boli adresované na meno syna Y., ktorý mal vtedy dva roky. Ďalej svedkyňa uviedla, že platby
z 10.05.2007, 01.06.2007, 03.07.2007, 01.08.2007, 07.04.2007 a 30.04.2007 neprevzala, lebo boli na
meno maloletého. Platby zo dňa 27.06.2008, 16.10.2008 a 02.12.2008, každá vo výške 500,- Sk, boli
úhradou výživného, rovnako ako platba vo výške 5.000,- Sk zo dňa 30.01.2008 a aj platby od februára
2016 do marca 2017 v celkovej výške 367,- eur. Platba vo výške 500,- Sk zo dňa 27.06.2008 bola

svedkyňou označená ako platba od matky obžalovaného pre jej dcéru B.. Svedkyňa poprela, že by jej
niekedy boli exekútorom W.. M. B. vyplatené sumy vo výške 120,70,- eura a 320,97,- eura, ktoré boli v
roku 2016 odpísané z účtu obžalovaného v exekučnom konaní EX 2725/2014.
Ona ihneď po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava zriadila pre syna účet na tvorbu úspor a jeho
číslo bolo oznámené obžalovanému poštou. Následne v roku 2014 svedkyňa zriadila synovi ďalší účet,

ktorého číslo bolo obžalovanému oznámené mailom sociálnymi pracovníčkami. Naposledy bol takýto
účet zriadený v roku 2016, ale všetky tieto účty boli bankou zrušené pre nečinnosť.
Svedkyňa zároveň uviedla, že pracuje ako pomocná sila v kuchyni, kde má mesačný príjem 470 eur,
jej mesačné výdavky na syna sú 80,- eur plus 20,- eur na splácanie dlhu vo výške 139,- eur v školskej
jedálni. Nájom bytu je platí bývalý manžel, ktorý jej okrem toho platí výživné na dcéru vo výške 160,- eur.

Podľa svedkyne nebolo v exekučnom konaní vedenom proti obžalovanému nič vymožené z dôvodu, žetento robí v konaní obštrukcie. Konaním o zapretie otcovstva bolo dokázané, že obžalovaný je otcom
maloletého. Svedkyňa sa zároveň vyjadrila, že nemala vedomosť o tom, že boli z titulu úhrady výživného
zložené nejaké peniaze do notárskej úschovy.

Obžalovaný k výpovedi svedkyni uviedol, že úradom práce mu bol oznámený bankový účet X. K. a nie
sporiaci účet jeho syna.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z dokladov o zaplatení vyplývalo, že matka obžalovaného F. G. vložila na účet svedkyne F. K. č.
XXXXXXXXXX/XXXX v decembri 2007 sumu 32.000,- Sk a v júni, v októbri a decembri 2008 sumy
po 500,- Sk. Obžalovaný v období od apríla 2007 do augusta 2007 poslal prostredníctvom poštových
poukážok sumy spolu vo výške 5.000,- Sk na meno Y. M.. Sumy zo dňa 03.07.2007 a 01.08.2007 vo
výške 1000,- Sk však boli obžalovanému vrátené z dôvodu ich nevyzdvihnutia v čase platnosti. Dňa

02.06.2014 bola na účet X. K. pripísaná suma 120,- eur v mene obžalovaného.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 28P/441/2006 zo dňa 04.05.2007, právoplatným a
vykonateľným dňa 16.05.2007 bol maloletý Y. M. zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 2.000,- Sk mesačne, z čoho bola suma 1.000,-

Sk sumou bežného výživného, ktoré bol povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
a suma 1.000,- Sk bola sumou určenou na tvorbu úspor, ktoré bol obžalovaný povinný uhrádzať na
účet maloletého, ktorý bola matka maloletého povinná zriadiť do 7 dní od rozhodnutia súdu a číslo účtu
spoločne s fotokópiou zmluvy o zriadení účtu bola matka povinná doručiť obžalovanému do 3 dní od
jeho založenia.

