Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617200458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617200458.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti povinnému: P. O., nar. XX. XX. XXXX, M. XXX/XXX, Z. P.,
o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 199,28 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Topoľčany pod sp. zn. 5Er/23/2017 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka
60, Bratislava pod sp. zn. EX 20512/2016, o odvolaní oprávneného zo dňa 25. 04. 2017 proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. apríla 2017 č. k. 5Er/23/2017-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods.
2, 3, 4 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101,
§ 103, § 110 ods. 1 druhá veta, 2, 3, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 558 a § 559 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava sp. zn. SRSAspA 07357/16 zo dňa

09. 06. 2016 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácie
pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 03. 11. 2014 dohodu. Toho
istého dňa, t. j. dňa 03. 11. 2014, uzavreli oprávnený a povinný rozhodcovskú zmluvu. Dohoda, ktorú jej

účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal zistené, že podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil k preskúmaniu súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, ďalej k preskúmaniu, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutiev spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie

rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a
či je vykonateľné v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 EP.

6. Skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 07357/16 zo dňa 09. 06. 2016 bol vydaný
na základe Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty QUATRO, v zmysle ktorej boli povinnému

poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca na kreditnej karte uzatvorenej medzi VÚB
banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Na základe horeuvedenej zmluvy poskytol právny
predchodca oprávneného povinnému finančné prostriedky vo forme úverového rámca. Povinný porušil
zmluvu, prestal splácať úver, bol vyzvaný na úradu dlžnej sumy. Oprávnený a povinný dňa 03. 11. 2014
uzavreli Dohodu, kde povinný uznal záväzok v celkovej výške 1.531,20 eur, ktorý pozostáva z istiny
vo výške 497,50 eur, ostatného príslušenstva v sume 41,78 eur, úroku z omeškania vo výške 14,25

% ročne zo sumy 1.077,50 eur za dobu od 05. 11. 2008 do dňa splatnosti poslednej splátky, pričom v
Dohode je uvedené v bode 2. posledná veta, že osoby uvedené v dohode vyhlasujú, že majú vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

7. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale
len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba
rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto

exekučnéhotitulu.Významtohtooprávneniaspočívavtom,žeakexekučnýtitulvydalorgán,ktorýktomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

8. Právny rámec vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vytvára Žiadosť o
vydanie kreditnej platobnej karty QUATRO zo dňa 05. 10. 2004. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú "obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB
bankou, a.s.", ďalej len VOP. Z obsahu Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty QUATRO vyplýva,
že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, vložka 314/b vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu oprávneného je poskytovanie
úverov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval oprávneného, resp. jeho právneho predchodcu
za dodávateľa. Povinný pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp. súd prvej inštancie nemal preukázané, že by jej bol poskytnutý úver

na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu považuje povinnú za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom
formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy,

s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd prvej inštancie za to, že úver bol
povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že
záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe predkladanej Zmluvy o úvere jezáväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné tento vzťah posudzovať v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúcezoŽiadostiovydaniekreditnejplatobnejkartyQUATRO,uplatnilsioprávnenýsvojenárokyv
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03. 11. 2014, kde rozhodca
bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok.

10. Súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná,
pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo
pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy

a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal oprávneným
predloženú Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty QUATRO č. 2344018 zo dňa 05. 10. 2004 a
Rozhodcovskú zmluvu č. 2321909 zo dňa 03. 11. 2014 uzavretú medzi oprávneným a povinným ako
osobou pristupujúcou k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb.

11. Z bodu 2.1. rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy
rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36577928 (ďalej ako "Stály
rozhodcovský súd" v príslušnom gramatickom tvare). Následne z bodu 3.1 vyplýva, že všetky spory,

ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným
číslom spisu (A CC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Bod. 3.2. rozhodcovskej zmluvy upravuje, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu a bod 3.3. upravuje, že zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu,

a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné
odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.

12. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to

preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s
odbornoustarostlivosťoupríslušnýzamestnanecoprávnenéhonajprvpoučilpovinnúanechaljejpriestor
na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnychdôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad

(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o úvere,

ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne.

13. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 2. a 3. Rozhodcovskej zmluvy
považoval súd prvej inštancie len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských
úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade

žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, čo považoval súd prvej inštancie za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.
V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy o

revolvingovom úvere povinná vôbec pristúpila. Súd prvej inštancie považoval jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú

nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd prvej
inštancie mal za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne
dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným
rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.
Súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že oprávnený zdanlivo vyzval povinného na označenie

stáleho rozhodcovského súdu, a to listom zo dňa 12. 02. 2016, pričom v tomto liste poukazoval na
rozhodcovskú zmluvu zo dňa 03. 11. 2014, ktorá je absolútne neplatná.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 03. 11. 2014
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka.

15. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka, nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané

osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku
vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho, či je predložený rozhodcovský rozsudok
vykonateľným exekučným titulom, sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bol predložený
rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na
uvedené skutočnosti (teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd prvej inštancie zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho

alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

16. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ustanovením bodu 3.3. Rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého
zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez
uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom

súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej
zmluvnej strane. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak
je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc,
nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd prvej inštancie poukázalna to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom
(veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva
sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej

podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej
zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten, kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho
mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ (povinný) núti spotrebiteľa spotrebiteľskou

zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

17. Preskúmaním predmetnej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03. 11. 2014 vzhliadol súd prvej inštancie
v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

18. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom na základe rozhodcovskej zmluvy, je nepochybné, že
zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Definíciu spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je predpisom
všeobecným (lex generalis) a aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej
úpravepredpisomšpeciálnym(lexspecialis).Úpravanormamispotrebiteľskéhoprávanevykazujeznaky

kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená použiteľnosť
všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku s poukazom na
konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - o spotrebiteľských úveroch. Nad princíp
uprednostnenia predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp
subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo

prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne
alebo z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či
aspoň uspokojivo nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Z výkladu úpravy Občianskeho
zákonníka treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu
zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Úprava
spotrebiteľa obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda širšia ako úprava obsiahnutá v zákone o
spotrebiteľských úveroch. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j.
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).

19. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a

zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Rozhodcovská zmluva
uzavretámedziveriteľomapovinnýmakodlžníkomjetedatypizovanou,štandardnouzmluvou-uzatvára
sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže
peňažné prostriedky boli poskytnuté povinnému bez uvedenia účelu a nebol zistený dôvod, pre ktorý by
sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval, bol úver poskytnutý veriteľom povinnému

posúdený za spotrebiteľský úver. Použitie spotrebiteľského práva na právny vzťah vzniknutý zmluvou
nemení ani prípadný prevod, prípadne prechod práva zo zmluvy, napr. v dôsledku uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, zániku veriteľa s právnym nástupcom.

20. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd prvej inštancie ďalej
poukázal na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát satakáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach

a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto
prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným,
bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Súd prvej inštancie zastával názor, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný

neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku v
rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam.

21. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve, ako aj možnosť odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby

na Stálom rozhodcovskom súde, bola podľa názoru súdu prvej inštancie len formálnou možnosťou,
nakoľko je nepochybné, že povinný rozhodcovskú zmluvu dostal spoločne s dohodou, obe boli vopred
pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len dopísané údaje o povinnom. Takto
vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v
prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal ustanovením rozhodcovskej

zmluvy bod 4., z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy, teda že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory
ďalej môžu byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi. Možnosť výberu bola podľa názoru súdu prvej inštancie len zdanlivá. V prevažnej väčšine
sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu

nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia
sporu, v čom súd prvej inštancie vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
Takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na
rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností

možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý
oprávneným a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či
sa ma na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného) a v neposlednom
rade, že výber je na žalobcovi. Teda spotrebiteľovi v tomto prípade nebola poskytnutá dostatočná miera

ochrany a spotrebiteľ nedokáže ani po takomto poučení poukázať na nekalosť zmluvnej podmienky.

22. V zmysle čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol,
že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať "ex offo" nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej

úpravySlovenskejrepublikyniesúzmluvnéustanovenia,ktorésúvrozporeskogentnýmiustanoveniami
pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské
rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,
a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia

považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).

23. Rozhodcovskú doložku uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne,

resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi
neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa
vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľoma vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa
všeobecným súdom.

