Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205458
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116205458.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v
právnej veci navrhovateľky: Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J., zastúpená splnomocneným
zástupcom: JUDr. Eduard Šoška, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie: D. Dlabača 21, 010
01 Žilina, proti manželovi: O., nar. XX.XX.XXXX., bytom A. zastúpeného splnomocneným zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072,

o manželskom výživnom, takto

r o z h o d o l :

Manžel j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 01.03.2016 sumou vo výške 80,-
Eur mesačne, od 01.12.2016 sumou vo výške 120,-Eur mesačne vždy do 20-tého dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške 720,-Eur súd p o v o ľ u j e
manželovi splácať v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc
prvou splátkou výživného splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, až do úplného

zaplatenia s tým, že omeškanie splnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016, navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal
manžela platiť jej výživné počnúc dňom 01.03.2016 v sume 650,-Eur mesačne, splatných vždy do 10-
tého dňa v mesiaci vopred, titulom manželského výživného. Z rozhodnutých skutočností uvedených

v návrhu navrhovateľka predovšetkým poukázala, že manželstvo medzi účastníkmi konania, ktoré
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v E., naďalej trvá. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: L..
Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra G.Z.. Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej
dovolenke, osobne sa stará o maloletú dcéru, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti na základe
súdom schválenej rodičovskej dohody, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/368/2015
zo dňa 11.01.2016 právoplatného a vykonateľného dňa 03.02.2016. Zdravotný stav maloletej dcéry
si vyžaduje zvýšenú celodennú starostlivosť, ktorá spočíva na matke, u maloletej ide o stav trvalý

bez reálnej šance na úpravu, ktorý invalidizuje maloletú na celý život. Mesačný príjem navrhovateľky
pozostáva iba z rodičovského príspevku, ktorý poberá od 01.02.2015 a predstavuje sumu 203,20 Eur,
z rodinných prídavkov na dcéru, ktoré poberá od 01.08.2014 v sume 23,52 Eur. Manžel na výživu
maloletej má platiť výživné vo výške 300,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015. Navrhovateľka
býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, z rodičovského príspevku im nie je schopná prispievať
na bývanie a náklady spojené s bývaním a ostatnú nevyhnutnú pomoc, ktorú jej poskytujú pri

zabezpečovaní zdravotnej a rehabilitačnej starostlivosti maloletej dcére (najmä výdavky na pohonné
hmoty, pobyt navrhovateľky s maloletou dcérou v nemocniciach a rehabilitačných zariadeniach). S
maloletou dcérou pravidelne navštevuje zdravotnícke a rehabilitačné zariadenia za účelom skvalitneniazdravia a života maloletej v Bratislave, v Piešťanoch, v Dunajskej Lužnej, Ružomberku, Košiciach, v
Prahe. Zo zdravotným stavom maloletej sú spojené zvýšené náklady súvisiace s častou hospitalizáciou,
liečbou - lieky, rehabilitačných pobytov a pomôcok. Manžel jej nedáva okrem výživného na maloletú

žiadne peniaze. Neplatí ani splátky na úver, ktoré musí platiť navrhovateľka. Okrem úveru vo výške 300,-
Eur mesačne, sú to výdavky spojené so stravou, hygienou, kúpou šatstva, obuvi, telefónu, s internetom
i ostatnými jej životnými potrebami, na ktoré jej nezostávajú finančné prostriedky, bez pomoci svojich
rodičov by to nezvládla. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti 20.12.2014, v súčasnosti
je zamestnaný v spoločnosti CONSULTING & CONTROL OF WELDING, s.r.o., a podľa vedomosti

navrhovateľky jeho čistý príjem sa pohybuje vo výške približne 900,-Eur. V právnej argumentácií
odkazuje predovšetkým na Zákon o rodine, ustanovenia §-u 18 ods. 1, §-u 19 a časti upravujúcej
manželské výživné. Navrhovateľka mala snahu sa s manželom dohodnúť o financovaní všetkých
povinností, ako aj jej nákladov na živobytie, manžel akúkoľvek dohodu odmietol. Takéto správanie
manžela označila za nezodpovedné, nielen voči nej, ale aj maloletému dieťaťu, neplnením povinnosti
manžela je ohrozená jej výživa a základné životné potreby. Jej životná úroveň je nižšia, než životná

úroveň manžela, keďže sa osobne stará o maloletú, ťažko postihnutú dcéru a nemôže sa ani zamestnať.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka označila ako dôkazy: sobášny list účastníkov konania,
rodný list maloletej G., lekárske správy DFN Košice zo dňa XX.XX.XXXX, prepúšťaciu správu DFN
Košice, oddelenie detskej chirurgie zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie z Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX, navrhla ďalej vypočuť svedka M. - otca navrhovateľky, pripojiť spis

Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/368/2015, vypočuť účastníkov konania. Pripojila potvrdenie o príjme
odporcu vystavené zamestnávateľom dňa 05.01.2016.

