Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209921
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812209921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: B. Z., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXX/XX, XXX XX D. nad R., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
so sídlom ul Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT
& PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o neplatnosť revolvingovej zmluvy a ochranu
práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

5C/421/2012-282 zo dňa 16.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť
revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je

neprijateľná. Ďalším výrokom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Posledným výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 1 ods.52, § 2 písm.a/ a b/, § 9 ods.2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust.§ 52 ods.1 a 2, § 53 ods.1,2,3,4 a 5, § 54 ods.1,2, § 34, § 35, §
37, § 39, § 41 a § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a
žalovaným bola dňa 02.02.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania,
no najmä z výpovede žalobkyne je zrejmé, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,-

Eur a tá zaviazala sa platiť žalovanému splátky v minimálnej výške po 77,05 Eur mesačne. Žalobkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že žalovaný jej poskytol fyzicky len finančné prostriedky vo výške 1.100,- Eur.
Uviedol tiež, že rozdiel medzi sumou revolvingového úveru uvedenou v zmluve a sumou pripísanou
žalobkyni na účet 367,49 Eur predstavuje odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy orevolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu
v možnosti odkladu splátok

4. Súd prvej inštancie v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako
člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú
povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“).

5. Súd prvej inštancie mal zato, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

6. Čo sa týka žaloby o určenie že rozhodcovská zmluva doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej
zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná, súd
žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel.

7. Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno-
právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské
zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté

procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce
spotrebiteľ podľa rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

9. Podľa obsahu spisu žalovaný ako dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa

ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber
rozhodnúť sa.

10. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné objektívne posúdiť
rozhodcovskú doložku a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle

ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

11. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad
osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za
transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v
prípade rozhodcu ide.12. Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že

plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.

13. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Mohol ju buď prijať
ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom, žalovaným vopred
pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipoval a bol predložený na podpis pri

podpise úverovej zmluvy.

14. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

15. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s
podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorú je
nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným
podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ
nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej jednotlivých ustanovení.

16. Po vykonanom dokazovaní tak ako je to vyššie uvedené dospel súd k záveru, že vzhľadom na
množstvo rôznych vyššie uvedených zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa poukázala v žalobe,
ktoré sú aj podľa súdu neprijateľné, celá táto úverová zmluva vzhľadom na také množstvo neprijateľných
podmienok ako celok odporuje zákonu, zákonu o spotrebiteľských úveroch, obchádza ho a prieči sa tiež
dobrým mravom. Ide napríklad o ustanovenia obchodných podmienok uvedené v čl. 1.2, 2.1,2.2, 4.1,

4.2, 9.3, 11.1, 13.2, 14.1, 14.4, 14.6., 8.1.

17. Zmluvu v zmysle návrhu považoval v zmysle ust. § 39 a 41 OZ za neplatnú ako celok a preto
žalobe o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná ako plne dôvodnej vyhovel. Mal tiež za to, že žalobkyňa na

určení aj napriek úhrade istiny má právny záujem a tento je daný. Taktiež poukázal na to, že zmluva
vzniká v zmysle ust. § 43a , 43b a 43c, § 44 OZ na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených
osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou nepochybne zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
je, vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh
na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú

skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov
zmluvymáprávotvornéúčinky.Pokiaľideonávrhajehoprijatie,musíísťovzájomnéaobsahovozhodné
prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne.

18. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v

návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01), ako je v akceptácii (68,77 %),
a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy
a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či
takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol
prijatý bezvýhradne, čo bolo aj v danom prípade. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,

obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V danom prípade
dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná
akceptácia návrhu. K zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.

19. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni mal byť poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur

no fyzický dostala sumu 1.132,51 Eur, suma 367,49 Eur predstavovala odplatu za poskytnutie služby v
zmyslebodu8zmluvyorevolvingovomúvere,predmetomktorejbolzáväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovi
službu spočívajúcu v možnosti dokladu splátok. Žalobkyňa ja napriek tomu, že celý úver vo výške
1.500,- Eur nedostala, reálne splatila finančnú sumu 1.428,55 Eur.20. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa bola vystavená

nedôvodnepsychickémuvypätiuzostranyžalovaného vdôsledkujehokonaniaazavádzaniažalobkyne
ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju
objektívne preukázať.

22. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním
žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a

je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

23. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 ďalej O.s.p.) s tým, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

24. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Napadol rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu. Namietal, že na strane žalobcu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a došlo
k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/147/2001. Tvrdil, že rozsudok je nepreskúmateľný v dôsledku čoho došlo k vade podľa ust.§ 221

ods.1 písm.f/ O.s.p. s ust.§ 205 ods.1 písm.a/ O.s.p. V dôsledku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti
napadnutého rozsudku nie je žalobca schopný z napadnutého rozsudku ani len identifikovať, či sa
súd vôbec zoberal žalobcom prezentovanými tvrdeniami a ako sa s nimi vyporiadal a aké skutočnosti
považoval za rozhodujúce z pohľadu posúdenia žalobou uplatneného práva. Poukázal na znenie ust.§
157 ods.2 O.s.p., i rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/171/2005 zo dňa 27.04.2006 a R 11/98.

Predovšetkýmpoukázalnaskutočnosť,ženapriektomu,ževodôvodnení napadnutéhorozsudkustrana
24 súd prvej inštancie konštatuje právny záver, že sú podľa neho zmluvné podmienky neprijateľné,
pričom súd príkladmo vypočítava, v odôvodení napadnutého rozsudku absentuje zdôvodnenie a
vysvetlenie, prečo je tá ktorá zmluvná podmienka, podľa názoru súdu prvej inštancie je neprijateľná.
Z hľadiska právnej istoty a ústavnej konformity napadnutého rozsudku je podľa názoru žalobcu

nedostatočné, ak sú vo vzťahu k množstvu neprijateľných podmienok iba všeobecne hodnotí zmluvu,
ako zákonu odporujúcu, súčasne ako zákon obchádzajúcu a súčasne ako dobrým mravom sa priečiacu.
Predsa je skutkovo aj právne odlišné, ak právny úkon zákonu odporuje alebo zákon obchádza alebo je v
rozporesdobrýmimravmi.Obdobnevodôvodnenínapadnutéhorozsudkuabsentujezdôvodnenieprečo
súd prvej inštancie vyslovil neplatnosť zmluvy celku, keď samo poukázanie na množstvo neprijateľných

podmienok, ktoré zmluva obsahuje je z pohľadu dikcie zákona, ako i aktuálnej judikatúry Súdneho
dvora nedostatočné. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z 15. marca 2015, sp. zn. C
453/10 vo veci Perenič, Pereničová c/a SOS Financ, spol. s r.o., z ktorého vyplýva záver, že cieľom
sledovaným normotvorcom Únie v rámci Smernice 93/13 je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom
sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré

obsahujú nekalé podmienky. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin vydaný v skutkovo
a právne takmer totožnej veci vedenej pod sp.zn. 11C/52/2010 a uznesenie Krajského súdu v Žiline
ako súdu odvolacieho sp.zn. 60/205/2011. Žalobca tvrdil, že hoci súd dovodil absolútnu neplatnosť
zmluvy z odôvodnenia napadnutého rozsudku, je neidentifikovateľné aký právny záver ho k tomu
viedol. Súd síce uvádza viaceré všeobecné konštatovania v odôvodnení, avšak nikde neuvádza bližšie

odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa tiež žiadnym spôsobom nevyporiadal s
právnou argumentáciou žalovaného o oddeliteľnosti dojednaní niektorých ustanovení od ostatných
časti zmluvy o revolvingovom úvere. Z hľadiska arbitrárnosti je potom identicky možné hodnotiť aj
rozhodnutia súdu o priznaní nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume 500,- Eur. Hoci
žalobca akceptuje názor, že na priznanie zadosťučinenia postačuje aj hrozba vzniku ujmy, ani to však

