Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010640
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115010640.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného

U. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 03.apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U. L., nar. XX.XX.XXXX v M.,
trvale bytom M., P. XXX/X,

sa uznáva vinným, že:

dňa 22.08.2014 v čase o 19.15 hod. v Nitre na ulici Fraňa Mojtu pri zadnom vstupe do budovy
ZápadoslovenskejenergetikynapadolpoškodenéhoT.W.týmspôsobom,žehochytilrukouzatričkopod
krkom, ktoré mu roztrhol a pravou rukou zovretou v päsť poškodeného opakovane udrel do ľavej strany
tváre do oblasti oka a ucha, pričom mu poškodil okuliare, na čo sa poškodený začal brániť a to tak, že
obvineného odsotil rukami od seba, čím poškodenému T. W. spôsobil pomliaždeniny v spánkovej oblasti
hlavy a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou a prederavenie blanky bubienka ľavého ucha štrbinovitého

tvaru s dobou liečenia v trvaní maximálne 35 dní

teda:

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti s tým, že napadol iného,

tým spáchal:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35
937 874 spôsobenú škodu vo výške 70,75 eur a poškodenému T. W., narodenému XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/X, XXX XX M. škodu vo výške 2.307,20 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. W., narodeného XX.XX.XXXX,

bytom U. XXX/X , XXX XX M. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 607/14/4403, podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 19.06.2015, na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti
obžalovanému U. L. pre trestný čin, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona. Potrebné dokazovanie súd vykonal výsluchom obžalovaného U. L., výsluchom
svedka poškodeného T. W., výsluchom svedkov F. W., J. W., A. S., prečítaním výpovede zástupcu
poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne L.. T. Y., prečítaním znaleckého posudku
znalca L.. L. G., oboznámením pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/283/2005 a
oboznámením listinných dôkazov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav a uznal obžalovaného za vinného na
skutkovom a právnom základe podľa obžaloby.

Obžalovaný U. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. S poškodeným sa v deň konfliktu stretol v meste náhodne, v prítomnosti
kamaráta, svedka A. S.. Poškodeného poznal z videnia, z mesta. Uviedol, že zhruba rok pred konfliktom
poškodenému z auta zakričal, že ho pozdravuje ich spoločný známy L. L.. Následne keď sa s
poškodeným v meste stretol, poškodený na neho kričal vulgárne slová, nezmysly, vyhrážky, odtlačil
kočík, ktorý tlačil, rozbehol sa proti nemu a chytili sa, vykrikovali po sebe, mixovali sa, držali sa za tričká,

až pokiaľ ich nerozdelil svedok S. s tým, či sú blázni, čo robia, a že poškodený tam má decko a aby
odišiel. Obžalovaný uviedol, že poškodeného nahnevalo, že vtedy na neho kričal, že ho pozdravuje
L. L., pretože s ním mal poškodený nejaký konflikt, čoho sa týkal nevedel, ani ho to nezaujímalo. Od
konfliktu na ulici N. L. poškodeného nestretol, iba na polícii, nie je s ním v kontakte, pretože pracuje
dlhodobo v zahraničí. Ku skutku uviedol, že to bola len strkanica, nebol si vedomý žiadneho fyzického

napadnutia, držal ho s pravou rukou, ľavú má od úrazu, ktorý sa mu stal v roku 2003 nefunkčnú. Po
incidente s poškodeným, sa tam so svedkom S. ešte asi pol hodinu rozprával. V konaní poškodeného
vidí finančný zámer, aj keď to on popiera, pričom tento chce od neho 12.000,-euro. Obžalovaný uviedol,
že bol v minulosti trestne stíhaný za používanie cudzieho motorového vozidla a za ublíženie na zdraví.
V roku 2003 utrpel úraz ľavého lakťa, zápästia, od tej doby má ľavú ruku nefunkčnú, nemôže hýbať ani

zápästím, žiadal aj o invalidný dôchodok, ktorý mu nedali, pravú ruku má funkčnú. Nevšimol si, či mal
poškodený nejaké zranenia na tvári keď prišiel za ním, lebo to prebehlo rýchlo. Neudrel ho do oka ani
do ucha, iba sa mixovali a počas celého incidentu tam bol S., ktorý do toho vstúpil po pár sekundách.
Poškodený po incidente išiel smerom k obchodnému centru Mlyny, tlačil kočík s dieťaťom. Nevedel sa
vyjadriť k zraneniam, ktoré si dal poškodený po incidente ošetriť, nevedel si to vysvetliť. O zdravotnom

stave poškodeného nemal žiadne informácie.

