Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/676/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311204946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5311204946.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: D. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q.
č. XXX, právne zastúpená Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom P., N. XXXX, proti odporcovi:
K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L., L. č. XXX, za účasti maloletého N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č.
XXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o
určenieotcovstvakmaloletémuN.K.,nar.XX.X.XXXXaoúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletému

dieťaťu, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/110/2011-197
zo dňa 17.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o určení otcovstva k
maloletému N. K., nar. XX.X.XXXX a vo výroku o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i

a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil (§ 94 ods. 2 zák. 356/2005 Z.z. o rodine), že odporca je otcom
maloletého N., nar. XX.X.XXXX. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku RNDr. Evy Ferákovej, PhD.
v zmysle ktorých pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletému N. má číselnú hodnotu 99,9999
%. Takýto výsledok znamená, že za súčasného stavu poznania v odbore genetiky je v zmysle metódy

analýzy DNA zúčastnených osôb potrebné pokladať otcovstvo odporcu voči maloletému N. za prakticky
dokázané a to s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou.

Nadväzne prvostupňový súd upravil rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu tak, že maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky. V danej spojitosti zohľadnil, že maloletý je v starostlivosti matky od svojho
narodenia, pričom navrhovateľka sa o dieťa riadne stará.

Zároveňodporcoviuložilpovinnosťprispievaťnavýživudieťaťasumou50eurmesačneatosúčinnosťou
od 12.6.2008. Poukázal na ľahostajný postoj odporcu k dieťaťu a snahu odporcu vyhnúť sa plneniu
rodičovských povinností. Konštatoval, že výživu maloletého zabezpečovala výlučne navrhovateľka,
hoci na strane odporcu neboli zistené okolnosti, ktoré by mu bránili plniť si vyživovaciu povinnosť vo
výške, ktorou by aspoň sčasti boli uhrádzané náklady na výživu maloletého. Zohľadnil tiež okolnosť, že
aktuálne odporca pracuje len brigádne, hoci mal za to, že potvrdenie od zamestnávateľa spoločnosti TAL

COMPANY nepreukazuje finančné možnosti na strane odporcu, nakoľko odporca je zdravý, môže riadne
pracovať a nájsť si zamestnanie, v rámci ktorého by bol jeho príjem vyšší ako v súčasnej dobe dosahuje.
Aktuálne poberaný príjem je totiž nižší než poberá navrhovateľka ako dávku v hmotnej núdzi. Zdôraznil,
že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými nákladmi odporcu, ktorý sám uviedol, že na
cigarety vynakladá 30 eur mesačne, okrem toho spláca exekúcie, t.j. sám si zavinil stav finančnej tiesne,
ktorý nemôže byť na neprospech maloletého N.. Nedoplatok na stanovenom výživnom za obdobie

od 12.6.2008 do 17.6.2015 vyčíslil čiastkou 4.500 eur, ktorú povolil odporcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou stratou výhody splátok.Samostatným výrokom súd I. stupňa priznal navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
v sume 150 eur. Za preukázané považoval zakúpenie kočíka v hodnote 140 eur, postele - 130 eur,

základného oblečenia - 200 eur, plienok v sume 30 eur, ako aj hygienických potrieb v sume 100 eur.
Následne z celkovej sumy 300 eur uložil odporcovi povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch v rozsahu
ich polovice.

O trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Procesne

úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si trovy neuplatnila.
V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania upravil trovy štátu tak, že odporca je
povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy znaleckého dokazovania preddavkované štátom v celkovej
sume 515,10 eur.
Napokon, vzhľadom na oslobodenie navrhovateľky od poplatkovej povinnosti uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet tamojšieho súdu sumu 66 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, nakoľko rozhodnutie považoval za neprimerané voči
svoje osobe a to „z dôvodu financií“. Namietal, že jeho zdokladované príjmy „nepresahujú“ ani životné
minimum, preto nie je schopný platiť určenú vyživovaciu povinnosť vrátane splátky zmeškaného
výživného. Aktuálne vykonáva brigádnickú činnosť s príjmom 50 až 140 eur mesačne. Poukázal tiež na

vysoké exekúcie (cca 140.000 eur), na okolnosť, že bol v minulosti vo výkone trestu, na základe čoho
ho nikto nechce zamestnať ako i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X., nar. XX.X.XXXX.
Nesúhlasil taktiež s tým, aby výživné dával do rúk matky vzhľadom na vzdialenosť jej bydliska.
Odvolateľ nesúhlasil ani s priznanými nákladmi spojenými s tehotenstvom, nakoľko niektoré veci boli
matke zabezpečené (napr. kočík, oblečenie, plienky), čo matka súdu zamlčala. Uzavrel, že finančné

prostriedky nemá ani na úhradu trov konania a poplatkov voči štátu a je „absolútne nemožné“, aby tieto
sumy uhradil v daných termínoch.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Poukázala na ustanovenie § 101 O.s.p., v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci nečinní. Pripomenula, že maloletý svojho biologického otca dodnes nepozná, nenavštevujú sa,
nevolajú si, nemajú žiaden vzťah. Odporca o syna nejaví žiaden záujem, plnenie vyživovacej povinnosti
je aspoň minimálnym naplnením zákonnej povinnosti rodiča vyživovať svoje dieťa. Uzavrela, že synovi
poskytuje kompletnú osobnú starostlivosť a uspokojuje jeho bytové a vecné potreby.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutými ponechal samostatné a odvolaním
nenapadnuté výroky o určení otcovstva a zverení dieťaťa do starostlivosti matky) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec

