Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/269/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211381
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611211381.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne L..

J. L., L.., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. T., B.T.. C. XX/X, zastúpenej Mgr. Jánom Polákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Miletičova 64, proti žalovanému News and Media Holding a. s.,
so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 47 256 281, zastúpenému splnomocneným zástupcom
SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave-Rača, Podbrezovská 40, IČO: 36 858 285, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 7000 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 1056 eur a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 1547,82 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 11. 2011, sa žalobkyňa domáhala
voči pôvodnému žalovanému (SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o.) zaplatenia 33.000 eur, ako aj náhrady
trov konania, právnym dôvodom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia §

13 Občianskeho zákonníka. V žalobe uviedla, že je fyzická osoba, dekanka a pedagogicko-vedecká
pracovníčka na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Žalovaný je právnická osoba, vydavateľ
periodika Plus JEDEN DEŇ a vlastník domény a prevádzkovateľ internetovej stránky A..L..U.. V
piatkovom vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa 1. 7. 2011 uverejnil žalovaný bez jej súhlasu jej
obrazové snímky, obrazové snímky jej kolegu J.. L.. U. T., S.. a jeho manželky W. T. s textom v štylizácii
a koláži, z ktorej vyplýva, že U. T., motivovaný pomstou za neveru svojej manželky, strávil noc s mladšou
ženou, L.. J. L., L.., s ktorou prežíva milostný vzťah. V článkoch na titulnej strane a na dvojstránke 14

a 19 opisuje žalovaný udalosti, ktoré majú viesť k záveru, že so U. T. majú spolu milenecký vzťah. Vo
vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ zo dňa 2. 7. 2011 uverejnil žalovaný bez jej súhlasu na dvojstránke
14 a 19 jej obrazové snímky, ako aj obrazové snímky U. T., W. T. H. T. R., s článkom v ironizujúcej
koláži obrázkov a textom, v ktorom rozvíja vlastné úvahy o tom, ako sa W. T. vyrovnáva s neverou
manžela a odhaľuje skutočnosť, že je na dovolenke a v rovnaký deň nastúpil na dovolenku aj U. T.Á..
Žalovaný ju prirovnáva k manželke U. T. tak, že fotomontážou zmenil jej podobu prirobením účesu W.
T.. Totožné články a fotky uverejnil žalovaný aj na svojej internetovej doméne. Žalovaný teda bez je

súhlasu vyhotovil a následne zverejnil jej podobizeň, ktorú použil pri článkoch prezentujúcich udalosti
z jej súkromia, hyperbolizovaním a spájaním nepravdivých, polopravdivých a pravdivých informácií tak,
aby čitateľa priviedli k záveru, že manžel W. T. sa mstí svojej manželke za jej údajnú neveru milostným
pomerom s ňou. Odhliadnuc od nepravdivosti uvedenej konštrukcie zdôraznila, že nie je verejne známouosobou, ktorej súkromný život by mohol byť oprávnene predmetom zvýšenej pozornosti a záujmu
verejnosti. Žalovaný uvedenými článkami aj fotografiami nesledoval informovanie verejnosti o otázkach
politického, kultúrneho alebo iného celospoločenského diania spravodajskou formou, naopak, z formy,

obsahu, spôsobu a doby zhromažďovania a uverejňovania informácií vyplýva plne odôvodnený záver,
že bol motivovaný výlučne snahou o jej škandalizovanie a zosmiešnenie tak, aby si zabezpečil finančný
prospech zvýšením predajnosti svojho periodika a sledovanosti internetových stránok. Svojím konaním
hranicu medzi právom na slobodu prejavu a právom na ochranu osobnosti prekročil, jeho konanie
predstavuje neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti, vážne zasahuje do jej súkromia,

dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. S ohľadom na spôsob a rozsah, akým žalovaný zasiahol do jej práva
na ochranu osobnosti, najmä špehovanie, zbieranie a dlhodobé zverejňovanie informácií z jej súkromia,
zhotovovanie, deformácia a dlhodobé zverejňovanie jej podobizne, fabulovanie, miešanie pravdy s
nepravdou, podsúvanie nepodložených, škandalizujúcich domnienok, dôverné oslovovanie krstným
menom, ironizovanie, neprichádza do úvahy primerané reálne zadosťučinenie inak, ako náhradou
nemajetkovej ujmy. Listom zo dňa 5. 10. 2011 vyzvala žalovaného, aby upustil od protiprávneho konania

a odstránil z internetovej stránky citované články a obrazové snímky a aby jej do 15. 10. 2011 poskytol
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný uvedenú výzvu ignoroval a až začiatkom mesiaca
november 2011 články a fotografie z internetovej stránky odstránil. Výšku uplatneného nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňuje vážnosťou zásahu do práva na ochranu osobnosti,
a to na ochranu mena, cti a povesti, predovšetkým do práva na ochranu súkromia, s ohľadom najmä

na formu, rozsah, publicitu a načasovanie a dĺžku trvania, motívom konania žalovaného, úmyslom a
patologickou recidívou žalovaného.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 27. 7. 2012, žalovaný uviedol, že
žalobkyňa v žalobe neoznačila konkrétne tvrdenia faktov, ktoré považuje za nepravdivé. Všetky

tvrdenia faktov, uvedené v predmetných článkoch, sú pravdivé. Všetky hodnotiace úsudky majú
vecný základ v skutočných dejoch. Na použitie podobizne žalobkyne sa vzťahuje zákonná licencia
podľa ustanovenia § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je osobou verejného záujmu, je
osobou všeobecne verejnosti známou zo svojho pôsobenia vo funkcii dekanky Fakulty masmediálnej
komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, zo svojho pôsobenia v oblasti pedagogickej

činnosti, v oblasti masmediálnej výchovy, zo svojej vedeckej a publikačnej činnosti. Navrhol, aby súd
podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

V priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej formy a následne ku zániku pôvodného žalovaného
obchodnej spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o., jeho zlúčením s obchodnou spoločnosťou News

and Media Holding a. s., ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
Súd preto v konaní ex offo pokračoval s obchodnou spoločnosťou News and Media Holding a. s. ako
žalovaným.

Žalobkyňa na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trvala.

Právny zástupca žalobkyne na súdnom pojednávaní uviedol, že v článku zo dňa 1. 7. 2011 považujú
za nepravdivý názov článku „Záhadná noc s mladou dekankou“, text pri fotografii „Po rannom príchode
zamieril každý z dvojice ku svojmu autu“, skutkové tvrdenia „My sme teraz nachytali jej manžela
U. T., na golfovom turnaji venoval mimoriadnu pozornosť mladej dekanke J. L.“, označenie odseku

„Spája ich aj golf“, vetu „Dvere za ňou jej spoločník galantne zavrel a nenápadne si prisadol na zadné
sedadlo a spoločne sa vytratili“, vetu „Ich vzájomná náklonnosť nie je podľa našich informácií žiadnym
tajomstvom ani medzi študentmi na univerzite“, vetu „Pošlite mi otázky e-mailom, navrhla zmätene,
do našej uzávierky na ne nereagovala“ a v článku zo dňa 2. 7. 2011 text nad obrázkom „Veď J. je
W. kópia“, text k obrázku „U. a J.: Vycestujeme už teraz alebo neskôr?“, vetu „Spoločne trávia čas na

golfovom ihrisku aj mimo neho“, text k obrázku „Deň po úlete s mladou dekankou“, skutkové tvrdenie
na titulke zo dňa 1. 7. 2011 „Oboch nespojil iba šport“ a označenie článku zo dňa 2. 7. 2011 „Štyria
noví kamaráti: T. a W., U. a J.“. V záverečnom prednese právny zástupca žalobkyne navrhol podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalovaný dvomi po sebe nasledujúcimi článkami veľmi necitlivým spôsobom zasiahol do súkromia

žalobkyne bez toho, aby si akýmkoľvek spôsobom overil fakty ohľadne vzťahu žalobkyne s pánom T..
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
došlo, pričom zásah nerešpektuje princíp vzájomnosti medzi právom na realizáciu slobody prejavu a
právomnaochranuosobnosti.Žalovanýbolajvinýchprípadochvcivilnomkonanísankcionovaný.Podľajeho názoru bol žalovaný motivovaný výlučne snahou o podanie príbehu pikantným a škandalóznym
spôsobom. Žalobkyňa nie je osobou patriacou do kategórie osôb verejne činných v takom rozsahu, aby
bol žalovaný oprávnený vliezť jej do súkromia, vyťahovať na verejnosť jej vzťah s kýmkoľvek a na tomto

si budovať svoj komerčný úspech. Publikované články zasiahli nielen pracovný potenciál žalobkyne, ale
aj jej súkromnú oblasť do takej miery, že to malo za následok narušenie jej rodinných vzťahov, stratu
financií.