Svedok - poškodený T. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď niesol svoju vnučku do Mlynov po
ulici Fraňa Mojtu popri elektrárňach, stretol sa s obžalovaným za prítomnosti svedka S., odsunul kočík
a išiel sa k obžalovanému opýtať, prečo na neho vykrikoval, že ho pozdravuje L., načo ho obžalovaný

chytil ľavou rukou za tričko a pravou rukou ho začal udierať do spánkovej časti hlavy, nevedel koľko
krát ho udrel, roztrhol mu tričko, rozbil okuliare, potom sa k ním rozbehol S. s tým, že tam má malú
vnučku a rozdelil ich. A. S. chytil a pridržal obžalovaného a keď odchádzal, tak obžalovaný začal ešte
po ňom vykrikovať, že je udavač, aby si pojebal mater, a že keď má málo, tak ho ešte rozjebe, vytrhol
sa S. z rúk a rozbehol sa ešte za ním, ale viac ho neudrel, len vykrikoval. Vnučku zaniesol k dcére

a na naliehanie manželky išiel k lekárovi na ošetrenie. Na pohotovosti lekár zistil, že má prasknutýušný bubienok, šumelo mu v ušiach, mal roztrhnutý ušný lalok a ľavú časť spánku mal udretú, liečil
sa 55 dní. Obžalovaného poznal z mesta. V čase keď utrpel zranenia bol živnostník, mal agentúru na
vymáhanie mimosúdnych pohľadávok, robotu vtedy nemohol vykonávať, nakoľko bol práceneschopný.

S obžalovaným sa nešiel biť, on ho napadol prvý, chcel sa s ním pohádať, ale nie biť. Nikdy v minulosti
s obžalovaným konflikt nemal, v minulosti robil box, hrával hokej, neutrpel pri nich žiadne zranenia,
nerobil to na profesionálnej úrovni. Posledný krát bol na vyšetrení s uchom na konci práceneschopnosti,
ešte mal ísť na injekčnú liečbu do nemocnice, ale už nešiel. V minulosti bol trestaný, za zavlečenie do
cudziny, obchodovanie so ženami a za podvod. Uplatnil si náhradu škody vo výške 12.355,20 eur z titulu

bolestného.

Svedkyňa F. W., manželka poškodeného na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že pracuje ako
zdravotná sestra, a keď prišla zo služby domov videla, že manžel má opuch ľavej strany tváre, povedal
jej, že mal incident s obžalovaným. Naliehala na manžela, aby išli na pohotovosť, išli na úrazovú
chirurgiu, kde bol vyšetrený a robili mu snímky hlavy. Doktor ho poslal na krčno-nosno-ušné oddelenie,

kde ho vyšetrili. S manželom chodila na kontroly, na krčno-nosno-ušné oddelenie, skoro každý týždeň,
nejakých 6 týždňov. Mal viditeľný opuch, zlomené okuliare, bol z toho rozrušený, mal bolesti tváre.
Povedal jej, že mal s L. verbálny konflikt niekoľko mesiacov pred tým skutkom a po mesiacoch sa stretli.
Iné znaky násilia poškodený okrem tváre nemal, zo zranení spozorovala len opuch nadočnice, na jeho
ľavej strane tváre a pod okom. Na obvyklom spôsobe života bol manžel obmedzený tak, že sa sťažoval,

že ho bolí ucho a keď sa sprchoval tak si doň dával vatu, aby mu tam nezatiekla voda, fyzicky iné
problémy nemal. Povedal jej, že okuliare sa mu zlomili pri tom incidente. Nespozorovala žiadne tržné
rany. Pred incidentom manžel nemal žiadne poruchy sluchu, mal problémy s vysokým tlakom, nosil
okuliare na čítanie a bol operovaný na oči ešte ako dieťa, žiadne iné operácie, poruchy ani zranenia
nemal.

Svedkyňa J. W., dcéra poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň jej otec
priniesol plačúcu dcéru, a povedal jej, že ho napadol nejaký pán a mal niečo s uchom, držal si ho, podal
jej malú a odišiel. Nepovedal jej kto ho napadol, ani v akej súvislosti, až doma jej povedal, že ho napadol
obžalovaný, otec bol červený a držal si jednu stranu tváre, bol opuchnutý. Nerozprávali sa o tom čo sa

udialo, riešilo sa to až potom, vedela, že otec chodil po lekároch. Čo sa týka vonkajších znakov násilia
nevedela či otec nemal aj roztrhnuté tričko, ale to si už presne nepamätala. Uviedla, že po tom útoku
otec začal zle počuť na jedno ucho a mal s tým problém, ako sa to doriešilo nevedela, bol stále doma,
chodil po lekároch a po vyšetreniach, vozievala ho na Chrenovú k lekárovi, aj do nemocnice, trvalo to
2-3 týždne po tom incidente. Nepoznala obžalovaného a ani A. S.. Jej dcéra vtedy ešte nevedela veľmi

rozprávať, ale povedala, že ujo bil dedka, alebo udrel dedka.

Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a poškodený sa stretli za jeho prítomnosti
na ulici, poškodený W. sa priblížil aj s kočiarom a dieťaťom, a keď bol cca 4-5 metrov od nich, nechal
kočiar na chodníku a rozbehol sa k obžalovanému, kde sa títo dvaja chytili pod krk a chvíľu sa mixovali,

držali jeden druhého, nedošlo ani k pádu na zem, niečo si vykričali. Po roztržke zobral poškodený kočiar
a pokračoval v ceste ďalej, to bolo všetko. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k zraneniu
žiadneho z nich, nikto tam nekrvácal, konflikt videl zo vzdialenosti 3 metrov. On na nich zakričal, že
čo robia, či sú normálni, pustili sa a poškodený išiel ďalej smerom ku Mlynom. Obžalovaný tam zostal,
chvíľu sa ešte rozprávali a potom išli preč. Chytili sa vzájomne, jeden utekal oproti druhému, a celý

konflikt trval asi minútu. Poškodenému spadli okuliare. Celý incident sa zbehol rýchlo, bol z toho v šoku,
bola to chvíľková záležitosť a ani by ho nenapadlo, že sa budú biť na ulici. To, či videl obžalovaného ako
udrel poškodeného do oblasti ucha, alebo niekde inde nemohol potvrdiť, ani vyvrátiť.
Podľa§264odsek1Trestnéhoporiadkubolananávrhobhajcupostupompodľa§264odsek1Trestného
poriadku prečítaná výpoveď P.E.B. z prípravného konania zo dňa 19.12.2014 z čl. 47-posledná otázka

na strane 5 zápisnice.
K rozporu svedok uviedol, že on úder nevidel, tak ako to uviedol v zápisnici z prípravného konania,
nevidel ani úder zo strany poškodeného smerom k obžalovanému. V čase keď sa mixovali úder nevidel.
Myslí si, že okuliare poškodenému spadli asi pri tom mixovaní.

Podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané návrhy poškodených spoločností a uplatnené
nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovne (čl. 38-40) a poškodeného T. W. zo dňa 08.06.2015 (čl. 35-37,
328) na náhradu škody. Poškodený T. W. si uplatnil náhradu škody vo výške 12.355,20 Eur (720 bodov
za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila nárokna náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému a za náklady konania vo
výške 70,75 eur.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
splnomocnenca poškodeného Mgr. T. Y. zo dňa 20.01.2015 (čl. 38-41), ktorý uviedol, že pracuje
vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajskej pobočke Nitra a bol poverený zastupovať spoločnosť
pred orgánmi činnými v trestnom konaní. K veci uviedol, že dňa 22.08.2014 v súvislosti s konaním
obžalovaného došlo k spôsobeniu ujmy na zdraví ich poistenca, poškodeného T. W., na následky ktorej

bol liečený v zdravotníckych zariadeniach a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť, čím Všeobecnej
zdravotnej poisťovni vznikla majetková škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť a nákladoch konania v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči ich
poistencovi v celkovej sume 70,75 eur.

Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní

prečítaný znalecký posudok č. 58/2014 a doplnok k znaleckému posudku znalca L.. L. G., z odboru
otorinolaringológia (ORL), (audiológia a foniatria), vypracovaný na poškodeného T. W.. Zo záverov
znaleckého posudku (čl. 67-81) vyplynulo, že poškodený utrpel pomliaždeninu a opuch spánkovej
oblasti hlavy a ľavej ušnice s krvnou podliatinou a menšou povrchovou kožnou ranou vonkajšieho
okraja ušnice, na jej vonkajšom zadnom okraji bola prítomná menšia tržná ranka. K dĺžke vystavenej

práceneschopnosti znalec uviedol, že predmetné zranenia boli dočasnými poraneniami, ktoré sa zhoja
za dobu 5 dní, pričom počas tejto doby zvyčajne zmizne opuch a aj bolestivosť. Krvné podliatiny sa
môžu vstrebávať dlhšie, aj 10-14 dní, avšak tieto nepodmieňujú predlžovanie práceneschopnosti. Išlo o
dočasné a ľahké poranenie, ktoré sa zhojilo za dobu 5 dní, teda v prípade poškodeného by podľa znalca
postačovala doba práceneschopnosti v trvaní do 5 dní. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života znalec

uviedol, že poškodený pre bolesti súvisiace s vyššie uvedeným poranením užíval lieky od bolesti a masť
od opuchu, ktoré mal predpísané od 25.08.2014. Doba obmedzenia bola zhodná s dobou liečby v trvaní
5 dní, z estetického hľadiska nebol obmedzovaný.
K štrbinovitému prederaveniu blanky bubienka ľavého ucha lokalizovaného v zadných kvadrantoch
znalec uviedol, že ošetrujúci lekár poškodenému indikoval konzervatívnu liečbu nevyžadujúcu