v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ ods. 2 O.s.p

Hoci sú čiastkové úvahy - prednosť výživného pred exekúciami, výdavkami na fajčenie, predpoklady pre
zabezpečenie vyššieho zárobku - okresného súdu založené na inštitúte potencionality, t.j. schopnostiach
a možnostiach výživou povinnej osoby v zásade správne (ponúka sa tu aj vyhodnotenie charakteru

trestnej činnosti, pre ktorú bol odporca vo výkone trestu odňatia slobody), vzhľadom na zásadnú
odvolaciu námietku o výške vyživovacej povinnosti je nevyhnutné konštatovať nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia z hľadiska vymedzenia/ustálenia relevantných východísk pre stanovenie
výšky vyživovacej povinnosti.
Zo skutkových okolností posudzovanej veci totiž vyplýva, že v priebehu doby, za ktorú súd stanovil

vyživovaciu povinnosť, sa menila príjmová situácia na strane navrhovateľky, t.j. v určitom období mala
príjem 212 eur (č.l. 2 spisu), neskôr 20 eur (č.l. 28 spisu), 190 eur (č.l. 48 spisu), 160 eur (č.l. 84 spisu), 96
eur (č.l. 171 spisu), resp. 72,80 eur (č.l. 181 spisu). Nie je pritom z rozhodnutia okresného súdu zrejmé,
ako vyhodnotil túto situáciu, t.j. či a z akého dôvodu jednotne stanovená suma zodpovedá všetkým týmto
(odlišným) okolnostiam danej veci.

Ďalej je z obsahu spisu možné vyvodiť, že k právoplatnému zapretiu otcovstva Z. K. došlo dňa 9.9.2010
(rozsudok OS Trenčín č.k. 15C/55/2010-20 zo dňa 15.7.2010). Prvostupňový súd však odporcovi
uložil povinnosť platenia výživného i za obdobie predchádzajúce tomuto (zapieraciemu) rozhodnutiu,
t.j. v čase, keď domnienka otcovstva svedčala vtedajšiemu manželovi navrhovateľky (Z. K.). Platísíce, že rozsudok o určenie otcovstva je deklaratórny s účinkami ex tunc (spätne), v zmysle záverov
aplikačnej praxe (napr. R 52/1968, R 16/1981) však nemožno bez ďalšieho, t.j. bez skúmania okolnosti
plnenia vyživovacej povinnosti iným mužom (bývalým manželom navrhovateľky) v čase, keď domnienka

otcovstva svedčala tomuto inému mužovi, uložiť povinnosť plniť výživné „novourčenému“ otcovi. Pokiaľ
by totiž plnil vyživovaciu povinnosť muž, ktorému v danom čase svedčala domnienka otcovstva (Z. K.), v
rozsahu plnenia nárok dieťaťa zaniká a vzniká nárok tohto muža voči „novourčenému“ otcovi. Z hľadiska
tejto okolnosti však žiadne skutkové zistenia vykonané neboli.
Taktiež sa súd nezaoberal okolnosťou prípadnej zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca od okamihu/

dátumu narodenia jeho ďalšieho syna, čo je vo všeobecnosti možné považovať za relevantnú zmenu
pomerov. Napokon i stanovená splátka zmeškaného výživného sa javí neprimeraná (nízka), minimálne
z pohľadu doby celkového splatenia nedoplatku, presahujúcej (už) vek plnoletosti dieťaťa.

Pokiaľ ide o namietané priznanie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takýmito sa v zmysle
teórie ako aj rozhodovacej praxe súdov rozumejú v prípade nákladov spojených s tehotenstvom

predovšetkým zakúpenie tehotenských šiat, obuvy, špeciálnej stravy, liekov, cestovné náklady a v
prípade nákladov spojených s pôrodom výdavky na pobyt v nemocnici, lieky, medicínsky zákrok a pod.
Položky, ktoré hodnotil a priznal okresný súd v danej spojitosti však svojim charakterom nezodpovedajú
takýmto druhom výdavkov t.j. inštitútu nákladov matky spojených so samotným tehotenstvom, resp.
pôrodom, ale predstavujú nárok, ktorý sa priznáva/zohľadňuje v rámci stanovenia bežného výživného

na maloleté dieťa.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách štátu sa prvostupňový súd zaoberal prvou podmienkou pre
ich priznanie, t.j. výsledkom sporu. Bez povšimnutia pritom ponechal hodnotenie druhej/kumulatívnej
podmienky (§ 148 ods. 1 veta druhá O.s.p.), t.j. či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdneho

poplatku na strane odporcu.
Vyhodnotenie rovnakej okolnosti predpokladá/vyžaduje i aplikované ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.
71 /1992 Z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov pre rozhodnutie o prenose
poplatkovej povinnosti.

Z opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté výroky (vrátane závislého výroku o trovách konania)
rozsudky, pričom úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude zohľadniac prezentované závery
krajského súdu opätovne posúdiť dotknuté nároky a poplatkové otázky.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné