Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010354
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616010354.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného O. C., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 6.2.2017, č.k. 1T/147/2016-188, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 20.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. l písm. b/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduSenicazodňa6.2.2017,č.k.1T/147/2016-188bolobžalovaný
O. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Trestného zákona, spáchaného
na tom na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci máj 2016 v J. na D. ulici v rodinnom dome s popisným číslom XXX

zapaľovačom v ruke a dekou držiacou v druhej ruke sa vyhrážal svojej matke K. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J., D. XXX/XXX, že ak mu nedá peniaze, zapáli deku a ňou podpáli celý rodinný dom.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. c/ Trestného zákona, § 37
písm. m/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona bolo
obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, a odôvodnil ho tým, že záver súdu - keď
upravil skutkovú vetu tak, že z nej vypustil donucujúce správanie obžalovaného spočívajúce v
nadávkach a násilí, ktorými si obžalovaný vynucoval od poškodenej peniaze na nákup drogy a aby ho

poškodená vozila k dílerovi za účelom nákupu drogy- je nelogický, keď súd dospel k záveru, že medzi
obžalovaným a poškodenou dochádzalo k obojstrannému násiliu, ale násilie zo strany obžalovaného
nebolo dôvodom prečo poškodený vyhovela požiadavke obžalovaného. Aby situáciu upokojila,
peniaze dala obžalovanému dobrovoľne. Podľa súdu, ani podľa svedkyne Q. C. nemala poškodená
z obžalovaného strach, jeho správanie nemalo na ňu donucujúci vplyv. Podľa prokurátora však K. C.
nesúhlasila s užívaním drog u svojho syna a chce, aby sa liečil zo závislosti. Potom nie je logicky

vysvetlené, prečo by dávala obžalovanému dobrovoľne peniaze na drogy a vozila ho k dílerovi, keď
chcela, aby sa liečil.Je pravdou, že poškodená vypovedala pred súdom o tom, že to bolo dobrovoľné, avšak to bolo podľa
prokurátora podmienené tým, že poškodená nechce, aby obžalovaný išiel do výkonu trestu. Poškodená
však zároveň opakovane uvádzala, že v trestnom oznámení neklamala. Podľa prokurátora uvádzaná

„dobrovoľnosť“ bola vynútená, pretože hrozby aj použité násilie zasiahli do slobody rozhodovania
poškodenej, boli prostriedkom pôsobenia na jej vôľu, následkom čoho bolo, že prejav jej vôle
nebol slobodný, ale vynútený. Ak by dávala obžalovanému peniaze dobrovoľne, neprichádzalo by k
vyhroteným situáciám, a nebolo by potrebné, aby poškodená „upokojila situáciu“ ako to nazval súd.
Zároveň prokurátor poukázal na to, že aj súdom upravená skutková veta v odsudzujúcom rozsudku

naplňuje zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 198 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Vyhrážanie sa podpálením domu
je hrozba inej ťažkej ujmy, ktorou si obžalovaný vynucoval konanie zo strany poškodenej spočívajúce
v odovzdaní mu peňazí. Poukázal na judikát NS ČR ZM II 125/37 ohľadom rozdielov medzi trestným
činom vydierania a nebezpečného vydierania. Ak je cieľom vyhrážok samotné vyvolanie strachu a
nepokoja, teda iba vyvolanie určitého psychického stavu v ohrozenom, ide o nebezpečné vyhrážanie.

Ak je úmyslom páchateľa, aby pomocou tohto pôsobenia na duševný stav ohrozeného si vynútil
nejaké plnenie, ide o vydieranie. Z toho vyplýva, že súd konanie uvedené v skutkovej vete nesprávne
subsumoval pod skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a uznal obžalovaného za vinného zo zločinu
vydierania, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej

trestnej sadzby so stredným stupňom stráženia a uložením ochranného protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou.
Obžalovaný odvolanie nepodal, navrhol pri tom odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Poukázal na to, že jeho matka chcela len poukázať na jeho drogovú závislosť, chcela mu pomôcť a
dať ho na liečenie. Pripustil len drobné hádky medzi ním a poškodenou, prokurátor „chytá za slovíčka“.