hospitalizáciu. K akútnej poúrazovej poruche sluchu vľavo uviedol, že sa jednalo o subjektívny údaj
o zhoršenom sluchu uvádzaný pacientom. K dĺžke vystavenej práceneschopnosti znalec uviedol, že
sa jednalo o traumatické poranenie, ktoré sa zvyčajne ošetruje prekrytím defektu protézkou, ktorá sa
odstraňuje po 14-21 dňoch, aby sa posúdilo či sa prederavenie už nezhojilo. Menšie prederavenia
ošetrené týmto spôsobom majú tendenciu sa zhojiť za dobu 7-35 dní. U poškodeného došlo ku zaceleniu

blanky bubienka za dobu približne do 53 dní /od 22.08.2014 do 13.10.2014/. Z medicínskeho hľadiska
bola liečba predĺžená, pričom k jej predlžovaniu môže dôjsť aj pri úsilnejšom vyfukovaní nosa pacientom,
kedy dochádza ku zvyšovaniu stredoušného tlaku. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života znalec
uviedol, že poškodený bol obmedzovaný medikamentóznou liečbou a to najskôr antibiotikami, ktoré
užíval 7 dní, potom od 16.09.2014 do 14.10.2014 užíval lieky na zlepšenie sluchu, bol tiež obmedzovaný

hygienickými odporúčaniami, po dobu 3 až 4 dní bol obmedzovaný akútnymi bolesťami poraneného
ucha a závratom, musel podstúpiť viaceré lekárske vyšetrenia a RTG vyšetrenie hlavy. Poškodený mal
dočasne jednostranne zhoršený sluch na poranenom ľavom uchu podľa Fowlera 76,2 % pričom celková
porucha sluchu bola podľa Fowlera 13,57 %, jednalo sa o ľahkú nedoslýchavosť. Doba obmedzenia
bola v trvaní od ich vzniku t.j. 22.08.2014 do poslednej ORL kontroly dňa 13.10.2014, t.j. 53 dní. Podľa

vyjadrenia nebol však poškodený obmedzovaný takým spôsobom, že by si vyžadoval pomoc inej osoby
pri vykonávaní základných životných potrieb.
Znalec uviedol, že v prvotnej lekárskej správe z 22.08.2014 sa uvádzalo, že poškodený mal po
napadnutí točenie hlavy, horšie počul na ľavé ucho a mal bolesti hlavy, pričom tieto príznaky zvyčajne
vymiznú za dobu 2-3 dní bez potrebnej medicínskej liečby, neskôr sa už tieto ťažkosti neuvádzali.

Dĺžka práceneschopnosti v takýchto prípadoch je krátkodobá a viaže sa na akútne vzniknuté ťažkosti
bezprostredne po vzniku poranení ucha. Teda vzhľadom na poranenie zmyslového orgánu sluchu vľavo
by bola práceneschopnosť krátkodobá a to v trvaní do 4 dní. Dĺžka práceneschopnosti vystavená
praktickým lekárom v trvaní od 25.08.2014 do 14.10.2014 teda 51 dní bola neprimerane predlžovanou,
vzhľadom ku závažnosti diagnostikovaných poranení poškodeného.

K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že zranenia poškodeného boli spôsobené mechanickým
násilím pevného predmetu, ktorý mal za následok vznik pomliaždeniny a následne aj v dôsledku
kinetickej energie pevného predmetu došlo ku vzniku povrchového poranenia kože vonkajšieho okraja
ušnice, charakterizovaného ako menšia tržná ranka. Nepriamym zraňujúcim mechanizmom, a tokinetickou energiou pevného predmetu, ktorý svojou plochou uzatvoril vonkajší zvukovod mal za
následok zvýšenie vztlaku, „poklopový mechanizmus“. V uzatvorenom priestore vonkajšieho zvukovodu
následkom zvýšeného tlaku došlo ku prederaveniu tenkej blanky bubienka v jej zadnom kvadrante

a následnému uvoľneniu vzdušného vztlaku do stredoušnej dutiny, týmto došlo ku vzniku dočasnej
percepčnej poruchy sluchu vnútorného ucha. Charakter spôsobených zranení nasvedčuje tomu, že
mohli vzniknúť kriminálnym násilím, a to viacerými údermi rukou (fackami) smerovanými do ľavej
spánkovej oblasti hlavy poškodeného, mohlo sa jednať o dva údery rukou vykonané stredne silnou
intenzitou. Poškodenému boli spôsobené dočasné, menej závažné poranenia spánkovej oblasti hlavy a

priľahlej oblasti ľavej ušnice, ktoré označil za ľahké. Poranenie ľavého ucha bola z hľadiska závažnosti
charakterizované ako stredne závažné s dočasným poškodeným celistvosti blanky bubienka a oslabenia
sluchu. Nejednalo sa o ťažké poranenia s trvalými následkami. Napriek tomu, že údery rukou boli
smerované do hlavy, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, nedošlo ku ich vážnemu poškodeniu,
nakoľko tomu nezodpovedala intenzita vykonaných úderov. U poškodeného sa jednalo o menšie
prederavenie, ktoré má tendenciu sa zhojiť skôr, a to od 7 do 35 dní, teda vzhľadom na charakter