nezbavuje súd povinnosti skúmať aká konkrétna ujma mohla žalobcovi vzniknúť. Nie je žalobcovi
napríklad jasné aká nemateriálna ujma môže vzniknúť účastníkovi právneho vzťahu, v rámci ktorého
je mu poskytnuté peňažné plnenie, ktoré síce vráti, ale nezaplatí ani všetko dohodnuté príslušenstvo.
Podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.Žalobca poukázal na ust.§ 3 ods.1, 3 a 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka primeraného
zadosťučinenia, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že: 1. Ako to vyplýva zo samotného názvu inštitútu
finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, 2. Súd môže priznať finančné zadosťučinenie iba v

prípadoch úspešnéhouplatneniaporušeniaprávalebopovinnostiustanovenýchzákonom.3.Primerané
finančné zadosťučinenie má voči vydaniu bezdôvodného obohatenia subsidiárnu funkciu. 4. Určenie
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je predmetom voľnej úvahy súdu, čo však neznamená,
že je jeho ľubovôľou, pretože súd musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a na základe neho
musí založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a relevantných

dôkazoch. 5. Konanie o ochrane spotrebiteľa je konanie návrhovým a je na žalobcovi, aby uniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania závažnej vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzalo procesnú aktivitu žalobcu ohľadne jeho
dôkazného bremena. Čo do výšky priznaného finančného zadosťučinenia, poukázal na údaje z roku
2012, keď výška náhrady za bolesť a výška za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod
predstavovala 15,72 Eur. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý

rozhodoval v skutkovo obdobnej veci vedenej pod sp.zn. 6Co/205/2011 a v plnej miere prisvedčil
argumentácii odvolateľa, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nemožno zistiť spôsob akým tento
dospel k výške finančného zadosťučinenia ani akú ujmu mohla žalobcovi existencia neprijateľných
zmluvných podmienok spôsobiť. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006. Žalobca namietal aj nesprávne skutkové zistenia súdom prvej

inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
nie je de facto schopný z jeho odôvodnenia identifikovať relevantné skutkové zistenia, ku ktorým súd
na základe ním vykonaných dôkazov dospel. Poukázal na ust.§ 157 ods.2 O.s.p. i na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduII.ÚS94/98Sb.14.Jeabsolútnenepochopiteľnéaznapadnutéhorozhodnutiažiadnym
spôsobom nevyplýva na základe čoho a ako mohol súd dospieť k ním prezentovanému záveru, že výška

odplaty za poskytnutie úveru a výška zmluvných úrokov prekročila maximálnu určenú hranicu a ako taká
bola medzí zmluvnými stranami dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Arbitrátnosť rozsudku najlepšie
ilustruje to, že súd prvej inštancie neuviedol aká je tá maximálna hranica odplaty a úrokov, ktorá bola
údajne v tomto konkrétnom prípade prekročená a ktorú by ešte bolo možné považovať za dojednanú
v súlade s dobrými mravmi. Všeobecné konštatovanie prijímajúce 12 ustanovení zmluvy a súčasne

prijímajúcevšetkyakejkoľvekustanoveniaZákonaospotrebiteľskýchúveroch,keďžesúdprvejinštancie
ani len neuvádza ani jedno ustanovenie tejto právnej normy, v konečnom dôsledku bráni žalovanému
aj v polemike, aby bolo možné učiniť záver o neplatnosti zmluvy ako takej pre rozpor s dobrými
mravmi, musela by k vyššie uvedeným dojednaniam ďalšia skutočnosť odôvodňujúca neplatnosť celého
právneho úkonu reflektujúca existenciu dôležitého záujmu spoločnosti na takomto následku. Z okolnosti

prípadu nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy využil tiesne
žalobkyne alebo akýmkoľvek iným spôsobom zneužil svoje hospodárske postavenie. Bola to sama
žalobkyňa, ktorá vyhľadala žalovaného s úmyslom požičať si peniaze. Žalobkyňa skutočnosť, že konala
vo finančnej tiesni síce uviedla v žalobe jednou vetou, ale žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie
nevysvetlila a bližším spôsobom neodôvodnila a to ako ani v samotnej žalobe, tak ani následne

