Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106221096
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5106221096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: PORADCA,
s.r.o., so sídlom Pri Celulózke 40, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 271, zastúpeného právnym zástupcom
Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom D. F. XX, XXX XX D., proti žalovanému v 1/ rade: J.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/B, XXX XX A., žalovanému v 2/ rade: J. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XX/B, XXX XX A., žalovanému v 3/ rade: JUDr. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX C. C.,
žalovaní v 1/ až v 3/ rade zastúpení právnym zástupcom JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom, so
sídlom B. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk s príslušenstvom a

o námietkach žalovaného v 1/, v 2/ a v 3/ rade, o odvolaní žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 19CbZm 2/2008-237 zo dňa 15.3.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 19CbZm 2/2008-237 zo dňa 15.3.2011 p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57
zo dňa 17.9.2007 vydaný Okresným súdom Žilina zrušuje v časti o zaplatenie zmenkovej sumy
13.780.000,- Sk a v časti o náhrade trov konania. Samostatným výrokom rozhodol, že vo zvyšnej

časti ponecháva zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 zo dňa 17.9.2007 vydaný Okresným
súdom Žilina v platnosti. Ďalej uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom
zo dňa 11.9.2006 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu zmenkovej istiny 13.780.000,- Sk spolu so 6 % ročným
úrokom od 12.9.2003 do zaplatenia, k odmene vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 45.933,- Sk
a k náhrade trov konania. Okresný súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal dňa 17.9.2007 zmenkový

platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57, ktorým uložil žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade, aby do 3 dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú
sumu 13.780.000,- Sk, 6 % úrok zo sumy 13.780.000,- Sk od 12.9.2003 do zaplatenia, odmenu vo
výške 45.933,- Sk alebo podali v tej istej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v
ktorých musia uviesť všetko to, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Zároveň zaviazal
žalovaného v 1/, v 2/ a v 3/ rade k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne vo výške 597.075,-
Sk. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v 3/ rade námietky osobne na okresný

súd dňa 24.9.2007, žalovaný v 1/ rade osobne dňa 12.10.2007 a žalovaný v 2/ rade taktiež osobne
dňa 12.10.2007. Žalovaný v 3/ rade v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že
namieta neplatnosť zmenky, nakoľko žalobcom predložená zmenka z hľadiska zákonných formálnych
náležitostí nie je totožná s originálom zmenky pri jej vystavení. Na pôvodnom origináli zmenky nebolouvedené miesto a dátum vystavenia zmenky a tento údaj chýbal na zmenke aj v čase, keď žalobca
predložil žalovaným opis zmenky po jej splatnosti. Ďalej namietal protestačnú povinnosť žalobcu s tým,
že žalovaný v 3/ rade nemal vedomosť o tom, že by žalobca predložil splatnú zmenku k zaplateniu v

mieste platenia. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že na požiadanie žalovaných im žalobca zaslal až dňa
20. decembra 2005 opis originálu zmenky, na ktorom nebol uvedený dátum jej vystavenia. Vystavená
zmenka nebola označená s poznámkou - bez protestu a žalobca mal povinnosť neplatenie zmenky
protestovať, čo opomenul, a preto mu zanikajú všetky postihové práva vyplývajúce zo zmenky a zostáva
mu iba právo na zaplatenie zmenkovej sumy. Žalovaný v 3/ rade namietal aj zánik obligačného vzťahu

s tým, že dňa 13.6.2007 bezhotovostným platobným stykom na účet žalobcu zaplatil zmenkovú sumu
13.780.000,- Sk.
Žalovaný v 1/ rade v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že na zmenke
predloženej žalobcom je uvedený deň vystavenia zmenky 9.9.2002, čo je v rozpore s originálom zmenky,
ktorej bol žalovaný v 1/ rade vystaviteľom. Dátum vystavenia zmenky bol na zmenke pravdepodobne
dodatočne vpísaný. V čase 20. decembra 2005 zaslal žalobca žalovaným opis originálu zmenky, na

ktorom nebol uvedený dátum vystavenia a žalovaný v 1/ rade ako vystaviteľ zmenky nemá žiadnu
vedomosť o tom, kto tento údaj na originál zmenky dodatočne vypísal, a preto považoval zmenku na
sumu 13.780.000,- Sk za neplatnú. Žalobca nepredložil zmenku po jej splatnosti v mieste platenia. Po
vzájomnej dohode medzi žalovanými uhradil žalovaný v 3/ rade zmenkovú sumu 13.780.000,- Sk na
účet žalobcu dňa 13.6.2007, teda v čase viac ako 3 mesiace pred vydaním zmenkového platobného

rozkazu, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť.
Žalovaný v 2/ rade v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že zmenku považuje
za neplatnú, nakoľko zmenke chýbala obligatórna náležitosť, ako je dátum vystavenia zmenky, ktorý
na opise originálu zmenky chýbal. Dátum bol dopísaný účelovo z dôvodu zabezpečenia perfektnosti
zmenky. Zmenková suma bola po vzájomnej dohode žalovaných zaplatená žalovaným v 3/ rade dňa

13.6.2007 na účet žalobcu, ktorého povinnosťou bolo upraviť v tomto smere žalobu pred vydaním
platobného rozkazu. Zmenkovú sumu 13.780.000,- Sk, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke,
vymáhal žalobca aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný v 1/ rade dňa 9.9.2002 vystavil vlastnú
zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.780.000,- korún slovenských, zmenka bola

splatná dňa 12. septembra 2003 v mieste platenia - sídlo žalobcu. Zmenka bola avalovaná žalovaným
v 2/ rade a žalovaným 3/ rade. Zmenka nebola opatrená doložkou - bez protestu. Žalobca uzavrel so
žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke zo dňa 9.9.2002, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúročnej pôžičky vo výške 13.780.000,- Sk. Žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade sa ako ručitelia v zmluve
zaviazali, že pohľadávku veriteľa uhradí ktorýkoľvek z nich, ak ju neuhradí do 12.9.2003 dlžník. Nárok

žalobcu z tejto zmluvy bol zabezpečený vlastnou zmenkou žalovaného v 1/ rade, avalovanou žalovaným
v 2/ a v 3/ rade. Žalovaný v 3/ rade uhradil žalobcovi sumu 13.780.000,- Sk (č.l. 40) s poznámkou
plnenie ručiteľa v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve. Žalobca toto plnenie nerozporoval, ale započítal
si ho na najstarší záväzok. Zo Znaleckého posudku č. 37/2010 zo dňa 6.7.2010, ktorého
úlohou bolo posúdiť dátum vystavenia zmenky, vyplývalo, že dátum na zmenke je napísaný s vyššou

mierou pravdepodobnosti vystaviteľom zmenky - žalovaným v 1/ rade. Znalkyňa na výzvu okresného
súdu doplnila a bližšie špecifikovala pojem - vyššia miera pravdepodobnosti a percentuálne záver
znaleckého posudku označila ako kladný s 85 a viac percentami pravdepodobnosti. Odborné stanovisko
č.p.: PPZ-2011/KEU-BA-EXP-2955 zo dňa 8. marca 2011 predložené žalovaným v 3/ rade uvádza,
že znalkyňa nie je zapísaná v odbore Kriminalistika odvetvie Grafická diagnostika, že nie je dodržaná

