Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914206808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5914206808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K.. R. XX, 2/ D. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K.. R. XX,
obaja zast. JUDr. Imrichom Hrončekom, advokátom, AK Ul. X. R. XX, XXX XX K.. R., proti odporcovi: R.
X., nar. X.X.XXXX, bytom K.. R. XX, zast. Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, AK Nám. A. X. XX, XXX
XX I., v konaní o odstránenie oplotenia a stromov a o zaplatenie náhrady vo výške 478,- eur, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/130/2014-196 zo dňa 27.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 3C/130/2014-196 zo dňa 27.1.2016 zaviazal odporcu k
povinnosti na svoje náklady odstrániť oplotenie v dĺžke 34,40 metrov na hranici pozemkov parcela č.
CKN 33/2 orná pôda o výmere 172 m2 a parcela č. CKN 22/2 orná pôda o výmere 1998 m2 a oplotenie
v dĺžke 6 metrov na hranici pozemkov parcela č. CKN 33/2 orná pôda o výmere 172 m2 a parcela
č. CKN 24/11 orná pôda o výmere 314 m2, všetky pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území
K.. R., zapísané na liste vlastníctva č.X pre obec a katastrálne územie K... R., na Okresnom úrade

Ružomberok, odbor katastrálny, do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Zároveň zaviazal
odporcu k povinnosti odstrániť na svoje náklady stromy z pozemku parcela č. CKN 33/2 orná pôda o
výmere 172 m2 v katastrálnom území K.. R., zapísané na liste vlastníctva č.X pre obec a katastrálne
územie K... R. na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, a to: 13 ks okrasných stromov -
tuje a 1 ks ovocný strom, do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Odporcu ďalej zaviazal k
povinnosti zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 478,- eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia podaným návrhom, ktorí ho v priebehu konania viac
krát menili, sa domáhali s poukazom na kúpnu zmluvu registrovanú štátnym notárstvom dňa 29.7.1966
pod č. RI 351/1966, ktorou nadobudli pozemky o výmere 3.309 m2, a teda sú vlastníkmi pozemkov parc.
č. CKN 24/11, 33/2, 34/3, 35/2 a 24/9. Odporca neoprávnene užíva parcelu č. CKN 33/2, a to tak, že na
nej pestuje plodiny a svojvoľne ju oplotil, čím im zamedzil prístup na tento pozemok, preto sa domáhali

tohto oplotenia a takýmto spôsobom im zamedzil prístup na ich pozemok. Navrhovatelia poukazovali na
to,žeužodroku2010honeustálevyzývajúkvyprataniuasprístupneniutohtopozemku,načonereaguje
a ústnym podaním prezentuje vlastnícky vzťah k tomuto pozemku. Dokonca dňa 4.6.2014 bola oslovená
mediátorka Mgr. Lucia Makovická, ktorá vyzvala odporcu k spolupráci, na čo sa jej vyjadril, že nesúhlasís tvrdením navrhovateľom. Odporca bol 20.7.2014 vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich
vlastnícky vzťah k pozemku, na čo nereagoval.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný, spochybnil nadobudnutie vlastníckeho práva
navrhovateľmi.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vlastnícke právo navrhovateľov v
1/ a 2/ rade k predmetnému pozemku parcela č. CKN 33/2 na základe výpisu z listu vlastníctva č.

X pre obec a katastrálne územie K. R. na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, svedčí v
prospech navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktorý pozemok je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd v
konaní nezistil u odporcu existenciu práva na užívanie tohto pozemku vo vlastníctve navrhovateľov v
1/ a 2/ rade a to či už na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočnosti. Pozemok
sa ale neoprávnene nachádza vo faktickej moci odporcu, preto súd konštatoval, že uplatnený nárok
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na ochranu ich vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je opodstatnený a navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa oprávnene domáhajú odstránenia oplotenia
vybudovaného odporcom, resp. jeho právnym predchodcom a stromov vysadených odporcom na
predmetnom pozemku, aby bolo opäť umožnené navrhovateľom v 1/ a 2/ rade riadne užívať pozemok,
ktorýjevichvlastníctve.Vkonaníbolopreukázané,žepredmetnéoploteniebolovybudovanéodporcom,
resp. jeho právnym predchodcom a tiež stromy na označenom pozemku boli nimi vysadené. K tejto časti