Právny zástupca žalovaného na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobkyňa, U. T. aj W. T. sú osoby

verejného záujmu. Žalobkyňa je dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a
Metoda, je predsedníčka vedeckej rady uvedenej fakulty, členka vedeckej rady Univerzity Sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, zástupkyňa šéfredaktora vedeckého časopisu masmediálnej a marketingovej
komunikácie, je známa svojou publikačnou činnosťou, vedeckou činnosťou a pedagogickou činnosťou.
Preto je žalobkyňa osobou verejného záujmu. Žalovaný vykonáva tzv. spravodajskú licenciu v zmysle §
12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto nepotreboval súhlas na vyhotovenie ani zverejnenie podobizne

žalobkyne. Fotografie sa, navyše, týkali golfového turnaja, ktorý bol verejnou akciou, bol medializovaný
a boli z neho zverejnené viaceré fotografie, vrátane fotografie žalobkyne. Všetky skutkové tvrdenia, ktoré
boli v článkoch uvedené, sú pravdivé a hodnotiace úsudky majú vecný základ v pravdivých skutočných
dejoch. Články informujú o stretnutí žalobkyne a U. T., nie o mileneckom vzťahu. Žalobkyňa aj U. T.
rozsiahlo a dobrovoľne medializovali svoje osoby.

V záverečnom zhrnutí, doručenom súdu dňa 5. 2. 2016, žalovaný poukázal na judikatúru vo veciach
posudzovania zásahov do ochrany osobnosti v prípade osôb verejného záujmu. Žalobkyňa je od
roku 2010 dekankou Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave,
teda už len z tohto dôvodu je nepochybne osobou verejného záujmu. Zároveň zastáva aj ďalšie

funkcie, ktoré podliehajú kontrole verejnosťou a verejnosť má právo z tohto titulu vyhľadávať a prijímať
informácie o žalobkyni. Aj U. T. je osobou verejného záujmu, keďže v čase vydania článku bol
manželom známej herečky W. T.I., vedúcim katedry a predsedom akademického senátu na totožnej
škole ako pôsobí žalobkyňa, podpredsedom správnej rady Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave,
známym podnikateľom, ktorý sám dobrovoľne a dlhodobo medializoval svoju osobu. Predmetné články

teda informovali o troch osobách verejného záujmu. Zverejnením článkov žalovaný realizoval právo
na slobodu prejavu v súlade s článkom 26 Ústavy SR. Žalobkyňa ako osoba verejného záujmu
musí strpieť zverejnenie informácií o svojej osobe, aj ironický resp. satirický charakter niektorých
hodnotiacich úsudkov autora žalovaných článkov. Pri posudzovaní vzťahu práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby a práva na informácie je nutné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače,

určené na informovanie najširšej verejnosti, ktoré sa v konkrétnych prípadoch musí uchyľovať k istým
zjednodušeniam, takže nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie musí nutne viesť k
zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Jednou z výnimiek zo zásady, že skutočnosti týkajúce
sa súkromia osôb nie sú predmetom verejného záujmu, je informovanie o súkromí osôb verejného
záujmu. Podľa žalobkyne sú články publikované spôsobom, ktorý má viesť k záveru, že majú so U.

T. milenecký vzťah. Hoci články neobsahujú skutkové tvrdenie o mileneckom vzťahu žalobkyne a U.
T., aj otázka ich mileneckého vzťahu by bola v danom čase legitímnou témou verejného záujmu a
zaoberanie sa touto otázkou nie je neoprávneným zásahom do práva žalobkyne na ochranu súkromia.
Žalobkyňa ako dekanka fakulty a nositeľka ďalších funkcií by mala byť nielen odbornou, ale aj morálnou
autoritou a predstavovať pre širokú verejnosť vzor, tak ako to uviedol aj ústavný súd vo svojom

náleze. V prípade dekanky fakulty sú nároky na odbornú a morálnu autoritu ešte podstatne vyššie
ako v prípade riaditeľa stredoškolského gymnázia, ako to uviedol Ústavný súd SR v náleze číslo
sp. zn. II. ÚS-558/2012. Informácia, že dekanka fakulty má mimomanželský pomer s podriadeným
zamestnancom, podpredsedom správnej rady univerzity, vedúcim katedry a predsedom akademického
senátu, ktorý v čase vydania článkov bol rovnako ako žalobkyňa v manželskom zväzku, je legitímnou

témou verejného záujmu a uvedená informácia má vplyv na spôsobilosť žalobkyne vykonávať verejné
funkcie,ktorézastáva.UniverzitaSv.CyrilaaMetodavTrnavejeverejnouvysokouškolou,financovanou
z verejných zdrojov, preto verejnosť má právo vyhľadávať a prijímať informácie o činnosti žalobkyne
ako jednej z vrcholných predstaviteľov univerzity. Samotná univerzita, ako aj zákon č. 201/1997 Z. z.,
ktorým bola univerzita zriadená, uvádzajú, že na univerzite má dochádzať k vychovávaniu a výučbe

študentov v duchu kresťanských ideálov, a teda ak by aj z článkov vyplývala informácia o mileneckom
vzťahu žalobkyne a U. T.Á., uvedená informácia by bola témou legitímneho záujmu širokej verejnosti
študentov univerzity, ich rodičov, keďže prípad vzájomnej manželskej nevery vrcholných predstaviteľov
univerzity nepochybne nie je v duchu kresťanských ideálov. Vzťah žalobkyne so U. T. môže mať vplyvaj na výkon funkcie žalobkyne ako dekanky a nadriadeného pracovníka U. T. z pohľadu profesionality,
nestrannosti, objektívnosti či nezaujatosti. U. T. je vedúcim akademického senátu predmetnej fakulty,
ktorý schvaľuje volebný poriadok pre voľby dekana fakulty a volí dekana fakulty. Výroky, ktoré označila

žalobkyňa za nepravdivé, a to „Záhadná noc s mladou dekankou“, „My sme teraz nachytali jej manžela
U. T., na golfovom turnaji venoval mimoriadnu pozornosť mladej dekanke J. L.“, „Spája ich aj golf“,
„ Ich vzájomná náklonnosť nie je podľa našich informácií žiadnym tajomstvom ani medzi študentmi
na univerzite“, „Veď J. je W. kópia“, „U. a J.: Vycestujeme už teraz alebo neskôr?“, „Spoločne trávi
čas na golfovom ihrisku aj mimo neho“, „Deň po úlete s mladou dekankou“, „Oboch však nespojil iba

šport“ a „Štyria noví kamaráti: T. a W., U. a J.“, nepredstavujú skutkové tvrdenia, ale hodnotiace úsudky
autorov článkov, ktorých pravdivosť nie je možné overiť. Podľa konštantnej judikatúry, hodnotiaci úsudok
vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z
hľadiskasprávnostiaprijateľnosti,atonazákladevlastných(subjektívnych)kritérií.Skutkovétvrdeniesa
opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia
jetedaoveriteľná.Navyše,niektorézožalobkyňouoznačenýchnepravdivýchtvrdení,predstavujútitulky,

resp. nadpisy napádaných článkov, u ktorých, v zmysle konštantnej judikatúry, platí, že všeobecný súd,
rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom určitého
článku a jeho vecným obsahom. Funkciou titulku je upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok
prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si z nich vlastný úsudok. Vo
všeobecnosti preto možno akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce

či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu. Výrok
„U. a J.: Vycestujeme už teraz alebo neskôr?“ predstavuje rečnícku otázku, resp. polemický výrok, u
ktorého je zásadne vylúčený zásah do práva na ochranu osobnosti. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na
súdnom pojednávaní uviedla množstvo účelových, vágnych, hypotetických a absolútne nepreukázaných
tvrdení, v úmysle vytvoriť pocit o vzniku ujmy v dôsledku článkov. Tvrdila, že článok významnou mierou

prispel k jej rozvodu manželstva, hoci v rozvodovom konaní sama uviedla, že jej manželský zväzok sa
závažným spôsobom narušil už na prelome rokov 2009/2010, t. j. dávno pred publikáciou článkov. V
konaní bolo tiež preukázané, že autor článkov zaslal žalobkyni dopyt na informácie e-mailom. Tvrdenia,
žečlánkypripraviližalobkyňuopríjmyzkomunikačnýchkurzov,súzjavnenepodloženéanepreukázané,
žalobkyňa ani len nepreukázala, že by sa pred vydaním článkov takýchto kurzov zúčastňovala. V rovine

nepreukázaných zostali aj ostatné tvrdenia žalobkyne o nutnosti ukončiť športovú kariéru, tvrdenia, že
články zle znášala jej matka, že nedostali s vtedajším manželom úver. Z výsluchu U. T. vyplynulo, že
intímny vzťah so žalobkyňou začal na jeseň roka 2011, a to v dôsledku článkov. Vydanie článkov teda
bolo dôvodom vzniku intímneho vzťahu so žalobkyňou, ktorý prerástol do manželstva a narodenia dvoch
detí, teda v tomto kontexte mali články pozitívny dopad na žalobkyňu. Svedok W. X. uviedol, že v čase

vydania článkov bola téma článkov aktuálna, nakoľko krátko pred ich vydaním médiá informovali o
nevere významnej slovenskej herečky W. T., ktorá bola vtedajšou manželkou U. T.. Pred publikovaním
článkov svedok žalobkyňu kontaktoval telefonicky a aj e-mailom. Podnetom na vypracovanie článkov
bol zdroj z prostredia fakulty. Miesto, z ktorého boli vyhotovené fotografie, bolo verejne prístupné, na
golfové podujatie bola redakcia denníka pozvaná. Svedkyňa V. L. uviedla, že ak by v čase vydania

článkov žalobkyňa mala intímny vzťah so U. T., určite by si to všimla, o ich intímnom vzťahu sa dozvedela
začiatkom roka 2012 na základe ústnej informácie od žalobkyne. Tvrdenie svedkyne, že by si intímny
vzťah žalobkyne so U. T. hneď všimla, teda svedkyňa sama vyvrátila, keďže tak žalobkyňa, ako aj U. T.
zhodne uviedli, že ich vzťah nadobudol intímny charakter na jeseň roku 2011. O mileneckom a intímnom
vzťahu žalobkyne so U. T.Á. informovali viaceré médiá, a to na A..O..U. dňa 10. 2. 2012, aj samotná

žalobkyňa v článku v časopise Šarm dňa 22. 5. 2012. V konaní nebolo preukázané, že k strate projektov
došlo v príčinnej súvislosti s článkami. Pokiaľ by fakulta v dôsledku článkov prišla o projekty alebo
granty, jednalo by sa o škodu fakulty, ktorá by bola jediná aktívne vecne legitimovaná na domáhanie sa
náhrady. Ak by z uvedeného dôvodu žalobkyňa prišla o príjmy, jednalo by sa o ušlý zisk a žalobkyňa
v konaní mala preukázať, že by s ohľadom na pravidelný beh vecí dosiahla príjmy v konkrétnej výške.

