Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218040
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815218040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade P. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom M. A. XXX, v 2. rade D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., F. XXXX/XX, v 3. rade Q.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom R., R. XXX, žalobcovia v 1. až v 3. rade zastúpení JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou v Banskej Bystrici, Pestovateľská 2682/18, proti žalovanému: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. A. XXX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva a určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o nároku žalobcov v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až v 3. rade sa podanou žalobou voči žalovanému pôvodne domáhali určenia, že: 1)
pozemok CKN parcela č. XXX/X v časti o výmere 76 m2 - zastavané plochy a nádvoria (diel 2), zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. M. A., patrí do dedičstva po neb. Q. E., 2) pozemok CKN parcela č. XXX/X o výmere
46 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. A., patrí do dedičstva po neb.
Q. E. v podiele 1, 3) žalobkyňa v 1. rade je v podiele 1/6 vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXX/X o

výmere 46 m2 - zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. A., 4) žalobkyňa v 2.
rade je v podiele 1/6 vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXX/X o výmere 46 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. A., 5) žalobkyňa v 3. rade je v podiele 1/6 vlastníkom pozemku
CKN parc. č. XXX/X o výmere 46 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M.
A.. Súčasne si voči žalovanému uplatnili aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že
žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou CKN parc. č. XXX - záhrady o výmere 72 m2, zapísanej na
LV č. XXXX, k.ú. M. A., a to na základe dedenia v konaní sp.,zn. 14D/727/2004 zo dňa 1.3.2005. Okrem

toho žalobcovia v 1. až v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 180 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. M. A., a to žalobkyňa v podiele 1 titulom
kúpy a v podiele 1/6 titulom dedenia v konaní sp. zn. 14D/727/2004, žalobkyne v 2. a 3. rade v podiele
každá po 1/6-ine titulom dedenia v konaní sp. zn. 14D/727/2004. Uviedli, že Q. E. - nebohý manžel
žalobkyne v 1. rade a otec žalobkýň v 2. a 3. rade - bol výlučným vlastníkom CKN parc. č. XXX - záhrady
o výmere XXX m2, v k.ú. M.. Okrem toho spolu so žalobkyňou v 1. rade odkúpili do bezpodielového
spoluvlastníctva od M. E. CKN parc. č. XXX/X - dvor vo výmere 226 m2, v k.ú. M. A., kúpnou zmluvou zo

dňa 23.10.1986, registrovanou Štátnym notárstvom v Prievidzi pod č. RI 13/87. V osvedčení o dedičstve
po neb. Q. E. však boli nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X a XXX prejednané tak, že parc. č. XXX/X je
uvádzaná vo výmere 180 m2 a parc. č. XXX vo výmere 72 m2, z čoho vyplýva, že došlo ku zmenšeniu
výmer u oboch parciel. V súvislosti s tým preto žalobkyňa v 1. rade listom zo dňa 18.8.2010 požiadalaSprávu katastra v Prievidzi o prešetrenie stavu, v súvislosti s čím jej bolo listom zo dňa 28.10.2010 a
16.4.2013 oznámené, že na základe notárskej zápisnice N 329/90, NZ 311/90, spísanej na Štátnom
notárstve v Prievidzi dňa 26.6.1990, bola odpredaná časť z parc. č. XXX/X o výmere 46 m2 ako parcela

č. XXX/X a z parc. č. XXX došlo k odpredaju časti vo výmere 76 m2, ktorá bola pričlenená k parc. č.
XXX/X - záhrada, a to podľa geometrického plánu č. 244-243-794-85 zo dňa 7.7.1986, kupujúcim M. X.
s manželkou W. X., do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že
žalobkyňa v 1. rade a jej manžel Q. E. mali údajne splnomocniť na predaj časti parc. č. XXX/X a parc.
č. XXX p. M. E. na základe plnomocenstva zn. N 329/90 zo dňa 17.5.1990. Žalobkyne však uviedli,

že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel Q. E. nesplnomocnili M. E., uvedené splnomocnenie nepodpísali a
žiadnu časť z parc. č. XXX/X a XXX kupujúcim, po ktorých je právnym nástupcom žalovaný, nepredali.
Kúpna zmluva zo dňa 26.6.1990, ako aj splnomocnenie zo dňa 17.5.1990, je teda absolútne neplatným
právnym úkonom. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyne videli v tom, že bez
takéhoto určenia je ich postavenie neisté a ohrozené a bez rozhodnutia súdu nie je možné vec dedičsky
prejednať a vykonať zápis do katastra nehnuteľností.