osnova znaleckého posudku, poukázal na formálne a obsahové nedostatky znaleckého posudku.
S poukazom na ust. § 175 ods. 3 O.s.p., čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Okresný súd uviedol, že
zmenka je cenný papier, podstatou ktorého je záväzok určitej osoby poskytnúť majiteľovi tohto cenného
papiera peňažné plnenie. Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Osoba
povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku a ona nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ ho

neunesie, musí vlastníkovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva. Vzhľadom na koncentračnú zásadu,
ktorá platí v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ak žalovaný podá námietky,
musí v nich uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, pretože na neskôr
podané námietky už súd nemôže prihliadať. Podané námietky musia byť odôvodnené. Z námietok musí
byť nepochybné, o aké skutočnosti žalovaný svoju obranu opiera. Odôvodnenie námietok musí súdu

umožniť aj bez účasti účastníkov konania na pojednávaní posúdiť odôvodnenosť podaných námietok
a rozhodnúť o nich.
Okresný súd konštatoval, že predmetná zmenka je zmenkou zabezpečovacou. Zabezpečovacia
zmenka plní funkciu zabezpečenia iných práv a povinností, ktoré nemajú zmenkovú povahu. Funkciouzabezpečovacej zmenky je to, že v prípade, ak zabezpečovaný záväzok nebude riadne a včas splnený,
veriteľ sa môže uspokojiť zo zmenky. Po splatnosti zabezpečovaného záväzku plní zabezpečovacia
zmenka funkciu uhradzovaciu. Žalobcom predložená vlastná zmenka obsahuje všetky zákonom

stanovené náležitosti. Žalovanými tvrdená skutočnosť, že dátum zmenky nebol na zmenku napísaný
vystaviteľom zmenky, vyvrátil dôkaz - znalecký posudok, v ktorom znalkyňa uviedla, že s vyššou mierou
pravdepodobnosti (85%) dátum vystavenia zmenky bol napísaný žalovaným v 1/ rade - vystaviteľom
zmenky. Odborné stanovisko, ktoré predložil žalovaný v 3/ rade, posudzuje len postupy a metódy,
ktoré znalkyňa pri vypracovávaní posudku použila. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o nimi tvrdenej

skutočnosti, že zmenka bola vystavená bez dátumu vystavenia. Kópia zmenky, ktorá bola žalovaným
zaslaná dňa 20.12.2005, je len faxovou kópiou, ktorá nie je hodnoverným dôkazom o tom, že zmenka
bola vystavená bez dátumu vystavenia. Ďalej uviedol, že zmenku, ktorá neobsahuje doložku „bez
protestu", je potrebné protestovať protestom pre neplatenie alebo protestom pre nepredloženie zmenky.
Pokiaľ ide o vlastnú zmenku, ktorá nebola rubopisovaná a ide o priamych dlžníkov, zmenku nebolo
potrebné protestovať.

S poukazom na ust. § 330 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka uviedol, že predmetná zmenka bola
žalovaným v 3/ rade uhradená na základe prevodného príkazu zo dňa 13.6.2007. Platbu žalobca
nerozporoval. Keďže bola suma uhradená po začatí konania, zhoduje sa so zmenkovou sumou a
žalovaný v 3/ rade uviedol, že ide o platbu v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve, bolo možné z povahy
plnenia rozpoznať, ktorého záväzku sa plnenie týka. Ust. § 330 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka je

možné použiť, pokiaľ nie je možné v čase plnenia určiť, ktorý záväzok sa plní. V danej veci bolo možné
určiť, ktorý záväzok žalovaný v 3/ rade plnil.
Na záver konštatoval okresný súd, že predložená zmenka je platnou zmenkou, nakoľko obsahuje všetky
podstatné náležitosti vlastnej zmenky. Žalovaní nepreukázali, že vlastná zmenka bola žalovaným v
1/ rade vystavená bez uvedenia podstatnej náležitosti - dátumu vystavenia zmenky. Mal preukázané,

že žalovaný v 3/ rade ako ručiteľ zo zmenky plnil pred vydaním zmenkového platobného rozkazu
zmenkovú sumu vo výške 13.780.000,- Sk, a preto okresný súd zmenkový platobný rozkaz č.k.
20Zm 91/2006-57 zo dňa 17.9.2007 v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk zrušil. Vo
zvyšnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Ďalej uviedol, že o náhrade trov konania,
ktoré vznikli do vydania zmenkového platobného rozkazu a náhrade trov konania, ktoré vznikli po

vydaní zmenkového platobného rozkazu, t.j. v konaní o prejednaní námietok, rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní, a to proti tej časti rozsudku,
ktorou okresný súd vo zvyšnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/91/2006-57 zo dňa

17.09.2007, vydaný Okresným súdom Žilina v platnosti z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d)
O.s.p.. Uviedli, že vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 20Zm/91/2006-57
zo dňa 17.09.2007, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa namietali neplatnosť zmenky z dôvodu,
že na pôvodnom origináli zmenky nebolo uvedené miesto a dátum vystavenia zmenky ako podstatná
náležitosť zmenky, pričom tento údaj chýbal na zmenke aj v čase, keď im žalobca predložil kópiu

zmenky po jej splatnosti dňa 20.12.2005. Ku skutočnosti, prečo na faxovom podaní, ktoré malo byť
faxované samotným žalobcom dňa 20.12.2005, sa dátum vystavenia zmenky nenachádza, sa žalobca
nevedel vyjadriť. Mali za to, že dátum vystavenia zmenky bol dopísaný do zmenky účelovo z dôvodu
zabezpečenia perfektnosti zmenky a jej podstatných náležitostí. Boli presvedčení, že dátum vystavenia
zmenky nenapísal do zmenky ani dlžník ako vystaviteľ zmenky, ani ručitelia zo zmenky a že tento

údaj bol vpísaný do zmenky niekým iným. Na preukázanie tvrdení žalovaných bolo vykonané znalecké
dokazovanie znaleckým posudkom znalkyne PhDr. PaeDr. Z. B., odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo. Záver znalkyne v znaleckom posudku (č. 37/2010) bol taký, že dátum vystavenia zmenky je na
zmenkenapísanýsvyššoumieroupravdepodobnostivystavovateľomzmenky-žalovanýmv1/radeana
výzvuokresnéhosúduopresnejšiušpecifikáciusvojhozáveruznalkyňazaujalastanovisko,ževzhľadom

na malý rozsah sporného rukopisu (sporných znakov), bol záver znaleckého posudku stanovený ako
nejednoznačne kladný - s vyššou mierou pravdepodobnosti, ktorý by sa dal percentuálne odhadnúť ako
kladný s 85 a viac percentami pravdepodobnosti. Keďže si žalovaní boli istí svojim tvrdením, žiadali
o posúdenie a stanovisko k znaleckému posudku na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného
zboru, odbor kriminalistickej identifikácie v Bratislave. Z odborného stanoviska č.p.: PPZ-2011/KEU-BA-