Z potvrdenia o návšteve a z rodného listu vyplývalo, že Y. M., narodený XX.XX.XXXX je synom F. K.
a obžalovaného, ktorý bol v školskom roku 2014/2015 žiakom štvrtého ročníka Základnej školy kráľa
M.G. O. I..

Z potvrdenia exekútora W.. M. B. EX 2725/2014 súd zistil, že predmetom exekučného konania bolo
vymáhanie zameškaného výživného vo výške 4.979,09,- eura a bežného výživného vo výške 66,39,-
eura mesačne na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.06.2014 z exekučného titulu
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 28P/441/2006 zo dňa 04.05.2007.

Z návrhu obžalovaného na zastavenie exekúcie vyplývalo, že obžalovaný dňa 24.11.2014 podal na
Okresný súd Poprad návrh na zastavenie exekučného konania č. 15Er/462/14, EX 2725/2014-VK-V
ako aj návrh na jeho odklad z dôvodu podania návrhu na zapretie otcovstva k maloletému Y. M., nar.
03.11.2004 zo dňa 21.11.2014, ktorý tvoril prílohu návrhu.

Z vyčíslenia výživného vyplývalo, že obžalovaný mal za obdobie od 01.05.2007 do júna 2015 uhradiť
na výživnom sumu vo výške 6.507,20 eura, pričom nepravidelnými úhradami v rôznych výškach uhradil
sumu vo výške 1.000,- eur a tak na výživnom za toto obdobie dlhoval sumu 5.507,20 eura.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplývalo, že obžalovaný bol naposledy vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 22.12.2001 do 13.06.2004, kedy bol vyradený z
dôvodu nástupu do zamestnania u F. K.. Okrem toho nebol obžalovaný poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi a je len partnerom oprávnenej osoby pre poberanie štátnej sociálnej dávky - prídavku na dieťa.

Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie vyplývalo, že obžalovaný nie je poberateľom dávok

nemocenského poistenia, dávok garančného poistenia, dávok v nezamestnanosti, dávok úrazového
poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Pričom bol zamestnaný v období od 09.08.1999 do
21.12.2001, od 21.02.2002 do 28.02.2002 a naposledy od 14.06.2004 do 31.12.2006 v spoločnosti F. K..

Zo správy Mestského úradu Poprad súd zistil, že obžalovaný je ženatý a so súčasnou manželkou má

jedno dieťa.

ZosprávyOkresnéhoúraduPoprad,odboruživnostenskéhopodnikania,zvýpisuzObchodnéhoregistra
a z výpisu zo Živnostenského registra vyplývalo, že obžalovaný je jediným spoločníkom a štatutárnymorgánom AG-PRO SLOVAKIA s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede, ktorá bola zapísaná do obchodného
registra dňa 03.11.2011. Z dokladov zaslaných Okresným súdom Trnava súd zistil, že na základe
účtovných závierok vyhotovených k 31.12.2012, 31.12.2014 a 31.12.2015 bola spoločnosť AG-PRO

SLOVAKIA s.r.o. v roku 2012 bez finančného prírastku a úbytku a v roku 2014 a 2015 sa dostala do
straty; majetok spoločnosti v roku 2014 predstavoval hodnotu 25.676,- eur a v roku 2015 198.387,-eur.

Zo správy Daňového úradu Prešov súd zistil, že obžalovaný nepodal daňové priznanie k dani z príjmu
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 až 2013, ani čestné prehlásenie za uvedené roky a ani

nepožiadal o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

Zo správy RM-S Market, o.c.p., a.s. a Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. vyplývalo, že
obžalovaný nemá v Centrálnom depozite cenných papierov, a ani v evidencii zahraničných cenných
papierov, vedený majetkový účet cenných papierov. Rovnako nie je a ani nebol obžalovaný registrovaný
ako akcionár listinných akcií na meno.