Svedkyňa L. uviedla, že v dôsledku článkov nespozorovala, že by mali negatívny dopad na pracovné
vzťahy žalobkyne s kolegami, zmenila sa len úroveň neverbálnych vzťahov. Svedectvo svedkyne H. H.
považuje za plné účelových a nepreukázaných tvrdení, v snahe vytvoriť pocit o vzniku ujmy žalobkyne
v dôsledku článkov. Svedkyňa uviedla, že nemala v čase publikovania článkov vedomosť o problémoch
v manželstve žalobkyne s jej vtedajším manželom, hoci bola jej najlepšou kamarátkou a stretávali sa

denno-denne.Jezvláštne,žesohľadomnavzťahžalobkynesosvedkyňousisvedkyňažiadneproblémy
v manželstve žalobkyne nevšimla. Zjavne účelovým je aj tvrdenie svedkyne, že k narušeniu vzťahov
v rodine došlo v dôsledku článkov a nie v dôsledku rozvodu žalobkyne s jej vtedajším manželom, či k
založeniu si novej rodiny žalobkyňou so U. T.. Tvrdenie svedkyne, že po zverejnení článkov ľudia prestalichodiť do jej kaviarne a reštaurácie, je nepodložené a v konaní preukázané nebolo. Dokazovaním
teda nebol preukázaný negatívny dopad článkov v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí žalobkyne.
Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má subsidiárny charakter a prichádza do úvahy len vtedy, keď

sa nefinančné zadosťučinenie javí ako nepostačujúce, t. j. v prípadoch vzniku nemajetkovej ujmy
značnej intenzity. V dôsledku článkov žalobkyni nevznikla akékoľvek ujma, a to už nie ujma značnej
intenzity, teda nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
žalobe absentuje zdôvodnenie výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázal na výšku
náhrady nemajetkovej ujmy, priznávanej súdmi v prípadoch spáchania trestného činu. Žalobkyňou

požadovaná náhrada ujmy je zjavne neprimeraná a významným spôsobom presahuje výšku náhrad,
ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých ujma v porovnaní s ujmou žalobkyne je, podľa
názoru žalovaného, podstatne vyššia. Žalobkyňa aj U. T. zhodne uviedli, že ich vzťah nadobudol intímne
rozmery na jeseň 2011. Žalovaný by tak zodpovedal za následky nepravdivého tvrdenia maximálne do
jesene 2011, keďže predmetná informácia od uvedeného obdobia bola nepochybne pravdivá. Ak by
súd posudzoval prejednávaný prípad z pohľadu ochrany súkromia, žalovaný by zodpovedal za následky

zásahu maximálne do začiatku roka 2012, kedy došlo k informovaniu o intímnom vzťahu žalobkyne a
U. T. zo strany viacerých médií. Navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas

doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.
Splnomocnený zástupca žalovaného súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti.
Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že oba články sa nezakladajú na pravde,
jedná sa o konštrukcie autora, ktorých jediným dôvodom zverejnenia bola snaha o senzáciu a zvýšenie
predajnosti denníka. So U. T. prišli na golfový turnaj tímov, preto už samotný titulok je zavádzajúci.
U. T. jej na turnaji mimoriadnu pozornosť nevenoval. V aute sedela vzadu a U. T. sedel na prednom
sedadle. Keďže podujatie bolo spojené s degustáciou vína, mali zabezpečenú kyvadlovú dopravu, ktorá

ich zbierala z miest, kde boli ubytovaní, a potom zvážala do miesta turnaja. Žiadne otázky zo strany
žalovaného nedostala. V čase publikovania článkov mali so U. T. štandardný, kolegiálny vzťah, žiadnu
spoločnú cestu, ani dovolenku si neplánovali, žiaden úlet medzi nimi v tom čase nebol. Tvrdenie,
že nastúpili na dovolenku v rovnaký deň, je zavádzajúce. V rovnaký deň nastúpilo na dovolenku
aj 80 ďalších zamestnancov fakulty, nakoľko sa skončil akademický rok. Koláž v druhom článku ju

zosmiešnila tak v očiach jej rodiny, ako aj kolegov a študentov. Zverejnením článkov v denníku, ako aj
na webovom portáli, sa spustila mediálna a celospoločenská štvanica, ktorá dovtedy vo vzťahu k nej
neexistovala. Študenti začali na internete články zdieľať, preposielať si ich. Bola daná do pozície osoby,
ktorá vyštartovala po manželovi známej slovenskej herečky. Je najmladšou dekankou na Slovensku,
pričom sa jedná o volenú funkciu. Po zverejnení článkov zostal jej morálny kredit veľmi oslabený. Na

prednáškach si všímala, že študenti si pošuškávajú, štuchajú sa. Na študentskom plese, keď sa ocitli
vedľa seba so U. T. náhodne, študenti si ich fotili a fotografie posielali bulváru. Veľmi zle zvládala situáciu
jej mama, ktorú zastavovali ľudia na ulici a pýtali sa jej na vzťah so U. T.. V čase zverejnenia článku
žila v manželstve s Y. L.. V regióne vystupovali ako dôveryhodný pár. Po zverejnení článkov im v banke
neposkytli úver, nakoľko im povedali, že musia brať do úvahy všetky okolnosti rozhodujúce pre bonitu

klienta. Po zverejnení článku začali na ňu s dešpektom pozerať aj ľudia, ktorí sa zúčastňovali pohára
historických vozidiel, ktorý s vtedajším manželom organizovala a stala sa aj jeho víťazkou, preto túto
športovú kariéru musela opustiť. V Liptovskom Mikuláši vlastní aj kaviareň, kde často počúvala, ako si
o jej manželovi šuškajú. Veľmi zle znášala situáciu aj jej dcéra, ktorá sa jej pýtala, čo je to zlatokopka,
nakoľko takto ju v škole označili kamaráti. Článok nenesie znaky spravodajstva, nejedná sa o žiadnu

spravodajskú licenciu. Golfový turnaj nebol verejnou akciou, mohli na ňu prísť len vopred zaregistrovaní
športovci. Na akcii bola prítomná ako bežný hráč, nie ako dekanka. Pred zverejnením článku existovalo
jedno video s jej bývalým manželom, keď ich prizvali do diskusnej relácie, ktorej témou boli veľké vekové
rozdiely medzi partnermi, ktorú robili jej spolužiaci. Pokiaľ existovali nejaké fotografie alebo články,
vždy sa týkali fakulty a boli propagačného charakteru. Pokiaľ sa týkali rodinného života, boli zverejnené

len s jej predchádzajúcim súhlasom. V čase uverejnenia článku bola dekankou Fakulty masmediálnej
komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Bola vydatá za Y. L.. K rozvodu s Y. L. došlo asi pol
roka po zverejnení článku, ešte v roku 2011. V čase zverejnenia článkov bol jej vzťah k U. T. štandardný,
kolegiálny. V tom čase pracoval ako vedúci katedry umeleckej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila aMetoda v Trnave a súčasne bol aj predsedom akademického senátu. V tom čase mu bola pracovne
nadriadená.Prístupnagolfovýturnajmalilenvopredpovolenémédiá,hráči,niefanúšikovia.Poodchode
z golfového turnaja sa v aute viezli 3 osoby, ona sedela vzadu, U. T. vpredu a prítomný bol aj šofér.

Vozidlá postupne odchádzali tak, ako prichádzali ľudia. Zverejnené fotografie sú spred golfového areálu.
Noc so U. T. vtedy nestrávila. Od žalovaného jej určite neprišli otázky e-mailom. Na druhý deň opäť
prišli do areálu kyvadlovou dopravou, nepoprela, že ich so U. T. doviezlo jedno auto. V čase zverejnenia
článku okrem pracoviska so U. T. inde čas netrávila, stretávali sa pri školských príležitostiach, otvorení
akademického roka, zasadnutiach vedeckých rád, konferenciách, ktorých súčasťou boli aj spoločné

rauty, spoločné obedy, večere s kultúrnym programom. Článok významnou mierou prispel k rozvodu
jej manželstva. Doposiaľ pociťuje obavu, aký budú mať uvedené materiály vplyv na jej deti. Mala aj
úzkostné pocity, keď mala vystupovať pred študentmi. Oveľa viac musí na sebe pracovať, aby odstránila
zo seba nálepku zlatokopky. Článok ju pripravil aj o možné príjmy, napr. z komunikačných kurzov,
nakoľko pre prípadných záujemcov už bola s jej pošramotenou povesťou neakceptovateľná. Na pomoc
pri prednáškach si musela vyžiadať aj doktoranda, nakoľko nevedela, ako zvládne prednášať pred

študentmi a minimálne 2 krát musela aj z prednáškovej miestnosti odísť. V súčasnosti sú so U. T.
manželia. Manželstvo uzatvorili v apríli 2012. Majú spolu 2 deti, staršie z detí sa narodilo v septembri
2012. Po zverejnení článku sa spustil mediálny kolotoč. Po narodení syna ich oslovili médiá, ktorým
poskytli informácie, avšak v rozsahu, aký považovali za vhodný. Intímny vzťah so U. T. začal na jeseň
2011.