2. Manžel ako osoba, ktorá je zo zákona povinná poskytovať svojej manželke výživné, sa k
predmetnému návrhu vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu a toto vyjadrenie doručil súdu

dňa 01.04.2016. Návrh navrhovateľky označil za formálny a účelový. Potvrdil, že nežijú v spoločnej
domácnosti od 20.12.2014. Poukázal na rozpory, ktoré vznikli medzi ním a rodičmi manželky v priebehu
spoločného bývania z dôvodu ich zasahovania do jeho rodičovských práv v súvislosti so starostlivosťou
o zdravotne postihnutú maloletú dcéru. Dávali mu najavo, že v ich byte je nežiaduci, ich negatívny postoj
vyústil dňa XX.XX.XXXX., keď si pred vchodovými dverami do bytu našiel zbalené veci. Dočasne sa

ubytoval u rodičov, v záujme manželského spolužitia v marci XXXX zabezpečil kompletne zariadený
nájomný byt na P., kde sa na jeho naliehanie presťahovala manželka s maloletou dcérou. Po upozornení
matky manželky, aby nepokračovali v zasahovaní do ich rodinného života, a preto, aby ich radšej
nenavštevovali, manželka reagovala tak, že opustila aj s dieťaťom spoločnú domácnosť. Odsťahovala
sa späť k svojim rodičom, kde býva doteraz. Od toho času nežijú spolu, nestretávajú sa, ich spoločná

komunikácia sa týka len maloletej dcéry. K argumentu manželky - zvýšené náklady v súvislosti so
zdravotným stavom maloletej dcéry uviedol, že zvýšené náklady súvisiace s jej zdravotným stavom
boli premietnuté do výšky výživného. Dodal, že je kedykoľvek ochotný podieľať sa na zabezpečovaní
potrebnej zdravotnej starostlivosti a inej formy pomoci mimo rámca určeného výživného. Zdôraznil, že
15 mesiacov navrhovateľka nemieni obnoviť manželské spolužitie, nakoľko po ekonomickej stránke je

v domácnosti s rodičmi a o jej potreby je postarané. Takéto formálne manželstvo jej zrejme vyhovuje,
inak by s odstupom času požiadala o rozvod manželstva. Namiesto toho účelovo využíva inštitút
výživného manželky a domáha sa z formálneho manželstva, o ktoré sa sama pričinila, výživného od
manžela. Porovnal výšku príjmu manželky, pozostávajúceho z rodičovského príspevku v sume 203,20
Eur, rodinných prídavkov 23,52 Eur, výživné na maloletú dcéru vo výške 300,-Eur, celkom teda 526,72

Eur mesačne s jeho mesačným príjmom vo výške 900,-Eur. Zo svojho príjmu okrem výživného na dcéru
prispieva rodičom na úhradu nákladov bývania a stravovania sumou 200,-Eur mesačne, teda na úhradu
jeho potrieb mu zostáva 400,-Eur. Zárobkové pomery sú pritom manželke známe, aj napriek tomu žiada,
aby bol zaviazaný na plnenie manželského výživného v sume 650,-Eur, ktorá suma spolu s výživným na
dcéru presahuje jeho príjem. Aj z výšky požadovaného výživného poukázal na účelovosť tohto návrhu. V

závere apeloval na morálne zásady, na ktorých je manželstvo založené, pričom manželka porušiac tieto
morálne zásady, žiada o výživné v rozpore so zásadou dobrých mravov. Preto žiadal návrh manželky
zamietnuť.

3. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, žiadala, aby súd prihliadol na postoj

každého z manželov k manželstvu a jeho účasti na zabezpečovaní potrieb rodiny a domácnosti. Manžel
manželke v ničom nepomáha, neprispieva jej na živobytie a ostatné nevyhnutné výdavky, v dôsledku
toho je jej životná úroveň nižšia. Výživné na maloletú dcéru platí pod hrozbou exekúcie, dokonca
podmienil platenie výživného odovzdaním osobného motorového vozidla. Primerane uviedla výdavky,ktoré predstavujú náklady na stravu v sume 150,-Eur mesačne, na bývanie 50,-Eur mesačne, na
hygienu 25,-Eur mesačne, výdavky spojené s výživovými doplnkami a liekmi (vitamíny, masť proti
bolesti chrbtice a končatín (20,-Eur mesačne), lekársku starostlivosť 30,-Eur mesačne, pre ťažkosti s

