Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220256
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814220256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a
sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného W.,
práv. zastúpeného I., proti povinnému I., pre vymoženie 4.277,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/4140/2014-19 zo dňa 16. decembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a proti výroku II. odvolanie oprávneného
o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. súdnemu
exekútorovi C.. K. V., Exekútorský úrad so sídlom S., priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti
oprávnenému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo

dňa 03.11.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3Zm 806/2013-10 zo dňa 20.01.2014.
Povereniepresúdnehoexekútora C..K.V.bolosúdomudelenédňa26.11.2014.Súdnyexekútor doručil
súdu dňa 08.02.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 39
ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a § 196, § 199, § 200 ods. 1,

5, § 203 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 Exekučného poriadku. Z doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril dňa 22.08.2007 s právnym predchodcom oprávneného - so
spoločnosťou D., IČO: XX XXX XXX. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretú s povinným zo dňa 22.08.2007 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako
dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmenky vystavenej dňa 22.08.2007
vyplýva, že povinný bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta - právneho predchodcu
oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy o
úvere. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Z pripojených listín vyplýva, že
vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v

návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej
zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je
podkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní, vktoromsauplatňovalnárokzozmenky.
Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 3Zm 806/2013-10 zo dňa 20.01.2014. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu

vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii. V posudzovanej vecioprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s
poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie
exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. V zmysle ust. § 203 ods.

1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v
ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,

pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel oprávnený predpokladať, že súdnemu
exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v ktorom má
za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Oprávnený uvádza, že zmenkový

súd OS BA v konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu postupoval plne v súlade s vtedy
platnými ustanoveniami O.s.p. Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený splnil zákonnú
povinnosť, ktorá mu vyplývala z Exekučného poriadku. Poukazuje na to, aby bol v predmetnej veci
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie by musel mať nepochybne preukázané, že
v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vysloveným

právnym názorom súdu prvej inštancie by malo za následok, že každé exekučné konanie vedené na
základe exekučného titulu podkladom, ktorého bol zmenka, a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na
základe predloženej zmenky, by muselo byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o
pokračovaní exekúcie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.10.2014 doručeným súdnemu exekútori
C.. K. V., so sídlom v P. dňa 03.11.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
4.291,83 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.01.2014, č. k. 3Zm 806/2013-10, ktorý

nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa19.08.2014.Povereniebolosúdnemuexekútorovivydané
dňa26.11.2014.Spoukazomna§39ods.4Exekučnéhoporiadkuoprávnenýdoplnilnávrhnavykonanie
exekúcie.Nakoľkovšakoprávnenýnepreukázal,ženiejedanýdôvodnazastavenieexekúciepodľa§57
ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku,súdprvejinštancievychádzalzprezumpciedôvodunazastavenie
exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku zastavil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou
osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu

súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. Rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní

exekúcie.

10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č. k. 3Zm
806/2013-10, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol prvoinštančný
súd, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podanínávrhunavykonanieexekúcienáležitostipodľa§39ods.4povinnosť,podľaktorejmáoprávnený
povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

11. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z

doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe
oprávneným predloženej blankozmenky, ktorú vystavil povinný v prospech právneho predchodcu
oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2007. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za
následok pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.

12.Napodkladeoznačenýchapredložených skutočnostíadôkazovvznikáexekučnémusúdupovinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Na základe dôkazov predložených
oprávneným dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný

exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ktorú konajúci súd ani nemal k dispozícii, a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa §
57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne
potvrdil.

14. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania
účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.

odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.

1 Exekučného poriadku).

15. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa § 357 písm. m) CSP.

17. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia

štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

18. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v
časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o

nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).