Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201456
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414201456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v spore žalobcu: I. E., nar. XX.
XX.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX L. J., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Černejová & Hrbek, s.r.o.,
so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu,
na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/13/2014-91
zo dňa 30. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyňu zaviazal
povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 493,59 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na číslo účtu právneho zástupcu žalobkyne.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odvodnil právne citáciou ustanovení § 39, § 41, § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, § 54 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1,2, § 151c ods. 1,2,3, § 151j ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
V danom prípade samotná žalobkyňa súhlasila s uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti. Bola oboznámená s predmetnom zmluvy so zabezpečenou pohľadávkou, ako aj čo je
predmetom zálohy. Súd prvej inštancie konštatoval, že samotný petit, ktorý je uvedený v návrhu na
určenie, že žalovaný nemá právo na výkon záložného práva je petit neurčitý, čo do vymedzenia výkonu
práva samotného žalovaného. Zároveň vyhodnotil, že nebol zo strany samotnej žalobkyne preukázaný

naliehavý právny záujem a nebolo z tohto titulu možné rozhodnúť v zmysle podaného petitu. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP a zaviazal žalobkyňu
povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške
1493,59 €.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania alternatívne
navrhla zmenu rozhodnutia. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a zároveň, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a to konkrétne k vade konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, keďúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom.Podľanázoružalobkyne,súd
sa mal zaoberať zmluvou a zmluvnými podmienkami, ako aj samotným zabezpečovacím prostriedkom
ex offo a poskytnúť ochranu, prípadne určiť neplatnosť zmluvy, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský

vzťah, kde má spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bol aj z dôvodu,
že na obydlí žalobkyne bola začatá dražba na základe zmluvy o zriadení záložného práva, na základe
ktorej žalovaný nemá právo na výkon záložného práva. Uvedené je odôvodnené tým, že zmluva o
zriadení záložného práva je neplatná, pretože pohľadávka, ktorú má zabezpečovať nevznikla. Teda
zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, resp. pohľadávku, ktorej výška je podstatne nižšia, ako výška, v

ktorej sa žalovaný mieni uspokojiť a zároveň hodnota založenej nehnuteľnosti v pomere k reálnej výške
zabezpečovanej pohľadávky značným spôsobom presahuje maximálnu hodnotu krytia. Nesúhlasila s
názorom súdu prvej inštancie, že petit, ktorý je uvedený v návrhu na určenie, že žalovaný nemá právo
na výkon záložného práva je neurčitý, podľa názoru žalobkyne je určitý, nakoľko v ňom uviedla, čoho
konkrétne sa žalobkyňa domáha. Súd zároveň nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je
navyše nepreskúmateľné a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 07. 04. 2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 09. 04. 2015, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že odvolanie je
nejasné a neurčité z jeho znenia nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré žalobkyňa považuje rozhodnutie,
alebopostupprvostupňovéhosúduzanesprávny.Žalobkyňaodvolaciedôvody,ktorélencitujepodľaust.

§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP a ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP žiadnym
spôsobom bližšie nevysvetlila. Odcitovanie zákonných ustanovení bez ich podloženia zo skutkovo
argumentačným základom pre dôvody odvolania nemožno považovať za dostatočné a úplné. Petit
žaloby je neurčitý, čo predstavuje objektívnu prekážku pre jej vyhovenie, z tohto hľadiska je potrebné
považovať rozsudok prvostupňového súd za správny v prípade, že by súd žalobe vyhovel, spôsobil

by de facto neobmedzené pozbavenie práva žalovanej realizovať riadne dohodnuté záložné právo
prostredníctvom dobrovoľnej dražby a to aj pri pretrvávajúcej existencii zabezpečovaného úverového
vzťahu.Žalobkyňanesúhlasískonštatovanímsúduoneurčitostipetituvžalobe,avšakpresvojetvrdenia
neuvádza žiadne dôvody a obmedzuje sa len na jeho opätovné odcitovanie v rámci textu odvolania.
Vnútorná rozporuplnosť priam až absurdnosť petitu žaloby vyplýva zo samotnej jazykovej formulácie.

Ak by prvostupňový súd žalobe vyhovel, malo by to za následok neprimeraný zásah do majetkových
práv žalovanej. V zmysle petitu žaloby by sa jednalo o de facto neobmedzenú povinnosť žalovanej
(vo svojej podstate povinnosť rovnajúcu sa odňatiu záložného práva v podobe dobrovoľnej dražby)
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na založené nehnuteľnosti a to bez ohľadu na
existenciu a stav (t.j. bez ohľadu na to, či žalobkyňa svoj úverový záväzok plní riadne a včas) pohľadávky

zabezpečenej záložným právom, ktorá ostáva zo strany žalobkyne nesplatená a naďalej trvá. Trvanie
takto uloženej povinnosti žalovanej (t.j. povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby) by v rozsudku nebolo ohraničené žiadnym časovým momentom, prípadne inou
právne relevantnou skutočnosťou. Jediná možná interpretácia predmetného výroku by bola taká, že
žalovaná nemôže realizovať záložné právo, na založené nehnuteľnosti ani vtedy, ak pohľadávky