prederavenia blanky bubienka a potrebnej liečby do 35 dní by sa potom jednalo o stredne závažné
poranenie zmyslového orgánu ľavého ucha.
Znalec v závere znaleckého posudku navrhol aby bolo poškodenému vykonané kontrolné audiometrické
vyšetreniesluchusvýpočtomporuchysluchupodľaFowleraatiežkontrolnétympanometrickévyšetrenie
na posúdenie stavu blanky bubienka ľavého ucha, aby bolo možné určiť, či sa porucha sluchu

poškodeného upravila do normálneho stavu, alebo či prípadnú pretrvávajúcu poruchu sluchu vľavo
možno považovať za trvalý následok.
V dodatku k znaleckému posudku (čl. 83-96) zo dňa 03.05.2015 znalec uviedol, že kontaktoval
poškodeného, aby ho upovedomil o potrebnom znaleckom úkone (osobnom vyšetrení) a dohodol sa
na termíne vyšetrenia, načo poškodený uviedol, že do Ružomberka nepríde, nakoľko nemá dostatok

financií, načo mu bolo navrhnuté miesto vyšetrenia Levice a termín 30.04.2015, avšak ani toto
poškodenému nevyhovovalo. Poškodený uviedol, že nepokladá za potrebné aby sa stretli, pokiaľ znalec
doplní posudok a riadne sa vyjadrí k bolestivosti zranení a tiež k navrhovanej liečbe poškodeného sluchu
vľavo. Znalec sa s vyšetrovateľom dohodol, že nakoľko poškodený netrval na osobnom vyšetrení, tak od
nehobudeupustené.Uviedol,žeopäťkonzultovalsambulancioupraktickéholekára,ktorápoškodeného

v čase spáchania skutku liečila, lekárske správy poškodeného dňa 28.04.2015 o 8.30 hod. a zisťoval
či bol poškodený v minulosti liečený na poruchu sluchu. Lekárka uviedla, že posledné záznamy má
do 04.08.2014 a v jeho dokumentácii sa nenachádzali také lekárske správy, ktoré by nasvedčovali,
že by v minulosti trpel alebo by sa liečil pre poškodený sluch. Lekárka mu v súvislosti so skutkom
vystavila práceneschopnosť v trvaní od 25.08.2014 do 14.10.2014. Znalec uviedol, že analgetiká boli

poškodenému L.. F. boli len odporúčané, nie predpisované, poškodený si kúpil v lekárni Ibalgin 400 mg,
ktorý užíval 2-3 krát denne asi 7 dní, tieto lieky poškodený užíval počas celej doby liečby a to 53 dní,
jednu tabletu za týždeň, keď mával bolesti ušnice.
Z rozboru lekárskych správ znalec zistil, že poškodený sa na ušný šelest (tinitus) na ľavom uchu sťažoval
po prvý krát 15.01.2015, teda takmer 5 mesiacov od uvedeného činu, čo bolo podľa názoru znalca

dosť neskoro. Z medicínskeho hľadiska nebolo možné jednoznačne potvrdiť súvislosť tinitu vľavo, ktorý
poškodený spomenul až na 133 deň od skutku. K zraneniu poškodeného, pomliaždenine v spánkovej
oblasti hlavy a ľavej ušnice s opuchom a hematómom uviedol, že údaj poškodeného, že po dobu 7
dní užíval dva krát denne lieky od bolesti, bol adekvátny ku charakteru spôsobených poranení tváre,
avšak údaj o občasných bolestiach ľavého ucha zo dňa 29.09.2014 považoval za menej opodstatnený

z časového hľadiska, nakoľko 39. deň od predmetného skutku, kedy už poranenia mäkkých tkanív
boli kompletne zhojenými a bolestivosť pokiaľ aj bola, neobmedzovala poškodeného vo vykonávaní
bežných životných úkonov. K poraneniu, štrbinovitej perforácii v zadných kvadrantoch blanky bubienka
uviedol, že toto poranenie si zvyčajne nevyžaduje liečbu dlhšiu ako 3-4 dni, poranenie zvyčajne býva
bolestivým len prvých 24-48 hodín. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 58/2014 bolo dňa 15.01.2015

o 11.52 hod na jeho odporúčanie vykonané kontrolné audiometrické vyšetrenie sluchu poškodeného, z
ktorého zistil, že u poškodeného došlo k zlepšeniu sluchu na oboch ušniciach, poškodenému sa sluch
na poškodenom ľavom uchu zlepšil z 76 % na 33%, teda viac ako o 1, pričom došlo aj k zlepšeniu
sluchu na zdravom pravom uchu a aj zníženiu celkovej straty sluchu z 13,57 % na 9,60 %, ale nie do
pôvodného stavu, pričom poškodený potvrdil, že má stále zhoršený sluch na ľavom uchu následkom