Okrem výsluchu žalobkyne súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkov J.. U. T., W. X.,
Y. P.W., L.. V. L., L.., H. H.j a listinnými dôkazmi, a to článkom „Pomsta je sladká!“, zverejneným v
denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 1. 7. 2011, článkom „Záhadná noc s mladou dekankou“, zverejneným
v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 1. 7. 2011, článkom „Bez sĺz do leta“, zverejneným v denníku Plus

JEDEN DEŇ dňa 2. 7. 2011, článkom „Pomsta býva sladká: Manžel W. T. prichytený s mladou slečnou“,
zverejneným na stránke A..L..U. dňa 1. 7. 2011, článkom „Štyria noví kamaráti: T. & W., U. & J.: Bez sĺz
do leta“, zverejneným na uvedenej webovej stránke dňa 2. 7. 2011, uplatnením nároku zo dňa 5. 10.
2011, hodnotením časopisov, oznámením žalovaného o náklade časopisu Plus JEDEN DEŇ, článkami
z rokov 2001-2014 týkajúcimi sa osoby žalobkyne a osoby U. T., zverejnenými fotografiami z golfového

šampionátu univerzitných tímov 2011, rozhovorom s W. T. publikovaným dňa 9. 5. 2012 v časopise
Plus 7 dní, e-mailovou správou W. X. adresovanou žalobkyni, e-mailom adresovaným W. X. a obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7P/30/2011, zistiac nasledovný skutkový
stav:

Dňa 1. 7. 2011 bol na titulnej strane denníka Plus JEDEN DEŇ zverejnený článok s názvom „Pomsta je
sladká!“, s podtitulom „Prichytený s mladou slečnou“, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že: Jej Manžel
U. T. teraz trávi namiesto s ňou príjemné chvíle s mladou brunetkou.“, „ T. si pred pár dňami doprial
relax s mladou tmavovláskou na golfovom ihrisku v Piešťanoch. Oboch však nespojil iba šport! Pred pol
desiatou večer sa dvojica vytratila jedným autom. Ráno zase na pokračovanie športovej akcie dorazili

opäť spolu. Kde strávili noc? Vedela o stretnutí svojho manžela s mladou slečnou W. T.? A kto vlastne
bolaT.spoločníčka?“Vuvedenomdenníkunastranách14-19bolzverejnenýčlánoksnázvom„Záhadná
noc s mladou dekankou“, ktorého súčasťou boli fotografie žalobkyne a U. T.. V texte ku fotografii je
uvedené, že T. a L. spolu nasadli uprostred noci do jedného auta. V článku je okrem iného uvedené, že
„My sme teraz nachytali jej manžela U. T.. Na golfovom turnaji venoval mimoriadnu pozornosť mladej

dekanke J. L.. V noci sa dokonca spolu niekam vytratili.“, „T. i L. odparkovali po deviatej večer svoje
tátoše v areáli golfového klubu. O pár minút prišiel šofér s ďalším autom. Brunetka si s T. manželom
vymenila zopár pohľadov a do auta nastúpila najskôr ona. Dvere za ňou jej spoločník galantne zavrel
a nenápadne si prisadol na zadné sedadlo a spoločne sa vytratili. Kde obaja strávili noc nie je známe.
Nasledujúce ráno však na pokračovanie turnaja dorazili opäť v jednom aute.“, „Ich vzájomná náklonnosť

nie je podľa našich informácií žiadnym tajomstvom ani medzi študentmi na univerzite. „T. jej pomáha kde
sa dá“, hovorí jeden z nich. L., ktorá by mohla byť T. dcérou, na našu priamu otázku, či so U. T. prežíva
milostný vzťah, včera nereagovala. „Strácate sa mi, nepočujem vás dobre ........ Pošlite mi otázky e-
mailom“, navrhla zmätene. Do našej uzávierky na ne nereagovala.“ V texte fotografie je uvedené „W.,
kde si bola, keď bol Tvoj U. s J.?“.

Dňa 2. 7. 2011 bol v denníku Plus JEDEN DEŇ zverejnený článok s názvom „Bez sĺz do leta“, ktorého
súčasťou boli aj fotografie žalobkyne. V jednej z fotografií je uvedený text „U. & J.: Vycestujeme už
teraz alebo neskôr?“, ako aj text: „Deň po úlete s mladou dekankou“. V článku sa okrem iného uvádza:„Spoločne trávili čas na golfovom ihrisku, aj mimo neho.“, „Dozvedeli sme sa, že L. je od včerajšieho
dňa na dovolenke. A v rovnaký deň nastúpil na dovolenku aj U. T..“ Na rovnakej strane denníka bol
publikovaný článok s názvom „Veď J. je W. kópia“, ktorého súčasťou je fotografia žalobkyne s kolážou s

účesom W. T. a textom: „J.: Vďaka vlasom, ktoré jej pridal náš grafik, pripomína W.“. V článku je, okrem
iného uvedené, že: „Náš denník ako prvý odhalil, že manžel W. T. U., rád trávi čas s mladou dekankou
J. L.. Prekvapuje, že je akoby kópiou jeho zákonitej manželky“.

Dňa 1. 7. 2011 bol na internetovej stránke A..L..U. zverejnený článok s názvom „Pomsta býva sladká:

Manžel W. T. prichytený s mladou slečnou“, zhodný s článkom uverejneným v denníku Plus JEDEN DEŇ
dňa 1. 7. 2011 a dňa 2. 7. 2011 článok s názvom „Štyria noví kamaráti: T. & W., U. & J.: Bez sĺz do leta“,
zhodný s článkom uverejneným v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 2. 7. 2011.

Žalobkyňa dňa 5. 10. 2011 vyzvala Spoločnosť 7 Plus, s. r. o. na upustenie od protiprávneho konania
a odstránenia z internetovej stránky A..L..U. článkov a obrazových snímkov z 1. a 2. 7. 2011 a náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.000 eur.

Podľa správy zo dňa 12. 8. 2011 sa podľa najnovších výsledkov prieskumu spoločnosti Media denník
Plus JEDEN DEŇ umiestnil na 2. mieste v čítanosti spomedzi 269 titulov a ako jediný si udržal stúpajúci
trend čítanosti. Podľa oznámenia žalobcu bol náklad denníka Plus JEDEN DEŇ dňa 1. 7. 2011 107840

kusov a predaj 76527 kusov a dňa 2. 7. 2011 náklad 82700 kusov a predaj 55769 kusov.
W. X. dňa 30. 6. 2011 o 11.33 hod. zaslal žalobkyni na e-mailovú adresu [email protected]. otázky, či má
milostnývzťahsoU.T.,kdeaskýmstrávilanocminulýtýždeňzpiatka nasobotu,akovnímaskutočnosť,
že študenti na škole si povrávajú, že jej U. T. pomohol ku stoličke dekanky, či trávi so U. T. veľa času
a čím ju zaujal.

Z článkov z rokov 2001-2014, predloženého žalovaným, súd zistil, že na verejne prístupných
internetových stránkach boli publikované články, v ktorých bola spomínaná žalobkyňa, a to dňa 28. 2.
2011 v Trnavských novinách v článku „Na Áčku a Béčku študentom záleží“, dňa 22. 1. 2011 v 24.hod.sk
v článku: „V UCM bude učiť pedagógov mediálnu výchovu“, dňa 22. 5. 2012 v časopise Šarm „Dieťa sme

chceli“, dňa 7. 9. 2009 v sme.sk v článku „Dve kolá pred koncom súťaže má majstrovský titul istý“, dňa
10. 2. 2012 na A..O..U. v článku „T.I. muž: Tajný pomer s touto ženou ... Je na starších!“, dňa 14. 2. 2012
na A..O..U. v článku „T.I. milenka: Jedno manželstvo už rozbila“, dňa 21. 4. 2012 na A..S..U. v článku
„U.G. T. a J. L.“, dňa 22. 4. 2012 na A..S..U. v článku „Rýchla svadba T.: Čo na to hovorí exmanželka
W.?“, dňa 28. 3. 2012 na A..A..U. v článku „Najmodernejšie HD štúdio majú trnavskí študenti“, dňa 4. 1.

2013 na A..S..U. v článku „T. mladá manželka: Odhalila sa pre univerzitu!“, dňa 15. 11. 2011 na A..O..U. v
článku „Fakulta hľadá spásu“, dňa 5. 4. 2012 na A..S..U. v článku „Reči o tehotenstve T. milenky: Bruško
ako dôkaz?!“, dňa 13. 12. 2014 na A..S..U. v článku „U. T. je po štvrtý raz otcom: Psychológ varuje pred
problémami!“, dňa 13. 2. 2012 na A..O..U. v článku „T.I. sexi milenka: Tieto bujné prsia ho dostali!“.