návrhu odporca vzniesol viacero námietok. Súd poukazuje na námietku odporcu týkajúcu sa nesplnenia
podmienok vydržania pozemkov v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade
- osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydané notárkou JUDr. Karin
Leštinskou formou notárskej zápisnice pod sp.zn. N 161/2007 dňa 19.10.2007, keď odporca poukazoval,
že notárka bola uvedená do omylu informáciou, že nikto si na pozemky vrátane pozemku parc. č.

CKN 33/2 nerobí žiadny právny nárok a ich hranice sú rešpektované aj zo strany susedov, čo podľa
odporcu nebola pravda, nakoľko pozemok parc. č. CKN 33/2 mal oplotený odporca a považoval ho
za svoje vlastníctvo. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsledky konania vedeného tamojším súdom
pod sp.zn. 9C/165/2014, ktorý vyplynul z rozsudku tamojšieho súdu č.k. 9C/165/2014-112 zo dňa
21.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/119/2015-164 zo dňa 16.4.2015, kde

predmetom konania bol návrh odporcu voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade v tomto konaní o určenie,
že pozemok parc. č. CKN 33/2 v k.ú. K. R. patrí do dedičstva po jeho otcovi Ľudovítovi Húskovi v
celosti a na základe vydržania. Súd prvého stupňa tento návrh zamietol v celom rozsahu a odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Oba súdy dospel k záveru, že u právneho predchodcu odporcu
v tomto konaní neboli naplnené všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k predmetnému

pozemku z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti, a teda neexistencie oprávnenej držby a tým mal súd
vyriešenú túto predbežnú otázku v tejto právnej veci. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade na rozdiel od odporcu,
resp. jeho právneho predchodcu sú vlastníkmi predmetného pozemku postupom v súlade s ust. §
63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) na základe vydaného
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti notárom, pričom boli splnené

všetky formálne požiadavky citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ odporca si robí právny nárok
na vlastníctvo predmetného pozemku, tento nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal,
naopak v prospech tvrdení navrhovateľov v 1/ a 2/ rade v rámci vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti svedčia vyjadrenia obce Liptovský Michal, najmä však vyjadrenia osôb, ktorým
posledný zápis v KN preukazuje vlastnícke právo k pozemku. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa

považuje námietku odporcu za nedôvodnú. Na základe tejto námietky nebolo možné ustáliť vlastnícke
právo odporcu ani iných osôb odlišných od navrhovateľov v 1/ a 2/ rade k pozemku v nadväznosti na
to vyslovenie neoprávnenosti uplatneného nároku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. Odporca v konaní ani
netvrdil, že vlastníkmi označeného pozemku sú iné osoby, tvrdil, že vlastníkom je on, no neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchu svedka

bývalého starostu obce Liptovský Michal k obsahu jeho vyjadrenia pre potreby vydania osvedčenia
vyhláseniaovydržaníN161/2007,nakoľkovykonanietohtodôkazupovažovalzanadbytočné,nemajúce
vplyv na rozhodnutie vo veci. Notár vychádzal z písomného vyjadrenia obce v danom čase. Pokiaľ
odporca namietal nesprávnu identifikáciu parciel, keď tvrdil, že parcela CKN 33/2 v časti bola vytvorená z
pôvodnej parcely 25/2 a tým pádom si ju navrhovateľ nemohol nárokovať, súd prvého stupňa konštatuje,