zabezpečené záložnou zmluvou nie sú riadne a včas (alebo vôbec) splatené. Takto formulovaný výrok
súdneho rozhodnutia je možné akceptovať jedine v prípade predbežného opatrenia, ktoré je zo svojej
podstaty procesným prostriedkom dočasnej povahy, no jeho použitie vo výroku meritórneho rozhodnutia
je absolútne neprijateľné. Súd prvej inštancie správne petit žaloby posúdil ako neurčitý a ako takému
mu nemohol vyhovieť, nakoľko z neho vôbec nevyplýva rozsah a spôsob, akým by malo byť riadne,

vedome, dobrovoľne a platne dohodnuté záložné právo žalovanej obmedzené. Ak aj žalobkyňa v
odvolaní uviedla, že je petit určitý, mala svoje dôvody náležite prezentovať, argumentačne podložiť, čo
neurobila. Prvostupňový súd rozsudok odôvodnil dostatočne a presvedčivo vykonaným dokazovaním
dospel k skutkovo a právne logickým a správnym záverom. Žalobkyňa nepreukázala existenciu
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Súd mal za preukázané, že zmluva o zriadení

záložného práva zo dňa 12. 09. 2008 bola medzi žalovanou a žalobkyňou riadne a platne uzavretá.
Vznik platnosť a existenciu záložnej zmluvy, resp. trvanie právneho vzťahu z nej vyplývajúceho v žalobe,
napokon nenamietala ani žalobkyňa. Súd správne poukázal na normatívnu právnu úpravu (najmä ust.
§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá kogentným spôsobom záložné právo vo forme práva na
dobrovoľnú dražbu a podmienky pre jeho realizáciu výslovne ustanovuje. Súd správne vyhodnotil, že

žalobkyňa súhlasila s jej uzavretím a mala nepochybnú vedomosť o predmete záložného práva, ako aj
o zabezpečovanej pohľadávke. Súd správne posúdil aj neexistenciu naliehavého právneho záujmu na
určenie v zmysle petitu žaloby. Odvolanie žalobkyne je vo vzťahu k otázke danosti naliehavého právneho
záujmu veľmi nejasné až zmätočné. Z odvolania nie je zrejmé, akou zmluvou sa mal prvostupňový súdzaoberať, ďalej dôvod, pre ktorý by mal súd určiť túto zmluvu (nevedno akú - úverovú?, záložnú?) za
neplatnú, no najmä nie je vysvetlený dôvod, pre ktorý by mal mať spotrebiteľ na určovacej žalobe v znení
žalobného návrhu, ktorý je sám o sebe absurdný „vždy naliehavý právny záujem“. Žalobkyňa prenáša

povinnosť osoby, ktorá má povinnosť preukázať tvrdený naliehavý právny záujem zo seba na súd. Právo
žalovanej na realizáciu dobrovoľnej dražby v zmysle a postupom podľa kogentnej právnej úpravy už
zo samotnej podstaty nemôže predstavovať otázku, na ktorej vyriešení by bol daný naliehavý právny
záujem a ktorá by mala byť medzi účastníkmi konania sporná. Ak by aj súd určovacím výrokom odňal
žalovanej právo na realizáciu dobrovoľnej dražby, takéto rozhodnutie by nemalo schopnosť jednoznačne

a s konečnou platnosťou odstrániť medzi žalobcom a žalovanou všetky sporné práva a povinnosti a
ako také by neplnilo praktický účel vyžadovaný pre určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80c OSP. Odňatie
záložného práva žalovanej nerieši s konečnou platnosťou skutočný a pretrvávajúci problém, ktorým je
riadne a včas neplnený zmluvný záväzok žalobkyne voči žalovanej.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 30. 10. 2014 s tým, že odvolanie voči nemu bolo

podané dňa 25. 02. 2015 (elektronickou poštou bez ZEP) a písomne doplnené dňa 26. 02. 2015. Dňom
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý
v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy

od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 12. 09. 2008 zmluvu o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. Ú 18821-08, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške23 235,74 €. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude žalobkyni vyplatený prevodom na účet. V bode
2. Zmluvy o poskytnutí úveru si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že záväzok je zaistený záložným
právom k nehnuteľnosti špecifikovanej v Záložnej zmluve. Pre účely zabezpečenia záväzku z úverovej

zmluvy účastníci uzatvorili samostatnú záložnú zmluvu zo dňa 12. 09. 2008 č. Z18821-08, predmetom
ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného na záloh uvedený v čl. 3 zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXv podiele 1/1 kat. územie L. J., L. XX/XX,
byt č. X poschodie X vchod č. XX v bytovom dobe súp. č. XX stavba na parcele č. Q. č. XXXX. Hodnota
týchto nehnuteľností bola stanovená na základe ohodnotenia programom hypo dňa 22. 08. 2008 vo

výške 46 471, 49 €. Z dôvodu, že žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti žalovaný listom zo dňa 06.
04. 2013 vydal rozhodnutie o predčasnej splatnosti celého úveru v dôsledku ktorej žalobkyni vznikla
povinnosť jednorázovo uhradiť žalovanému zostávajúcu sumu úveru vo výške 22 856,72 €. Nakoľko
žalobkyňa dlžnú sumu žalovanému nezaplatila žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o začatí realizácie
záložného práva a listom zo dňa 18. 11. 2013 oznámila spoločnosť Dražby a aukcie, s. r. o., Martin, že
dňa 05. 12. 2013 bude vykonaná ohliadka nehnuteľnosti znalcom.

