Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/310/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208256
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615208256.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobkyne X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho č. 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 3 724,- € s

príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/201/2015-56
z 20. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3 724,- €, ktoré mal získať žalovaný na úkor žalobkyne tým, že na základe zmluvy o

úvere č. 614603333 zo dňa 10. februára 2014 a zmluvy o úvere č. 614603384 z 19. marca 2014
zaplatila žalobkyňa žalovanému o 3 724,- € viac než bola povinná. Čiastky úverov použila žalobkyňa
na úhradu osobných potrieb. Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy je podľa názoru súdu
prvej inštancie zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Postavenie žalobkyne pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy súd „predpokladal“ z dôvodu, že

z obsahu predložených úverových zmlúv nie je možné ustáliť, či žalobkyňa túto zmluvu uzatvárala ako
spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalovaný) bezpečne, spôsobom
nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, v opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný
údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby ani údaj o
tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Žalovanému sa nepodarilo
preukázať, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti a že uzavreté zmluvy o úvere nemajú spotrebiteľský charakter. Tento
záver súdu je v súlade aj s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007, v

ktorom ústavný súd konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať v ich neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“. Obsah
zmluvy vopred pripravil žalovaný na predtlačenom formulári. Žalovaný zodpovedá za nedostatky danej
zmluvy. Obsah zmluvy zneisťuje druhého účastníka zmluvy, pretože je mätúci a nezrozumiteľný. Prvá
časť zmluvy o úvere obsahuje údaje ohľadom dlžníka, právnickej osoby, kde sa uvádza obchodné meno,
IČO a číslo živnostenského registra. V tejto časti sa nehovorí nič o tom, že finančné prostriedky sú

poskytované na účely podnikania. Naproti tomu druhá časť, kde sa dlžník identifikuje rodným číslom
a číslom občianskeho preukazu obsahuje údaj o tom, že dlžník použije finančné prostriedky na výkonpodnikania. Pokiaľ údaje do zmluvy vpisuje mandatár veriteľa vzniká pochybnosť o čestných praktikách
poskytovateľa úveru a správnosti vypísaných údajov vo vzťahu k vôli dlžníka. Po ustálení si názoru
na charakter zmlúv o úvere súd skúmal, či zmluvy o úvere obsahujú všetky náležitosti podľa zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu ich uzavretia. Dospel k záveru,
že zmluvy o úvere neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti, konkrétne údaj o termíne konečnej
splatnosti tohto úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru
nákladov. Absentuje v nich výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým nesplateným zostatkom, z tohto

dôvodu sú úvery bezúročné a bez poplatkov ako to ustanovuje § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z.. Žalobkyni vznikla na základe dvoch zmlúv o úvere povinnosť vrátiť žalovanému len istinu
poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že z titulu zmluvy o úvere č. 614603333 zo
dňa 10. 02. 2014 má vrátiť žalovanému 3 500,- €, ale zaplatila až 6 894,- €, čím vznikol preplatok 3 394,-
€. Zo zmluvy o úvere č. 614603384 zo dňa 19. 03. 2014 vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému
sumu 350,- €, zaplatila však až 680,- € a tým vznikol preplatok 330,- €. Povinnosť žalovaného vydať

bezdôvodné obohatenie žalobkyni vznikla podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Na
strane žalovaného ide o majetkový prospech, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu. Za dôvodný
považoval súd prvej inštancie aj návrh na priznanie úrokov z omeškania odo dňa 24. 05. 2015 z dôvodu,
že lehotu na plnenie určila žalobkyňa vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému na
21. 05. 2015. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania rozhodol súd podľa §

142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) s ohľadom na úspech
žalobkyne v konaní. Žalobkyňa bola podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania,
z tohto dôvodu uložil súd žalovanému povinnosť, aby súdny poplatok z návrhu na začatie konania na
účet súdu zaplatil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním doručeným Okresnému súdu Lučenec 26. 11.
2015 žalovaný. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p., nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205
ods. 2 písm. f) O. s. p. a uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. s tvrdením,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tvrdil, že dňa 19. 03. 2014 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere
č. 614603384 a dňa 10. 02. 2014 zmluvu o úvere č. 614603333 a pri oboch zmluvách vystupovala
žalobkyňa ako dlžník fyzická osoba - podnikateľ. Nie je preto možné na zmluvy o úvere aplikovať
ustanovenia zákonov o ochrane spotrebiteľa. Zmluvy mali byť posúdené podľa ustanovení Obchodného

zákonníka z dôvodu, že boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Zmluvu o úvere
komplexne upravuje Obchodný zákonník, z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka
na právne vzťahy účastník zmlúv o úvere. Dohodnutý poplatok za poskytnutý úver považuje žalovaný
za primeraný riziku, ktoré s poskytnutým úverom niesol. Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého
mal veriteľ používať nekalé obchodné praktiky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný

za nepreskúmateľné, odopierajúce žalovanému možnosť konať pred súdom. Popieral, že by nastala
akákoľvek z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe
platne uzavretých zmlúv o úvere, ktoré neboli právoplatne vyhlásené za neplatné, nikdy právny dôvod
plnenia zo zmluvy o úvere neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Súd
prvej inštancie predčasne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania z

dôvodu, že ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Odmieta tiež nahradiť súdny
poplatok z návrhu z dôvodu, že žalobkyňa je podnikateľom, čo nie je zlučiteľné s tým, že je zároveň aj
spotrebiteľom. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa

ods. 2 § 470 zostávajú zachované.

5. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 C. s. p. ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas, prejednal vec bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo
potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

6. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec 01. 06. 2015 sa
žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že ako spotrebiteľka
uzavrela so žalovaným dve zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Z tohto dôvodu nemohol od nej žalovaný
požadovať žiadne úroky a poplatky, ktoré napriek tomu žalovanému zaplatila. Tým sa žalovaný na
jej úkor bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu. Ku svojej žalobe doložila žalobkyňa
fotokópie zmlúv o úvere jednu nečitateľnú, druhú čiastočne čitateľnú, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedávajúce jednoznačnú odpoveď na otázku, či pri uzatváraní úverových zmlúv mala žalobkyňa
postavenie spotrebiteľa alebo nie vzhľadom na naformulovaný text zmlúv o úvere a záver o tom, že

žalobkyňa je spotrebiteľkou oprel súd prvej inštancie o ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší) a
keďže pre žalobkyňu je priaznivejšie posudzovať zmluvy o úvere ako spotrebiteľské, žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné, vydané na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu, dôsledkom čoho je aj nesprávne právne posúdenie veci. V
zápisnici o pojednávaní z 20. augusta 2015 aj v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
uvádza, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním listinných dôkazov, aj zmlúv o
úvere z 10. februára 2014 a 19. 03. 2014, o čom mal odvolací súd pochybnosti vidiac, že predložené
fotokópie zmlúv o úvere nie sú čitateľné, z tohto dôvodu si vypočul zvukovú nahrávku pojednávania z

20. augusta 2015 a zistil, že sa obsah písomne vyhotovenej zápisnice o pojednávaní nie celkom zhoduje
s textom diktovaným sudcom a že žiadne dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi
na pojednávaní vykonané nebolo. Koncipient právneho zástupcu žalobkyne poverený zastupovaním
právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 20. augusta 2015 po nesprávnom poučení ako
účastníka konania nepredniesol text uvedený v zápisnici o pojednávaní. Tento v plnom rozsahu (bez

prednesu zástupcu strany) nadiktoval sudca; rovnako text v znení „v plnom rozsahu si osvojujem
prednes svojho splnomocneného zástupcu, zhodne žiadam podanej žalobe vyhovieť a priznať trovy
právneho zastúpenia, iné skutočnosti k veci nemám čo uviesť“ uvedený pri prednese žalobkyne nie je
prednesom žalobkyne, ale vlastným diktátom sudcu, ktorý sa spýtal žalobkyne iba to, či súhlasí s tým, čo
predniesol jej splnomocnený zástupca (hoci splnomocnený zástupca nič nepredniesol). Nezodpovedá

priebehu pojednávania ani ďalší text uvedený v zápisnici o pojednávaní, že súd v zmysle § 118 ods. 2 O.
s. p. po vykonaní úkonov podľa ods. 1 uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je
možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Tento text je prepísaný diktát sudcu z pojednávania
a sudca namiesto prečítania listinných dôkazov uvedených v zápisnici o pojednávaní a v rozhodnutí

len nadiktoval text o tom, že číta návrh na začatie konania, plnomocenstvo zmluvy o úvere a ďalšie
písomnosti označené na tretej strane zápisnice.

8. Povinnosťou súdu prvej inštancie konajúceho za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo
rozhodnúť vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o pravdivosti nemal dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Skutkový stav zisťoval súd podľa § 120 O. s. p. z dôkazov
označených účastníkmi, výnimočne aj z dôkazov účastníkmi nenavrhnutých, ak ich vykonanie bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a mimo vecí uvedených v § 120 ods. 2 O. s. p. si mohol osvojiť aj
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Vo veci prejednávanej súdom prvej inštancie