EXP-2955 vyplýva, že: písmoznalecký posudok č. 37/2010 nie je vypracovaný v súlade so zákonom
č. 382/2004 Z.z., nie je dodržaná osnova znaleckého posudku, znalecká doložka je neúplná, znalkyňa
porušila § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., keďže sa vyjadrovala ku skutočnostiam, ktoré sa netýkajú
písmoznaleckéhoskúmaniavodvetví„Ručnépísmo“(identifikáciapisateľa),keďkpísacímprostriedkoma k dopisovaniu, resp. prepisovaniu písmen, písmových ťahov, číslic sú kompetentní vyjadrovať sa iba
znalci z odboru Kriminalistika, odvetvie Grafická diagnostika, v ktorom odbore znalkyňa nie je zapísaná.
Znalkyňa urobila množstvo chýb a z nich najzásadnejšou je chybné vyhodnotenie porovnávacích

materiálov, keď pri písme označeného ako PM1 (zmenka) a písme označeného ako PM2 (životopis
žalovaného v 1/ rade) ide s najväčšou pravdepodobnosťou o dvoch rôznych pisateľov. Znalkyňa sa
vôbec nevyjadrila k tomu, či sú predložené porovnávacie materiály vyhovujúce na to, aby bolo možné
pristúpiť ku skúmaniu vzhľadom na cieľ skúmania - zistiť, či sporný zápis vyhotovil žalovaný v 1/
rade. V stanovisku sú popísané chybné a nepresné konštatovania znalkyne, čo sa týka porovnávania

písmen a číslic na porovnávacích materiáloch. V závere stanoviska je uvedené, že Písmoznalecký
posudok č. 37/2010 je neprijateľný a s jeho závermi nemožno súhlasiť. K neúplnosti a nekompletnosti
predloženého znaleckého posudku poukázali na to, že úlohou znalkyne bolo zamerať sa na dátum
vystavenia zmenky na zmenke a zistiť, či dátum vystavenia zmenky je na zmenke napísaný vystaviteľom
zmenky - žalovaným v 1/ rade. Na origináli zmenky predloženej žalobcom je dátum vystavenia zmenky
uvedený vľavo hore dvakrát, a to „9. september 2002 - vystavené" a „dňa 9.9.2002". Znalkyňa sa však

vo svojom posudku zamerala výlučne na zápis „dňa 9.9.2002", pričom k druhému zápisu „9. september
2002 - vystavené" sa vôbec nevyjadruje, pričom už laickým pohľadom je zrejmé, že najmä číslica „2" je v
týchto zápisoch napísaná rôzne. Vzhľadom k uvedeným pochybnostiam o správnosti záveru znaleckého
posudku č. 37/2010 navrhli vypočuť znalkyňu PhDr. PaeDr. Z. B., ako aj Mgr. P. B. z Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru odbor kriminalistickej identifikácie v Bratislave, ktoré navrhnuté

dôkazy okresný súd nevykonal a rozhodnutie oprel o spochybnený znalecký posudok. Mali za to, že
odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože okresný
súd vôbec neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V odôvodnení taktiež absentujú
úvahy súdu, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako tieto posúdil. Najmä, prečo sa stotožnil so
znaleckým posudkom a do úvahy vôbec nebral predložené odborné stanovisko a ako sa vysporiadal so

skutočnosťou, že žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo na faxovom podaní sa dátum vystavenia
zmenkynenachádza.Navrhli,abyodvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduŽilinavnapadnutejčastizrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd

zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 OS Žilina zo dňa 17.9.2007 v časti o zaplatenie
zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk a v časti o náhrade trov konania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d), f) O.s.p.. Uviedol, že ku dňu 14.6.2007 žalobca evidoval voči žalovanému v 1/ a žalovanému v 2/ a
v 3/ rade ako ručiteľom žalovaného v 1/ rade pohľadávky:

Dlžná istina: Splatnosť: Titul: Úrok (zmenkový alebo z omeškania): Úrok k 14.6.2007: Zmenková
odmena k 14.6.2007: SPOLU:
1.300.000 Sk 31.5.2002 zmenka 6% p. a. 393.205,48 Sk Sk 4.329 Sk 1.697.534,48 Sk
4.290.000 Sk 31.5.2002 zmenka 6 % p. a. 1.297.578,08 Sk 14.285,70 Sk 5.601.863,78 Sk
13.780.000 Sk 12.9.2003 zmenka 13% p. a. 6.728.792,88 Sk - 6.728.792,88 Sk

13.780.000 Sk 12.9.2003 zmenka 6 % p. a. 3.105.596,71 Sk 45.887,40 Sk 16.931.484,11 Sk
30.959.675,25 Sk
Z toho spolu istina všetkých nárokov: 19.370.000 Sk
Z toho spolu príslušenstvo všetkých nárokov: 11.589.675,25 Sk

Ku dňu úhrady sumy vo výške 13.780.000,- Sk, t.j. dňa 14.6.2007 evidoval žalobca voči žalovanému v
3/ rade z titulu jeho ručenia za záväzky žalovaného v 1/ rade z vystavených zmeniek a zmlúv celkovo
sumu 30.959.675,25 Sk. Nakoľko žalovaný v 3/ rade zaplatil sumu 13.780.000,- Sk a neurčil, na čo
sa má plnenie započítať, došlo podľa názoru žalobcu k aplikácii § 330 ods. 1, 2 a 3 Obchodného
zákonníka, t.j. došlo k splneniu záväzku žalovaného v 3/ rade najskôr splatnému, a to najskôr k splneniu

jeho príslušenstva. Nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli plnením žalovaného v 3/ rade
zo dňa 14.6.2007 nijako dotknuté (t.j. plnenie žalovaného v 3/ rade sa započítalo na skôr splatné
záväzky žalovaných v 1/ - v 3/ rade voči žalobcovi, resp. úrok z omeškania zo Zmluvy o pôžičke z
9.9.2002, toto plnenie sa nárokov zo zmenky uplatnenej v tomto konaní ani v časti nedotklo). Žalobca
považoval názor prvostupňového súdu za nesprávny a rozporný nielen s ust. § 330 ods. 1 posledná

veta Obchodného zákonníka. Žalobca v momente uskutočnenia platby nemohol, ako to naznačuje
prvostupňový súd, „rozpoznať“, ktorého záväzku sa plnenie týka, a to ani keby chcel. Žalobca ako
veriteľ neuskutočňuje žiadny započítavajúci prejav, neuskutočňuje on sám ani na čo sa má plnenie
započítať a na toto nemá akýkoľvek vplyv. Žalobca musel rešpektovať zákon, ktorý stanovuje, akézáväzky plnením žalovaného v 3/ rade zanikli. Pokiaľ ide o žalovaným v 3/ rade uvedenú informáciu
„PLN. RUČITELA V ZMYS. ZML. A ZMENKY K", žalobca v tejto súvislosti pripomína všeobecné
výkladové pravidlo uvedené v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle,

ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Prvostupňový súd však pri svojom rozhodnutí postupoval
presne naopak. Je pravdou, že žalovaný v 3/ rade plnil dňa 14.6.2007 sumu rovnajúcu sa zmenkovej
sume uplatňovanej v tomto konaní, ale ku dňu 14.6.2007 evidoval žalobca voči žalovaným v 1/ až
v 3/ rade pohľadávky vo vyššie uvedenej tabuľke, pričom z nich bola na súde žalobami uplatnená

voči žalovaným v 1/ až v 3/ rade k 14.6.2007 suma spolu 23.660.276,99 Sk, a to jednak suma
spolu s príslušenstvom uplatnená v tomto konaní - 16.931.484,11 Sk a jednak v konaní sp. zn. 32Ro
2924/2006 OS Bratislava II. o zaplatenie úroku z omeškania z vrátenia pôžičky, ktoré neboli kryté touto
zmenkou - suma vo výške 6.728.792,88 Sk. Nie je pravdou to, že žalovaný v 3/ rade mal plniť dňa
14.6.2007 sumou 13.780.000,- Sk voči nemu žalobou požadovanú sumu. Okresný súd odchýlením sa
od aplikovateľného dispozitívneho ustanovenia zákona hrubým spôsobom poprel legitímne očakávanie

