Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202221
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613202221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti odporcovi F. Y., bytom
U., W. XXXX/XX, o zaplatenie 501,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 501,90 € od 19.06.2009 do
zaplatenia z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 501,90 € od

19.06.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáha proti
odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 501,90 €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
501,90 € od 19.6.2009 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 23.10.2009
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,67 € a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 4.11.2008 na zmenkovú sumu 501,90 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 19.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 4.11.2008 (dátum
vystavenia)nasumu501,90€,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiťnatútozmenkupri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 19.6.2009.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez
protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 31.3.2014 č.k. 3Cb/66/2013-41 tak, že odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi 501,90 €, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 501,90 € od 23.10.2009
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,67 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 3.5.2014.

Vo zvyšku súd návrh zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania zmenkového
úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy.Proti výroku o zamietnutiu zvyšku návrhu podal navrhovateľ včas odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22.10.2015 č.k. 8Cob/285/2014-84 tak, že výrok rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu,

že súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup vyplývajúci z § 120 Občianskeho súdneho
poriadku, keď nepoučil účastníkov o dôkaznej povinnosti. Súd pripojil listiny nad rámec účastníkmi
navrhnutých dôkazov bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto dokazovanie mieni vykonať, a
následne pred tým, než bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, vykonal dokazovanie.
Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.

f) Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa odstrániť vady konania
spočívajúce v procesnom postupe a rozhodnúť a riadne odôvodniť rozhodnutie aj o trovách konania.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal návrh na začatie konania v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť. V konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový
úrok vo výške 0,06% denne.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.5.2016 ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu neúčasť na pojednávaní a uviedol, že považuje postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie
ako nesprávny. Poukázal na čl. 4 a čl. 5 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 s tým, že podľa neho nie sú splnené podmienky nariadenia ústneho pojednávanie, pretože to

nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Súd mal nariadiť pojednávanie formou
uznesenia a toto uznesenie aj riadne odôvodniť.

Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie, hoci naň
boli riadne predvolaní, svoju neúčasť navrhovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili a nežiadali

z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku vec prejednal v ich neprítomnosti.

Odporca k veci uviedol, že si na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy so spoločnosťou Pohotovosť
nepamätá a nepamätá si ani na okolnosti podpisu zmenky. Návrh žiada zamietnuť z dôvodu, že

zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. On pracuje na dohodu ako upratovač v SBD a zarobí
100-120 € mesačne, vyživovaciu povinnosť nemá voči nikomu, majetok nemá žiadny.

Súd vec prejednal len v takom rozsahu, v akom o nej doposiaľ nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté.
To znamená, že predmetom konania ostalo už len zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne

zo sumy 501,90 € od 19.06.2009 do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky,
plnomocenstva, originálu zmenky, postúpenia veci, námietky voči postúpeniu, uznesenia KS Trenčín,
Tlačiva B, doplnenia návrhu, zmluvy o úvere, tlačiva C, rozsudku, odvolania, uznesenia KS v Trenčíne

a čiastočného späťvzatia návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav.

Navrhovateľ je indosatár zmenky vystavenej v Partizánskom dňa 4.11.2008 na zmenkovú sumu 501,90
€,vktorejsaodporcazaviazalzaplatiťpripredloženínaradpôvodnéhozmenkovéhoveriteľaPohotovosť
s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 501,90 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 19.6.2009. Miesto

splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament,
ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na navrhovateľa ako
indosatára.

Navrhovateľ tvrdí, že sa domáha majetkových práv zo zmenky, nie z pohľadávky.

Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 4.11.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
vyplýva, že uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, predmetom ktorej bola okrem iného aj dohoda o
vyplnení zmenky (č.l. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorej na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri posebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy

vyplní za zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na
rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne).

Súd pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia Občianskeho
súdneho poriadku a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Súd vykonanie týchto dôkazov
považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie bolo vykonané na pojednávaní, obe
procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“)
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 ods. 1, ods. 2 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 75 ZZŠ Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán.Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom 4.11.2008
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 96 ods. 1, ods. 3 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ

môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý
späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami navrhovateľa spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť
nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil
pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza,
že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne

pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné
vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje
výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší
spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, kde majú účastníci bezprostrednú
možnosť k dôkazom sa vyjadriť a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo

veci pojednávanie V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto
nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením.

V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 501,90 € od 19.6.2009 do
zaplatenia súd konanie zastavil, pretože v tejto časti vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť.

Prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu došlo
pred prvým pojednávaním vo veci.

Následne sa súd zaoberal vecnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o tej časti predmetu
konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského súdu. Súd sa najskôr vysporiadal s

námietkami navrhovateľa, že odporca nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky
(týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd uvádza, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel
skúmať aj vlastný vzťah odporcu k vystaviteľovi zmenky. Citované zákonné ustanovenie má procesný
charakter (upravuje postup súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky).Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené,
neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie.
Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo

zabezpečené zmenkou.

Z uvedenej zmluvy o úvere súd zistil, že navrhovateľ sa domáha proti odporcovi práva zo zmenky, ktorá
bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
odporcovi ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa.

Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku
proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky týkajúce sa
právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky
konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok dlžníka

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd v konaní musí
na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli.

V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej

do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje za taký,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou
zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej
sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania

v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac
ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti
a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona.

Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto súd nespochybňuje,
že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na
ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na
ochranuspotrebiteľa,zverejnéhozáujmuapod.).Zmenkamôžebyťuplatnenámedzisubjektmi,ktorézo

svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom
ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je
potrebnéinakposudzovaťzmenkovýprávnyvzťahvprípade,keďsúnaobochjehostranáchrovnocenné
subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a
na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom

zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

V posudzovanej veci je nepochybné, že odporca uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola
neskôr indosovaná na navrhovateľa. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. v právnom vzťahu s odporcom

vystupoval ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda poznať
všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu
známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
na navrhovateľa nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva navrhovateľom
podaných návrhov na začatie konania vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva

pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach
spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného
právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie
zmenkového úroku vo výške takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol
voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych

vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť
sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi
vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné.Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom

odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňovalo poskytnúť
účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na
ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku
podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom.
Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí
alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,
ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby
spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne

právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v
súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve
o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Je zrejmé, že tieto skutočnosti si uvedomil aj zákonodarca, keď
zákonom č. 438/2015 Z.z. novelizoval ustanovenia predpisov zmenkového práva.

Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor s
dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže ide
o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.

Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah účastníkov
pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že navrhovateľ si uplatní plnenie
len časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne vzal späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku 0,25% denne. Toto
dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné navrhovateľovi priznať ani znížený

zmenkový úrok 0,06% denne. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože navrhovateľ aj odporca boli v konaní
čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia istiny 501,90 €, 6%

ročného úroku zo zmenkovej sumy 501,90 € od 23.10.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,67 €
a odporca čo do zaplatenia 0,25% denného úroku zo sumy 501,90 € od 19.6.2009 do zaplatenia. Preto
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).