konania na súde prvej inštancie. V prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že odplata za
poskytnutierevolvingovéhoúveruboladojednanáakoneprimeranevysoká,moholapodľažalobcuamal
prehlásiť čiastočnú neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na ust.§ 502 ods.1 Obchodného zákonníka
a ust.§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, keď bola uzatvorená zmluva.
Úmyslom zákonodarcu nikdy nebolo umožniť nastoliť taký právny stav, kedy by boli spotrebiteľom

požičiavané peňažné prostriedky úplne bez poplatkov a bezúročne. Súd prvej inštancie v danej veci
presne opačne rozhodol o neplatnosti zmluvy ako celku a v dôsledku takéhoto rozhodnutia nastolil de
facto nespravodlivý stav, kedy žalovaný napriek tomu, že poskytol riadne a včas peňažné prostriedky
žalobkyni, tieto prostriedky by mal poskytnúť bezodplatne. Preto žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak,
že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania a to na súde prvej

inštancie i na odvolacom súde.

25. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalobkyni i právnemu zástupcovi Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na vyjadrenie. Vyjadrenie z ich strany však zaslané nebolo.

26. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

27. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdu(ďalejlenCSP)akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

28. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362
ods.1,2C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné

(§ 357 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu i webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 22.02.2017 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Vo veci už bolo raz rozhodnuté a to rozsudkom č.k. 5C/421/2012-173 zo dňa 25.11.2013. Tento
rozsudok bol zrušený odvolacím súdom uznesením č.k. 5Co/37/2014-234 zo dňa 24.02.2015. Odvolací
súd v tomto zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že čo do vyhlásenia rozhodcovskej doložky
za neprijateľnú naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere je vždy
daný. Tento vyplýva jednak z ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

ako aj ust.§ 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Ide o právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky
na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odvolací súd konštatoval a na tom právnom
názoreajzotrváva,žežalobkyňaakospotrebiteľkamánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľných
zmluvnýchpodmienokzdôvodu,abyjejprávnepostavenienebolospochybňovanétrvajúcouexistenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to už aj vzhľadom na povahu spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o
revolvingovom úvere). Je pritom irelevantné, či žalovaný už uplatnil (alebo bol daný dôvod na uplatnenie)
právo na plnenie, alebo či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka obrátila na súd za účelom zabezpečenia svojej
právnej istoty tak, aby nebola potencionálne ohrozená uplatnením nárokov zo strany žalovaného zo
zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, alebo k jej jednotlivým ustanoveniam, doposiaľ nebola určená neplatnosť.

31. Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 02.02.2011 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8300035968, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni. V zmluve
žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka predstavovala sumu 1.500,- Eur pričom
splatnosť úveru bola nastavená na 48 splátok a na 15-ty deň v mesiaci.

32. Dňa 02.02.2011, v rovnaký deň ako je deň uzavretia úverovej zmluvy, bola medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8300035968. Podľa bodu
5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revol. úvere, s porušením, ukončením

či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov. Aj keď ide o samostatnú dohodu z predloženého tlačiva vyplýva, že ide o jedno
spoločné tlačivo so zmluvou o revolvingovom úvere, spolu boli aj spojené.

33. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak síce spotrebiteľ podľa
rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, teda výber jednej z alternatív riešenia sporu podľa tejto zmluvyspočíva na žalovanou. Z výsledkov vykonaného dokazovania aj z obsahu spisu, tak ako tvrdí súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ preukázateľne
nevysvetlil spotrebiteľovi, teda žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho

súdneho konania, nepredstavil jej pravidlá podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a
nedal jej preukázateľne poučenie, aby sa mohla rozhodnúť. I odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, že tvrdenie žalovaného o tom, že rozhodcovskú zmluvu si dojednala spotrebiteľka,
teda žalobkyňa a pritom nepoznala jej obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.
Pravidlám formálnej logiky zodpovedá aj názor súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, zmluva

jednoznačne nebola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto je v zmysle
zákonných predpisov neprijateľnou zmluvnou podmienkou. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej
inštancie poukazuje na rozhodovaciu prax a na záver uvádza, že praktickým dôsledkom takto upravenej
rozhodcovskej doložky, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku je to, že
spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