žalobcu na dodržiavanie ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že názor konajúceho
súdu, že plnenie sa započíta na záväzok, keď „je možné z povahy plnenia rozpoznať, ktorého záväzku
sa plnenie týka", je celkom v rozpore s právnou teóriou i praxou, z ktorej vyplýva, že ust. § 330 ods. 1,
2, 3, 4 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením, možnosť zmeniť dispozíciu danej normy
má iba dlžník, dlžník môže svoju vôľu, na čo sa má plnenie započítať, prejaviť v časovo obmedzenom

rozsahu, t.j. pri plnení, pokiaľ tak dlžník neurobí - nevyužije svoje dispozičné oprávnenie - uplatní sa
zákon, t.j. § 330 Obchodného zákonníka, v prípade ktorého platí, že sa plnenie započítava na záväzky
najskôr splatné, a to najskôr na ich príslušenstvo, to platí aj pre záväzky v čase plnenia premlčané,
je teda zodpovednosťou dlžníka, aby správne a určito určil, na čo plní, pokiaľ chce vylúčiť aplikáciu
§ 330 Obchodného zákonníka. Konajúci súd nepostupoval v zmysle uvedených zásad a aplikáciu

§ 330 Obchodného zákonníka odmietol uplatniť. Pokiaľ v priebehu konania poukazoval žalovaný na
rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V 8/2003, tak s predmetným rozhodnutím sa žalobca plne stotožňuje,
avšak toto nie je aplikovateľné na predmetný prípad. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd si celkom
neuvedomil, že ide o konanie o ponechaní vydaného zmenkového platobného rozkazu v platnosti
a dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia zmenkového záväzku zaťažuje žalovaných. V

tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 13/2004 z 30.9.2005, ktoré rieši
situáciu rovnakú s posudzovaným prípadom. Aj v tomto prípade, ako v citovanom rozhodnutí, išlo o
to, že zmenkový veriteľ evidoval voči zmenkovým dlžníkom viacero pohľadávok, došlo k čiastočnému
plneniu zo strany zmenkového dlžníka, pričom nebola táto skutočnosť zmenkovým veriteľom na zmenke
vyznačená. Bolo preto povinnosťou žalovaných v tomto konaní preukázať, že skutočne plnili zmenkový

záväzok a nie na iné záväzky, ktoré dôkazné bremeno žalovaní neuniesli. V prípade, ak by sa odvolací
súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, žiadal odvolací súd, aby pripustil možnosť dovolania, a
to predovšetkým na otázky 1/ že nie je potrebný dispozitívny jasný a určitý prejav dlžníka voči veriteľovi
vylučujúci aplikáciu § 330 Obchodného zákonníka, aby bola aplikácia § 330 Obchodného zákonníka
účinne vylúčená, 2/ že pre určenie, na čo dlžník z viacerých záväzkov plní v zmysle § 330 Obchodného

zákonníka, postačuje, ak „je možné z povahy plnenia rozpoznať, ktorého záväzku sa plnenie týka", 3/
že je skutočne pravdou, že postačuje uhradiť výšku istiny posledného splatného záväzku bez ďalšieho
prejavu dlžníka, a tým bude ex lege úhrada započítaná práve na istinu posledne splatného záväzku.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zmenkový platobný rozkaz ponechať v celom rozsahu v platnosti.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ až v 3/ rade. Uviedli, že aplikáciu ust.
§ 330 Obchodného zákonníka, tak ako ju vyložil žalobca, považujú za absolútne nesprávnu, neprípustnú
a neprijateľnú. Uviedli, že ust. § 330 Obchodného zákonníka o tom, ktorý záväzok je splnený a kedy
sa plnenie započíta najskôr na úroky a až potom na istinu peňažného záväzku, sa použijú vtedy, pokiaľ
dlžník neurčí inak. Zákon pritom neupravuje, akým spôsobom má dlžník určiť, ktorý záväzok sa plní a

ako sa má započítať jeho plnenie, takže musí ísť o jednostranný právny úkon spĺňajúci všetky náležitosti,
ktoré zákon vyžaduje pre jeho platnosť. Žalovaný v 3/ rade ako zmenkový ručiteľ a zároveň ručiteľ
zo zmluvy zo dňa 9.9.2002, zaplatil po podaní žaloby žalobcom, žalobcovi bankovým prevodom dňa
14.6.2007 sumu 13.780.000 Sk, pričom v doplňujúcom údaji bankového prevodného príkazu túto platbu
označil ako „plnenie ručiteľa v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve". Ako vyplýva z odvolania žalobcu,

záväzky žalovaných voči žalobcovi mali údajne pozostávať z dvoch zmeniek splatných 31.5.2002,
zmluvy o pôžičke 13.780.000,- Sk splatnej dňa 12.9.2003 a zabezpečovacej zmenky k tejto zmluve v
rovnakej hodnote, splatnej taktiež dňa 12.9.2003. V čase plnenia žalovaným v 3/ rade ako ručiteľom,
jediným jeho záväzkom voči žalobcovi zo zmluvy a zmenky ku tejto zmluve, bola práve jediná existujúcazmluva o pôžičke zo dňa 9.9.2002, splatná 12.9.2003 a zabezpečená zmenkou splatnou taktiež dňa
12.9.2003 na sumu 13.780.000,- Sk. Žalovaný v 3/ rade pri svojom plnení dostatočným spôsobom určil,
ktorý záväzok plní, keďže tento označil jednak sumou 13.780.000,- Sk, ako aj označením, že sa jedná

o plnenie v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp.
zn. V 8/2003 s odkazom, že obdobne, ako v tam prejednávanom prípade, i v predmetnej prejednávanej
veci sa žalobca domáhal žalobnými návrhmi proti žalovaným 1/ podanom na Okresnom súde Bratislava
II dňa 12.9.2006 pod sp. zn. 32Ro/2924/2006, zaplatenia istiny 13.780.000,- Sk s príslušenstvom
2/ podanom v predmetnom konaní na OS Žilina dňa 11.9.2006, zaplatenia istiny 13.780.000,- Sk s

príslušenstvom (úrokom, odmenou 1/3 zmenkovej sumy, trovami konania). V oboch prípadoch žalobca
požadoval zaplatenie istiny 13.780.000,- Sk s príslušenstvom, ktorú žalovaný v 3/ rade žalobcovi dňa
14.6.2007 zaplatil, a tým v zmysle uvedeného rozhodnutia NS SR sp. zn. V 8/2003 dlh žalovaných
vo výške istiny 13.780.000,- Sk zanikol splnením s výnimkou príslušenstva tejto pohľadávky ku dňu
splnenia dlhu, t.j. k 14.6.2007. V čase plnenia dlhu žalovaným v 3/ rade sa žalobca domáhal plnenia
na súde voči žalovaným len týmito dvoma žalobami z titulu nesplatenia pôžičky žalovaným v 1/ rade na

