Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 26XCdo/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232869
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4112232869.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/63/2013, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitra z 31. augusta 2015, č. k. 26Co/339/2015-180, 26Co/340/2015-180,
26Co/341/2015-180, t a k t o

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany uznesením z 26. februára 2015, č. k. 6C/63/2013-106 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 140 eur, t. j. 20 x 7, nakoľko vo veci okresný súd
uznesením z 28. mája 2013, č. k. 6C/63/2013-23 spojil sedem vecí na spoločné konanie (6C/63/2013,
6C/64/2013, 6C/66/2013, 6C/68/2013, 6C/71/2013, 6C/72/2013 a 6C/117/2013). O výške poplatku
rozhodolpodľapoložkyč.7aSadzobníkasúdnychpoplatkov(ďalejlen„položkač.7a“),ktorýtvoríprílohu

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od
01. októbra 2012 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Nitre uznesením z 31.
augusta 2015, č. k. 26Co/339/2015-180, 26Co/340/2015-180, 26Co/341/2015-180, v prvej výrokovej
časti napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Dovolací súd zároveň poznamenáva, že krajský súd v druhej výrokovej
časti potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 19. mája 2015, č. k. 6C/63/2013-163, ktorým súd
zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. V súvislosti s potvrdeným
uznesením z 26. februára 2015, č. k. 6C/63/2013-106 (tvoriaceho predmet tohto dovolacieho konania)
uviedol, že odôvodnenie tohto rozhodnutia zodpovedá a zároveň vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia. Dodal, že v zmysle položky č. 7a zákona č. 71/1992 Zb., sa podanie žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom v rovnakej výške sa v konaní o
takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).
Za nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia §
18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do
30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia

právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania)
zo strany okresného súdu správna. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, žežalobkyňa podala odvolanie aj proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie (č. l. 152 súdneho spisu, ku ktorému bola pridelená krajským súdom sp. zn. 26Co/340/2015).
Týmto odvolaním sa však krajský súd nezaoberal, nakoľko nešlo o rozhodnutie súdu, ale iba o výzvu,

proti ktorej nie je možné podať odvolanie.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie len voči jeho prvému
výroku o potvrdení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z 26. februára 2015, č. k.
6C/63/2013-106 a žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ OSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie
je „absolútne“ prekvapivé, popierajúce doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so
zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do
jej ústavného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bližšie

v dovolaní rozviedla.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 01. júlom 2016, t. j. za účinnosti
OSP, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky

úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

6. V danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď

konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto prípadoch
v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP
už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno
vyvodiťzustanovenia§239OSP,anizustanovenia§237ods.1OSP.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.