chrbticou jej lekár odporučil kúpeľnú liečbu, pri starostlivosti o dieťa zdôraznila nárok na vyššiu mieru
regenerácie. Ďalšie náklady tvoria náklady na telefón v sume od 20,- do 70,-Eur mesačne, internet 5,-
Eur mesačne, komunálny odpad približne 24,-Eur ročne, daň z nehnuteľnosti v Hričovskom Podhradí
približne 20,-Eur ročne. Okrem toho výlučné navrhovateľka spláca mesačné splátky na hypotekárny a
stavebný úver v mesačnej splátke 205,-Eur na hypotekárny úver a 91,-Eur mesačne na stavebný úver.

Navrhovateľka podnikla aj právne kroky v súvislosti s uplatnením náhrady škody na zdraví jej maloletej
dcéry a na zaobstaranie znaleckého posudku zaplatila 2.330,64 Eur. Iné výdavky, ktoré má každá
žena v jej veku /napr. kaderník, kozmetika, ošatenie, obuv/ úplne minimalizuje alebo ich vylúčila. Je
zrejmé, že navrhovateľka je nutná si požičiavať od svojej rodiny, poukázala, že manžel je v ekonomicky
aktívnom veku, okrem príjmu, si privyrába predajom veci s poukazom na internetový portál bazos.sk.
Má teda úplne iné možnosti, ako aj hmotnú a kultúrnu úroveň ako navrhovateľka. Na preukázanie

tvrdených skutočností predložila listinné dôkazné prostriedky: ponuku z internetovej stránky bazos.sk.,
na predaj domáce pálenice, na plyn elektrický šporák a podobne a predaj osobného motorového vozidla
Škoda Fábia (ktoré užívala navrhovateľka), upovedomenie o začatí exekúcie na výživné pre maloleté
dieťa, potvrdenie znalca o zaplatení nákladov so znaleckým posudkom zo dňa 31.03.2016, výpis z účtu
stavebného sporenia za rok 2015, potvrdenie ČSOB zo dňa 16.03.2016 o splácaní hypotekárneho úveru

z osobného účtu navrhovateľky, oznámenie banky zo dňa 18.02.2011 o výške splátky hypotekárneho
úveru, faktúru za služby mobilnej siete za mesiace 3 a 4/2016, lekársku správu na meno navrhovateľky
zo dňa 16.05.2016, potvrdzujúcu dlhodobé ťažkosti s chrbticou, potvrdenia AZ car o jednotlivých
nákladov spojených s opravou osobného motorového vozidla, ktoré nakoniec odovzdala manželovi.

4. Splnomocnený zástupca manžela na pojednávaní poukázal hlavne na neúmernú nadsadenú sumu,
ktorú požaduje manželka ako manželské výživné s poukazom na výšku príjmov oboch manželov,
poukázal predovšetkým, že životná úroveň obidvoch manželov nie je rozdielna, na podivuhodné
okolnosti, že navrhovateľka zo svojho deklarovaného príjmu stačí uhrádzať aj splátky úveru, teda nie je
tosozabezpečenímhmotnýchakultúrnychpotriebmanželkytakédramatickéakoprezentovala.Osobné

motorové vozidlo potreboval manžel ako súkromný podnikateľ, ktorý nemôže efektívne vykonávať
živnosť bez existencie motorového vozidla, pričom otec navrhovateľky má dve osobné motorové vozidlá,
takže nie je odkázaná ísť s dieťaťom peši alebo taxíkom. Okrem toho otec je ochotný poskytnúť toto
motorové vozidlo kedykoľvek k odvozu. Nie je pravdou, že by sa nezaujímal o dieťa. Pokiaľ spolu žili,
aktívne sa zaujímal o jeho zdravotný stav. Z dôvodu hmotnej a finančnej núdze ponúkol na odpredaj

svoje osobné veci, opotrebované ako mobilný telefón a iné veci, aby získal nejaké peniaze, teda nie zo
zárobkových dôvodov, ale z existenčných dôvodov ponúkal takéto veci na odpredaj. Sú toho názoru, že
o navrhovateľku je u rodičov dokonale postarané a z dôvodov, že opustila spoločnú domácnosť, odmieta
obnoviť manželské spolužitie, považujú tento návrh za účelový.