od počiatku bolo zrejmé, že tvrdenia účastníkov (teraz strán sporu) o základe ich právneho vzťahu
nie sú zhodné. Žalobkyňa tvrdila v žalobe, že uzavrela so žalovaným spotrebiteľské zmluvy o úvere
bez zákonných náležitostí a žalovaný už vo vyjadrení k žalobe túto skutočnosť namietal s poukazom
na obsah zmlúv o úvere, s ktorými sa nemohol oboznámiť súd prvej inštancie (ani odvolací súd) z
dôvodu, že kópie zmlúv sú nečitateľné. Súd prvej inštancie si nesprávne vykladá ustanovenie § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie neslúži na prijatie výkladu priaznivejšieho
pre spotrebiteľa o tom, či jeho skutkové tvrdenia odôvodňujú uplatnený nárok (sám prvoinštančný súd
v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že z obsahu zmlúv predložených žalobkyňou nie je možné ustáliť,
či žalobkyňa tieto zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ alebo v rámci predmetu svojej obchodnej alebopodnikateľskej činnosti). Účelom ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je umožniť taký
výklad ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré umožňujú dvojitý výklad v prospech spotrebiteľa. V
prejednávanej veci nie je sporná zmluvná podmienka, ktorú by musel súd prvej inštancie podľa § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať, sporný je skutkový základ žaloby, či medzi stranami sporu
bola uzavretá zmluva o úvere dvoch podnikateľov podľa ustanovení Obchodného zákonníka alebo
spotrebiteľská zmluva, ktorú by musel súd posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§
52 ods. 2 OZ). I keď takáto námietka bola už pred prejednaním veci na pojednávaní žalovaným
vznesená, súd prvej inštancie si nevyžiadal od žalobkyne listinné dôkazy v origináli alebo čitateľnej

kópii, nevypočul žalobkyňu prítomnú na pojednávaní k otázke účelu použitia finančných prostriedkov,
k spôsobu uzatvárania zmluvy o úveru, kto ju vyplňoval, či je pravdivé tvrdenie v žalobe, že tak činil
mandatár žalovaného, či žalobkyňa neuzatvárala už v minulosti iné zmluvy so žalovaným rozdielneho
obsahu, čím by mohol preveriť tvrdenia žalobkyne o tom, že nepochopila význam vyhlásení v zmluve
o úvere, že požičané finančné prostriedky budú použité na výkon podnikania, nepreveril tvrdenia
žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že k zmluve o úvere (bez označenia ktorej) bol podpísaný aj dodatok

presne určujúci účel použitia požičaných peňazí. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
pri uzatváraní zmlúv o úvere 19. marca 2014 a 10. februára 2014 mala postavenie spotrebiteľa nie je
podložený žiadnymi dôkazmi.

9. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že len žalovaného zaťažovala dôkazná

povinnosť preukázať, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. boli účastníci konania
povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyn súdu. Bolo povinnosťou
účastníkov vyplývajúceho z § 120 ods. 1 O. s. p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodoval iba o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná.

10. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť vo veci samej rozhodnuté v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v tých prípadoch,

kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci pre nečinnosť
účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi v ustanovení § 101 ods. 1 O. s. p. a
v § 120 ods. 1 O. s. p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná. Hypotéza hmotnoprávnej
normy vedľa okruhu rozhodujúcich skutočností, ktoré je treba dokazovať, vymedzuje aj rozloženie
dôkazného bremena. Určuje, ktoré skutočnosti je každý z účastníkov povinný preukázať. Záver o tom,

že účastník neuniesol dôkazné bremeno môže súd prijať len vtedy, ak riadne a úplne vykonal všetky
dôkazy označené účastníkom na preukázanie jeho tvrdenia.

10. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil plnením bez právneho
dôvodu, jej povinnosťou bolo tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých by mohol súd

rozhodnúť v jej prospech. Ak skutočne obsah zmlúv v písomnej forme (s ktorým sa nemohol odvolací
súd pre ich nečitateľnosť oboznámiť) nasvedčuje skôr tomu, že išlo o zmluvu o úvere medzi dvomi
podnikateľskými subjektami, bolo povinnosťou žalobkyne tvrdiť a preukázať, prečo písomný obsah
zmlúv nezodpovedá tomu, čo z nich vyplýva. Jej tvrdenie v žalobe, že použila poskytnutý úver na
osobné potreby podľa názoru odvolacieho súdu nie je samo o sebe spôsobilé spochybniť obsah

zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že zo zmlúv o úvere z 19. 03. 2014 a 10. februára 2014
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa uzatvárala zmluvy o úvere ako fyzická osoba - podnikateľ. Ako už
bolo konštatované v bode 8 súd prvej inštancie dôkaz týmito zmluvami prečítaním zmlúv na pojednávaní
v súlade s § 122 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 O. s. p. nevykonal, preto nie je jeho záver o tom, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno správny.

11. Uvedené zistenia odvolacieho súdu boli dôvodom pre zrušenie veci a jej vrátanie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd podľa § 391 ods. 3 C. s.
p. súdu prvej inštancie uvádza, že dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi (počas konania
na súde prvej inštancie za účinnosti O. s. p.), prípadne aj novonavrhnutými, musí vykonať spôsobom

ustanoveným v § 188 a § 204 Civilného sporového poriadku. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 C. s. p.).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C. s. p..13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).