2. Na pojednávaní žalobkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zmenili žalobu tak, že
žalobkyňa v 1. rade sa domáha určenia, že 1) pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X v časti o výmere 76 m2
- zastavané plochy a nádvoria (diel 2), vedený na LV č. XXXX, k.ú. M. A., Obec M. A., patrí do dedičstva
po neb. Q. E., 2) určenia, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 46 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, vedený na LV č. XXXX, k.ú. M. A., Obec M. A., patrí do dedičstva po neb. Q. E. v podiely 1-
ica a 3) určenia, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 46 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
vedený na LV č. XXXX, k.ú. M. Belá, Y. M. A., patrí do vlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiely 1-ica.
Zároveň žalobu v časti týkajúcej sa žalobkýň v 2. a 3. rade vzali späť, s čím žalovaný súhlasil.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že do užívania predmetných nehnuteľností vstúpil v stave,
v akom sa nachádzali v čase smrti jeho otca bez toho, aby jeho, príp. jeho právnych predchodcov
žalobkyňa v 1. rade alebo jej manžel v užívaní rušili. Uviedol, že podľa jeho názoru bol dobromyseľným
držiteľom, nakoľko titulom vstupu do držby nehnuteľností bolo dedenie a nehnuteľnosti sa v rovnakom
stave užívali dlhodobo. Pokiaľ by teda kúpna zmluva aj bola neplatná, nič to nemení na tom, že

nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. V konaní žalovaný uviedol, že okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy
mu nie sú známe, bol v dobrej viere, že zmluva bola uzavretá platne, keďže bola vypracovaná notárom.
Poukázal na to, že pokiaľ by medzi rodičmi žalovaného a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom nebola
dohoda ohľadne užívania sporných častí pozemkov, nedovolili by si urobiť oplotenie tak, ako je urobené.
Kúpnuzmluvu,ktorejplatnosťžalobkynenamietajú,videlžalovanýprvýkrátažvtedy,keďmubolasúdom

doručená žaloba. Uviedol, že v čase uzavretia tejto zmluvy bol on na Základnej vojenskej službe v
Českých Budějoviciach a nemal vedomosť o tom, čo sa dialo. To, že by mal užívať časť pozemku, ktorý
mu nepatrí, zistil tiež až zo žaloby. On nikdy nemal žiadnu vedomosť ani pochybnosť o tom, že by s
nadobudnutím časti pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X nebolo niečo v poriadku.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovaného, svedkov W. X., V. X., Q. C.,
oboznámením obsahu výpisu z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. M. A., osvedčenia Mgr. Ivony
Žilíkovej sp. zn. 14D/727/2004, Dnot 126/20054 zo dňa 1.3.2005, Notárskej zápisnice N 395/86, NZ
383/86 zo dňa 23.10.1986, Notárskej zápisnice N 329/90, NZ 111/90 zo dňa 26.6.1990, geometrického
plánu č. 244-243-794-85 na zameranie parc. č. XXX/X, 4, splnomocnenia zo dňa 17.5.1990, odpovedí

B. katastra v Prievidzi zo dňa 28.10.2010 a 16.4.2013, vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie hranice
parc. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, identifikácie parciel zo dňa 8.7.1986, geometrického plánu č.
49/63-208-920, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.12.2015, rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi
sp. zn. D 747/77 zo dňa 29.12.1977, výpisu z PKN vložky č. XX k.ú. M. A., ako aj oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Neb. Q. E. - manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobkýň v 2. a 3. rade - bol výlučným vlastníkom
CKN parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, v k.ú. M. A., zapísanej na LV č. XXXX. Vlastníctvo
k uvedenej nehnuteľnosti nadobudol na základe dedenia, čo vyplýva z výpisu z LV zo dňa 11.2.1989,
ako aj z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 747/77 zo dňa 29.12.1977 o dedičstve po

poručiteľovi Q. E., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX. Na základe uvedeného rozhodnutia sa Q. E.
stal aj spoluvlastníkom parc. č. XXX/X, v k.ú. M. A., v podiele 3/8-iny. Následne spolu so žalobkyňou v
1. rade získal do bezpodielového spoluvlastníctva zvyšnú časť uvedenej parcely, a to na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 23.10.1986, uzavretej formou notárskej zápisnice N 395/86, NZ 383/86, so M. E., nar.XX.X.XXXX. Uvedená kúpna zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom pod č. reg. I 13/87 dňa
13.1.1987. V konaní o dedičstve po neb. Q. E., vedenom pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn.
14D/727/2004, Dnot 126/2004, boli okrem iného predmetom dedenia i CKN parc. č. XXX/X a XXX, v