základe Zmluvy o pôžičke z 9.9.2002, splatnej 12.9.2003 a zabezpečenej zmenkou splatnou 12.9.2003,
čo potvrdil i samotný žalobca v odvolaní. Až potom, ako žalovaný v 3/ rade zaplatil žalovanú istinu
13.780.000,- Sk dňa 14.6.2007, žalobca podaním dňa 13.8.2007 v konaní vedenom na OS Bratislava
II sp. zn. 32Ro/2924/2006, zobral svoju žalobu v časti zaplatenia istiny 13.780.000,- Sk späť a žiadal
zaplatiť zostávajúce príslušenstvo. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v konaní sa v čase plnenia

záväzku žalovaným v 3/ rade domáhal len zaplatenia úrokov z omeškania z istiny, ktoré neboli kryté
zmenkou. Mali za to, že konanie žalobcu je účelové z dôvodu, že tým sleduje započítanie zaplatenej
istiny vo výške 13.780.000,- Sk na nejaké pochybné záväzky z dvoch zmeniek splatných 31.5.2002,
ktoré sú premlčané, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní aj žalobca, a o ktorých pochybnosti svedčí
aj skutočnosť, že sa ich zaplatenia žalobca nedomáhal súdnou cestou, ale nechal uplynúť premlčaciu

dobu, a to napriek tomu, že sa malo jednať o značné sumy. Keďže tieto zmenky neboli predmetom tohto
konania, žalovaní sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadrovali, čo však neznamená, že s ich existenciou
a platnosťou súhlasia. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo
V 13/2004, ktoré rieši rovnakú situáciu, tak s týmto tvrdením sa nestotožnili. V tam riešenom prípade
sa jednalo o rôzne plnenia a rôzne sumy, ktoré mal žalovaný zaplatiť žalobcovi ešte pred podaním

žaloby, pričom tieto jednotlivé plnenia žalovaný žiadal započítať ako čiastkovú platbu zmenkovej sumy,
čo nepreukázal. Naproti tomu v predmetnej prejednávanej veci žalovaný v 3/ rade ako ručiteľ plnil
žalobcovi po podaní žaloby presne sumu, ktorá sa rovnala zmenkovej istine, teda 13.780.000,- Sk,
ktoré plnenie aj označil ako plnenie ručiteľa v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve. V súvislosti s
vyžiadaním a odovzdaním kvitovanej zmenky poukázal na to, že v čase plnenia žalovaným v 3/ rade

zo zmluvy a zmenky už bol podaný žalobný návrh, prílohou ktorého ako dôkaz je a bola v tom čase
tiež predmetná zmenka, ktorá je súčasťou spisu, teda nemohla byť žalovaným vydaná. Mali za to,
že závery prvostupňového súdu súvisiace so zrušením zmenkového platobného rozkazu v časti o
zaplatenie zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk nie sú žiadne „prelomové", ako sa to snaží podsúvať
žalobca a ust. § 330 Obchodného zákonníka nepopierajú. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok vo výroku

v časti napadnutej žalobcom, ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho
konania.

K doručenému odvolaniu žalovaných v 1/ až v 3/ rade sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných v 1/ až v 3/
rade bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/1/2012-277 zo dňa 19.11.2012 a doručovanie upovedomenia o
termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaným v 1/ až v 3/

rade prostredníctvom ich právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 27. novembra 2012,na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd poukazuje na procesný aspekt rozhodovania vyplývajúci z právnej úpravy v § 212
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Z uvedeného sa krajský súd zaoberal len odvolacími dôvodmi a v tom rozsahu, ako boli vymedzené v
písomnom odvolaní žalovaných zo dňa 29.04.2011 (č.l. 244 - 246 spisu) a žalobcu zo dňa 27.4.2011

(č.l. 249 - 254 spisu).

Predmetom odvolania žalovaných v 1/ až v 3/ rade boli dôvody tak procesného, ako i hmotno-právneho
charakteru a odvolacie dôvody žalobcu sa viazali k hmotno-právnemu posúdeniu predmetnej sporovej
veci.

Poprocesnejstránkežalovanív1/ažv3/radenamietalivadukonaniaspočívajúcuvprocesnompostupe
prvostupňového súdu, ktorým nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany žalovaných a svoje rozhodnutie
oprel o spochybnený znalecký posudok. Ďalej namietali vadu konania prvostupňového súdu spočívajúcu
v nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom k odvolacím
dôvodom žalovaných, a to primárne k dôvodom procesného charakteru zo strany krajského súdu ako

súdu odvolacieho, bolo ako prvé potrebné vyhodnotiť, či má spôsobilý predmet preskúmavania, a
to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu má všetky atribúty, ktoré vyplývajú z ust. § 157
ods. 2 O.s.p., keď jasným spôsobom vyhodnocoval to, čo bolo podstatné a určujúce pre zhodnotenie
námietok žalovaných v 1/ až v 3/ rade proti zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 20Zm 91/2006-57

zo dňa 17.9.2007, vydanému Okresným súdom Žilina. Prvostupňový súd jasným spôsobom vystavenú
vlastnú zmenku, na základe ktorej sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1/ až v 3/ rade zaplatenia
zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk s príslušenstvom, túto zhodnocoval, uviedol dôvody skutkové a
právne, ktoré viedli k záveru rozhodnutia, že vlastná zmenka obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Zároveň sa okresný súd vyjadril k znaleckému posudku, ako aj odbornému stanovisku

predloženému žalovaným v 3/ rade. K zhodnoteniu znaleckého posudku, ako i odborného stanoviska
predloženého žalovaným v 3/ rade, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu,
konštatuje odvolací súd, že do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 10.3.2011,
konkrétne na č.l. 227 spisu právny zástupca žalovaných v 1/ až v 3/ rade navrhol vypočutie autorky
odborného kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, a to p. B., avšak do Zápisnice

o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 15.03.2011 na č.l. 234 spisu konkrétne predmetný návrh
nezopakoval, uviedol, že okrem tohto návrhu nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Krajský súd vo vzťahu k namietanej vade konania, a to nedostatočného a nepreskúmateľného
odôvodnenia rozsudku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca

2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom
konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Podľa
Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 ...„súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces“. Zo znenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3.
júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Podľa Uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004 ...„reálne uplatnenie
a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní,
ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných právnych

predpisov, ktorý prekladá účastník konania“. Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že je dôležité
aby sa všeobecný súd vysporiadal s dôvodmi argumentácie, ktoré majú význam pre posúdenie veci.
V danom prípade okresný súd, vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu, stručným, zrozumiteľným a
jasným spôsobom vyložil dôvody, pre ktoré zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 zo dňa
17.9.2007 vydaný Okresným súdom Žilina zrušil v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk

a v časti o náhrade trov konania a súčasne rozhodol, že vo zvyšnej časti ponecháva zmenkový platobný
rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 zo dňa 17.9.2007 vydaný Okresným súdom Žilina v platnosti, a preto je
možné konštatovať preskúmateľnosť rozsudku a jeho dôvodov.