Dňa 28. 6. 2011 bol na 24.hod.sk zverejnený článok „Prvý akademický golfový turnaj pozná víťazov“,
dňa 23. 6. 2011 na aktuality.sk článok „Univerzity: Namiesto indexov dostanú do rúk golfové palice“.
Taktiež boli zverejnené fotografie z uvedeného golfového turnaja, vrátane fotografií žalobkyne.

Dňa 9. 5. 2012 bol uverejnený článok v časopise Plus 7 dní s názvom „Bez zášti“, ktorý bol rozhovorom

s W. T.. Okrem iného W. T. v rozhovore na otázku, či nemala pocit, že ľudí, ktorí ju pred časom nafotili
v aute s T. R. na ňu mohla poslať vtedy ešte len milenka jej manžela uviedla: To neviem, ale tvrdia,
že všetko sa spustilo po tom, čo ma nafotili minulý rok na parkovisku. Popri tom môj exmanžel mal
mimomanželský vzťah už 2 roky predtým. Tak neviem, či to spustilo to, že dotyčná sa hneď rozviedla,
vzápätí otehotnela, my sme sa rozviedli a oni zosobášili.“

Svedok J.. U. T., manžel žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že univerzita
usporiadala tradičný vysokoškolský golfový turnaj v Piešťanoch, na ktorom sa zúčastnil. Bol fotený
z veľkej vzdialenosti a na základe uvedených fotografií sa začala vytvárať kauza, z ktorej malo byť
zrejmé, že z pomsty za úlet jeho vtedajšej manželky strávil noc s mladou dekankou. V čase publikovania

článkov bola žalobkyňa dekankou Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda
v Trnave, on bol vedúcim katedry masmediálnej komunikácie. V čase uverejnenia článkov bol jeho
vzťah so žalobkyňou kolegiálny a priateľský. Priateľský vzťah mal s väčšinou kolegov, ale doma sa
nenavštevovali. Stretávali sa so žalobkyňou mimo pracoviska na konferenciách, pri tímbildingovýchaktivitách. Jeho vzťah so žalobkyňou bol kamarátsky. Golfový turnaj bol celoslovenský, za účasti aj iných
vysokých škôl. Na turnaji bolo približne 50 účastníkov. V golfovom areáli prebiehala aj ochutnávka vína,
preto auto nechal v areáli. Služobné auto univerzity rozvážalo jednotlivé osoby, preto sa nechal odviezť,

keďže mal ešte povinnosti v jazdeckom areáli, ktorý prevádzkuje. Na druhý deň ho priviezol kamarát
svojím autom. V služobnom aute pri odvoze sedela aj žalobkyňa, dvaja ďalší ľudia a šofér. Žalobkyňu
vysadili v centre Piešťan, pred hotelom Magnólia. Jeho od hotela bral svojím autom jeho kamarát. Ráno
ho jeho kamarát vyzdvihol a odviezol pred golfový areál, je možné, že prišli spolu so žalobkyňou pred
golfový areál, že ju vyzdvihli pred hotelom. So žalobkyňou sa videli možno pri otvorení golfového turnaja,

určite si nevenovali zvýšenú pozornosť. Noc po golfovom turnaji so žalobkyňou nestrávil. Manželstvo
so žalobkyňou uzavreli v apríli 2012. Približne na jeseň 2011 ho žalobkyňa požiadala, či by jej nevedel
poradiť právnika, veci spolu konzultovali a prerástlo to do vzťahu. Intímny charakter ich vzťah nadobudol
na jeseň 2011. S W. T. sa rozviedol v januári 2012.

Svedok W. X., autor článkov a zamestnanec žalovaného, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol,

že pár týždňov pred publikovaním článkov prebehla aféra okolo W. T., ktorá bola zverejnená v
konkurenčných médiách. Preto bolo pre nich a pre ľudí zaujímavé zaujať aj informácie ohľadne ľudí s
ňou spätých. Následne potom zverejnili ako trávi čas jej manžel. U. T. nafotili so žalobkyňou na akcii, kde
spolu trávili čas, nebolo to priamo v priestoroch, kde sa podujatie konalo. Na akciu boli oficiálne pozvaní
ako redakcia, akcie sa nezúčastnili. Fotky vznikli mimo priestorov golfového areálu, na príjazdovej

komunikácii. Vychádzali z toho, že U. T. so žalobkyňou nasadali do spoločného auta. Pokiaľ uviedol v
článku, že trávia čas spolu aj mimo golfového ihriska, vychádzali z toho, že spolu odišli a spolu prišli. Mali
informáciu z fakulty, že U. T. so žalobkyňou majú k sebe blízko. Potom žalobkyni telefonoval, povedala
mu, aby jej otázky poslal e-mailom, čo aj urobil. Žalobkyňa na to nereagovala. Nevedel sa vyjadriť k
tomu, v akom kontexte bolo myslené, že žalobkyňu a U. T. nespojuje len šport, možno to bolo myslené

tak, že spolu pôsobia na jednej fakulte. Nepamätá si, či si U. T. sadol na zadné sedadlo. Možný rozhovor
vo fotografii nebol myslený ako reálny rozhovor medzi U. T. a žalobkyňou. Mali za to, že keď odišli z
akcie spolu, aj prišli na ňu spolu, tak trávili čas spolu. Nevedel sa vyjadriť, kto kde strávil čas počas noci,
nakoľko pri tom neboli. V čase zverejnenia článku sa so žalobkyňou a U. T. osobne nepoznal. V článku
uviedol, že U. T. venoval mimoriadnu pozornosť žalobkyni na základe toho, že spolu odišli a spolu prišli.

Z toho usúdili, že trávili čas spolu aj mimo golfového ihriska. Nevedel uviesť, či v aute bol aj niekto ďalší,
ani koľkí sa ráno vracali. Zverejnený materiál spĺňal znaky spravodajstva. Podnet na napísanie článku
vyšiel z externého prostredia, dostali informáciu mimo redakcie. Žalobkyňu a U. T. nemohli osloviť na
mieste, nakoľko ešte nemali fotografie. Ak by sa ich boli najskôr spýtali na otázky, nemali by možnosť
vyhotoviť fotografie. Čakali v aute, kým žalobkyňa so U. T. prídu a potom urobili fotografie. V aute čakali

vyslovene na nich.

Svedok Y. P., autor zverejnených fotografií a zamestnanec žalovaného, pri výsluchu na súdnom
pojednávaní uviedol, že prácu dostával podľa zadania redaktora. Ozval sa mu W. X., že idú robiť
reportáž, že sa jedná o U. T.. Išli do Piešťan na golfový turnaj. Čakali na situáciu, ktorú vyhodnotil

redaktor. W. X. mu povedal, že U. T. má nejaký vzťah. Potom čakali, či budú mať nejaký materiál, a
to pred areálom golfového klubu v aute. Čakali tam skoro celý deň. Fotky vznikli neskoro večer v lete.
Videli U. T. so žalobkyňou vychádzať z klubu a nastupovať do vozidla. Nepamätal si, kto nastupoval do
auta. Fotografie boli vyhotovené cez sklo auta.

Svedkyňa L.. V. L., L.., kolegyňa žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že pracuje
na katedre masmediálnej komunikácie od roku 2003. Od roku 2006 pôsobí ako prodekanka pre vedu
a výskum. Žalobkyňa je jej nadriadenou od roku 2010, dovtedy bola ona jej nadriadenou. Majú spolu
veľmi dobrý vzťah ešte od doktorandských čias. Na fakulte majú vo všeobecnosti nadštandardné
vzťahy. Jej vzťah so žalobkyňou je kamarátsky, kolegiálny, stretávajú sa aj mimo plnenia pracovných

povinností, rovnako ako s inými prodekankami. Článok čítala dosť dávno. Článok ju pobúril, nakoľko
so žalobkyňou pracovala a považovala ju za veľmi konštruktívnu kolegyňu. Článok bol, z jej hľadiska,
hrubozrnná lož. Už titulky boli klamlivé. To, čo autor písal, sa nemohlo zakladať na pravde. Videla,
ako žalobkyňa komunikuje, dokonca na akcii sedeli spolu na raute, boli spoluorganizátorky akcie,
približne v rovnakom čase z akcie odchádzali. Žalobkyňa má veľmi korektné vzťahy s ostatnými

kolegami, a to, čo sa podsúvalo verejnosti, nebola pravda. O údajnom vzťahu žalobkyne a U. T. v
čase publikovania článku nemala žiadnu vedomosť. Takúto skutočnosť by si musela všimnúť, nič však
takéto závery neodôvodňovalo, zo žiadnych skutočností nemohla vyvodiť záver, že medzi žalobkyňou
a U. T. je iný ako kolegiálny vzťah. O vzťahu žalobkyne a U. T. sa šuškalo až po zverejnení článku,dovtedy žiadne šuškanie o ich údajnom vzťahu nepočula. Žalobkyňa bola vnímaná ako veľmi pracovitá
a zodpovedná osoba, vo vzťahu ku študentom veľmi nekompromisná, mala renomé veľmi dobrej
pedagogičky a veľmi dobrej profesionálky vo vedecko-výskumnej činnosti. Jej rodinný život neriešila,