k.ú. M. A., s tým, že parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, zapísaná na LV
č. XXXX, nadobudli žalobkyne v 1. až v 3. rade každá v podiele 1/6-ina a uvedená parcela v podiele 1-
ica pripadla titulom vyporiadania BSM do vlastníctva žalobkyne v 1. rade. Parcelu č. XXX - záhrada o
výmere 72 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pre k.ú. M. A., v celosti nadobudla žalobkyňa v 1. rade.

6. Z oznámenia Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra v Prievidzi, zo dňa 28.10.2010,
adresovaného žalobkyni v 1. rade na základe jej žiadosti o prešetrenie výmery parc. č. XXX/X, k.ú. M.
A., vyplýva, že položkou výkazu zmien č. 16/87 sa zapísala kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa v 1. rade s
manželom kúpila okrem iného aj parc. č. XXX/X o výmere 226 m2. Položkou výkazu zmien VZ-230/90 sa
zapísala kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom odpredala podľa geometrického
plánu č. 244-243-794-85 časť z parc. č. XXX/X o výmere 46 m2, z čoho vyplýva zostatková výmera

parc. č. XXX/X, t.j. 180 m2.

7. Z oznámenia Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra v Prievidzi, zo dňa 16.4.2013,
adresovaného žalobkyni v 1. Rade, vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade požiadala o odstránenie chýb v
katastrálnom operáte a o došetrenie. Bolo jej oznámené, že notárskou zápisnicou N 395/86 - kúpna

zmluva R I 13/87 nadobudla spolu s manželom vlastníctvo k parc. č. XXX/X o výmere 226 m2. Notárskou
zápisnicou N 329/90 - kúpna zmluva R I 1485/90, v súlade s geometrickým plánom č. 244-243-794-85,
sa z parc. č. XXX/X odpredalo 46 m2 pod parc. č. XXX/X a zostatková výmera parc. č. XXX/X je potom
180 m2. Zároveň z oznámenia vyplýva, že podľa právnej listiny boli žalobkyňa a jej manžel zastupovaní
p. M. E..

8.Zosplnomocneniazodňa17.5.1990vyplýva,žeQ.E.amanželkaP.(žalobkyňav1.rade)splnomocnili
M. E., bytom M. A., vo veci odpredaja časti nehnuteľnosti v k.ú. M. A. parc. č. XXX/X v súlade s
geometrickým plánom.

9. Následne dňa 26.6.1990 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice N 329/90, NZ
311/90 medzi M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F., B. X/X, ktorý zastupoval podľa plnej moci aj Q. E.,
nar. X.X.XXXX, a jeho manželku P. (žalobkyňu v 1. rade) a W. X., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej
došlo k predaju časti parc. č. XXX/X, označenej na geometrickom pláne č. 244-243-794-85 zo dňa
27.6.1986 ako diel č. 1 vo výmere 140 m2, časti parc. č. XXX označenej na uvedenom geometrickom

pláne ako diel č. X vo výmere 76 m2 a časti parc. č. XXX/X označenej ako diel 3 vo výmere 46 m2 do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. X. a manželky W.. Zo zmluvy vyplýva, že odčlenené časti
vytvárajú novoutvorenú parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 216 m2 a parc. č. XXX/X - dvor vo výmere
46 m2. Kúpna cena bola v zmluve dojednaná vo výške 1.572,- Kčs. Zmluva bola registrovaná Štátnym
notárstvom v Prievidzi pod číslom RI 1485/90 dňa 19.7.1990.

10. Z geometrického plánu, vyhotoveného Geodéziou, n.p. Žilina, č. 244-243-794-85, zameraného dňa
27.6.1986 a vyhotoveného dňa 7.7.1986, vyplýva, že ním došlo k zmeraniu parc. č. XXX/X a XXX/X,
v k.ú. M. A.. Týmto geometrickým plánom bola vytvorená parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 216 m2
odčlenením časti parc. č. XXX/X - lúka vo výmere 140 m2 z celkovej výmery 1164 m2 a odčlenením časti

parc. č. XXX - záhrady vo výmere 76 m2 z celkovej výmery 148 m2. Parcela č. XXX/X - dvor o výmere
46 m2 bola vytvorená odčlenením časti parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 46 m2 z celkovej
výmery 226 m2. Podľa geometrického plánu vlastníkom novoutvorených parciel č. XXX/X a XXX/X mali
byť M. X. a manželka W., bytom M. A. č. XXX.

11. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. M. A., vyplýva, že výlučným vlastníkom CKN parc. č. XXX/X - záhrady
o výmere 216 m2 a CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 je žalovaný.

12. Žalobkyňa v 1. rade v konaní uvádzala, že o kúpnej zmluve z roku 1990, týkajúcej sa predaja časti
CKN parciel č. XXX. a XXX/X právnym predchodcom žalovaného, nemá žiadnu vedomosť. Na základe

televíznej relácie sa začala zaujímať o svoje pozemky a zistila, že aktuálny stav nezodpovedá stavu
podľa kúpnej zmluvy. Dôvod zmeny zisťovala aj na katastri nehnuteľností a výsledkom tohto zisťovania
bolo, že M. E. odpredal v jej mene ako aj v mene jej manžela časť z uvedených pozemkov s tým, že tak
konal na základe plnomocenstva na konanie v ich mene. Túto plnú moc však ona nepodpísala, pretov konaní namietla uvedené splnomocnenie, ako aj platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.1990. O vec
sa začala zaujímať po manželovej smrti, možno v r. 2006, dovtedy si myslela, že je všetko v poriadku.
Potvrdila, že na pozemku je vybudované oplotenie. Právna zástupkyňa žalobkýň potvrdila, že vzťahy so

stranou žalovaného boli dobré až do doby, keď sa začali vyskytovať problémy s právom prechodu (t.j.
v roku 212). Žalobkyňa v 1. Rade, vzhľadom na spomínané zistenia, sa začala vecou zaoberať, ale až
prostredníctvom katastra nehnuteľností zistila rozhodujúce a podstatné skutočnosti.

13. Žalovaný v konaní uvádzal, že si pamätá už od svojho detstva, že CKN parc. č. XXX/X a XXX/X, v

k.ú. M. A., sa užívali tak, ako sa užívajú aj v súčasnosti. Tieto parcely nadobudol po smrti svojho otca M.
X., ktorý zomrel v roku 1996. Podľa jeho vyjadrenia si nepamätá, že by niekedy boli spory alebo výhrady
ohľadne užívania týchto nehnuteľností. Zmluvu z r. 1990 prvýkrát videl až vtedy, keď mu bola doručená
žaloba s prílohami. V čase, keď sa táto zmluva uzatvárala, bol na Základnej vojenskej službe za Českými
Budějovicami a nemal vedomosť, čo sa doma robilo. To, že by mal užívať časť pozemku, ktorý mu
nepatrí, resp. patrí žalobkyni v 1. rade a jej manželovi, zistil až zo žaloby, keď mu bola doručená. Dovtedy

nemal nikdy žiadnu pochybnosť o tom, že by nemalo byť niečo v poriadku v súvislosti s nadobudnutím
parciel č. XXX/X a XXX/X. Po otcovej smrti bol aj na katastri a zistil, že tieto nehnuteľnosti sú písané na
otca, a preto nemal dôvod na pochybnosti. Podľa jeho názoru, aj v prípade, že by kúpna zmluva z roku
1990 bola neplatná, stal sa vlastníkom týchto nehnuteľností vydržaním.

14. V konaní boli vypočutí svedkovia W. X., V. X. a Q. C..

15. W. X., matka žalovaného, v konaní uviedla, že časť zo záhrady jej dal ešte jej otec a stále je to tak
oplotené. Dobu, odkedy je oplotenie vybudované, nevedela presne uviesť, ale žalobkyňa v 1. rade tam
v tom čase ešte nebývala. V súvislosti s kúpnou zmluvou z roku 1990 uviedla, že nevie, kde v tom čase

bol jej brat Q. E., ale bola s ním dohodnutá, že to vybaví so M. E.. V tejto veci boli aj u notárky, preto
si myslela, že je všetko v poriadku. Podľa jej názoru sa o veci museli rozprávať aj so žalobkyňou v 1.
rade. Uviedla, že s Q. E. aj so žalobkyňou v 1. rade vychádzali dobre, až po smrti Q. E. sa žalobkyňa
s nimi prestala rozprávať. Žalobkyňa k tomu uviedla, že o tejto veci sa s nimi nebavila, jej manžel jej
povedal, nech veci nechá tak, ako sú.