11. Podľa § 80 písm. c/ OSP účinného do 30. 06. 2016 t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

12. Podľa citovaného § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V
prvom rade sa súd musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou
danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby.
Ak súd totiž dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby,

resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné
takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný (naliehavý). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti. Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný,existujeohrozeniepráva,čiprávnehovzťahuresp.stavneistotyprávnehopostaveniažalobkyne,
ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva, alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo ak by sa bez tohto určenia jej právne postavenie
stalo neistým.

13. Súd musí mať doloženú existenciu takéhoto záujmu v každom štádiu konania inak a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu musí súd žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či záujem existuje

skúma súd ex offo t.j. z úradnej povinnosti. Uvedené platí pre súd prvej inštancie, ako aj pre odvolací
súd. Pre skúmanie súdu, teda netreba aby takúto obranu v konaní žalovaný vôbec urobil, napr. v
podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia v čase rozhodovania
súdu naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby naliehavý
právny záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania

odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 OSP).

14. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1998 sp. zn. 5 Cdo 60/1998 publikovaného
v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, pozitívna určovacia žaloba),

alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy,
ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené, alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu, alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter

a význam. Možno uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodnýchskutočnostítých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych
povinností iným subjektom.

15. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit,
to čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešene obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu predmetnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah, alebo právo.

16. Určovaciažalobamáspravidlapreventívnycharakter,jejúčelomjeposkytnúťochranuprávažalobcu
predovšetkým skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Určovacia žaloba preto vo
všeobecnostiniejeopodstatnenátam,kdeužprávnyvzťah,aleboprávoboliporušenéakdejenamieste

žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ OSP). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti
treba pritom vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického
života, spornosť nerieši neodstraňuje a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,
že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu, alebo práva tam, kde sa
môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca napriek

možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení
určitého práva, alebo právneho vzťahu, v takom prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za
procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý
v tom zmysle, že žalobca v danom právom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či

tu právny vzťah, alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a
predíde sa žalobe na plnenie. Treba poukázať na to, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho,
akého určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa
viaže na konkrétny určovací petit, to čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo

neistoty v jeho právnom vzťahu. Vyvodený záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či prípadne spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda dospeje

súd k záveru, že tá, ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým, alebo prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

17. Podľa ustálenej súdnej judikatúry platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť

len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný
naliehavý právny záujem (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade
daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať, že účastník je
nositeľom práva, ktorému malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal
zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti, prípadne ho mohol

nadobudnúť iným spôsobom.

18. Závery uvedené vyššie o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
Civilného sporového poriadku, keď v zmysle § 137 písm. c/ a d/ CSP účinného od 01. 07. 2016 t.j. v
čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je, alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem, nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

19. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sa určením, že žalovaný nemá právo na

výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vyplývajúceho zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12. 09. 2008 nevyrieši otázka odstránenia
spornosti žalobcovho práva najmä zo skutkového stavu, kedy vzhľadom na charakter spotrebiteľskej
zmluvy žalobkyňa namieta výšku resp. je sporná existencia/neexistencia pohľadávky z titulu posúdeniabezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a teda odňatím záložného práva žalovanému sa neodstráni
problém vyplývajúci z riadne a včas nesplneného zmluvného záväzku zo strany žalobkyne. V každom
prípade, až žaloba na plnenie vyporiada (odstráni) vzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu

založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nosná vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného
práva. Vychádzajúc zo vzájomného vzťahu a prepojenosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení
záložného práva na dané nehnuteľnosti je preto možné prijať záver, že úverová zmluva je tá, ktorá bola
uzavretá skôr, ako zmluva o zriadení záložného práva, z čoho vyplýva, že trvanie a existencia záložnej
zmluvy sa odvíja od zmluvy úverovej.

Súd prvej inštancie preto správne zamietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

20. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, ktorá nesúhlasila s vyhodnotením súdu prvej inštancie, že petit je
neurčitý možno ju považovať z časti za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobný návrh (petit)

nie je iba dostatočne určitý (skutočne nevyplýva rozsah a spôsob, akým by malo byť záložné právo
obmedzené). Petit síce je nedostatočne formulovaný, avšak pri posúdení všetkých súvislostí je zrejmé,
čoho sa žalobkyňa domáha a čo sleduje. Súd bol viazaný petitom po obsahovej stránke nebol viazaný
jeho formuláciou. Podstatným dôvodom v ad hoc po právnej stránke však bolo zamietnutie žaloby z
dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, z ktorého dôvodu

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

21. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako i vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej

(§ 367 ods. 1 CSP), ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov
konania podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).