5. Súd vypočul oboch manželov, ako aj svedka pána M. a z ich výpovede zistil nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosť, že jej rodiča vyhodili manžela z bytu, nasledujúci
rokasivapríli2015začalibývaťspolusmanželomvprenajatombyte,manželovivadilavbyteprítomnosť
jej rodičov, na ich návštevu v byte si mala pýtať povolenie, preto z tohto bytu odišla, takto bývali spolu
asi 4 dni. Manžel v tomto byte býval ešte asi 2 - 3 mesiace, počas tohto obdobia za ním chodila a

udržiavala s ním kontakt. Potom sa vrátil bývať k svojim rodičom. Ďalší problém bol v tom, že manžel
sa na dieťa nemohol ani len pozrieť a nechcel s nimi chodiť ani len von. Snažila sa o niekoľko stretnutí
medzi manželom a dieťaťom, avšak nechcel si vytvárať s dieťaťom žiadny citový vzťah, dokonca roku
2015 sa stretávali, v čase, keď boli jeho rodiča na dovolenke, bola spolu s manželom. Od januára 2016
bola 6-krát hospitalizovaná s dcérkou. Aj keď manželovi volala, neprišiel za nimi ani raz. Hypotekárnym

úverom, ktorý spláca, bola financovaná kúpa nehnuteľnosti rodinného domu v I.. Mesačná splátka tejto
hypotéky je 205,-Eur mesačne a k tomu ešte spláca aj stavebný úver vo výške 91,-Eur mesačne. Na
tieto splátky jej požičiava rodina. Z úradu práce sociálnych vecí a rodiny má príspevok na benzín vo
výške 36,-Eur mesačne asi od apríla 2016, iné príspevky nepoberá. Verila, že sa manžel spamätá, vráti
sa k rodine, bude sa o ňu starať, ale manžel povedal na to len striktné „nie“.

6. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že už samotné výživné na maloletú je pre neho likvidačné,
všetko začalo asi polroka po narodení, keď bol vyhostený z bývania manželkinými rodičmi. Pokiaľ býval
spolu s manželkou a dieťaťom vyvíjal maximálne úsilie pre nich, snažil sa im pomôcť, takúto snahuvyvíjal aj pokiaľ sa už presťahoval k svojim rodičom. Táto pomoc sa neodrážala ani u manželky, ani
u jej rodičov. Opätovne poukázal na neprimerané zasahovanie manželkiných rodičov do ich vzťahu.
V decembri 2015 mal ťažký úraz. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že auto, ktoré používala

navrhovateľka, je v jeho výlučnom vlastníctve, spoločným majetkom je rozostavaný rodinný dom, ktorý je
v podielovom spoluvlastníctve, keďže tento nadobudli pred manželstvom. Do 31.12.2015 pracoval ako
zamestnanecvofirmeCONSULTINGCONTROLOFWELDING,s.r.o.,akoobchodný,výrobnýmanažér.
Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2015, začiatkom januára 2016 mal ťažký úraz, má
vysokoškolské vzdelanie strojárskeho zamerania. Od 06.01.2016 je práceneschopný, iný príjem nemal,

má pôžičku u brata, ktorému ju spláca po 100,-Eur mesačne. Potvrdil, že niekedy býva u priateľky,
niekedy býva u rodičov. Predložil potvrdenie o výške poberaných nemocenských dávok. Podotkol, že
spoločne s manželkou sa snažia predať rodinný dom, potvrdil, že po 31.12.2015 spláca úver manželka.

7. Z výpovede svedka pána Mariána Korenčiaka súd zistil nasledovné: Svedok potvrdil, že
navrhovateľka spolu s dcérou bývajú spolu s nimi v byte, zálohové platby spojené s bytom sú vo výške

227,-Eur + 60,-Eur inkaso, žijú v úspornom režime, pretože všetky prostriedky sa orientujú na maličkú.
Dcéra prispieva podľa potreby na domácnosť, vie zasuplovať niektoré výdavky, túto čiastku však nevie
uviesť. Na stravu sa skladajú všetci spoločne, manželka platí nájomné, dcéra pomôže s inkasom.
Zvýšené náklady sú predovšetkým na dopravu, keďže s dieťatkom chodia po celkom Slovensku. Tento
rok sa im podarilo, aby otec platil výživné cez exekútora, inak nepomohol dcére ničím. Zobral jej aj auto,

do ktorého investovali približne 1.500,-Eur. On opakovane prerušil živnosť, aby svoju činnosť mohol
orientovať na dieťatko a poskytnúť jeho matke celkový servis, ako napríklad zabezpečovanie dopravy
matke do zdravotníckych zariadení s dieťaťom, lieky, stravu, pomoc dcére s dieťatkom, aby mohla
zabezpečil okolo seba minimálne základné veci, pretože dieťa vyžaduje neustály dohľad. Rovnako aj
jeho manželka, ktorá je zamestnaná, pomáha dcére s opaterou okolo dieťaťa, 3-krát si požičal po 5.000,-