24. Súd prvej inštancie posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má
právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je
exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr.
rozh. NS SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo

143/2011ainé).Povinnosťskúmaťzákonnosťexekučnéhotitulupreexekučnýsúdvyplývaajzprávneho
názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011)

25. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie
premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je

viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558
Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný
dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník - povinný o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v
podobe tejto domnienky nemá, avšak aj tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany povinného došlo k písomnému uznaniu dlhu čo do

dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, a to podpísaním Dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 03. 11. 2014. Uznanie dlhu povinným v
predmetnej dohody má tie účinky, že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na
to, či dlh uznaný povinným bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či povinný mal vedomosť o tom,
že dlh bol v čase uznania premlčaný. Právnym dôsledkom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho

zákonníka je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania, čo má vplyv na dôkaznú
povinnosť účastníka konania a nie na premlčanie. Uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
prechádzadôkaznébremenozveriteľa-oprávnenéhonadlžníka-povinného,ktorýmusívprípadesporu
preukázať, že dlh nevznikol, alebo že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom a veriteľ - oprávnený
má posilnenú procesnú pozíciu v tom, že nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho trvanie v dobe, kedy

k uznaniu došlo. V prípade písomného uznania dlhu dlžníkom - povinným čo dôvodu a výšky začne
plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to aj vtedy, ak pôvodná premlčacia doba už v čase uznania
dlhu uplynula. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri tom nevyžaduje vedomosť dlžníka
o tom, že dlh, ktorého uznanie sa týka, je premlčaný. Nová desaťročná premlčacia lehota začala plynúť
dňom 04. 11. 2014 a uplynie dňom 04. 11. 2024, pričom návrh na začatie rozhodcovského konania bol

rozhodcovskému súdu doručený dňa 16. 03. 2016 teda v novej desaťročnej premlčacej lehote.

26. Vyššie uvedené skutočnosti by platili, ak by sa súd nemusel zaoberať platnosťou Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 03. 11. 2014 z hľadiska ochrany spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi VÚB banka, a.s. ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom bola uzatvorená Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty
QUATRO zo dňa 05. 10. 2004, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná pohľadávka
bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 05. 2012 postúpená na oprávneného.
Oprávnený podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, 811 03 Bratislava návrh o zaplatenie sumy 199,28 eur s príslušenstvom, ktorý bol stálemu súdu

doručený dňa 16. 03. 2016. Oprávnený si svoj nárok voči povinnému ako osobe pristupujúcej k
záväzku podľa § 533 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. uplatnil na stálom súde po viac ako 4 rokoch. V
záujme ochrany spotrebiteľa súd prihliadol na premlčanie s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Oprávnený v konaní predložil Dohodu o uznaní dlhu
a o úhrade pohľadávky v splátkach. Predmetná pohľadávka ku dňu zosplatneniu úveru pozostávala
zo sumy 199,28 eura - istina, zo sumy 215,58 eur - známy úrok, úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 157,50 eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia. Súd však posudzoval platnosť uznania dlhu
s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a formulár - Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku v splátkach považoval za uzatvorenú v rozpore s ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.
z. a dobrými mravmi s poukazom na § 3 OZ, pretože sa jedná o tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia oforme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a
súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si
zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu.

Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a
oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí
splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinného ako dlžníka a povinná
nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s
dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité

omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany
oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne

úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany
oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

27. Je nesporné, že povinný sa ocitá v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia

znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, a tak možnosť vopred pripraviť jednostranne formulárovo
napísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za neplatný právny
úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Súd prvej inštancie
preto prihliadol ex offo na premlčania s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., pričom premlčacia

doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je 3-ročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok
možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie inštitútu premlčania má za následok zánik nároku, a
teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Takto pred formulovaná
dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania

dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi
kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári dohody absolútne
neplatné. Návrh na uzatvorenie formulára, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nikdy nevychádzal od spotrebiteľa. Oprávnený ho spotrebiteľom predkladá pod zámienkou uzavretia
splátkovéhokalendára,ktorejvýznamuazamýšľanýmprávnymdôsledkomoslovenéosobynerozumejú.

V mnohých prípadoch dlžný spotrebiteľ po podpise dohody žiadne jej vyhotovenie ani nedostane a
stretáva sa s ním až v priebehu konania. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré
vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania
záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a

dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k pred formulovanému obsahu dohody možno
mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel
splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje.

28. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane

spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a
oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku od spotrebiteľa.
Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a
je v rozpore s dobrými mravmi. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej
dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi

značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny režim
predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí dopadať aj na dohodu. Dohoda ako právny
úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.

29. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo
riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého
by mohla byť vedená exekúcia. Preto v tomto štádiu exekúcie rozhodol tak, že žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

30. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

31. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal
na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente,
a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu

podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.
Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné
ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený zdôraznil, že zmluva
o splátkovom úvere bola uzatvorená dňa 05. 10. 2004, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
dňa 03. 11. 2014, teda takmer po desiatich rokoch, pričom poukázal i na uznesenie Krajského súdu v

Nitre zo dňa 28. 01. 2016 sp. zn. 9CoE/265/2015. Rozhodcovská zmluva bola formulovaná alternatívne,
teda dala zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu
obrátia, pričom možnosť výberu mal nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Oprávnený ďalej uviedol, že v
postupe súdu nevidí iný dôvod, ako ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského
rozsudku,ktorýbolvydanýnazákladeplatneuzatvorenejrozhodcovskejzmluvyrozhodcovskýmsúdom.

Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom
súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok
vydaný podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul,

na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 3 ods.
6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodnutie exekučného
súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné
náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na

výkon exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 M Cdo 11/210 zo dňa 26. 09. 2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru oprávneného je odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení
právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom

zo súdneho spisu.

32. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 10. 04. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne

správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01. 12. 2016,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž

zo dňa 09. 06. 2016 sp. zn. SRSAspA 07357/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2016 a
vykonateľnosť dna 27. 10. 2016, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy (žiadosti
o vydanie kreditnej platobnej karty quatro) č. 2344018 zo dňa 05. 10. 2004 na základe ktorej boli
povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Odvolací súd ďalej z predloženého spisu zistil, že povinnýdňa 03. 11. 2014 uzavrel s oprávneným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č.
2321909, ako aj rozhodcovskú zmluvu č. 2321909. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo
dňa 01. 12. 2016 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 24. 01. 2017) požiadal príslušný súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu.
Uznesením zo dňa 02. 02. 2017 sp. zn. 5Er/23/2017-8 súd prvej inštancie uložil súdnemu exekútorovi,
aby vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
Na uvedené uznesenie reagoval právny zástupca oprávneného podaním zo dňa 08. 03. 2017 a predložil
zmluvu č. 2344018 zo dňa 05. 10. 2004, návratku k zmluve č. 0002344018, obchodné podmienky pre

vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. 2321909 zo dňa 03. 11. 2014, rozhodcovskú zmluvu č. 2321909 zo dňa 03. 11. 2014, výzvu
na označenie stáleho rozhodcovského súdu/upozornenie na výšku nesplatenej pohľadávky a výzva na
jej úhradu zo dňa 24. 11. 2015, oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 02. 2016
a pokus o zmier zo dňa 12. 02. 2016.

Dňa 10. 04. 2017 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

35. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v

čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
d/ podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa§44ods.2,3vyššiecitovanéhozákona,súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

36. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho

súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

37. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.38. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

39. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých
je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v

znení platnom do 31. 01. 2017, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie
sa začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo 01. 12. 2016.

40. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd

akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a

nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

41. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľným exekučným titulom, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

42. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012

v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

43. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva (žiadosť
o vydanie kreditnej platobnej karty quatro) č. 2344018 zo dňa 05. 10. 2004, na základe ktorej boli
povinnému poskytnuté finančné prostriedky, je zmluvou spotrebiteľskou, a teda medzi oprávneným

a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ
- oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa.

44. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,

že v danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 03. 11. 2014. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej
formulárovej podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej
osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak
súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa

na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe.

45. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

46. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne
vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s

pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti a argumenty tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené
v odvolaní za nedôvodné. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vzdal svojho práva na účinnú ochranu

v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako
slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

47. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v

celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnomznení.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňavyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

48. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní

pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

49. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje
zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemalmožnosť ovplyvniť. Uvedené tiež nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď
v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na

rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť,
nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Znenie rozhodcovskej zmluvy
nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten
cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide
vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak

svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05.
1995 v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

50. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku, správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými
tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní.

52. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §

423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.