predmetného skutku. Poškodenému ORL lekár odporúčal vazoaktívnu infúznu liečbu, v súvislosti s
ľahkou vnútroušnou nedoslýchavosťou na ľavom uchu a aj CT hlavy. Pri lekárom diagnostikovanej
štrbinovitej perforácii v zadných kvadrantoch sa jednalo o malé prederavenie blanky bubienka, ktoré
nemusí mať za následok závažnú poruchu sluchu, pretože bolo menším a efekt prenosu zvukovej vlnycez blanku bubienka na sluchové kostičky nemusí byť závažnejším spôsobom zhoršený. Znalec teda
uviedol, že diagnostikovaná porucha sluchu sa u poškodeného neupravila zacelením blanky bubienka,
čo bolo potvrdené objektívnym vyšetrením a lekárskou správou z 13.10.2014, pričom aj po zacelení

blanky bubienka pretrvávala vnútroušná porucha sluchu na ľavom uchu v úrovni ľahkej nedoslýchavosti.
Znalecnevylúčil,žepoškodenýeštepreduvedenýmčinnomz22.08.2014netrpelvnútroušnouporuchou
sluchu na ľavom uchu, poškodený nemal pred skutkom vykonané vyšetrenie sluchu. Poškodený sa
na vyšetrenie mozgu MRI nedostavil, preto nebolo možné sa k poruche sluchu vyjadriť. V lekárskych
správach nebol záznam, že by bol poškodený hospitalizovaný v nemocnici. K tvrdeniam poškodeného,

že od úrazu mu stále tečú hlieny z dutiny znalec uviedol, že z medicínskeho hľadiska bolo veľmi
málo pravdepodobné, aby mu stanoveným mechanizmom boli spôsobené uvádzané ťažkosti. Charakter
poranení diagnostikovaných v oblasti hlavy a stredného ucha vľavo u poškodeného zodpovedá skôr
výpovedi poškodeného a to, že bol poškodený obžalovaným viackrát udretý rukou do oblasti oka a ucha.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah

trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Zo situačného nákresu poškodeného k incidentu (čl. 27-28) súd zistil, že poškodený zakreslil, kde ho mal
obžalovaný napadnúť, teda pri Západoslovenských elektrárňach na ulici Fraňa Mojtu v Nitre, poškodený
išiel po pravej strane cesty smerom k hlavnej ceste.
Zo situačného nákresu obžalovaného (čl. 44, čl. 56-57) súd zistil, že obžalovaný na situačnom nákrese

zobrazil kde sa nachádzal v čase skutku, pričom zakreslil, že v tom čase sa nachádzal s kamarátom na
chodníku na ulici Fraňa Mojtu v Nitre, kde došlo k jeho stretu s poškodeným v priestore medzi stromom
a zaparkovaným autom v čase, keď poškodený išiel smerom k hlavnej ceste.
Zo situačného nákresu svedka S. (čl. 50) súd zistil, že skutok sa mal stať na chodníku, na ulici Fraňa
Mojtu v Nitre, v priestoroch medzi stromom a zaparkovaným autom.

Z lekárskej správy a nálezov (čl. 98-107) poškodeného T. W. vypracovanej dňa 10.10.2014 vo Fakultnej
nemocnice Nitra súd zistil, že dňa 22.08.2014 bol poškodený vyšetrený na úrazovej chirurgii L.. T. A.,
pričom podľa správy utrpel pohmoždenie tváre a hlavy na ľavej strane, a pohmoždenie ľavého ucha
s prasknutým ušným bubienkom, pričom podľa ošetrujúceho lekára mohli byť zranenia poškodeného
spôsobené tupým násilím tak, ako uvádzal poškodený, teda cudzím zavinením, doudieraním na ulici

Fraňa Mojtu v Nitre. Lekár v správe predpokladal dobu liečenia a dobu pracovnej neschopnosti od
22.08.2014 na tri až štyri týždne, zranenia poškodeného boli carakterizované ako stredne závažný
úraz. Z lekárskych správ poškodeného (čl. 99-105) súd zistil, že dňa 22.08.2014 o 22.50 hod. bol
poškodený vyšetrení na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra, s tým, že o 17.15 hod. bol napadnutý
známym útočníkom, ktorý ho opakovane udieral do hlavy, vzhľadom načo pociťoval bolesti hlavy, točila

sa mu hlava a horšie počul na ľavé ucho, poškodenému bola indikovaná liečba, vyšetrenia a kontroly.
Dňa 22.08.2014 bol poškodený ošetrený o 23.18 hod. na ORL - ÚPS Fakultnej nemocnice Nitra. Zo
zdravotnej dokumentácie poškodeného (čl. 106-107), vedenej u L.. W. a L.. L. súd zistil, že poškodený
bol od 25.08.2014 pravidelne kontrolovaný, mal vystavenú PN od 22.08.2014.
Zlekárskejsprávy(čl.112)vypracovanejdňa15.01.2015súdzistil,žepoškodenýbolvdôsledkuzranení,