16. Svedok V. X., brat žalovaného, uviedol, že v súvislosti s užívaním nehnuteľností neboli medzi ich
rodinou a rodinou žalobkyne v 1. rade žiadne spory, ako rodina sa navštevovali. Spory sa začali asi
3 alebo 4 roky dozadu kvôli prístupovej ceste a od tej doby sú stále nejaké nedorozumenia. Svedok
uviedol, že plot na hranici od M. E., ale aj od žalobkyne v 1. rade je postavený asi 30 alebo 40 rokov.

Pôvodne tam bola záhrada, ktorú jeho starí rodičia rozdelili, a jeho rodičia takto rozdelený pozemok
užívali možno od jeho 15-tich rokov.

17. Svedok Q. C., sused sporových strán, v konaní uviedol, že medzi stranami sporu boli vzťahy dobré,
tieto ochladli možno 3 - 4 roky dozadu, teraz chodia po súdoch a všetko sa medzi nimi narušilo. Uviedol,

že rodičia žalovaného si postavili dom a starý otec žalovaného im potom k tomu vydelil záhradu. Svedok
uviedol, že si pamätá, že stará matka žalovaného určila hranicu a povedala, kde má manžel žalobkyne
zatĺcť kolík, ktorý túto hranicu určuje a oddeľuje jednu strany od druhej. Podľa svedka bol 40 rokov pokoj
a až teraz vznikajú nejaké spory. Pozemky sa podľa neho užívajú stále rovnako teraz, ako ich užívali
aj rodičia žalovaného.

18. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom; ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno

vyhovieť. Po úprave žaloby sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia, že: 1) pozemok parc. reg. „C“
č. XXX/X v časti o výmere 76 m2 - zastavané plochy a nádvoria (diel 2), vedený na LV č. XXXX, k.ú.
M. A., Obec M. A., patrí do dedičstva po neb. Q. E., 2) určenia, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o
výmere 46 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedený na LV č. XXXX, k.ú. M. A., Obec M. A., patrí dodedičstva po neb. Q. E. v podiely 1-ica a 3) určenia, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 46
m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedený na LV č. XXXX, k.ú. M. A., Obec M. A., patrí do vlastníctva
žalobkyne v 1. rade v podiely 1-ica.

21. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku /predtým § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku/ súd najskôr skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak takýto naliehavý
právny záujem nie je daný, už sama táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby, a to aj bez
jej vecného prejednania. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä

vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo keby sa bez tohto určenia jej právne
postavenie stalo neistým. Inak povedané, určovací výrok musí byť spôsobilý ovplyvniť hmotnoprávne
postavenie žalobcu tak, aby boli naisto upravené právne pomery žalobcu do budúcnosti, a teda musí byť
napr. spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dôkazné bremeno
pritom v konaní zaťažuje žalobcu. V danej veci súd zistil, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože na LV č. XXXX je žalobkyňa zapísaná ako výlučná vlastníčka CKN parc.

č. XXX, ktorá je vo výmere 72 m2, a na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka CKN parc. č. XXX/X,
ktorá je vo výmere 180 m2. Pôvodná výmera parc. č. XXX pritom bola 148 m2 a výmera parc. č. XXX/
X bola 226 m2. Vlastníkom zvyšnej výmery uvedených parciel je v súčasnosti podľa zápisu na LV č.
XXXX žalovaný (CKN parcely č. XXX/X a č. XXX/X). Žalobkyňa pritom tvrdí, že kúpnu zmluvu, uzavretú
dňa 26.6.1990, na základe ktorej došlo k predaju časti uvedených nehnuteľností, ona neuzatvorila, ani

nepodpísala splnomocnenie pre M. E. na jej zastupovanie v tejto veci a táto je teda neplatnou.

22. Žalovaný v konaní uvádzal, že bez ohľadu na to, či kúpna zmluva bola uzavretá platne alebo nie,
sporné časti nehnuteľností nadobudol do svojho vlastníctva na základe vydržania.

23. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené
zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2.
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť

musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať
len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec
patrí.