Eur od brata. Z týchto peňazí predovšetkým hradili doteraz 2 znalecké posudky, pobyty v nemocnici
a rehabilitačných zariadeniach. S poukazom na lekársku správu, že dieťatko potrebuje 24-hodinovú
starostlivosť, nie je to pre jedného človeka. On v postate supluje otca, ktorý má zastavať rolu manžela.
Určite sa jej snažia pomôcť a uľahčiť situáciu, pretože sama túto situáciu by nebola schopná zvládnuť.
Potvrdil, že dcéra spolu s dieťaťom odišla od nich, pretože mala záujem na zachovaní manželstva avšak

za 3 dni po odchode mu telefonovala, aby po ňu prišiel, lebo že sa zrúti.

8. Z pracovnej zmluvy od posledného zamestnávateľa uzavretej dňa 06.07.2015 súd zistil, že manžel
navrhovateľkymalpracovnýpomeruzatvorenýnadobuurčitúdo31.12.2015.Zpredloženéhopotvrdenia
zamestnávateľa zo dňa 24.06.2016 bolo potvrdené, že pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu

nedostatočného plnenia pracovných úloh.

9. Z predložených potvrdení Sociálnej poisťovne zo dňa 23.05.2016 a 10.10.2016 mal súd preukázanú
výšku poberaných nemocenských dávok nasledovne: 01/2016 v sume 550,80 Eur, 02/2016 v sume
629,70 Eur, 03/2016 v sume 673/20 Eur, 04/2016 v sume 651,40 Eur, 05/2016 v sume 673,20 Eur,

06/2016 v sume 651,40 Eur, 07/2016 v sume 217,20 Eur.

10. Z tvrdení oboch manželov, ako aj listinných dôkazov mal súd preukázané na strane manžela
nasledovné zmeny počas konania: Z výpisu zo živnostenského registra na obchodné meno Peter
Kuzma, IČO: 44 312 849, s miestom podnikania 013 41 Hričovské Podhradie 72, vyplýva, že manžel

navrhovateľky začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť dňom vzniku oprávnenia k 19.07.2016,
túto činnosť ukončil ku dňu 13.10.2016, jednu z činností podľa živnostenského oprávnenia, podľa ktorej
mohol vykonávať aj obchodnú činnosť, splnomocnený zástupca navrhovateľky dal do súvisu s predajom
veci tak, ako navrhovateľka preukazovala na začiatku pojednávania prostredníctvom internetu. Manžel
- navrhovateľ k tejto činnosti uviedol, že vzhľadom na neefektívnosť tohto podnikania, pri existujúcej

konkurencii, túto uzatvoril a z tejto činnosti nemal žiadny príjem. K námietke predaja opotrebovaných
vecí poukázal na svoje vyjadrenie v predchádzajúcej časti konania. Po ukončení podnikateľskej
činnosti manžel navrhovateľky uzavrel zamestnanecký pomer so zamestnávateľom Severoslovenské
vodárne a kanalizácie, a.s., Žilina so vznikom pracovného vzťahu k 11.10.2016, pričom s poukazom na
pracovnú zmluvu mal dohodnutý plat podľa tarifnej triedy č. 7, k čomu predložil aj kolektívnu zmluvu

zamestnávateľa na rok 2016, kde z článku 34 vyplýva stupnica tarifných miezd, pri tarifnej triede 7 je
mesačne uvedená tarifná mzda pri týždennom pracovnom hodinovom čase 37,5 hodín 777,-Eur.11. K svojej podnikateľskej činnosti uviedol, že za toto obdobie nemal žiadny príjem, naopak išiel do
mínusu, pretože bolo potrebné zaplatiť napr. zdravotné poistenie, aj keď dal nejaké ponuky ohľadom
vykonávania stavebných rozpočtov a nacenení na žiadnu objednávku nebola vystavená faktúra. Na

podnikateľské účely nemal založený osobitný účet. Disponoval len jedným účtom, výpis, z ktorého
predložil súdu za obdobie roku 2016. V čase krátkeho podnikania žil v spoločnej domácnosti s rodičmi
a bratom, ktorý mu pomáhali a jemu narastal dlh voči ním. S vybavením živnostenského oprávnenia mu
nevznikli žiadne výdavky, z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vystaveného ku dňu 15.12.2016,
mal súd preukázané, že hrubá mzda za 11/2016 u manžela navrhovateľky bola vo výške 1.186,09 Eur,

čistá priemerná mesačná mzda za toto obdobie 913,64 Eur. K tomu bola predložená aj výplatná páska
za obdobie 11/2016, z ktorého vyplynula mzdová tarifa 07/ - 777,-Eur, pričom osobitne bolo zaznačené,
že zložkou mzdy je aj nadčas a pracovná pohotovosť v období víkendu, osobitne o tom bolo predložené
aj vyhodnotenie pracovnej pohotovosti za 46 týždeň roku 2016 zamestnávateľom. Mzda za mesiac
10/2016 podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky bola vyplatená v sume 352,-Eur, táto čiastka by mala
byť súčasťou výpisu z účtu, ktorý súdu predložil.