ktoré utrpel v auguste 2014 liečený pre traumat perf BB, so zhoršeným sluchom a tinnitusom vľavo,
pričom u poškodeného došlo k strate sluchu o 1,8% vľavo a o 33% vpravo, binaurálna strata bola vo
výške 9,6 %.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (čl. 108-110) vystavenej praktickým lekárom pre
dospelých súd zistil, že poškodený bol dočasne práceneschopný od 25.08.2014 do 14.10.2014.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (čl. 113) súd zistil,
že poškodená spoločnosť si z titulu nákladov vynaložených na poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému a nákladov konania uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v
celkovej výške 70,75 eur.
Z výpisu z Obchodného registra a poverenia (čl. 114-118) súd zistil, že spoločnosť Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. bola zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 01.07.2005.
Predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti bol od 20.04.2012 I.. L. N., MPH, ktorý poveril Ing. L..
T. Y., zastupovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., v súdnych konaniach pred súdmi všetkých
stupňov, pred prokuratúrou, pred orgánmi činným v trestnom konaní a v iných konaniach, a to až do
odvolania.

Z výpisu zo živnostenského registra T. W. (čl. 135) súd zistil, že poškodený podnikal od 01.01.2009 ako
samostatne zárobkovo činná osoba pod obchodným menom T. W. - U..
Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 142) vypracovaného
ambulanciou praktického lekára pre dospelých súd zistil, že liečenie poškodeného trvalo od 22.08.2014do 14.10.2014 s pracovnou neschopnosťou od 22.08.2014 do 14.10.2014 (predĺžená) s diagnózou
pomliaždenia časti tváre, rana mihalnice, rana ušnice so zápalom, perforácia bubienka, otras s
určením bolestného s celkovým počtom bodov 360 (tristošesťdesiat). Na základe stanovenej diagnózy,

nedoslýchavosti stredne ťažkého stupňa a poranenia hlavy bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodeného ohodnotené na 360 bodov.
Z písomnosti T. W. (čl. 171) súd zistil, že poškodený požiadal Okresný súd Nitra o priznanie nároku na
náhradu škody s odôvodnením, že vyčíslenie bolestného jeho obvodnou lekárkou bolo konečné a on
nemal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie 6% zo sumy odškodnenia v prospech štátu.

Z lekárskeho posudku od ošetrujúceho lekára poškodeného MUDr. Veroniky Mikulovej (čl. 238-239, čl.
239-240) súd zistil, že lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
09.01.2015 bol vypracovaný pre poistné účely a nie pre účely súdneho konania. Poškodený lekárku
neinformoval o použití predmetného posudku v trestnom konaní pred súdom. Po oboznámení sa so
znaleckým posudkom MUDr. Miroslava Obtuloviča lekárka svoj posudok upravila a zaslala súdu. Z
upraveného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývalo, že

celkový počet bodov hodnotenia bolestného bolo u poškodeného určených na 90 bodov a celkový počet
bodov hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov(nedoslýchavosti stredne ťažkého
stupňa). Liečenie poškodeného trvalo od 22.08.2014 do 14.10.2014 s pracovnou neschopnosťou od
22.08.2014 do 14.10.2014 s diagnózou pomliaždenia časti tváre, rana ušnice so zápalom a perforáciou
bubienka.

Zo zdravotnej dokumentácie predloženej obžalovaným (čl. 205-210) vypracovanej neurologickou
ambulanciou ku dňu 19.09.2003 súd zistil, že obžalovaný dňa 12.08.2003 utrpel úraz lakťa a zlomeninu
zápästia. Po odstránení sadrovej dlahy nebol schopný hýbať prstami, rukou v zápästí a ani v lakti. Dňa
26.05.2004 bol obžalovaný odoslaný na konzultáciu do Bratislavy pre možnosti riešenia postavenia
palca a 3-kĺbových prstov ľavej ruky.U obžalovaného bola konštatovaná obmedzená hybnosť prstov, s

obmedzeným úchopom a nemožnosťou obžalovaného zovrieť dlaň.
Zo správy Sociálnej poisťovni k invalidnému dôchodku U. L. (čl. 225-228) súd zistil, že obžalovaný dňa
21.10.2004 žiadal o invalidný dôchodok, pričom dňa 02.11.2004 bol posudkovým lekárom posúdený
zdravotný stav obžalovaného s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, preto
u obžalovaného invalidita nevznikla a invalidný dôchodok mu priznaný nebol. Z lekárskej správy

posudkového lekára vyplývalo, že obžalovaný trpel stavom po úraze ľavej hornej končatiny, v zápästí
a zlomeninou jabĺčka v ľavom kolene. Podľa posudkového lekára sa zranenia obžalovaného zhojili s
poruchou funkcie ľavého lakťa, ľavého zápästia a ruky. Toto poškodenie zdravia však nebolo zhodnotené
ako závažné.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23SD/283/2005, najmä z lekárskej správy, zápisnice o