rovnako tak ani jej kolegovia, nakoľko vzťah fungoval. Na jednej porade žalobkyňa hovorila, že má
nejaké problémy a že bude s deťmi bývať v pridelenom byte. To bolo už po zverejnení článku. V
rámci vyučovania zachytila, že študenti riešia problém L.-T. nežiaducim spôsobom, medzi študentmi
boli šuškanice, ktoré mali znevažujúci charakter, ešte horšia bola diskusia na sociálnych sieťach, kde
sa šírili negatívne a znevažujúce komentáre. Vzťah medzi kolegami sa v dôsledku uverejnenia článku

trochu pošramotil, začalo sa ukazovať prstom, viac sa skloňovalo L. a T. ako to, že je to odborníčka a
že má zásluhy. Do roku 2010 boli veľmi úspešná fakulta v získavaní vedeceko-výskumných projektov
v rámci Európskeho sociálneho fondu, ale aj ďalších projektov. Po zlome v roku 2011 sa aj pokúšali
získať ďalšie projekty, avšak už neboli takí úspešní. Pri jednom zo stretnutí, kde sa zúčastnila ako členka
komisie pri Ministerstve školstva, cítila úškrny ostatných kolegov a bolo jej to veľmi nepríjemné. Zažila
aj šuškandy zo strany kolegov. Napriek tomu, že vzťahy na pracovisku sú dobré po oficiálnej stránke,

zmenila sa úroveň neverbálnych vzťahov, nakoľko tam viazne určitá pochybnosť. Na golfovom turnaji si
nevšimla, že by U. T. venoval zvýšenú pozornosť žalobkyni. Bola zabezpečená kyvadlová doprava, ona
odchádzala približne o 20.00 hod., krátko pred ňou žalobkyňa. Na jednej z porád jej žalobkyňa naznačila,
že atmosféra na prednáške bola medzi študentmi veľmi nepríjemná a musela požiadať o pomoc svoju
doktorandku. Hoci nič nezmenili na kvalite projektov, pri vyhodnocovaní im nevyčítali chyby projektov,

bolo však zrejmé, že sa jedná o subjektívny prístup. Skutočnosť, že žalobkyňa má vzťah so U. T., zistila
v januári, resp. februári alebo v marci 2012, kedy im to oznámila žalobkyňa na porade. Článok bol pre
ňu veľkým šokom a považovala ho za absolútne absurdný. Pripustila, že k oznámeniu vzťahu so U. T.
mohlo dôjsť aj v decembri 2011. Možno boli nejaké indície aj na jeseň, ona ich však potvrdiť nevie.

Svedkyňa H. H., priateľka žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že je sesternica
bývalého manžela žalobkyne a v roku 2011 sa so žalobkyňou stretávali denno-denne, boli najlepšími
kamarátkami. O článku sa dozvedela od ľudí v meste. Článok bol šok, nakoľko v tom období bolo
manželstvo žalobkyne plne funkčné. Vo vzťahu žalobkyne a jej vtedajšieho manžela nebadala žiadne
problémy, oni nikdy neriešili svoje problémy na verejnosti. Žalobkyňa mala veľmi dobrú povesť, ona ju

bralaakostmeľovačarodiny.Popublikovaníčlánkusisožalobkyňoutelefonovali,stretlisa.Žalobkyňajej
povedala, že je to jej kolega a nemala dôvod jej neveriť. Ľudia, čo chodili do reštaurácie, sa vtedajšiemu
manželovi žalobkyne vysmievali, že je paroháč, prestali chodiť do kaviarne, reštaurácie. Malo to vplyv na
celú rodinu, žalobkyňa po rozvode manželstva odišla a už nemajú také intenzívne vzťahy. Zverejnenie
článku zasiahlo aj mamu žalobkyne, ktorú osobne pozná. Mama žalobkyne sa veľmi trápila, plakala,

oslovovali ju ľudia na ulici, či je to pravda. Má vedomosť, že vtedajšiemu manželovi žalobkyne bolo v
banke povedané, že sú nedôveryhodní a neposkytli im úver. O vzťahu žalobkyne a U. T. sa dozvedela
po rozvode manželstva žalobkyne, niekedy v roku 2012, povedala jej to žalobkyňa.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7P/30/2011, v právnej veci

navrhovateľa Y. L. proti odporkyni L.. J. L., L.., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, mal súd preukázané, že návrh na rozvod
manželstva bol podaný dňa 14. 9. 2011. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo bolo absolútne
harmonické až do novembra roku 2009, kedy došlo k narušeniu manželských vzťahov. Odporkyňa
v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 10. 2011 uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod. Manželstvo

bolo v zásade harmonické, pričom na prelome rokov 2009/2010 došlo k niekoľkým okolnostiam, ktoré
závažným spôsobom narušili vzťah manželov, došlo k vážnemu narušeniu vzájomnej dôvery a zásad
etiky, morálky. Manželstvo žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 27. 10. 2011, č. k. 7P/30/2014-45.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy

sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými

záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 19 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe výsledkov vykonaného dokazovania
súd podanej žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá jej mala
vzniknúť v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného do jej práv na ochranu osobnosti (súkromia,

mena, cti, povesti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti ako aj zverejnenia obrazovej snímky bez jej
súhlasu). K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne malo dôjsť zverejnením článkov
právneho predchodcu žalobcu (SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o.) v denníku Plus JEDEN DEŇ a na
internetovej stránke A..L..U., ktorých vydavateľom resp. prevádzkovateľom bol právny predchodca
žalovaného. Medzi účastníkmi nebola sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného ako právneho

nástupcu obchodnej spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o., ktorý bol vydavateľom denníka
Plus JEDEN DEŇ a prevádzkovateľom internetovej stránky A..L..U.. Medzi účastníkmi nebolo sporné
zverejnenie predmetných článkov v denníku a na internetovej stránke dňa 1. 7. 2011 a dňa 2. 7. 2011.
Sporným bola existencia neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, postavenie
žalobkyne ako osoby verejného záujmu a dôvodnosť a výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti
je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv a objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu
vyvolať ujmu na právach chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené predpoklady
pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje, ak je zásah
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázanú existenciu neoprávneného zásahu právneho predchodcu žalovaného do práv
žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, ale aj článkom 19 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na uvedených právach žalobkyne.
Zverejnením článkov právneho predchodcu žalovaného boli porušené práva žalobkyne na ochranu
súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti aj na ochranu podobizne. Obsahom práva na ochranu

súkromia je, podľa ustálenej judikatúry, právo fyzickej osoby samostatne rozhodnúť o tom, či a ktoré
údaje z jej súkromia budú sprístupnené ďalším subjektom alebo zverejnené a taktiež právo, aby sa
bránila proti neoprávnenému zásahu v prípade zverejnenia takýchto údajov. Do rámca ochrany v
zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia
fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a

citového života. V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských
alebo priateľských či obdobných vzťahov. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 137/2008). Súd mal preukázané, že zverejnením článkov v denníku a na internetovej
stránke právneho predchodcu žalovaného jednoznačne došlo k porušeniu práva na ochranu súkromia
žalobkyne, nakoľko bez jej súhlasu boli zverejnené informácie týkajúce sa jej súkromia v intímnej sfére,

manželskom a rodinnom živote (údajný mimomanželský vzťah žalobkyne). Ak sa aj žalovaný bránil tým,
že v článkoch nebolo výslovne tvrdené, že žalobkyňa má mimomanželský vzťah so U. T., celkový kontext
a formulácie článkov, doplnené fotografiami a textami vo fotografiách, jednoznačne mali u čitateľov
vyvolať dojem existencie uvedeného vzťahu. Súd mal za to, že bolo potrebné posúdiť celkový charakterčlánkov, nielen jednotlivé skutkové tvrdenia, ale aj nadpisy, fotografie a hodnotiace úsudky, ktoré vo
svojomcelkujednoznačnemaliamuseliubežnéhočitateľaviesťkzáveruoexistenciimimomanželského
vzťahu žalobkyne a U.G. T.. Zverejnením článkov bolo preto zasiahnuté do práva na ochranu súkromia

žalobkyne. Súd mal preukázaný aj neoprávnený zásah právneho predchodcu žalovaného do práva
žalobkyne na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ktorý bol spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu na
uvedených právach. Predmetom ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je aj česť fyzickej
osoby v odborných kruhoch, v ktorých je svojou prácou a činnosťou známa, teda nielen občianska česť
v užšom slova zmysle. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1941/2007,

Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnej cti výlučne proti takému konania, ktoré je objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje
vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je rozhodujúce, či k ujme skutočne došlo, stačí
objektívna spôsobilosť príslušného konania takúto ujmu spôsobiť. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 28Cdo 2099/2002, ústny alebo písomný zásah môže spočívať v rozširovaní
nepravdivých informácií týkajúcich sa osobnosti fyzickej osoby alebo vo zverejňovaní pravdivých

informácií z intímneho a rodinného života fyzickej osoby proti jej vôli, ako aj v nepravdivom obvinení z
nečestného konania, ktoré obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej a objektívnej kritiky.
K porušeniu alebo ohrozeniu práva fyzickej osoby na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
(vážnosti občana vo svojej rodine, susedov, spoluobčanov, na pracovisku u kolegov) teda v zásade
môže dôjsť len nepravdivými tvrdeniami (pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu

osobnosti) resp. pravdivými tvrdeniami, ktoré sú však podané takým spôsobom, že skresľujú pravdu a
pôsobia difamačne. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1224/2004,
o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného v prípadoch, keď pôvodca
skutkových tvrdení zasahujúcich česť resp. dôstojnosť fyzickej osoby preukáže, že tieto tvrdenia sú
pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Výnimkou sú však prípady, v ktorých pôjde o skutočnosti zo súkromného