34.Žalobkyňasažaloboudomáhalaajurčenieneplatnostizmluvyorevolvingovomúvereč.8300035968
zo dňa 02.02.2011. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva vzniká
v zmysle ust.§ 43abc a § 44 Občianskeho zákonníka na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených
osôb. Skutočne zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška

RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v
akceptácii (68,77 %), a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu
na uzavretie zmluvy a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva
je pritom irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je
skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne, čo bolo aj v danom prípade. Prijatie návrhu, ktoré

obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. V danom prípade dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže
chýba bezvýhradná akceptácia návrhu. K zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.

35. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie,

musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva
nevznikne. Bod 6 zmluvy je v zmysle ust.§ 44 ods.2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, teda
bodu 5 zmluvy ako celku a predstavuje preto nový návrh, pretože mení obsah navrhovanej zmluvy, teda
bodu 5 zmluvy. Preto je zrejmé, že návrh, teda bod 5 zmluvy nebol prijatý bezvýhradne, čím nedošlo
ku koncenzu zmluvných strán a tým aj k platnému a perfektnému uzavretiu zmluvy. Preto je zmluva

neplatná, tak ako to konštatoval i súd prvej inštancie. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dospel k
záveru, že vzhľadom na množstvo rôznych zmluvných podmienok, ktoré citoval, ale presne neuviedol
prečo sú neprijateľné, je celá úverová zmluva z dôvodu, že odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch,
obchádza a prieči a prieči sa aj dobrým mravom neplatná. Skutočne uvedenie príkladu ustanovenia
obchodných podmienok, ktoré sú neprijateľné v článku 1.2, 2.1, 2.2., 4.1, 4.2., 5.3. 11.1, 13.2, 14.1,

14.4, 14.4, 14.6 a 8.1 na konštatovanie, že zmluva je absolútne neplatná nepostačuje. Zmluva je však
neplatná z dôvodu, že ani platne nevznikla. Tento dôvod sám o sebe na vykonanie žalobe stačí. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust.§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka s tým, že právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatným. Týmto ustanovením sa sankcia
neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle, ktorý je v danom prípade neurčitý a

je nejasný jeho obsah. V dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu, teda prejavu vôle
žalovaného uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, ide podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, tak ako
ho správne uzavrel súd prvej inštancie o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

36. Žalovaný namietal aj priznané finančné zadosťučinenie, spôsob úvahy súdu prvej inštancie i výšku

tohto finančného zadosťučinenia, teda 500,- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že účelom inštitútu
finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na
ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik
takejto ujmy. Súd sa stotožnil so žalobou a mal za to, že žalobkyňa má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Ďalej uvažoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyni mal

byť poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur, no fyzicky dostala sumu 1.132,51 Eur, teda
suma 367,49 Eur predstavovala odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 o revolvingovom úvere,
predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti odkladu
splátok, teda že žalobkyňa celý úver vo výške 1.500,- Eur nedostala, reálne splatila finančnú sumu1.428,55 Eur. I odvolací súd má za to, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie
žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej túto ujmu do rodinného súkromného a spoločenského života.
Úvaha súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola vystavená nedôvodne psychickému výpätiu zo strany

žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania žalobkyne ako spotrebiteľa je správna. Súd prvej
inštancie konštatoval, že zobral do úvahy časové trvanie závadného konania, jeho intenzitu a jeho
satisfakčnú a sankčnú funkciu. I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ide o sankciu
postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Teda žalobkyňa nie je
povinná preukazovať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa jej priznáva právo na

finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie
práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala ochrany svojich práv, ako to bolo v
danom prípade. Teda zákonné predpoklady na priznanie finančného zadosťučinenia boli splnené. Sumu
500,- Eur, tak ako uvažoval súd prvej inštancie, do ktorého úvahy ktorého odvolací súd nezasahuje,
považuje i odvolací súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne
ako spotrebiteľky.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§

255 ods.1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.