Z dôvodu, že sa chce liečiť a vyhovieť mame, považuje rozsudok za zaslúžený a vhodný na zbavenie
drogovej závislosti. Jeho konanie bolo zo zúfalstva a nemohúcnosti zbaviť sa závislosti. Jeho
mama nechce aby to takto dlho bolo, lebo ani sa nedožije, kým sa obžalovaný vráti, nehovoriac
o jej manželovi, rozbilo by to celú rodinu. Navrhol na zasadnutí súdu vypočuť poškodenú, za účelom
objasnenia skutočnosti, že pri vyhrážaní sa podpálením deky nežiadal žiadne peniaze.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v
zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3

Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv

498/16/2205 zo dňa 8.12.2016 bola na (vtedy) obvineného O. C. podaná pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona
a na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že
v období od mesiaca január 2016 až do 06.08.2016 na D. ulici v J., a to najmä v rodinnom dome a na
pozemku rodinného domu s popisným číslom XXX, sa opakovane dopúšťal konania, ktoré spočívalo v

tom, že v mesiaci január 2016 v presne nezistenom čase za účelom kúpy drogy pre vlastnú potrebu
vulgarizmami, nadávkami a fyzickým útokom otvorenou dlaňou udieral matku K. C. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J., D. č. XXX/XXX, po celom tele, čím ju prinútil, aby ho doviezla autom k bankomatu, ktorý
sa nachádza v J., cestou ju neustále bil do hlavy, fyzickým nátlakom ju donútil vybrať z bankomatu zo
svojho účtu finančnú hotovosť vo výške 50,- € a v následnom období v presne nezistenom čase do dňa

06.08.2016 ju viackrát nadávkami a fyzickým útokom donútil, aby ho odviezla autom na Bratislavskú
ulicu v J., kde si obstarával drogy pre vlastnú potrebu, takisto v priebehu vyššie uvedeného obdobia v
presne nezistenom čase v mesiaci máj 2016 zapaľovačom v ruke a dekou držiacou v druhej ruke sa
vyhrážal poškodenej, že ak mu nedá peniaze, zapáli deku a ňou podpáli celý rodinný dom,

Súd prvého stupňa skutok modifikoval a posúdil podľa menej prísneho ustanovenia zákona ako podľa
ktorého posudzovala skutok obžaloba, a právne ho kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/
Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil

nasledovným spôsobom:

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania bolo nevyhnutné, aby obžalovaný svojím
úmyselným konaním - násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (napr. majetkovej) svoju
matku K. C. donútil, aby mu za účelom kúpy drogy vydala peniaze, čím by obžalovaný neoprávneným

spôsobom zasiahol do objektu chráneného predmetným ustanovením zákona, teda do slobodného
rozhodovania jeho matky o tom, či jeho žiadosti o vydanie peňazí vyhovie alebo nie.
Podľa okresného súdu je nepochybné, že k použitiu násilia v danom prípade došlo (údery rukou),
avšak z výpovedí obžalovaného a najmä jeho matky ako poškodenej v konaní vyplynulo, že išlo o
obojstranné pôsobenie násilia, ktoré navyše vo viacerých prípadoch iniciovala sama poškodená, pričom

toto násilie nebolo dôvodom, pre ktorý poškodená požiadavkám obžalovanému vyhovela, ale týmto
dôvodom (vyhovenia požiadavke poskytnúť peniaze) bola snaha poškodenej situáciu upokojiť, čo po
odovzdaní peňazí obžalovanému napokon vždy nastalo.

Sama poškodená vypovedala, že peniaze dávala obžalovanému dobrovoľne, a ak by to tak nechcela,

neurobila by to, a ďalej uviedla, že urobila chybu, keď mu peniaze dala, ktorá formulácia podľa
názoru súdu prvého stupňa jednoznačne svedčí o tom, že to považovala za svoje vlastné, dobrovoľné
rozhodnutie, ktoré neskôr týmto spôsobom oľutovala. Taktiež svedkyňa Q. C. potvrdila, že sa obžalovaný
s poškodenou hádali, navzájom na seba kričali a dokonca sa udierali, lebo majú rovnakú, resp. podobnú
povahu, avšak podľa svedkyne poškodená z obžalovaného strach nemala, a teda ani tu sa nejaví

ako pravdepodobným to, že by správanie sa obžalovaného malo na konanie poškodenej rozhodujúci
donucujúci vplyv. Je pravdou, že poškodená v prípravnom konaní vypovedala inak, a síce že ju
obžalovaný svojím násilným správaním donútil peniaze mu vydať, toto je však možné pripísať najmä
na vrub vyhrotenej situácii v súvislosti s potvrdenou drogovou závislosťou obžalovaného, keď už matka
ako jediné a krajné riešenie vzniknutého stavu videla podanie trestného oznámenia na obžalovaného,