K návrhu žalovaných v 1/ až v 3/ rade na vypočutie PhDr. B. ako autorky doloženého odborného

vyjadrenia, ktorému prvostupňový súd nevyhovel, uvádza krajský súd, že tento postup bol v súlade s
ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa znenia ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná, a nedošlo ním k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom. K správnemu postupu
prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné

úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného
práva na spravodlivý proces“. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že odňatím možnosti
konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu

procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho
práva a právom chránených záujmov. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade,
ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. O taký
prípad ide vtedy, ak súd dôkaz navrhnutý účastníkom konania nevykoná (§ 120 ods.1 O.s.p.) lebo o
tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania.Tento názor

je v zhode i so záverom vysloveným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a
ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom,
nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom

navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha
konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by
nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní“. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. marca 1992, sp. zn 4 Cdo 6/92
nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom. V tejto súvislosti k zhodnoteniu vykonanému prvostupňovým súdom poukazuje
odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie súsvojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov,ktorýbypoprelzmysela
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

Pokiaľ žalovaní v rámci podaného odvolania namietali neúplnosť a nekompletnosť predloženého
znaleckého posudku č. 37/2010 (č.l. 146 - 161 spisu), vypracovaného znalkyňou PhDr. PaedDr. Z.
B., ktoré znalecké dokazovanie bolo nariadené vo vzťahu k námietke neplatnosti zmenky, na základe
ktorej sa žalobca domáha vydania zmenkového platobného rozkazu, a to tvrdením, že na pôvodnom

origináli zmenky nebolo uvedené miesto a dátum vystavenia zmenky ako podstatná náležitosť, ktorej
absencia má za následok neplatnosť predmetnej zmenky, tak v súvislosti s touto námietkou sa krajský
súd oboznámil s priebehom konania pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisu bolo zistené, že
žalovaní v 1/ až v 3/ rade v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 12.10.2007
(č.l. 65 - 66, 68 - 69, 59 - 61 spisu) namietali, že žalobcom predložená zmenka z hľadiska zákonných
formálnych náležitostí nie je totožná s originálom zmenky pri jej vystavení, pretože na pôvodnom origináli

zmenky nebolo uvedené miesto a dátum vystavenia zmenky a tento údaj chýbal na zmenke aj v
čase, keď žalobca predložil žalovaným opis zmenky po jej splatnosti. Predmetnú námietku žalobca
vo svojom písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 11.01.2008 spochybnil, keď uviedol, že
predložená zmenka je platná, keďže obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona. Žalovaní v 1/ až v 3/
rade v písomných vyjadreniach, ako i prostredníctvom právneho zástupcu do Zápisnice o pojednávaní

zo dňa 28.5.2009 (č.l. 126 spisu) navrhli ustanovenie znalca z odvetvia grafológie a vypracovanie
znaleckého grafologického posudku. Prvostupňový súd uznesením č.k. 19CbZm 2/2008-142 zo dňa
28.08.2009 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo: PhDr. PaeDr. Z. B., F.
XXX/X, XXX XX R. V., ktorej uložil znaleckú úlohu, a to po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu zamerať sa na dátum vystavenia zmenky na zmenke, ktorá je súčasťou spisového materiálu

na č.l. 8 spisu a zistiť, či dátum vystavenia zmenky je na zmenke napísaný vystaviteľom tejto zmenky -
žalovaným v 1/ rade. Zároveň uložil účastníkom konania povinnosť pri spracúvaní znaleckého posudku
poskytnúť znalcovi všetku súčinnosti, ktorá od nich môže byť spravodlivo požadovaná, a to najmä
ustanoviť sa k znalcovi na jeho predvolanie, či predložiť znalcovi porovnávacie materiály potrebné
pre spracovanie znaleckého posudku. PhDr. PaedDr. Z. B. vypracovala znalecký posudok z odboru

písmoznalectvo č. 37/2010, v ktorom závere znaleckého posudku vyslovila, konkrétne na č.l. 158
(str. 12 znaleckého posudku), na súdom zadanú úlohu, že dátum vystavenia zmenky je na zmenke
napísaný s vyššou mierou pravdepodobnosti vystavovateľom zmenky - žalovaným v 1/ rade. Žalovaní
v 1/ až v 3/ rade vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku namietali predmetný záver znalkyne
a mali za to, že tento záver nemôže byť pre svoju nepresvedčivosť listinným dôkazom, o ktorý

by bolo možné oprieť rozhodnutie súdu. Okresný súd v Žiline výzvou zo dňa 12.11.2010 (č.l. 176
spisu) vyzval znalkyňu, aby oznámila, či je možné záver znaleckého posudku č. 37/2010 doplniť o
percentuálne vyjadrenie pravdepodobnosti, resp. súdu bližšie špecifikovala, čo znamená vyššia miera
pravdepodobnosti. Súdom ustanovená znalkyňa v podaní zo dňa 3.12.2010 (č.l. 177 spisu) uviedla,
že vzhľadom na malý rozsah sporného rukopisu (sporných znakov), bol záver znaleckého posudku

stanovený ako nejednoznačne kladný - s vyššou mierou pravdepodobnosti. I keď sa v písmoznalectve
nepoužíva percentuálne vyjadrenie, dal by sa percentuálny záver odhadnúť ako kladný s 85 a viac
percentami pravdepodobnosti. Následne žalovaní v 1/ až v 3/ rade prostredníctvom právneho zástupcu
predložili Odborné stanovisko č.p.: PPZ-2011/KEU-BA-EXP-2955 k znaleckému posudku č. 37/2010, v
zmysle záveru ktorého bolo vyjadrené, že znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 37/2010, nie

je zapísaná v odbore kriminalistika - odvetvie grafická diagnostika, ďalej, že písmoznalecký posudok nie
je vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z., keď nie je dodržaná osnova znaleckého posudku
so záverom, že v rámci podaného vyjadrenia podali dôkaz o nekompetentnosti znalkyne a vzhľadom
na jeho zistenie a formálne obsahové nedostatky je písmoznalecký posudok neprijateľný a s týmito
závermi nesúhlasíme. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom znaleckého posudku č. 37/2010 krajský

súd poukazuje na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je presne uvedená štruktúra, ktorú má obsahovať
písomne vyhotovený znalecký posudok a konštatuje, že znalecký posudok vypracovaný znalkyňou
PhDr. PaeDr. Z. B. obsahuje náležitosti vyžadované § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.. Naviac
zvýrazňuje, že znalkyňa je zapísaná ako znalec v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo,

menovaná predsedom Krajského súdu v Žiline dňa 28.06.2001, č. Spr. 414401 a zapísaná v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod ev. č.: 913231. Krajský súd uvádza, že je zrejmé, že
znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý dáva odpovede na odborné otázky. V
súhrne však je potrebné všetky dôkazy vykonané v rámci konania pred súdom prvého stupňa hodnotiťjednotlivo a vo vzájomnej súvislosti postupom podľa § 132 O.s.p.. Pokiaľ prvostupňový súd vykonal
dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, predloženým znaleckým posudkom, ďalším písomným
vyjadrenímznalkyne,odbornýmstanoviskompredloženýmžalovanýmv3/radeazhodnotenímvšetkých

dôkazov ustálil odôvodnenosť záverov znaleckého posudku, pričom odborné stanovisko predložené
žalovaným v 3/ rade vyhodnotil so záverom, že tento posudzuje len postupy a metódy, ktoré znalkyňa
pri vypracovávaní použila, bol jeho postup vecne správny a krajský súd sa s ním stotožňuje. Súhlasí
preto krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že predložená vlastná zmenka vystavená dňa
09.09.2002 žalovaným v 1/ rade, ktorou sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.780.000,- Sk, splatná

dňa 12. septembra 2003 v mieste platenia - sídlo žalobcu, avalovaná žalovaným v 2/ rade a v 3/ rade,
je platnou zmenkou v zmysle čl. I. ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. Pristupuje k tomuto záveru i
akceptovanie predmetnej zmenky žalovanými v 1/ až v 3/ rade, čo vyplýva z ich správania a obrany
vyjadrenej v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, spočívajúcej v tom, že žalovaný v 3/
rade po vyvolaní súdneho konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu na predmetnú zmenku
plnil,ktorúskutočnosťzánikuzmenkovéhozáväzkuvyjadrilžalovanýv 3/radeúčelomplatbynazmenku,

