Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200483
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116200483.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: J. P., X E. E., P. T., V.

S., R. N. X, L., zast. X. K., C. X, R., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 4.009,49 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4.009,49 EUR s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 1.6.2014
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Nepriznáva žalobkyni náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 240,50 EUR na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa13.1.2016domáhala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť

žalobkyni sumu 4.009,49 EUR s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 17.3.2014 do zaplatenia titulom
poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.3.1993, koniec poistnej doby
16.3.2014, poistná suma pre prípad dožitia 4.009,49 EUR. Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou zo
dňa 22.4.2014 na zaplatenie poistného plnenia. Žalovaný do dnešného dňa neposkytol poistné plnenie.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na neplatnosť poistnej zmluvy podľa ust. § 39 OZ
pre neplatnosť dojednania podstatnej náležitosti zmluvy a to výšky poistného, ktoré bolo stanovené v

nesprávnej výške schválené v čase uzavretia poistnej zmluvy orgánom štátu vykonávajúceho dohľad,
pričom poistné bolo dojednané v rozpore so zákonom č. 24/1991 o poisťovníctve a preto je neplatné.

3. Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 20C 123/2006, rozsudkom Okresného
súdu Košice I 11C 17/2009-221 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Co 63/2012 a zistil
tento skutkový stav:

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako poistiteľ a žalobkyňa ako poistená uzavreli dňa
15.3.1999 poistnú zmluvu pre prípad smrti, poistné plnenie 80.000,- Sk (2.655,51 EUR) a pre prípad
dožitia120.790,-Sk(4.009,49EUR),začiatokpoistenia16.3.1999,koniecpoistenia16.3.2014,poistenie
sa dojednáva na poistnú dobu 15 rokov, doba platenia 10 rokov. Žalobkyňa sa dožila konca poistnejdoby 16.3.2014 a výzvou zo dňa 22.4.2014 vyzvala žalovaného na zaplatenie poistného plnenia v lehote
10 dní od doručenia výzvy vo výške 4.009,49 EUR. Žalovaný neposkytol žalobkyni do dnešného dňa
poistné plnenie.

5. Zo spisu Okresného súdu Košice I 20C 123/2006 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2007 vyhlásil, že redukcia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
23.3.1999 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ku dňu 16.9.2005 je neplatná.

6. Z rozsudku Okresného súdu Košice I 11C 17/2009-221 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 3Co 63/2012 súd zistil, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 13.6.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2013, potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I 11C 17/2009 zo
dňa 5.10.2011, ktorým súd prvého stupňa určil, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 23.3.2009 so začiatkom poistenia 16.3.1999 je platná a poistný vzťah trvá
a poukázal, že žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobcom do záväzkového

vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre
ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú
založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach
a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1 Obč.
zák.). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi,majútietopredpisyprednosťpredvšeobecnouúpravouObčianskehozákonníka(lexspecialis
derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť

súkromného práva (§1,§2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní,
pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a
spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území

Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.). Vyššie
uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky,
ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán,
preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane § 67) na daný právny vzťah
je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za

splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci
povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to
zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa vyššie
uvedeného zákona o poisťovníctve. Zákon o poisťovníctve je normou verejného práva a žalobkyňa,
ktorá je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne dotknutá okolnosťami, ktoré vzniknú

žalovanému v súvislosti s plnením povinností vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov verejného
práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore so zákonom boli iba pravidlá
tvorbyzdrojovpoisťovne,nieobsahsúkromnoprávnehovzťahumedziúčastníkmikonania.Poistnývzťah
teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide o vzťah súkromnoprávnej povahy
upravený predpismi občianskeho práva. Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z

poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie
môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhla žalobkyni, táto ju
však odmietla.