keďže dohovorom ani presviedčaním nebolo možné obžalovaného primäť k tomu, aby dobrovoľne
podstúpil liečbu drogovej závislosti. Poškodená pri hádkach radšej ustupovala, než by situáciu ďalej
vyostrovala, čo však bolo jej vlastné rozhodnutie, predstavujúce jednu z viacerých možných rekcií na
správanie sa obžalovaného. Všeobecne možno povedať, že dosiahnutie podstúpenia liečby závislostiu obžalovaného bolo a aj je rozhodujúcim prvkom v konaní a výpovediach poškodenej, či už počas
prípravného konania alebo počas hlavného pojednávania, s tým, že až po tom, ako sa poškodenej
nepodarilo toto dosiahnuť na dobrovoľnej báze, rozhodla sa podať na obžalovaného trestné oznámenie.

Tátoskutočnosťvysvetľujetieždlhšiečasovéobdobie,počasktoréhopoškodenávolilamožnosťpeniaze
obžalovanému dať, hoci to vo svojej podstate neschvaľovala, nakoľko verila, že obžalovaný môže s
drogami prestať - tak ako už aj niekoľkokrát v minulosti - a tým mu vlastne dávala šancu na takúto zmenu.

Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíokresnýsúdpretoskutkovúvetuobžalobymodifikovalamal

záverom za to, že v konaní bolo len preukázané, že sa obžalovaný svojej matke K. C., t. j. blízkej osobe
a súčasne osobe vyššieho veku, vyhrážal spôsobením ťažkej majetkovej ujmy - podpálením rodinného
domu, ak mu nedá peniaze, a to takým spôsobom - držiac v ruke zapaľovač a deku - že to u nej vzbudilo
dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku uskutoční. Obžalovaný síce okrem vyhlásenia, že je nevinný zo
spáchania zločinu vydierania poprel aj to, že by sa poškodenej - svojej matke vyhrážal podpálením
domu, avšak poškodená a tiež svedkyňa Q. C. potvrdili, že k takýmto vyhrážkam zo strany obžalovaného

došlo, čo podporuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti podpálením domu vyhrážal, a v
dôsledku toho bol aj liečený v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Zároveň bolo znaleckým dokazovaním
preukázané, že obžalovaný je drogovo závislý, čo má u neho za následok práve neprimerané, výhražné
správanie sa za účelom získania finančných prostriedkov na nákup drogy. Súd tak mal preukázané, že
zo strany obžalovaného došlo ku konaniu uvedenému vo výroku rozhodnutia, napĺňajúcemu pojmové

znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa príslušných ustanovení Trestného zákona, a o vine a
treste obžalovaného za tento trestný čin rozhodol spôsobom vo výroku rozsudku uvedeným.

Krajský súd k takémuto postupu okresného súdu pri ustaľovaní skutkového stavu v posudzovanej
veci uvádza, že skutočnosti, ktoré súd pokladá za preukázané, sú v rozpore so správnym hodnotením

dôkazov, zistené skutočnosti z vykonaných dôkazov nevyplývajú.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Aj podľa názoru krajského súdu, tak ako na to poukázal prokurátor v podanom odvolaní, okresný súd pri
hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
nakoľko sa nedostatočne vysporiadal s rozpormi vo výpovedi svedkyne-poškodenej K. C.. Skutkové

zistenia, ku ktorým súd dospel, vzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti.

Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade proti sebe stoja výpovede obžalovaného proti
výpovedi svedkyne-poškodenej (jeho matky), prípadne svedkyne-jeho sestry, pričom niet dôkazu z
nezainteresovaného zdroja, je osobitne dôležité náležité vyhodnotenie dôkazov v zmysle § 2 ods. 12

Trestného poriadku. Podstatou celého prípadu je náležité zistenie, či došlo k spáchaniu žalovaného
skutku v celom rozsahu, teda či obžalovaný hrozbou násilia nútil poškodenú konať to, čo je uvedené v
skutku, alebo či sú tu rozumne odôvodniteľné pochybnosti o podstatných skutkových okolnostiach.

K. C. ako matka obžalovaného opakovane v konaní pred súdom potvrdzovala, že jej výpovede v

prípravnom konaní boli pravdivé, vtedy tvrdila, že sa bojí, že by jej obžalovaný mohol ublížiť, že ju
nadávkami a fackami, rovnako tak aj údermi dlaňou do hlavy, vyhrážaním podpálením domu, nútil k
takému konaniu ako odvoz autom k bankomatu, výber peňazí, odovzdanie peňazí, odvoz na určité
miesta s pravdepodobnosťou účelu kúpy drog.