čo potvrdzovali žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ako i žalovaný v 3/, ktorú obranu v rámci konania o námietkach
okresný súd a následne i krajský súd akceptoval. Z týchto záverov bol preto rozsudok okresného súdu,
ktorým vo zvyšnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 zo dňa 17.9.2007
vydaný Okresným súdom Žilina v platnosti, potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keď
žalovaní v 1/ až v 3/ rade iné odvolacie dôvody k tomuto napadnutému výroku rozsudku prvostupňového

súdu nezadefinovali.

K napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým došlo k zrušeniu zmenkového platobného
rozkazu č.k. 20Zm 91/2006-57 vydaného Okresným súdom Žilina dňa 17.09.2007, v časti o zaplatenie
zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk a v časti o náhrade trov konania, a to odvolaním žalobcu bolo zrejmé,

že zrušujúce rozhodnutie prvostupňového súdu sa viazalo na námietku vznesenú žalovaným v 3/
rade proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, o zániku zmenkového záväzku s tým, že dňa
13.06.2007 bezhotovostným platobným stykom na účet žalobcu zaplatil zmenkovú sumu 13.780.000,-
Sk, o čom predložil dôkaz a následne listom zo dňa 10.08.2007 adresovaným žalobcovi žiadal tak i o
späťvzatienávrhunavydanieplatobnéhorozkazu.Žalobcavrámcikonaniapredsúdomprvéhostupňaa

i v podanom odvolaní potvrdil, že žalovaný v 3/ rade zaplatil sumu 13.780.000,- Sk, avšak keďže neurčil,
na čo sa má plnenie započítať (neurčil konkrétne, na ktorú zmluvu alebo na ktorú zmenku sa má plniť
a neurčil, či na istinu alebo na príslušenstvo), došlo podľa názoru žalobcu za aplikácie § 330 ods. 1, 2
a 3 Obchodného zákonníka, k splneniu záväzku žalovaného v 3/ rade, najskôr splatnému, a to najskôr
k splneniu jeho príslušenstva, pretože ku dňu úhrady, t.j. dňa 14.6.2007 evidoval voči žalovanému v

3/ rade z titulu jeho ručenia za záväzky žalovaného v 1/ rade z vystavených zmeniek a zmlúv celkom
sumu 30.959.675,25 Sk. Najskôr splatnými záväzkami žalovaného v 3/ rade voči žalobcovi boli dňa
31.05.2002 splatné zmenky na sumu 1.300.000,- Sk a 4.290.000,- Sk, a to najskôr na ich príslušenstvo
(spolu suma 7.299.398,26 Sk). Zostávajúcich 6.480.601,74 Sk sa v zmysle § 330 ods. 2 v spojení s § 330
ods. 3 Obchodného zákonníka započítalo najskôr na príslušenstvo. Teda nároky, ktoré sú predmetom

tohto konania, neboli plnením žalovaného v 3/ rade zo dňa 14.06.2007 nijako dotknuté, keďže plnenie
žalovaného v 3/ rade sa započítalo na skôr splatné záväzky žalovaného v 1/ rade až v 3/ rade voči
žalobcovi.

Vo vzťahu k námietke nesprávneho postupu okresného súdu pri aplikácii ust. § 330 Obchodného

zákonníka považuje krajský súd za potrebné poukázať na ust. § 175 ods. 3 O.s.p., a to, že predmetom
konania pred súdom prvého stupňa, ako i v rámci podaného odvolania sú len námietky, ktoré podali
žalovaní v 1/ až v 3/ rade proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, a to z titulu zákonom
vyžadovanejkoncentrácienámietokvlehotedotrochdníoddoručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazu,
teda predmetom súdneho konania pred okresným súdom, ako i odvolacím súdom bolo posudzovanie

podaných námietok. Práve pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná
zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmavať len tie námietky, ktoré
boli podané v zákonom stanovenej lehote a námietky sú jediným prostriedkom, ktorým možno účinkom
zmenkového platobného rozkazu zabrániť, teda v nich musí žalovaný uviesť všetky výhrady, ktoré
proti zmenkovému platobnému rozkazu má. V tejto súvislosti krajský súd vyslovuje záver, že zásada

koncentrácie zmenkového konania, vyjadrená v § 175 ods. 1, 4 vety prvej O.s.p. nielen znemožňuje
žalovanému (-ým) uviesť ďalšie námietky po uplynutí trojdňovej lehoty pre podanie námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu, ale z tohto dôvodu neumožňuje ani žalobcovi akokoľvek po vydaní
zmenkového platobného rozkazu meniť svoje žalobné tvrdenia, proti ktorým sa žalovaní bránia vnámietkach. To znamená, že žalobca nemôže po vydaní zmenkového platobného rozkazu meniť svoje
tvrdenia, resp. tieto dopĺňať o nové skutočnosti, pretože by tým bolo znemožnené žalovanému (-ým)
podať námietky proti takto zmeneným, resp. doplneným tvrdeniam uvedeným v návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu. Pri vydaní zmenkového platobného rozkazu je podanými námietkami
celkom jasne definovaný skutkový a právny stav, o ktorom sa bude ďalej jednať v konaní o týchto
námietkach, pretože v konaní o námietkach sa nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku, ale o tom, či
sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti či nie, tzn. či sa zrušuje, a to sčasti alebo celkom.
Tento skutkový stav nie je možné meniť a dopĺňať nielen zo strany žalovaných, ale ani zo strany žalobcu.

Preto nie je možné po vydaní zmenkového platobného rozkazu meniť, resp. dopĺňať žalobné tvrdenia,
a to tak skutkové, ako aj právne. Predmet konania - konania o námietkach je zadefinovaný a určený
rámcom námietok žalovaného (-ých), ktorými sa bráni povinnosti zaplatiť zmenku popísanú v žalobe, aj
s ďalšími žalobnými tvrdeniami o dôvode zmenky, ktoré tvrdenia však nie je možné meniť a ani dopĺňať
ďalšími tvrdeniami o iných skutočnostiach, v danom prípade o existencii ďalších pohľadávok. Zásada
koncentrácie zmenkového konania platí tak pre žalovaného, resp. žalovaných, ako i pre žalobcu, keďže

vydaniu zmenkového platobného rozkazu predchádza preskúmanie návrhu žalobcu, a to skutkových
a právnych dôvodov, a až jeho výsledkom je vydaný platobný rozkaz, čo sa stalo i v danom prípade.
K tomuto záveru pristupuje práve procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní návrhu
žalobcu zo dňa 11.9.2006 (č.l. 1 - 2 spisu) vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 91/2006-57 zo
dňa 17.09.2007.