že toto tvrdenie odporcu nebolo relevantným spôsobom podložené. Hoci odporca v konaní predložil
geometrický (poloopisný) plán vyhotovený Ing. D. I. zo dňa 12.7.1946, tento plán k tomuto nepostačuje,
pričom jednak predmetom zamerania nebola PKN parcela č. 26 a pokiaľ predmetom bola PKN parcela č.
25/2, prípadne 25/1 alebo 25/3, nedošlo k identifikácii s pozemkom parcela č. 33/2. V priebehu konaniaodporca sa vyjadril, že zabezpečí dôkaz, ktorý preukáže nesprávnu identifikáciu uvedených pozemkov,
avšak nedošlo k tomu, preto súd konštatuje, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tejto
svojej námietky. Pokiaľ odporca namietal, že nie je zrejmé, kde sa oplotenie nachádza, či sa nachádza

priamonahranicioznačenýchpozemkovalebonaniektoromzpozemkovparcelač.CKN33/2,parcelač.
CKN22/2,parcelač.CKN24/11ažeuvedenésanepodarilozistiťanivýsluchomsvedkynegeodetkyIng.
E. T., ktorá vyhotovila geometrický plán dňa 5.6.2007 č. 35057009-037/2007, ktorý bol neoddeliteľnou
súčasťou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti N 161/2007, k tomuto
súd poznamenáva, že táto námietka je bezpredmetná vzhľadom na skutočnosť, že odporca nepredložil

žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil, že oplotenie sa nachádza na hranici označených pozemkov. Podľa
názoru súdu aj v tejto otázke dôkazné bremeno k tomu tvrdeniu bolo u odporcu a odporca toto dôkazné
bremeno neuniesol, a teda nebolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že toto oplotenie sa nachádza na
hranici pozemkov. Naviac táto námietka je bezpredmetná aj z dôvodu, že všetky uvedené pozemky sú
vo vlastníctve navrhovateľov v 1/ a 2/ rade s tým, že iné oplotenie, ktoré by zodpovedalo označeniu tohto
oplotenia v petite návrhu, nepripadá do úvahy vzhľadom na situáciu v teréne, ktorú súd zistil ohliadkou

na tvári miesta, na ktorej boli vyhotovené súdom fotografie. V konaní zo strany odporcu nikdy nebola
vznesená námietka, ktorá by poukazovala na zameniteľnosť tohto oplotenia s iným oplotením. Rovnako
tiež odporca v konaní predložil fotografie oplotenia a tieto sú zhodné s oplotením, ktoré súd skúmal na
ohliadke na tvári miesta a odstránenie ktorého je predmetom tohto konania. Pokiaľ odporca namietal,
že oplotenie nie je neoprávnenou stavbou, a preto nie je ani dôvod na jeho odstránenie, s poukazom na

§ 135c Občianskeho zákonníka súd dáva do pozornosti, že za neoprávnenú stavbu možno považovať
iba takú stavbu zriadenú na cudzom pozemku, ktorá má charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods.
2, t.j. ktorá je spojená so zemou pevným základom. Je zrejmé na základe vykonaného dokazovania,
že v prípade tohto oplotenia nejde o nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď predmetné oplotenie je vyrobené z drevených latiek v tvare mriežky podopreté kovovými stĺpikmi

osadenými do zeme. Oplotenie nemá pevný základ spojený so zemou. Preto aplikácia ust. § 135c
Občianskeho zákonníka nepripadá do úvahy, namieste je však domáhať sa ochrany proti neoprávneným
zásahom do vlastníckeho práva odstránením týchto stavieb podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka
tak, ako to aj navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v konaní žiadali. Preto aj túto námietku navrhovateľov v 1/
a 2/ rade súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ odporca namietal formálne nedostatky petitu návrhu

v časti odstránenia oplotenia, že konkrétne nie sú označené parcely v zmysle zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľnosti, súd poukazuje, že zamietnutie návrhu z uvedeného dôvodu by predstavovalo
formalistický prístup zo strany súdu, keď je predsa zrejmé všetkým účastníkom konania o aké pozemky
ide, nakoľko boli označené číslom parcely, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva. Formálny
nedostatok spočívajúcich v neuvedení druhu pozemku a výmery k pozemku súd odstránil tým, že vo

