Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201435
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416201435.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky: P. B., H.. N.,

A.. XX.X.XXXX, D. X, proti odporcom 1) S. U. B., A.. XX.X.XXXX, XXX W. Y., I., A., A., zastúpenému:
Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, 2) P.. B. B., A..
XX.X.XXXX, W. D. X, O., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. S. U. B., A.. XX.X.XXXX, E. Q. W., n i e j e otcom maloletej B. B., A.. XX.X.XXXX, A. N. P. P. B.,
H.. N. A.. XX.X.XXXX, E. X. H..

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Štát n e m á p r á v o na náhradu trov tlmočenia.

IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur do 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov prekladu vo výške 457,98 eur do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným na tunajší súd dňa16.3.2016 žiadala, aby súd určil, že odporca v
1. rade nie je otcom jej dcéry, maloletej odporkyne v 2. rade B. B., A.. XX.X.XXXX.

2. Návrh odôvodnila tvrdeniami, že je matkou maloletej odporkyne v 2. rade. S odporcom v 1. rade,
ktorý bol jej manželom, nežije od roku 2010. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 5P 167/2013-140 z 15.10.2015. Biologickým otcom maloletej B. je jej súčasný partner F. M., A..

XX.X.XXXX, S. W. W. W. - X., U., S. Č. O., D. X, s ktorým žije v spoločnej domácnosti od roku 2013. Od
tejto doby s menovaným intímne stýkajú. F. M. otcovstvo k maloletej uznáva.

3. Zástupca odporcu v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu z 2.6.2017 vyslovil súhlas s návrhom
navrhovateľky a navrhol mu vyhovieť.
Uviedol, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom maloletej odporkyne v 2. rade, nakoľko s matkou
maloletej v rozhodnom období nežil a ani sa s ňou intímne nestýkal. V tom čase sa zdržiaval vo Q. W..

Skutočnosť, že by mohol byť otcom maloletej, je preto vylúčená.

4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 21.6.2017 .
Navrhovateľka na pojednávaní na návrhu trvala.Odporca a kolízny opatrovník s návrhom súhlasili.

5. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o

rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.
Podľa § 88 ods. 2 zákona rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom
dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú

primerane.

6. Podľa čl. 6 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je
povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci

konania nenavrhli.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 Civilného mimisporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli

účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa§37Civilnéhomimosporovéhoporiadkusúdsimôžeosvojiťzhodnéskutkovétvrdeniaúčastníkov,
ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Podľa§108ods.2Civilnéhomimosporovéhoporiadkuúčastníkomkonaniaozapretieotcovstvajedieťa,
matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledujúce skutočnosti:
Z rodného listu vydaného Matričným úradom O. súd zistil, že v knihe narodení tohto matričného úradu je
vo zväzku XX ročník XXXX strana XXX poradové č.XXX zapísané narodenie maloletej odporkyne v 1.
rade B. B., a to dňom XX.X.XXXX. Ako matka je zapísaná navrhovateľka, občianka Slovenskej republiky.

Ako otec odporca v 1. rade, občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.5P 167/2013-140 z 15.10.2015 súd ďalej zistil, že
navrhovateľka a odporca v 1.rade manželstvo uzavreli dňa 28.1.2006 v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska. Manželstvo bolo zapísané v osobitnej matrike knihy manželstiev Matričného
úradu MV SR vo zväzku E. ročník XXXX strana XXX pod poradovaným č. XXX. Uvedeným rozsudkom

z 15.10.2015 bolo toto manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2016.
Podľa obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P 167/2013 a odôvodnenia rozsudku č. k. 5P 167/2013
z 15.10.2015 manželia spolu s dcérou S. B., A.. XX.X.XXXX, žili vo Veľkej Británii do 6.10.2010,
kedy sa navrhovateľka presťahovala na Slovensko. Navrhovateľka sa na Slovensko vrátila po tom,
čo 28.-29.9.2009 ju manžel fyzicky napadol. Po fyzickom napadnutí bol odporca v 1.rade hneď vo

Veľkej Británii zadržaný. Navrhovateľka sa po skončení vypočúvania políciou dňa 6.10.2010 vrátila na
Slovensko. Od tejto doby navrhovateľka bola len raz v Škótsku na súdnom pojednávaní, na ktorom bol
odporca v 1. rade odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 3 mesiacov. Odporca v 1. rade
bol vo výkone trestu od zadržania. S navrhovateľkou nenadviazal už žiadny kontakt.
Podľa výpovede navrhovateľky 4 roky žije v spoločnej domácnosti s partnerom F. M., A.. XX.X.XXXX,

ktorý je biologickým otcom mal. B., a ktorý otcovstvo k maloletej uznáva.
Podľa výpovede odporcu v 1. rade, navrhovateľku od roku 2010, odkedy nebol na Slovensku, nevidel.
Preto považuje za vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom mal. odporkyne v 2. rade.Z výpovede kolízneho opatrovníka vyplýva, že za biologického otca maloletej sa považuje súčasný
partner navrhovateľky F.. F. M.,A..XX.X.XXXX, ktorý otcovstvo uznáva.

8. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že maloletá odporkyňa v 2. rade sa narodila počas trvania
manželstva navrhovateľky a odporcu v 1.rade, ktoré trvalo od 28.1.2006 do 21.9.2016, a to po uplynutí
stoosemdesiateho dňa od jeho uzavretia. Preto podľa cit. § 85 ods. 1 Zákona o rodine za jej otca sa
považuje manžel matky v čase jej narodenia, ktorým bol odporca v 1. rade, v súčasnosti zapísaný ako
otec v rodnom liste maloletej.

Vychádzajúc z cit. § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa dieťa narodí v čase medzi stoosemdesiatym dňom
od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo, možno otcovstvo zaprieť len
vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Takáto zapieracia žaloba môže byť teda úspešná iba vtedy, ak sa preukáže okolnosť vylučujúca, že by
manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Takouto okolnosťou môže byť absencia pohlavného styku medzi
manželmi v rozhodujúcom období spôsobená rôznymi dôvodmi, napr. neplodnosťou manžela, znalecký

posudok vylučujúci otcovstvo manžela matky, a pod.

9. V predmetnom konaní súd na základe súhlasných tvrdení manželov, ktoré nie sú v rozpore s
vykonaným dokazovaním, považoval za nesporne preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka a odporca
v 1.rade ako manželia v období rozhodnom pre splodenie maloletej B. nemali pohlavný styk. Obaja od

6.10.2010 žili oddelene. Navrhovateľka na Slovensku, odporca v 1. rade vo Veľkej Británii, kde navyše
bol vo výkone trestu. Otcovstvo k mal. uznáva partner matky F. M., A..XX.X.XXXX, s ktorým matka žije 4
roky v spoločnej domácnosti. Za tejto situácie súd považoval za nesporne preukázané, že domnienkou
založený stav otcovstva maloletej B. je v rozpore so skutočnosťou, a že odporca v 1. rade je ako
biologický otec maloletej vylúčený.

Súd preto návrhu navrhovateľky podanému v zákonnej lehote 3 rokov od narodenia maloletej (§ 88 ods.
2 Zákona o rodine) vyhovel a určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej odporkyne v 2. rade
( výrok I.).

10. Podľa § 58 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak (Výrok II.).

11. O náhrade trov účastníkov konania súd v prejednávanej veci rozhodol v súlade s cit. ust § 52

Civilného mimosporového poriadku, a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Súdlendodáva,žepodľa§53Civilnéhomimosporovéhoporiadkuvkonaníourčenierodičovstvamožno
(ak je to spravodlivé) priznať náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech,
voči účastníkov, ktorý úspech mal. V prednávanej veci nemožno konštatovať neúspech žiadneho z

účastníkov, nakoľko tvrdenia všetkých účastníkov boli súhlasné.

12. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu,
odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
Podľa bodu I. položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy č.1 k Zákonu o súdnych poplatkoch
poplatok z návrhu na začatie konania o zapretie otcovstva je 66 eur.
Keďže tento súdny poplatok za návrh navrhovateľka aj napriek jeho splatnosti, ktorá nastala podaním

návrhu doposiaľ neuhradila, povinnosť zaplatiť tento poplatok súd uložil navrhovateľke týmto rozsudkom
(výrok IV).

13. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v jazyku,
ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd
vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak
ho zabezpečí sám.Podľa § 155 ods. 3 Civilného sporového poriadku trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy
prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto
zákona.

Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu
a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

14. Odporca v 1.rade je občanom Veľkej Británie, ktorý slovenskému jazyku nerozumie.
Navrhovateľka návrh a jeho prílohy podala na súd v jazyku slovenskom, bez zabezpečenia prekladu
týchto písomností do jazyka anglického, ktorý je úradným jazykom Veľkej Británie. Súd preto pribral
do konania prekladateľku PhDr. Slávku Janigovú PhDr., ktorej uložil povinnosť preložiť tieto listiny.
Právoplatnými uzneseniami z 15.11.2016 č. k. 9C52/2016-82 a z 24.1.2017 č. k. 9C 52/2016-112 súd
prekladateľke priznal odmenu a náhrady v celkovej výške 457,98 eur. Táto suma bola prekladateľke

vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu dňa 20.12.2016.
Súd PhDr. Slávku Janigovú PhDr., pribral do konania aj ako tlmočníčku, a to v súvislosti s pojednávaním
konaným 21.6.2017, na ktorom sa žalovaný zúčastnil. Tlmočením na tomto pojednávaní tlmočníčke
vznikol nárok na náhradu odmeny a nákladov s tým spojených.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd náhradu trov prekladu zabezpečeného súdom vo výške

457,98 eur uložil zaplatiť navrhovateľke, ktorá mala povinnosť tento preklad zabezpečiť (výrok V.).
Trovy tlmočenia v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy znáša štát. Preto náhradu týchto trov súd štátu
nepriznal (výrok III.)

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 Civilný sporový poriadok).