24. O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide
o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový, ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď

k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď
tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom
k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je

ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je
nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

25. Žalovaný sa držby CKN parciel č. XXX/X a XXX/X ujal na základe dedičského rozhodnutia v konaní
vedenom pod sp. zn. D 573/96 zo dňa 26.1.1998. V tom čase bolo účinné znenie Občianskeho

zákonníka, ktoré pripúšťalo vydržanie nehnuteľností (§ 134 ods. 1). Zároveň podľa v tom čase platného
zneniaObčianskehozákonníkabolinehnuteľnosti-záhrada,zastavanéplochyanádvoria,posudzované
ako predmet spôsobilý vydržania. Predpokladom vydržania bola oprávnená držba nepretržite po dobu
10 rokov. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť okrem iného
dedením. V danej veci žalovaný odvodzoval svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe dedenia.

Okrem toho uviedol, že o tom, že jeho právny predchodca - otec bol vlastníkom týchto nehnuteľností,
nemal dôvod pochybovať, nakoľko jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam vyplývalo zo zápisu v katastri
nehnuteľností. Žalovaný v konaní tvrdil, že nemá vedomosť o okolnostiach, za ktorých bola uzatvorená
kúpna zmluva medzi žalobkyňou v 1. rade, jej manželom, M. E. a jeho rodičmi. V čase, keď k uzavretiuzmluvy došlo, bol na Základnej vojenskej službe pri Českých Budějoviciach. V konaní tieto jeho tvrdenia
neboli nijakým spôsobom vyvrátené. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný nehnuteľnosti užíval
nerušenie v rovnakom stave, ako jeho rodičia, a to minimálne do roku 2010, kedy sa žalobkyňa v 1.

rade dozvedela z oznámenia Správy katastra nehnuteľností v Prievidzi, že ku zmenšeniu výmery parc.
č. XXX/X, v k.ú. M. A., došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.1990. Nerušenosť užívania potvrdili
v konaní aj svedkovia V. X. a Q. C., ale aj samotná žalobkyňa v 1. rade, resp. jej právna zástupkyňa.

26. Žalovaný teda nehnuteľnosti užíval nerušene v čase od roku 1998 minimálne do roku 2010, pričom

svoje vlastníctvo týchto nehnuteľností odvodzoval od rozhodnutia o dedičstve po svojom otcovi. Okrem
toho vlastnícke právo otca žalovaného k nehnuteľnostiam vyplývalo z kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.1990,
ktorá bola riadne zaregistrovaná štátnym notárstvom tak, ako to vyžadovalo v tom čase platné znenie
Občianskehozákonníka(§134ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhodo31.12.1991).Žalovanýnebol
osobne prítomný pri uzatváraní tejto zmluvy, v tom čase vykonával Základnú vojenskú službu v Českej
republike a o okolnostiach uzavretia zmluvy nemal vedomosť. Z takto zistených skutočností vyplýva, že

žalovaný bol pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od neho požadovať, dobromyseľný a nemal dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Žalovaný teda spĺňa predpoklady pre vydržanie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd preto
dospel k záveru, že i v prípade, že by kúpna zmluva zo dňa 26.6.1990, ktorou došlo k predaju časti
nehnuteľností z CKN parc. č. XXX a č. XXX/X, v k.ú. M. A., nebola platným právnym úkonom, nič to

nemení na tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe vydržania.

27. Z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať žalobkyňou v 1. rade
navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie na zistenie, či splnomocnenie zo dňa 17.5.1990 podpísali
žalobkyňa v 1. rade a jej manžel Q. E..

28. Keďže v priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby podanej žalobkyňami v 2. a 3. rade a žalovaný
s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie o nároku žalobkýň v 2. a 3. rade zastavil
podľa § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

29. Na základe uvedených skutočností, t.j. že žalovaný je bez ohľadu na platnosť kúpnej zmluvy zo
dňa 26.6.1990 vlastníkom sporných nehnuteľností (resp. ich častí) na základe vydržania, súd žalobu
žalobkyne v 1. rade nepovažoval za dôvodnú, a preto ju zamietol.

30.Preúplnosťsúduvádza,žepetitžalobytak,akobolžalobkyňouv1.radeupravený,jenevykonateľný,

nakoľko z neho nevyplýva, ktorá konkrétna časť z CKN parciel č. XXX/X o výmere 76 m2 a č. XXX/X o
výmere 46 m2 patrí do dedičstva po neb. Q. E., resp. do vlastníctva žalobkyne.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania. O výške týchto trov bude podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť

odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.