výroku rozsudku tieto pozemky označil v zmysle citovaného zákona a k druhom pozemku a výmerou
v súlade s ustálenou judikatúrou. Tvrdenie odporcu, že vlastníctvom oplotenia, resp. stromov je dané
vlastníctvom pozemku, nemá oporu v právnej úprave Slovenskej republiky. S poukazom na ust. §
120 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého stavba nie je súčasťou pozemku, teda môže
byť vo vlastníctve niekoho iného než vlastníka pozemku, nehovoriac už o oplotení pozemku, resp.

stromoch nachádzajúcich sa na pozemku. Pokiaľ v časti odstránenia stromov z pozemku namietal
odporca druhovú skladbu stromov navrhovateľmi v petite označené: 13 ks okrasných stromov - tuje a 1
ks jabloň, keď podľa odporcu v prípade ovocného stromu nejedná sa o jabloň, ale o slivku, odporca na
tvári miesta na vykonanej ohliadke súdom nevyjadril žiadne námietky a pokiaľ v závere pojednávania
bolo namietané, že nejedná sa o jabloň, ale o slivku, toto svoje tvrdenie ničím nepodložil. V nadväznosti

na tento rozpor a v záujme vykonateľnosti rozsudku súd je toho názoru, že vo výroku rozsudku postačí
druhová špecifikácia stromu ako ovocného stromu vzhľadom k tomu, že jedná sa len o jediný ovocný
strom na pozemku, iné ovocné stromy na pozemku sa nenachádzajú a je nepochybné, že práve
odstránenia tohto ovocného stromu v konaní sa domáhajú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Tieto stromy sú
vo vlastníctve odporcu, čo bolo v konaní nesporné. Poukaz na hodnotu stromov je z hľadiska predmetu

konania irelevantný.

Pokiaľ bola uplatňovaná zo strany navrhovateľov v 1/ a 2/ rade voči odporcovi náhrada za obmedzenie
hospodárskej činnosti na pozemku parcela č. CKN 33/2 vo výške 10 % z výnosu hodnoty
pozemku ročne pri cene 7,- eur/m2 v obci Lipt. Michal, čo predstavuje 0,70 eur ročne za obdobie troch

rokov spätne od podania návrhu, t.j. vo výške 360,- eur, súd má za to, že tento nárok navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade je dôvodný titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže v konaní bolo preukázané,
že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade ako vlastníci označeného pozemku nemohli tento pozemok užívať,
nakoľko odporca im v tom zabránil vybudovaním oplotenia, pričom predmetný pozemok užíval onsám. Výzvy zo strany navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na umožnenie užívania tohto pozemku zostali zo
strany odporcu nepovšimnuté. Čo sa týka vyčíslenia uplatneného nároku, spôsob vyčíslenia zo strany
odporcu namietaný nebol, bola daná výhrada jedine ohľadom neurčitosti obdobia, za ktoré je tento nárok

uplatňovaný. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade jednoznačne v konaní prezentovali, že uplatňujú nárok za
obdobie 3 rokov spätne od podania návrhu, čo je nepochybne určité vymedzenie predmetu konania.
V uvedenom období je nepochybné, že odporca bránil navrhovateľom v 1/ a 2/ rade tento pozemok
užívať. Spôsob výpočtu uplatnenej sumy je obvyklým spôsobom výpočtu pri užívaní pozemkov. Odporca
nenamietal ani výšku hodnoty pozemku v obci Lipt. Michal v sume 7,- eur/m2, čo je základom pre