7. Podľa ust. § 2 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

9. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.10. Podľa ust. § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

11. Podľa ust. § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

12. Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa ust. § 788 ods. 1 až 4 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje
najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku
poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d)

údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s
poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade
poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve
samožnoodpoistnýchpodmienokodchýliťlenvprípadochvnichurčených.Vinýchprípadochsamožno
odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

14. Podľa ust. § 796 ods. 1,2 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné,

a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené
naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak,
je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

15. Podľa ust. § 797 ods. 1,2,3 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,

keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

16. Podľa ust. § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej

podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

17. Podľa ust. § 52 ods. 1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18.Podľaust.§2zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy 1) nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a) b) predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

19. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie a)
ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c)
používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.20. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

21. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po posúdení
prostriedkov procesnej obrany žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je čo do istiny v celom rozsahu
dôvodná a čo do úrokov z omeškania v uplatnenej výške od 1.6.2014 do zaplatenia.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaný ako poistiteľ a žalobkyňa ako poistník
uzavreli dňa 15.3.1999 poistnú zmluvu pre prípad životného poistenia žalobkyne, pre prípad dožitia,
poistná suma 120.790,- Sk (4.009,49 EUR), koniec poistenia 16.3.2014.

26. Žalobkyňa sa dožila poistnej doby a výzvou zo dňa 22.4.2014 si uplatnila poistné plnenie. Žalovaný

namietal nedôvodnosť žaloby z dôvodu neplatnosti dojednania poistného plnenia a to podstatnej
náležitosti výšky poistného plnenia, ktoré bolo dojednané v rozpore so zákonom o poisťovníctve s
tým, že následne orgán dohľadu nad poisťovníctvom skonštatoval rozpor dojednaného poistného so
zákonom o poisťovníctve. Z právoplatných rozsudkov mal súd za nesporné, že Okresný súd Košice I v
konaní 11C 17/2009 rozsudkom zo dňa 5.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2013 určil,

že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je platná a poistný vzťah trvá s odôvodnením, že bez
ohľadu na skutočnosť, že orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatoval rozpor výšky poistného so
zákonom o poisťovníctve, poistný vzťah nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide
o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva a poukázal na to, že nedošlo
ani k nemožnosti plnenia ani k zániku poistenia z dôvodu upravujúcich zánik poistenia v občianskom

zákonníku.

27. Vzhľadom k tomu, že procesná obrana žalovaného pozostávala z argumentu, ktorý bol riešený v
predmetnom konaní a súd ho právoplatne vyriešil s poukazom na predmetný rozsudok súd dospel k
záveru, že námietka žalovaného titulom neplatnosti poistnej zmluvy je nedôvodná.

28. Keďže poistná zmluva je platná, žalobkyňa sa dožila konca poistnej doby, vznikol jej nárok na poistné
plnenie vo výške 4.009,49 EUR, t.j. vo výške dojednaného poistného plnenia.

29. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni poistné plnenie

vo výške 4.009,49 EUR.

30. Poistenie zaniklo dňa 16.3.2014. Žalobkyňa výzvou zo dňa 22.4.2014 vyzvala žalovaného na poistné
plnenie. Výzva zo dňa 22.4.2015 bola doručená žalovanému 16.5.2014. Predmetným dňom začala
plynúť 15-dňová lehota na plnenie v súlade s ust. § 797 ods. 3 OZ t.j. do 15 dní len čo poistiteľ skončil

vyšetreniepotrebnénazistenierozsahupovinnostíplniť.Poslednýdeňlehotybol31.5.2014,týmtodňom
sa stal splatný dlh žalovaného. Nezaplatením dlhu riadne a včas v lehote splatnosti sa dostal žalovaný
do omeškania, nasledujúci deň t.j. 1.6.2014, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania
odo dňa 1.6.2014 do zaplatenia.

31. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou
bankou navýšenou o 5 percentuálnych bodov platnej k prvému dňu omeškania podľa nariadenia vlády
SR § 3 č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a contrário. Žalobkyni, ktorá mala v
konaní plný úspech, vzniklo právo na náhradu 100% trov konania podľa jej úspechu vo veci. Vzhľadom k
tomu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania v súlade s citovaným zákonným

ustanovením a contrário nepriznal.

33. Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u/ ako
spotrebiteľdomáhajúcisaochranysvojhopráva,pretosúdvsúladesust.§2ods.2zaviazalžalovaného,
ktorý v konaní nemal úspech, zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 240,50 EUR položka 1a/

sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.