12. Manžel navrhovateľky osobitne poukázal, že zvýšenie mzdy za mesiac november 2016 je dôsledkom
pracovnej pohotovosti, ktorá bola za tento mesiac vykonaná zamestnancom. Rozsah pracovnej
pohotovosti bol vyčíslený na 17,5 hodiny + za sobotu, nedeľu v rozsahu 15,5 hodiny, pričom základná
mzda pri počte hodín 172 je vo výške 810,94 eur (t. zn., že je vyšší ako vyplýva z predloženej

kolektívnej zmluvy). Splnomocnený zástpca navrhovateľky k výške príjmu manžela podotkol, že podľa
pracovnej zmluvy je manžel zaradený na pozíciu výrobných a prevádzkových činností. Poukázal na
výšku základnej nárokovateľnej časti mzdy v súvislosti s predloženou kolektívnou zmluvou na rok 2016,
ale aj na ďalšie články 35 a 36 tejto zmluvy, podľa ktorých má odporca právny nárok aj na mzdové
zvýhodnenie napr. prácu za nadčas vo sviatok, prácu v noci, za zastupovanie a náhradu za pracovnú

pohotovosť. Z hľadiska článku 39 kolektívnej zmluvy sa jedná o tarifnú hodinovú mzdu s výkonnostnou
sadzbou, čo sa týka výkonnostnej sadzby, predstavuje síce nezaručenú zložku mzdy, ale záleží od
pracovných výsledkov zamestnanca a výsledkov hospodárenia spoločnosti v príslušnom období, teda
nemožno sa uspokojiť s konštatovaním manžela, že jeho príjem je iba 777,-Eur, ak čistá mzda za
11/2016bolavovýške916,-Eur,tedasplnomocnenýzástupcanavrhovateľkyžiadal,abyboltentopríjem,

ktorý bol zistený v súčasnosti zobraný do úvahy a aby vychádzal z tohto potvrdenia o výške príjmu pri
určovaní výživného. Aj vzhľadom na to, že manžel navrhovateľky pracuje v tejto spoločnosti len mesiac
a pol, a teda nemôže viac preukázať pokiaľ ide o výšku príjmu. Z predložených výpisov z účtu manžela
navrhovateľky za rozhodné obdobie v jednotlivých mesiacoch poukázal na výšku vkladov na tento účet,
a to za február 2016 vo výške 1.128,-Eur, za apríl 2016 v sume 803,-Eur, júl 2016 v sume 892,-Eur a

v októbri 2016, aj keď nebol zamestnaný suma 1.190,-Eur. Tieto vklady napovedajú o tom, že manžel
mal príjmy aj z inej činnosti.

13. K návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľky, aby súd zabezpečil potvrdenia
najfrekventovanejších peňažných ústavov, ktoré vymenoval a ich počet bol 6, smerujúcej k tomu, či

manžel navrhovateľky nedisponuje aj iným účtom (jednalo sa o VÚB Žilina, Tatra banka Žilina, Unicredit
bank Žilina, OTB banka Žilina, Slovenská sporiteľňa a Dexia banka Žilina), manžel navrhovateľky
uviedol, že má a disponuje len jedným účtom vo VÚB pobočka Žilina. Na to, aby mal založených niekoľko
účtov rovnako potrebuje dostatok finančných prostriedkov, s ktorými nedisponuje. Vo veci rozvodu
manželstva nebol vytýčený ešte ani termín pojednávania.

14. Knávrhunavykonaniedôkazuvyžiadanímpotvrdeníodoznačenýchpeňažnýchústavovoexistencii
aj iného účtu na meno manžela navrhovateľky, pritom, že navrhovateľka okrem vedomosti, že jej manžel
má účet vo VÚB pobočka Žilina, bez ďalších indícií, ktoré by mohli viesť k existencii aj ďalších účtov
a zdôvodnením, že poukazuje len na východiskový skutkový stav, že raz podniká, raz nepodniká, súd

zamietol ako neúčelný a nehospodárny návrh v tomto konaní.