života, pri ktorých je dôkaz pravdy spravidla vylúčený. Vzhľadom na preukázaný neoprávnený zásah
do súkromia žalobkyne, súd nevykonával v konaní dôkazy, preukazujúce pravdivosť skutkových tvrdení,
uvedených právnym predchodcom žalovaného v predmetných článkoch. Celkový charakter článkov bol
difamačný, jeho cieľom bolo vyvolať u čitateľa zdanie mimomanželského vzťahu žalobkyne a U. T.,
uvedené „smerovanie“ článkov bolo dané už aj samotnými titulkami a podtitulkami (pri ktorých sa síce

pripúšťa istá forma zveličenia), kolážou žalobkyne, ktorej boli prirobené vlasy W. T., vytvorením dvoch
párov nových „kamarátov“ v texte nad nadpisom článku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo 332/2007, difamačné tvrdenie treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a
formulácií, ale podľa celkového vyznenia, s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých
k tvrdeniu došlo. Taktiež mal súd preukázané porušenie práva žalobkyne na ochranu podobizne, ku

ktorému došlo zverejnením jej fotografií, bez jej súhlasu. Skutočnosť, že fotografie boli vyhotovené na
verejne prístupnom mieste, ktorou sa bránil žalovaný, je bez právneho významu. Navyše, žalovaný
zverejnil bez súhlasu žalobkyne aj fotografiu, ktorá nebola vyhotovená na verejne prístupnom mieste
(koláž s vlasmi W. T.). Tvrdenie žalovaného, že zverejnenie fotografií žalobkyne bolo vykonané v súlade
so zákonnými ustanovením § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že sa jednalo o tzv. spravodajskú

licenciu, súd v konaní preukázané nemal. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo 3063/2009, Občiansky zákonník na zabezpečenie verejného záujmu na informácie v prospech
spravodajstva stanovuje zákonnú licenciu na použitie podobizní, obrazových snímok, aj obrazových a
zvukových záznamov a iných prejavov osobnej povahy. V tomto zmysle nie je daná akákoľvek prípadná
zákonná licencia, ktorá by sa týkala zásahov do osobného súkromia vo forme uvádzania skutočností

zo súkromného života. Je tomu tak preto, že skutočnosti týkajúce sa súkromného života sú zásadne
súčasťou osobného súkromia (vnútornej intímnej sféry) a nemôžu preto byť vecou verejného záujmu
(relatívna výnimka je prípustná iba u osôb tzv. verejného záujmu, ale len potiaľ, ak je uvádzanie takýchto
skutočností na verejnosti v priamej súvislosti s činnosťou tejto fyzickej osoby vo verejnom živote -
konkrétne, ak majú význam pre hodnotenie schopností a spôsobilostí vykonávať verejnú činnosť). V

danom prípade súd nemal preukázané, že by zverejnenie informácií zo súkromia žalobkyne resp. jej
podobizní bolo v priamej súvislosti s jej činnosťou vo verejnom živote.
Žalovanývkonanípoukazovalajnaskutočnosť,žežalobkyňaakoosobaverejnéhozáujmubolapovinná
strpieť publikovanie predmetných článkov a ich zverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu do jej
práv podľa § 11 resp. § 12 Občianskeho zákonníka. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,

že žalobkyňa je osobou verejného záujmu, nakoľko v čase zverejnenia predmetných článkov (a aj
doposiaľ), pôsobí ako dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda
v Trnave. Podľa ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
558/2012-49) aj osoba pedagóga, resp. riaditeľa školy, o to viac dekana fakulty, je osobou verejnéhozáujmu. Osoby verejného záujmu musia predpokladať zvýšený záujem verejnosti o ich súkromný život.
V týchto prípadoch je však potrebné určiť hranicu medzi slobodou prejavu a právom verejnosti na
informácie a právom fyzickej osoby na ochranu osobnostných práv tak, aby jedno z uvedených práv

nebolonedôvodnezvýhodnené.PodľanálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky II.ÚS558/2012-49,
konflikt medzi ústavou garantovanou slobodou prejavu a základným právom vyhľadávať a rozširovať
informácie podľa čl. 26 Ústavy a právom na ochranu osobnosti, ktoré je taktiež garantované Ústavou
(najmä čl. 19 Ústavy) je potrebné riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy, pričom všetky
základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva

alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.
V niektorých situáciách musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačné klauzuly, vyjadrené v čl. 26 ods. 4
Ústavy, explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia
zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj
ochrana práv a slobôd iných, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu
osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi iných súkromných osôb alebo
štátu. Súd mal za to, že žalobkyňa nepodlieha verejnému záujmu v rozsahu napr. politikov prípadne tzv.
celebrít. Verejnému záujmu nepochybne podlieha v prípade informovania o výkone jej funkcie dekanky
fakulty. Skutočnosti súkromného charakteru, najmä intímneho a rodinného života, teda aj týkajúce sa
údajného mimomanželského vzťahu žalobkyne, však, podľa právneho názoru súdu, podliehajú právnej

ochrane podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo 2563/2009, je nepochybné, že povolanie pedagóga je spojené s jeho verejným
pôsobením, ktoré je napríklad oproti politikom do značnej miery limitované. Je tiež pravdou, že na
týchto pracovníkov sú kladené zvýšené odborné aj morálne nároky, teda v tomto zmysle podliehajú
kontrole verejnosti, a to najmä tej, ktorá sa s ich prácou stretáva. Na druhej strane však treba zdôrazniť

hranice takéhoto posudzovania, ktoré treba určiť prísnejšie v porovnaní s verejne všeobecne činnými
a známymi osobnosťami (politici, umelci a pod.). Vychádza sa z toho, že až na výnimky bude treba
rešpektovaťsúkromietakejtoosobyvsúladespožiadavkamiobsiahnutýmivčl.7Listinyzákladnýchpráv
a slobôd, najmä pokiaľ ide o ich súkromné vzťahy v rodine. Z uvedených dôvodov preto, napriek tomu,
že žalobkyňa je osobou verejného záujmu, zverejnením článkov právnym predchodcom žalovaného

došlo k zásahu do jej súkromia neprimeraným spôsobom a jednalo sa o neoprávnený zásah do práv
žalobkyne v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť,uvádzanážalovanýmnasvojuobranu,žečlánkysatýkaliaj ďalšíchosôbverejnéhozáujmu,
o ktorých mu prislúchalo právo zverejňovať informácie (U. T., W. T.) je bez významu na právne posúdenie
veci vo vzťahu k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne. Zverejňovanie informácií o iných osobách

resp. zverejňovanie ich podobizní, a to aj v prípade, ak by sa jednalo o osoby verejného záujmu, nemôže
odôvodňovať a legalizovať zverejňovanie informácií resp. podobizní iných osôb.
Súd mal v konaní preukázané, že neoprávnený zásah právneho predchodcu žalovaného bol objektívne
spôsobilý vyvolať ujmu na právach žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zverejnenie článkov právnym predchodcom žalovaného malo dopad v rodinnej aj pracovnej

sfére žalobkyne. Pokiaľ však žalobkyňa tvrdila, že zásahom právneho predchodcu žalovaného jej
bola spôsobená ujma v manželskom živote, uvedené tvrdenie súd v konaní preukázané nemal. Z
pripojeného rozvodového spisu žalobkyne a Y. L. vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi boli rozvrátené
už na prelome rokov 2009/2010, čo zhodne uvádzali obaja manželia, preto nebolo preukázané, že
k ujme v manželskej sfére žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti so zverejnením článkov právnym

predchodcom žalovaného. Súd mal v konaní preukázaný vznik ujmy v rodinnom živote žalobkyne.
Svedkyňa H. H., ktorá je nielen kamarátkou žalobkyne, ale aj pomerne blízkou príbuznou bývalého
manžela žalobkyne, uviedla, že zverejnenie článku malo veľmi negatívny dopad na matku žalobkyne (čo
korešpondovalo aj s tvrdením žalobkyne), ale aj na širšiu rodinu, nakoľko do času publikovania článkov
nemali vedomosť o údajnom vzťahu žalobkyne a U. T., v dôsledku publikovania článkov sa zmenili

postoje k žalobkyni v mieste jej bydliska a po rozvode manželstva žalobkyne došlo k popretŕhaniu
rodinných väzieb. V tejto súvislosti súd opätovne uvádza, že je potrebné posudzovať objektívnu
spôsobilosť zásahu vyvolať ujmu vo sfére osobnostných práv žalobkyne. Je nepochybné, že zverejnenie
informácie o údajnom mimomanželskom vzťahu fyzickej osoby je objektívne spôsobilé vyvolať ujmu
v rodinnom živote. Taktiež mal súd preukázané, že zverejnenie článkov malo vplyv v pracovnej sfére