Z výkazu pre daňové úrady vystaveného Geodetickým a kartografickým ústavom vyplývalo, že
obžalovaný je spoluvlastníkom šiestich parciel ornej pôdy v katastrálnom území obce Orešany, okres
Topoľčany a výlučným vlastníkom bytu v bytovom dome s podielom na zastavaných plochách a
nádvoriach v katastrálnom území obce Poprad.

Zo zoznamu vozidiel subjektu súd zistil, že obžalovaný nie je majiteľom žiadneho osobného motorového
vozidla.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra súd zistil, že F. nepoberá a ani nepoberala

náhradné výživné, od 01.01.2004 poberá prídavok na dieťa vo výške 70,56 eura mesačne na tri deti,
X., B. F. Y., pričom od 01.09.2014 jej nie je vyplácaný prídavok na dieťa na X. K.. Zo správy Sociálnej
poisťovne, ústredie vyplývalo, že F. K. bola nepretržite zamestnaná od 10.09.1998 do 28.02.2002 a
následne bola v období od 16.09.2008 do 31.05.2009 v nepravidelných intervaloch zamestnaná u
rôznych zamestnávateľov.

ZosprávyExekútorskéhoúradu,W..M.B.,súdnehoexekútoraEX2725/2014-TN-Vzodňa04.06.2015
vyplývalo, že predmetné exekučné konanie bolo začaté dňa 19.06.2014 na základe exekučného titulu -
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 28P/441/2006 zo dňa 04.05.2007 a návrhu oprávneného
Y. M. zastúpeného F. K. na vymoženie dlžného výživného do 31.05.2014 v sume 4.979,09 eura a

bežného výživného od 01.06.2014 vo výške 66,39 eura mesačne. V rámci exekučného konania neboli
do 04.06.2015 vymožené žiadne finančné prostriedky od povinného - obžalovaného a obžalovaný si
dňa 26.11.2014 podal návrh na zastavenie a odklad exekúcie. Zo správy zo dňa 16.03.2016 vyplývalo,
že o návrhu obžalovaného na zastavenie a odklad exekúcie nebolo stále právoplatne rozhodnuté. Zo
správy zo dňa 15.05.2017 vyplývalo, že uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Er/462/2014 zo

dňa 01.04.2016 bol návrh obžalovaného na odklad exekúcie zamietnutý a exekúcia v časti vymoženia
výživného do 19.06.2011 bola vyhlásená za neprípustnú pre premlčanie časti výživného a zastavená a
do dňa podania správy sa nepodarilo od obžalovaného vymôcť žiadne finančné prostriedky.

Z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Er/462/2014 zo dňa 01.04.2016, právoplatným v prvom

výrokudňa02.05.2016avdruhomatreťomvýrokudňa18.05.2016vyplývalo,ženávrhobžalovanéhona
odklad exekúcie bol zamietnutý a exekúcia v časti vymoženia výživného do 19.06.2011 bola vyhlásená
za neprípustnú a zastavená. Z listín zaslaných z Okresného súdu Poprad o stave konania vedenom pod
sp. zn. 15Er/462/2014 vyplývalo, že dňa 20.06.2016 obžalovaný opätovne podal návrh na zastavenie
exekúcie, o ktorom nebolo do podania správy rozhodnuté.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra a rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/304/2015 zo dňa
21.04.2016, právoplatného dňa 27.05.2016 súd zistil, že návrh mal. Y. M. z matky F. K. na zapretie
otcovstva proti obžalovanému bol neprípustný.

Zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a Y. M. zastúpeným F. K.
vyplývalo, že dňa 03.11.2016 bol F. K. zriadený bežný účet pre Y. M. s IBAN: M. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.Zo zápisnice o notárskej úschove N 80/2016, U 2/2016 spísanej na Notárskom úrade V.. Š. M. dňa
27.01.2016 vyplývalo, že obžalovaný dňa 27.01.2016 zložil do notárskej úschovy sumu vo výške
5.175,63,- eur. Na základe príkazu obžalovaného bol notár povinný poukázať sumu vo výške 2.587,81,-

eura F. K. na jej osobný účet a sumu vo výške 2.587,81,- eura poukázať na sporiaci účet Y. M. za
podmienok, že F. K. predloží notárovi zmluvu o zriadení účtu na tvorbu úspor v prospech Y. M. v zmysle
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 28P/441/2006 zo dňa 04.05.2007. V prípade nesplnenia
podmienok určených obžalovaným bol notár povinný tieto finančné prostriedky vrátiť obžalovanému.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra súd zistil, že ku dňu 10.02.2016 nebolo konanie vedené na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/304/2015 o prípustnosti zapretia otcovstva právoplatne skončené.

Z oznámenia matky zo dňa 12.12.2016 vyplývalo, že obžalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť,
Y. M. zasielal len 10 eur napriek tomu, že otcovstvo obžalovaného bolo potvrdené znaleckým posudkom.

Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Pc/1/2016 zo dňa 20.12.2016 o návrhu opatrovníka na
zapretie otcovstva obžalovaného vo vzťahu k Y. M. súd zistil, že predmetné konanie bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia predmetného návrhu.

Z výpisu z účtu obžalovaného vedeného v OTP Banke Slovensko, a.s. a vo VÚB Banke, a.s. súd zistil,

že dňa 23.08.2016 bolo z účtu obžalovaného stiahnutých 120,70 ,- eur a dňa 15.01.2016 suma vo výške
320,97,- eur, obe v rámci exekučného konania vedeného W.. M. B. pod č. EX 2725/2014.

Z prefotených poštových poukážok vyplývalo, že obžalovaný zaslal na meno F. K. v období od februára
2016 do marca 2017 sedem platieb vo výške 34,- eur, jednu platbu vo výške 33,- eur, jednu platbu vo

výške 100,- eur a jednu platbu vo výške 10,- eur.

Z odpisu registra trestov vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/213/2004 zo dňa 15.02.2005 pre trestný čin
podvodupodľa§250odsek1Trestnéhozákonač.140/1961Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,pričomvo

všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
vyplývalo, že obžalovaný bol trinásťkrát priestupkovo prejednávaný v blokovom konaní pre priestupky
v doprave.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného

činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona,keďsinajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovúmyselneneplnilzákonnúpovinnosťvyživovať
syna a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom súd upravil skutok iba o čas
spáchania skutku a výšku dlhu na výživnom ku dňu svojho rozhodnutia.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednak svojím čiastočným priznaním, keď uviedol, že si
neplnil vyživovaciu povinnosť, pretože nemal kam platiť, lebo nevedel adresu svedkyne K., nepoznal ani
účet na tvorbu úspor pre syna, na ktorý mal platiť a že dňa 27.01.2016 zložil do notárskej úschovy sumu
5.175,63 eura, ktorá mohla byť poukázaná svedkyni K. v jednej polovici a v jednej polovici na účet Y. M.,

čím považoval svoj dlh na výživnom za vyrovnaný, ale aj výpoveďou svedkyne F. K., z ktorej výpovede
vyplynulo, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť neplnil na syna Y. dlhodobo, účet ona viackrát
zriadila a keď plnil tak, nikdy nie v takej výške ako mu bola súdom určená a o zložení peňazí titulom
výživného nebola nikým informovaná.

Takto súd zistil, že obžalovaný od 01.05.2007 ku dňu rozhodnutia mal zaplatiť 8.167,20 eura (123
mesiacov x 66,40 eura), z toho k rukám matky 4.083,60 eura a na účet syna 4.083,60 eura, keď titulom
výživného v roku 2017 uhradil 134,- eur, v roku 2016 sumu 313,- eur, v roku 2014 sumu 120,- eur, v
rokoch 2007 a 2008 sumu 1.427,34 eura, teda celkovo uhradil k rukám matky za toto obdobie sumu
1.994,34 eura.

Súd mal skutočnosť, že obžalovaný je otcom dieťaťa preukázanú rodným listom dieťaťa, vyjadrením
svedkyneakoitým,žepríslušnýmsúdombolorozhodnuté,ženávrhobžalovanéhonazapretieotcovstvaje neprípustný, napriek tomu, že prvotná obrana obžalovaného spočívala v tom, že on ani nie je otcom
maloletého Y. M..

Súd obranu obžalovaného, že výživné neplatil, lebo nemal vedomosť o adrese a o účte, alebo že účet,
ktorý zriadila svedkyňa K. nebol taký, aký mala, podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II., zriadiť
alebo že on do notárskej úschovy v Poprade zložil sumu titulom zaplatenia výživného, vyhodnotil len
ako pre nepriznanie si vlastnej zodpovednosti za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti v stanovenej
výške, lebo keby obžalovaný naozaj chcel uhradiť výživné tak, aby sám dodržal povinnosť uloženú mu

rozsudkom, tak by nemal problém zistiť si presnú adresu, na ktorú mal výživné platiť, navyše svedkyňa
preukázala, že účet niekoľkokrát zriadila a vyhováranie sa obžalovaného, že to nebol taký účet, aký
zriadiť mala, nebolo na mieste, pretože súd pri uložení povinnosti, tento účet nedefinoval a neurčil,
ktorý bankový produkt mala svedkyňa K. presne zriadiť a sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy, čím
deklaroval splnenie si vyživovacej povinnosti, nepokrývala celé výživné, ktoré obžalovaný dlhoval ku dňu
28.01.2016 (obžalovaný mal k uvedenému dňu uhradiť sumu 6.905,60 eura titulom výživného, z toho

uhradil sumu 1.547,30 eura, a to v rokoch 2014 a 2007, 2008, teda ku dňu 28.01.2016 mu zostávalo
uhradiť 5.358,30 eura, do notárskej úschovy však zložil len sumu 5.175,63 eura).

Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná a to vrátane naplnenia subjektívnej stránky trestného
činu úmyselným konaním obžalovaného, čo vyplývalo už aj zo skutočnosti, že obžalovaný nebol

nikdy dlhodobo nezamestnaný (dôkazy: správy sociálnej poisťovne, správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad), je spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá mala v roku 2015 majetok v
hodnote 198.387,-eur (dôkazy: listiny predložené Okresný súdom Poprad), dokonca dlhodobo pracoval
v zahraničí, je majetný (dôkazy: výkaz pre daňové úrady vystaveného Geodetickým a kartografickým
ústavom), nebol dlhodobo chorý ani práceneschopný, čo by mu bránilo platiť súdom určené výživné na

svojho vlastného syna. Všetko toto dosvedčujú i listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ išlo o rozhodovanie o treste súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného
zákona, že obžalovaný pred správaním tohto trestného činu viedol riadny život, nezistil priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona a preto pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z piatich rokov na 44 mesiacov, t.j. vychádzal

z rozpätia jeden rok až 44 mesiacov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na jeden
rok, t.j. na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, s ohľadom na doterajší bezúhonný život

obžalovaného ako aj na čiastočné hradenie výživného, pri súčasnom uložení skúšobnej doby vo výmere
30 mesiacov, t.j. dostatočne dlhej na umožnenie obžalovanému pracovať tak, aby mohol platiť riadne
výživné ako aj uhradiť dlh na zanedbanom výživnom.

Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri

ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho
nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja
k dodržiavaniu, resp. porušovaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na
zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok
na výchovu obžalovaného.

Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel, medzi ktoré patrí aj neplatenie výživného môžu byť odsúdení a súd vzhľadom
na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému

skutku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.