Z obsahu návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 11.9.2006 (č.l. 1, 2 spisu)
vyplývalo, že žalobca sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na tom základe, že je
majiteľom vlastnej zmenky splatnej dňa 12.9.2003 na zmenkovú sumu 13.780.000,- Sk, ktorú vystavil
žalovaný v 1/ rade a avalovali ju žalovaní v 2/ a v 3/ rade, ktorú napriek splatnosti zmenky vystaviteľ

a ani ručitelia zo zmenky, ani po jej predložení v mieste platenia, nesplnili povinnosti zaplatiť majiteľovi
zmenkovúsumu.Žalovanýv3/radepodanímzodňa13.6.2007nač.l.39spisuokresnémusúduoznámil,
žeakoručiteľv2/radezasielakópiudokladuoúhradezmenkovejistinyvsume13.780.000,-Skvzmysle
Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.9.2002, ktorá bola garantovaná vlastnou zmenkou dlžníka. Žalobca v podaní
zo dňa 11.9.2007 (č.l. 55 -56 spisu) vo vzťahu k predchádzajúcemu návrhu na prerušenie konania zo

dňa 27.04.2007 žiadal o vydanie zmenkového platobného rozkazu vzhľadom k tomu, že žalovaný v 3/
rade nespochybnil platnosť zmenky. Okresný súd dňa 17.9.2007 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k.
20Zm 91/2006-57, proti ktorému v zákonnej lehote podali námietky žalovaní v 1/ až v 3/ rade, v ktorých
namietali, že dňa 13.06.2007 žalovaný v 3/ rade bezhotovostným platobným stykom na účet žalobcu
zaplatil zmenkovú sumu 13.780.000,- Sk, o čom predložil dôkaz, čím došlo k zániku obligačného vzťahu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k námietkam žalovaného v 2/ rade v podaní zo dňa 11.1.2008 (č.l. 82 -
83 spisu) potvrdil, že dňa 14.06.2007 obdržal od žalovaného v 3/ rade na svoj účet sumu vo výške
13.780.000,- Sk s poznámkou „plnenie ručiteľa v zmysle zmluvy a zmenky“. Zároveň až v tomto podaní
namietal, že nedošlo k plneniu zmenkovej sumy z uplatnenej zmenky, pretože žalovaný v 3/ rade má so
žalobcom komplexné obchodné vzťahy, v rámci ktorých žalobca evidoval a eviduje voči žalovanému v

3/ rade viaceré pohľadávky, a preto žalobca uplatnil pravidlo poradia uspokojenia viacerých pohľadávok
od tých istých dlžníkov podľa § 330 Obchodného zákonníka. K tomuto poskytnutému tvrdeniu žalobcu
v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ako aj v podanom odvolaní zvýrazňuje krajský súd vyššie
rozobratúkoncentračnúzásaduzmenkovéhokonania,podľaktorejžalobcanemôžemeniť,resp.dopĺňať
po podaní námietok svoje skutkové a právne tvrdenia. Dodáva, že žalobca k tvrdeniu o existencii skôr

splatných pohľadávok dôkazy nepredložil, žalovaní v 1/ až v 3/ rade namietali ich relevantnosť, a ani
neboli predmetom konania a dokazovania práve za dodržania koncentračnej zásady, ktorou je ovládané
konanie o námietkach.

Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že vlastná zmenka bola žalovaným v 3/ rade po

začatí konania čiastočne uhradená prevodný príkazom, pretože bolo možné rozpoznať, ktorého záväzku
sa predmetné plnenie týka. Je zrejmé, že ak sa žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného
rozkazu domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 13.780.000,- Sk, úroku, odmeny, náhrady trov konania a
po začatí konania bolo žalovanými poskytnuté tvrdenie, že žalovaný v 3/ rade plnil, čo preukazovali
dokladom na č.l. 40 spisu s údajmi: „Príkaz na úhradu - M. A.“ - suma 13.780.000,- Sk, Doplňujúce údaje:

„plnenie ručiteľa v zmysle zmluvy a zmenky ku zmluve“, tak bolo jasne určené, na ktorý záväzok plní, t.j.
na záväzok zo žalovanej zmenky. Tento záver krajského súdu je v zhode i s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Obdo V 8/2003, podľa ktorého ...„plnením peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Ak dlžník zaplatí po začatí konania svoj dlhvo výške uplatnenej žalobou, bez ďalšieho tým určil, že platenie sa má započítať na žalobou uplatnenú
istinu a úroky“. K námietke žalobcu o potrebe použitia výkladového pravidla v zmysle ust. § 266 ods. 4
Obchodného zákonníka krajský súd uvádza, že v danom prípade nebolo potrebné aplikovať ust. § 266

ods. 4 Obchodného zákonníka, a to práve pre charakter zmenkového konania, žalobcom vymedzené
tvrdenia v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, tvrdenia žalovaných v námietkach proti
vydanému zmenkovému platobnému rozkazu za akceptácie koncentračnej zásady, práve i vo väzbe
na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Nesúhlasí s odvolateľom krajský súd, že vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože predmetná

právna veta, ktorá vychádza zo skutkového stavu, je aplikovateľná všeobecne na súdne konania a týka
sa výkladu k ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade práve ide o zadefinovanie
plnenia dlžníka po začatí súdneho konania vo výške zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku.

Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 13/2004 v súvislosti s
(ne)vyznačením prijatia čiastočnej platby na zmenku vo vzťahu k riziku dlžníka, ktorý nevyužil právo

požiadať o vyznačenie čiastočnej platby na zmenke, čo nastalo i v tomto prípade, tak krajský súd
uvádza, že v danom prípade k čiastočnému plneniu zmenky zo strany žalovaného v 3/ rade došlo
až po podaní návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ku ktorému bolo potrebné
predložiťvprvopisezmenku,tedaneboloreálnemožné zostranyžalovanýchanipožiadaťovyznačenie
čiastočnéhoplnenianazmenku.Vtomtoprípadepráveinýmidôkaznýmiprostriedkami,atovyjadreniami

žalovaných v 1/ až v 3/ rade, potvrdením žalobcu o vykonanej platbe žalovaným v 3/ rade, predloženým
príkazomnaúhradubolopreukázané,žezostranyžalovanéhov3/radeboloplnenénažalovanúvlastnú
zmenku. Námietka o zániku časti zmenkového dlhu vznesená žalovanými v 1/ až v 3/ rade v zmysle §
17 zákona č. 191/1950 Zb. bola preto v časti sumy 13.780.000,- Sk preukázaná, a preto okresný súd
správne rozhodol, ak v tejto časti zmenkový platobný rozkaz a v časti o náhrade trov konania zmenkový

platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 91/2006-57 zo dňa 17.9.2007 zrušil, z ktorého dôvodu
bol i v tejto časti odvolacím súdom rozsudok potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Ak žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby pre prípad potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti odvolací súd rozhodol o prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., tak krajský

súd uvádza, že v danej veci nevidel dôvod, pre ktorý by mal vysloviť prípustnosť dovolania vzhľadom
na riešenie otázky aplikácie ust. § 330 Obchodného zákonníka Najvyšším súdom SR, a vo vzťahu k
otázke, že by malo ísť o rozhodnutie zásadného právneho významu, žalobca túto bližšie nezadefinoval.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z tohto dôvodu potom i odvolací súd podľa §
224 ods. 4 O.s.p. vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.