žalobkyne. Svedkyňa L.. V. L.Á., ktorej výpoveď korešpondovala s tvrdeniami žalobkyne, uviedla, že
po zverejnení článkov najmä študenti medzi sebou komentovali údajný vzťah žalobkyne so U. T.,
veľmi necitlivým spôsobom sa správali ku žalobkyni aj na prednáškach, keď žalobkyňa musela opustiť
prednáškovú miestnosť a využiť pomoc doktoranda. Svedkyňa poukázala aj na zhoršenie vzťahov napracovisku, najmä v neverbálnej komunikácii, bola svedkom „šuškania“ medzi kolegami o údajnom
vzťahu žalobkyne. Uvedené skutočnosti boli nepochybne spôsobilé poškodiť žalobkyňu v jej pracovnom
prostredí ako pedagóga, predstaviteľa fakulty aj vedeckého pracovníka. Navyše, svedkyňa uviedla, že

aždozverejneniapredmetnýchčlánkov,ktorépovažovalazaabsolútnenepravdivé,neboližiadneindície
nasvedčujúce údajnému vzťahu žalobkyne a U. T..
Keďže súd mal preukázanú existenciu neoprávneného zásahu zo strany právneho predchodcu
žalovaného do práva na ochranu osobnosti, ktorý bol spôsobilý vyvolať ujmu v sfére osobnostných práv
žalobkyne ako aj príčinnú súvislosť medzi zásahom a ujmou (keďže mal preukázané, že zverejnenie

článkov právnym predchodcom žalovaného bolo priamou a bezprostrednou príčinou ujmy vo sfére práv
žalobkyne chránených podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), pristúpil následne ku skúmaniu
splneniapredpokladovprepriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazochajejvýšky.Podľaustálenej
judikatúry, podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka je vždy, v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu, existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje
za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by
predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, príp. spoločenskom postavení a pod.)
vnímala aj každá iná fyzická osoba (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/81/2011). Súd mal v konaní preukázané, že vzhľadom na charakter neoprávneného zásahu

právneho predchodcu žalovaného a jeho intenzitu a skutočnosť, že zásah mal závažný dopad v rodinnej
aj pracovnej sfére žalobkyne, nie je postačujúce nepeňažné zadosťučinenie v zmysle zákonného
ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je daný dôvod na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Neoprávneným zásahom právneho predchodcu žalovaného bola v značnej miere
znížená dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti, prihliadajúc najmä k jej dovtedajšiemu

súkromnémuapracovnémuživotu(oktorýchvypovedalisvedkyneH.aL..L.)apostaveniuvzamestnaní
ako pedagogičky, dekanky aj vedeckej pracovníčky. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy v
peniazoch súd prihliadol ku závažnosti nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela žalobkyňa a okolnostiam, za
ktorých k ujme došlo. Neoprávneným zásahom právneho predchodcu žalovaného došlo ku závažnej
ujme v nemajetkovej sfére žalobkyne, ktorá v čase zverejnenia článkov pôsobila ako vysokoškolská

pedagogička a dekanka, teda nielen v práci, ale, minimálne aj vzhľadom na svoje pracovné pôsobenie,
aj v rodinnom prostredí a v mieste bydliska, požívala všeobecnú vážnosť a úctu. Uvedená skutočnosť
vyplynula z výsluchu svedkýň H. a L.. L.. Z výsluchu svedkýň bolo tiež preukázané, že až do zverejnenia
článkov nemali žiadne indície, ktoré by nasvedčovali údajnému mimomanželskému vzťahu žalobkyne.
Zverejnením článkov sa nepochybne zásadným spôsobom zmenilo nazeranie študentov, kolegov, ale aj

širšej rodiny a známych na žalobkyňu, čo vyplynulo z výpovede tak žalobkyne, ako aj svedkyne L.. L..
Súd prihliadol aj ku okolnostiam, za akých došlo k zásahu, a to najmä k tomu, že denník Plus JEDEN
DEŇ je periodikom s celoštátnou pôsobnosťou, s vysokým nákladom a predajom (dňa 1. 7. 2011 predaj
76527 kusov a dňa 2. 7. 2011 predaj 55769 kusov). K zverejneniu článkov došlo aj formou zverejnenia
na internete, kde boli články verejne prístupné širokému okruhu osôb, a to nielen v rámci Slovenskej

republiky, ale aj v zahraničí. Zásah do práv žalobkyne mal teda veľmi širokú publicitu. Súd prihliadol aj
ku okolnostiam, za akých došlo k získaniu fotografií žalobkyne. Právny predchodca žalovaného napriek
tomu, že mal oficiálnu pozvánku na golfový turnaj, turnaja sa nezúčastnil, ale, naopak, dlhotrvajúcim
vyčkávaním pred golfovým areálom „striehol“ na získanie možného materiálu, ktorý mal potvrdzovať
údajný mimomanželský vzťah žalobkyne a U. T.. Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam súd priznal

žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7000 eur, ktorú považoval za primeranú
všetkým vyššie uvedeným kritériám a v zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol.
Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ žalovaný predložil listinné dôkazy - články týkajúce sa žalobkyne
resp. U. T.Á., ktoré sú verejne dostupné ako aj fotografie z predmetného golfového turnaja, boli uvedené
listinné dôkazy bez vplyvu na právne posúdenie veci. Články, v ktorých bola uvádzaná žalobkyňa, sa

týkali činnosti fakulty, resp. boli uverejnené až po zverejnení predmetných článkov žalovaným resp. so
súhlasom žalobkyne.
Súd rozhodol, že ďalšie dôkazy, navrhnuté žalovaným, a to listinný dôkaz - súdny spis v konaní o
rozvod manželstva W. T.I. a U. T. a výsluch svedkyne W. T. nevykoná, keďže nevykonával dokazovanie
pravdivosti tvrdení žalovaného v predmetných článkoch (dôkaz pravdy), na preukázanie ktorých boli

uvedené dôkazy navrhnuté. Vykonávanie uvedených dôkazov by preto bolo nadbytočné, v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Zistený skutkový stav súdu umožňoval rozhodnúť vo veci.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo akrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že žalobkyni priznal ich plnú náhradu, nakoľko v konaní bola úspešná pokiaľ ide o priznanie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a hoci bola v konaní úspešná len čiastočne pokiaľ ide o

výšku priznaného plnenia, uvedená závisela od úvahy súdu. Súd preto priznal žalobkyni náhradu trov
konania predstavujúcich súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1056 eura a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1547,82 eura podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 6.
2013 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd, vykonané
v roku 2011 (nakoľko, podľa § 20c citovanej vyhlášky v znení účinnom od 1. 7. 2013, za úkony právnych

služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do
30. júna 2013), a to tarifnú odmenu vo výške 81,33 eura za 1 úkon právnej služby, keďže súd nemohol
rozhodnúť nad nárok uplatnený žalobkyňou (§ 10 ods. 8 v spojení s § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/,
b/ citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2011 po 7,41 eura (§
16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty 20 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j.

zo sumy 177,48 eura, čo činí 35,50 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) a podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom od 1. 7. 2013 za tri úkony právnej služby - účasť na súdnych pojednávaniach
dňa 19. 10. 2015, 21. 12. 2015 a 8. 2. 2016, a to tarifnú odmenu vo výške 81,33 eura za 1 úkon právnej
služby, keďže súd nemohol rozhodnúť nad nárok uplatnený žalobkyňou (§ 10 ods. 8 v spojení s § 10

ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným
v roku 2015 po 8,39 eura a k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2016 vo výške 8,58 eura (§
16 ods. 3 citovanej vyhlášky), náhradu za stratu času za účasť na súdnych pojednávaniach dňa 21.
12. 2015 a dňa 8. 2. 2016 v rozsahu 13 polhodín po 13,98 eura za polhodinu a za 13 polhodín po
14,30 eura za polhodinu, t. j. spolu 367,64 eura (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky), náhradu cestovných

výdavkov v sume 475,38 eura, keďže súd nemohol rozhodnúť nad uplatnený nárok, za účasť na súdnom
pojednávaní dňa 19. 10. 2015 na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť, spolu 570 km, pri použití
osobného motorového vozidla advokáta žalobkyne (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v
spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to
základnú náhradu 0,183 eura x 570 km, t. j. 104,31 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 570

kmx9,5/100km(spotreba)x1,067eura/l(cenapaliva),t.j. 57,78eura,zaúčasťnasúdnompojednávaní
dňa 21. 12. 2015 na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť, spolu 570 km, pri použití osobného
motorového vozidla advokáta žalobkyne (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení s §
7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú
náhradu 0,183 eura x 570 km, t. j. 104,31 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 570 km x

9,5/100 km (spotreba) x 0,994 eura/l (cena paliva), t. j. 53,83 eura, za účasť na súdnom pojednávaní dňa
8. 2. 2016 na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť, spolu 570 km, pri použití osobného motorového
vozidla advokáta žalobkyne (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení s § 7 zákona
číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu
0,183 eura x 570 km, t. j. 104,31 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 570 km x 9,5/100 km

(spotreba)x0,942eura/l(cenapaliva),t.j. 51,01euraadaňzpridanejhodnotyvovýške20%zpriznanej
tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného, t. j. zo sumy 1112,37
eura, čo činí 222,47 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Súd nepriznal žalobkyni náhradu za stratu
času za účasť na súdnom pojednávaní dňa 19. 10. 2015, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola
vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta. Advokátsky

koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej
cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle
§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty
advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata
času nevzniká. Nakoľko žalobkyňa bol v konaní zastúpená advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalobkyne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.