výpočet výšky náhrady. Napokon uplatňovali navrhovatelia v 1/ a 2/ rade voči odporcovi nárok na
zaplatenie správneho poplatku vo výške 8,- eur Okresnému úradu Ružomberok, katastrálny odbor, dňa
1.10.2014 a rovnako tiež náhradu odplaty za poskytnutú mediáciu v predmetnej veci vo výške 110,-
eur na základe požiadavky navrhovateľa v 1/ rade u Mgr. Lucie Makovickej, mediátorky. Podľa názoru
súdu ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, s poukazom
na ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ navrhovatelia v 1/ a 2/ rade podnikli opatrenia

pred začatím tohto konania za účelom predídenia sporu cestou mediácie a zároveň zadovážili si dôkaz
k uplatňovaniu svojho nároku preukazujúci ich vlastníctvo k predmetnému pozemku a ich nárok bol
opodstatnený, návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade voči odporcovi na náhradu uvedených súm je dôvodný,
a preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel. Preto neobstojí námietka odporcu, že on si služby mediátora
neobjednal a nie je povinný realizovať úhradu mediátorovi, sa netýka uplatneného nároku, nakoľko

v tomto konaní neuplatňuje právo na zaplatenie odplaty za poskytnutú mediáciu na základe zmluvy
mediátor, ale navrhovatelia v 1/ a 2/ rade žiadajú náhradu uhradenej odmeny pre mediátora od odporcu
a v tomto prípade nie je relevantné, či z jeho strany došlo k objednaniu služieb mediátora, ale to, či
predmetný nárok navrhovateľov, ktorý bol riešený aj cestou mediácie, bol dôvodný. Preto aj v tejto časti
návrhu vyhovel. Pokiaľ odporca poukazoval, že bolo možné výpis z LV vytlačiť z internetu a nebolo

potrebné žiadať o výpis z LV priamo na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, k tomuto súd
poukazuje, že výpis z internetu slúži len na informatívne účely a nepostačuje ako podklad k súdnemu
konaniu a rozhodnutiu, ktoré sa týka nehnuteľnosti. O trovách konania súd vyslovil, že o nich rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods.3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že vec nesprávne
skutkovo a právne posúdil, čím došlo k vadám v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.
Uviedol, že súd mal skúmať ako prejudiciálnu otázku zákonnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
navrhovateľa v 1/ a 2/ rade, keď tieto nehnuteľnosti navrhovatelia nadobudli na základe notárskej
zápisnice N 161/2007. Podľa odvolateľa nie je možné sa stotožniť s právnym názorom prvostupňového

súdu, že pozemok KNC parc. č. 33/2 o výmere 172 m2 - orná pôda a KNC parc. č. 22/2 - orná pôda o
výmere 1.998 m2, KNC parc. č. 24/11 - orná pôda o výmere 314 m2 zapísaných na LV č. X pre k.ú.
K. R. navrhovatelia nadobudli v dobrej viere, či boli dobromyseľní v nadobudnutí vlastníckeho práva
v prospech nich, nakoľko notárovi predložili tú istú kúpnu zmluvu, ktorou nadobúdali nehnuteľnosti
podľa zmluvy RI 351/66. Od tej istej kúpnej zmluvy, ktorá už bola zapísaná na LV č. X si odvíjali

nadobudnutie vlastníckeho práva k výmere 3.309 m2 bez právneho titulu. Navrhovatelia nepreukázali,
na základe čoho a kedy malo dôjsť k vysporiadaniu s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi, kedy
a za akých podmienok, keď v čase už predchádzajúcej kúpnej zmluvy si vypracovali písomnú kúpnu
zmluvu.Podľaodvolateľanemožnosúhlasiťsprávnymnázoromokresnéhosúdu,ženavrhovateliamohli
kúpnouzmluvouRI351/66nadobudnúťvýmeru3.309m2.Predmetnákúpnazmluvabolazaregistrovaná

podľa geometrického plánu a bola zapísaná na LV výlučne k nadobudnutým metrov ako stavebný
pozemok pod rodinným domom. Poukazujú najmä na to, že k vydržaniu sa vyžaduje spôsobilý predmet
vydržania a navrhovatelia nemohli vydržať v roku 1966 pozemky o výmere 3.309 m2, ktoré neboli
doteraz riadne identifikované geometrickým plánom. Súd sa nevysporiadal s otázkou stavby postavenej
v roku 1946 a len sa uspokojil s tým, že navrhovatelia predložili list vlastníctva, tak oplotenie je

neoprávnené, t.j. súdu postačilo len predloženie listu vlastníctva navrhovateľov pre záveru súdu, že
oplotenie sa má odstrániť. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 včítane neboli vzťahy vyplývajúce zo
stavby na cudzom pozemku osobitne upravené, a preto sa posudzovali len s použitím analógie podľa
§ 125 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 141/1950. Ak k dokončeniu stavby na cudzom pozemku
došlo za účinnosti zák. č. 141/1950, treba na vzniknutý vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

stavby posudzovať podľa vtedy platných predpisov. Podľa odvolateľa navrhovatelia nadobudli stavebný
pozemok pre účely výstavby rodinného domu výlučne len na 800 m2 v roku 1966, mali dostatočnú
vedomosť o tom, ako sa nadobúda vlastnícke právo k ďalším nehnuteľnostiam, že je potrebná jeho
písomná forma, zameranie geometrického plánu a jeho následný zápis do pozemkovej knihy. V roku1966 nemohli nadobudnúť výmeru 3.309 m2 do svojho vlastníctva na základe riadnej kúpnej zmluvy,
neboli teda ani dobromyseľní v držbe pozemkov, nakoľko mali dostatočnú vedomosť, že do svojho
vlastníctva tieto metre podľa vtedajších právnych predpisov ani nemohli nadobudnúť. Rovnako nemožno

súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa, že ostatných spoluvlastníkov povyplácal. Odvolateľ spochybňuje
hodnovernosť tohto právneho úkonu, keď ako uviedol navrhovateľ, že vyplatil ostatných vlastníkov v
roku 1966, napísané výlučne len rukou, nezakladá hodnovernosť uzatvorenia kúpnej zmluvy. Odvolateľ
má za to, že vlastníctvo k pozemku 33/2 je určené oplotením, ktoré je v jeho vlastníctve, a teda
je určené aj vlastníctvo k pozemku, ktorý je reálne v úžitku odporcu. Odvolateľ považuje rozsudok

okresného súdu za nepreskúmateľný a zmätočný a rovnako aj prístup súdu ohľadom skutočnosti, že
navrhovatelia nesprávne označili len pozemok číselne bez uvedenia výmery a druhu pozemku, nemôže
súd tento nedostatok odstraňovať. Právni predchodcovia odporcu zhodnotili pozemok 33/2 výsadbou
drevín a ovocného stromu a hodnota uvedených nehnuteľnosti predstavuje minimálne 1.408,90 eur.
Súd sa nevysporiadal s otázkou hodnoty drevín na pozemku vysadených a v rozpore s dobrými mravmi
rozhodol o ich odstránení. Rovnako odporca nesúhlasí so zaplatením sumy 478,- navrhovateľom za

neoprávnené užívanie pozemku 33/2, nakoľko nemohlo dôjsť k neoprávnenému užívaniu, nakoľko
oplotenie nebolo postavené neoprávnene a na všetky objektívne okolnosti boli právni predchodcovia
odporcu dobromyseľní v tom, že pozemok užívajú ako svoj vlastný a nik ich v užívaní vyše 50 rokov
nerušil. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a odporcu zaviazal nahradiť trovy odvolacieho
konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci, dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho
predpisu.Niesúpretosplnenézákonnépodmienkyprezrušenienapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu

tak, ako sa toho domáhal odporca podaným odvolaním.

Rozsudok okresného súdu je náležite odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé, zrozumiteľné a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých preukázaných
dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolateľ

v podanom odvolaní opätovne opakuje a poukazuje na skutočnosti, ktorými sa súd v rámci
prvostupňového konania riadne vyporiadal, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a závermi prvostupňového

súdu, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.