Jej výpovede na hlavnom pojednávaní, oproti výpovedi v prípravnom konaní sú naopak protirečivé
(nielen voči výpovedi v prípravnom konaní ale protirečivé aj samé o sebe), keď na jednej strane
vypovedá, že nie je typ že by ustupovala, na druhej strane vzápätí tvrdí, že už rezignovala. Rovnako
tak si odporuje tvrdenie o tom, že obžalovaný deťom neublíži, neútočí na ne, svedkyňa vzápätí dodá,
že ich ona pred obžalovaným ochráni.

Svedkyňa napriek tomu aj na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že sa obžalovaný vyhrážal
ublížením, nie však iným, ale sebe. Ďalej vypovedala o tom, že predtým zabudla povedať, že aj
ona ho udrela, čím však nepoprela, že ju udieral obžalovaný.Zotrvala aj na hlavnom pojednávaní na tom, že keď obžalovaný potreboval drogy, peniaze na ne, tak
kričal, škaredo nadával, chcel ju udrieť, udrel ju, vyhrážal sa ublížením, všade si schovával v byte ihly,

vyhrážal sa podpálením domu, stupňovalo sa to, bral veci z domu.

Je potrebné stotožniť sa tak s názorom okresného prokurátora v tom, že nie je logicky vysvetlené,
prečo by svedkyňa-poškodená, ako matka obžalovaného, dávala tomuto dobrovoľne peniaze na drogy
a vozila ho k dílerovi, keď chcela aby sa liečil z drogovej závislosti.

Oproti výpovedi obžalovaného, ktorý popiera spáchanie trestného činu v rozsahu tak ako bola podaná
obžaloba, a oproti výpovedi svedkyne-poškodenej v konaní pred súdom, stojí aj výpoveď svedkyne Q.
C., sestry obžalovaného, ktorá aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný sa nekontroloval,
keď potreboval dávku, pýtal peniaze, a matku napadol, udrel ju tak, že padla na zem a potom nepočula.
Bola svedkom jedného vyhrážania sa podpálením a následne o ďalšom jej hovorila matka. Inak nebývala

priamym svedkom hádok, pretože keď od matky obžalovaný pýtal peniaze, nebývala pri nich.

Rovnako však svedkyňa Q. C. potvrdila na hlavnom pojednávaní aj to, že v prípravnom konaní
vypovedala pravdu, že bola svedkom aj ďalších hádok, prípadne jej o nich hovorila matka. Raz stačilo
málo aby matku udreli dvere, do ktorých obžalovaný celou silou buchol, stihla sa uhnúť.

Krajský súd akceptoval aj tú časť odvolania okresného prokurátora, ktorá sa dotýka nesprávneho
právneho posúdenia konania popísaného v skutkovej vete rozsudku (modifikovanej okresným súdom
oproti skutkovej vete z obžaloby), a to napriek tomu, že súd prvého stupňa skutkovú vetu oproti podanej
obžalobe upravil vypustením značnej časti popisu násilného konania.

Ak je vyhrážka usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, prostriedkom vynútenia
určitého chovania (správania), nejde o trestný čin nebezpečného vyhrážania ale o trestný čin vydierania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie

okresného prokurátora, vytknúc okresnému súdu vyššie uvedené chyby pri hodnotení dôkazov, teda
nelogickosť záverov, a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku nemohol sám rozhodnúť
rozsudkom, nemohol zmeniť skutkový stav zistený súdom prvého stupňa na základe toho, že inak

hodnotí dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa, nadôvažok keď sám nevykonáva žiadne dôkazy
(a ani neukladá súdu prvého stupňa doplniť vykonané dokazovanie). Po tom, ako odvolací súd dospel
k záveru o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, môže mu tieto chyby pri hodnotení
dôkazov vytknúť, nie je však oprávnený dávať mu záväzné pokyny, k akým záverom má dôjsť pri
hodnotení dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové zistenia má urobiť.

Po vrátení veci tak bude úlohou súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu. Bude sa musieť
dôsledne riadil zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných
pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak aby skutkové zistenia súdu prvého stupňa
nevzbudzovali pochybnosti o svojej správnosti. Dôkazy bude musieť náležite v zmysle § 2 ods. 12

Trestného poriadku jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospieť k úplným a správnym skutkovým
zisteniam a záverom, ktoré budú plne zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.