15. Výpis z účtu na meno navrhovateľky v ČSOB za obdobie od 01.04. do 30.09.2016 preukazujúci,
že navrhovateľka platila jednotlivé splátky úveru, ako aj preukazujúci výšku jej príjmu, to znamená, že
preukazoval skutočnosti, ktoré neboli v tomto konaní sporné.

16. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 07.10.2016 vyplýva, že manžel
navrhovateľky v období od 01.08.2015 do dňa vystavenia potvrdenia nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, nepoberá štátne sociálne dávky, a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi.17. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina vystaveného dňa 04.01.2016 vyplýva,
že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok od 01.02.2015 v sume 203,20 Eur mesačne a rodinné

prídavky od 01.08.2014. Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016
vyplýva, že navrhovateľka v období január až október 2016 poberala rodičovský príspevok vo výške
203,20 Eur a prídavok na dieťa za obdobie január až október 2016 v sume 23,52 Eur (potvrdenie zo
07.10.2016).

18. Zo zhodných tvrdení oboch manželov vyplynulo, že pred manželstvom nadobudli nehnuteľnosť do
podielového spoluvlastníctva - rodinný dom, ktorý obaja majú záujem predať a v čase pojednávania
disponovali reálnou ponukou na odpredaj tejto nehnuteľnosti. Aj keď bol predpoklad, že nehnuteľnosť
bude predaná do 16.12.2016, nakoniec v tomto čase nebol predaj ešte realizovaný, t. zn., že očakávaný
príjem sa pred rozhodnutím veci nedosiahol.

19. Z jednotlivých predložených výpisov z účtu manžela navrhovateľky za obdobie január 2016
- november 2016, mal súd preukázané, že vstupné použiteľné finančné prostriedky sú vo výške
1.180,91 Eur, výška príjmov v jednotlivých mesiacoch zodpovedala výške nemocenských dávok, len v
mesiaci október je príjem vyššej sumy 1.000,- Eur od vkladateľa Lucia Zaťkova, ktorú sumu odôvodnil
výpomocou priateľky, aby mal na zaplatenie výživného na maloletú. Z výpisu za mesiac november

2016 mal súd preukázanú čistú výšku príjmu manžela už od nového zamestnávateľa Severoslovenské
vodárne a kanalizácie, a.s. v sume 359,40,- Eur.

20. Zástupca navrhovateľky vzhľadom na stav dokazovania, netrval na predložení dokladu o nezaložení
podnikateľského účtu.

21. Na vyššie zistený skutkový stav veci súd aplikoval ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) predovšetkým § 71 upravujúci
manželské výživné v spojení s § 18, §19, t.j požiadavku rovnakej životnej úrovne manželov odôvodnenú
ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželstva a § 75 a nasl. -

spoločných ustanovení o výživnom predovšetkým základnými pravidlami pre určenie výšky výživného,
t.j. odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci ku dňu rozhodnutia súdu mal súd dané u
navrhovateľky všetky zákonné predpoklady ku konštatovaniu, že jej životná úroveň oproti životnej úrovni

jej manžela je nižšia, a preto má voči svojmu manželovi nárok na výživné. Výška životnej úrovne
nemôže byť posudzovaná len mechanicky, porovnaním len dosahovaných príjmov, tak ako ju meral aj
manžel navrhovateľky. V posudzovanom prípade je daná rozdielnosť životnej úrovne oboch manželov
predovšetkým tým, že navrhovateľka, matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o
maloleté dieťa v útlom veku, jej zaťaženosť je zvýraznená ťažkým zdravotným postihnutím dieťaťa,

vyžadujúci si celodennú starostlivosť. I napriek deklarovaným tvrdeniam, že otec dieťaťa je ochotný
pomôcť matke a manželke so starostlivosťou, v priebehu konania nebola zo strany manžela preukázaná
v tomto smere žiadna aktivita. Manželke, napriek oznámeniam o opakovaných hospitalizáciách
s dcérou v zdravotníckych zariadeniach, sa od neho nedostalo žiadnej pomoci, ani osobnej ani
materiálnej. Aj napriek obrane manžela, že výdavky so zvýšenou zdravotnou starostlivosťou dieťaťa

sú premietnuté do výšky výživného na dieťa, je nesporné, že zvýšené výdavky na cestovné, pobyty
v zdravotníckych zariadeniach musia byť aj na strane matky. Rovnako sa táto záťaž prejavuje na
jej zdravotnom stave, tak ako preukazujú lekárske potvrdenia o jej problémoch s chrbticou. Ďalej
je potrebné zdôrazniť, že manžel si vzhľadom na svoje vzdelanie, zdravotný stav môže zabezpečiť
príjem, kým navrhovateľka v danej situácii si príjem nebude môcť v súčasnej dobe zabezpečiť. Dôvodom

neplnenia si povinnosti vyživovať manželku nemôže byť skutočnosť, že manželia nevedú spoločnú
domácnosť, takúto požiadavku nemá ani zákon. V danom prípade treba vziať do úvahy aj skutočnosť,
že manželia neviedli samostatnú domácnosť, ale až do decembra 2015 bývali v spoločnej domácnosti s
rodičmi navrhovateľky. Nezhody medzi manželmi, po nevydarenom pokuse obnoviť spoločné spolužitie
vytvorením spoločnej domácnosti, resp. udržiavaním vzťahu súd v ich kontexte s dôrazom na vyrovnanie

sa rodičov so zdravotným postihnutím svojho dieťaťa nemohol vyhodnotiť v neprospech navrhovateľky,
a v žiadnom prípade tieto okolnosti nemôžu byť vyhodnotené v neprospech navrhovateľky, že jej právo
na výživné odporuje dobrým mravom, teda doslova k zbaveniu povinnosti povinného poskytovať výživné
manželke. Súd v tomto konaní bez ohľadu na kvalitu manželského spolužitia poukazuje na rozmermanželstva pri zabezpečení potrieb manželov, s čím súvisí aj prednosť manželského výživného pred
inými vyživovacími povinnosťami. Argument manžela, že manželka má v domácnosti svojich rodičov
o všetko postarané, nie je namieste, pretože jej rodičia nie sú povinní poskytovať je bývanie, stravu

prípadne zabezpečovať jej iné potreby.

23. Pokiaľ ide o výšku manželského výživného, rozhodné obdobie pre posúdenie je ohraničené podaním
návrhu, teda od 01.03.2016. Vzhľadom na príjmy manžela v tomto období, ktoré sa menili, súd zvolil
diferencovaný prístup k výške výživného. V období keď jeho príjmom boli len nemocenské dávky

(posledná výplata nemocenských dávok bola k 12.08.2016), s poukazom aj na disponibilný zostatok
na účte, výšku výživného na maloleté dieťa v sume 300,- Eur/mesačne a manželom vyčíslené
nevyhnutné výdavky na bývanie súd dospel k záveru, že výživné na manželku v sume 80,- Eur
mesačne je zodpovedajúce jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Takto určenú
výšku manželského výživného považoval za primeranú aj za obdobie, keď disponoval oprávnením
na podnikanie od 19.07.2016 do 13.10.2016. Východiskom pre takýto záver súdu bola predovšetkým

skutočnosť, že súdu bezpečne nepreukázal, že jeho hospodársky výsledok bol v tomto, i keď krátkom
obdobínulovýresp.vmínuse.Základomprevyššiusumuposkytovanéhovýživnéhomanželkevrozsahu
120,- Eur mesačne bol vyčíslený príjem manžela za mesiac november 2016 v sume 913,64 Eur ako
čistá priemerná mesačná mzda. Pretože ku dňu rozhodnutia súd mal k dispozícii len príjem manžela za
jeden celý odpracovaný mesiac s prihliadnutím na pracovné zaradenie, typ prevádzky, predpokladajúcu

zabezpečenie pracovnej pohotovosti podľa rozpisu (viď vyhodnotenie pracovnej pohotovosti), spôsobu
odmeňovania zamestnanca - formu mzdy - tarifná mzda s výkonnostnou sadzbou a mzdovými
zvýhodneniami uvedenými v kolektívnej zmluve, vychádzal súd pri určení výšky výživného z potvrdenia
zamestnávateľa o výške priemernej čistej mzdy zo dňa 15.12.2016. Príjmy manžela za odpredaj vecí
prostredníctvom portálu bazoš.sk, jednak ako nepreukázané, ale predovšetkým ako formu ojedinelých,

nepravidelných nemohol súd brať vôbec do úvahy.

24. Navrhovaná výška výživného v sume 650,- Eur mesačne vzhľadom na preukázanú výšku príjmov
manžela a jeho majetkové pomery ku dňu rozhodnutia súdu bola neprimeraná. Preto vo zvyšnej časti
presahujúcej súdom priznané výživné, súd návrh navrhovateľky zamietol.

25. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.03.2016 do 30.11.2016 vo výške 720,-Eur súd povolil
manželovi splácať, pričom vo výroku rozsudku určil výšku splátok a podmienky zročnosti spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len
jednej splátky.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok,
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.