pojednávaníazRozsudkuKrajskéhosúduvNitresúdzistil,žeobžalovanývroku2003utrpelľavejhornej
končatiny a zlomeninu jabĺčka v ľavom kolene. Sociálna poisťovňa mu priznala mieru poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť 20%, Posudkový lekár poškodenie obžalovaného posúdil ako poruchu funkcie
ľavého lakťa, ľavého zápästia a ruky, ktoré však nebolo závažné, a čakalo ho ešte operačné liečenie.
Obžalovaný sa dňa 28.12.2004 proti rozhodnutiu posudkového lekára Sociálnej poisťovne o nepriznaní

invalidného dôchodku zo dňa 02.11.2004 odvolal s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa zhoršil,
nebol schopný sústavnej pracovnej činnosti. Dňa 25.01.2005 bolo toto odvolania rozšírené o odvolanie
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 23.11.2004, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného
o invalidný dôchodok. Obžalovaný na pojednávaní na Krajskom súde v Nitre dňa 20.06.2005 zotrval
na podanom odvolaní a zároveň sa vyjadril, že ľavú ruku mal nefunkčnú a kvôli tomuto zraneniu nebol

schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/283/2005
zo dňa 20.06.2005 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie v Bratislave č. 740 807 6764 zo dňa
23.11.2004 potvrdené s odôvodnením, že obžalovaný nemal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s
poklesom schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z aktuálneho odpisu registra trestov (čl. 265) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát
súdne trestaný, pričom v tomto prípade sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený (rok 1997) a
v roku 2002 bolo proti nemu podmienečné zastavené trestné stíhanie, osvedčil sa v roku 2003, teda
hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Z aktuálneho výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV

SR (čl. 252-255) súd zistil, že obžalovaný bol od 19.03.2012 do 08.01.2017 štrnásťkrát priestupkovo
prejednávaný, z toho deväťkrát za priestupky podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
trikrát za priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch riešené Mestskou políciou Nitra
blokovou pokutou a jedenkrát za priestupok podľa zákona č. 315/1996 Zb. premávke a pozemnýchkomunikáciách, riešené pokutou, teda sa dopustil viacerých dopravných priestupkov, ktoré však boli
vyriešené v blokovom konaní a charakterovo nesúviseli s prejednávaným trestným činom. Zo Správy
MV SR OR PZ a AVÍZO (čl. 250-251) vypracovanej na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný býva

na adrese svojho trvalého pobytu, so susedmi vychádza dobre, nemali s ním žiadne konflikty a
prostredníctvom systému AVIZO bolo zistené, že aktuálne nebol trestne stíhaný a nemal záznam v
OTE. Z aktuálnej lustrácie v databáze súdov (čl. 243) súd zistil, že proti obžalovanému nie sú vedené
žiadne súdne konania na Okresnom súde Nitra.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného U. L. za vinného zo

žalovaného skutku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že
skutok sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a tieto spáchal zavinene obžalovaný, ktorý svojím
protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
po stránke subjektívnej a objektívnej, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a napadnutím iného na

mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené

Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu.

Obžalovanýsvojimúmyselnýmprotiprávnymkonaním(jednýmskutkom)naplnilznakydvochskutkových
podstát trestných činov s odlišným objektom a to skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví

podľa§156odsek1Trestnéhozákonaaskutkovúpodstatutrestnéhočinuvýtržníctvapodľa§364odsek
1 písmeno a) Trestného zákona a preto jeho konanie bolo posúdené ako jednočinný súbeh trestných
činov.

Zdravie (optimálny funkčný stav živého organizmu) patrí medzi najvýznamnejšie zákonom chránené

záujmy. Ustanovenie § 156 Trestného zákona chráni ktoréhokoľvek človeka (hmotný predmet útoku)
pred protiprávnym konaním páchateľa (aktívnym alebo pasívnym), ktorým páchateľ zasahuje do jeho
osobnej integrity v úmysle spôsobiť mu ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa rozumie také
poškodenie zdravia (podmienky), ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (123 odsek

2 Trestného zákona). Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného,
ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986).
Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy
zdravia,akobolaspôsobená,akýmipríznakmisaprejavovala,ktorýorgánaktoráfunkciabolanarušená,
bolestivosť zranenia a jeho intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo a či a do akej miery porucha

narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu.

Ustanovenie § 364 Trestného zákona chráni pokojné občianske spolužitie pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Trestného činu výtržníctva sa tak dopustí ten, kto sa slovne
alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti

tým, že napadne iného. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie
ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka
spočíva v konaní, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Miestom prístupným
verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a
kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí tak, že výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu

tam nemusia byť prítomní. Z povahy chráneného záujmu je potrebné potom vyvodiť, že ak má byť určité
správanie považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako
hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov.V zmysle vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný U. L. po predchádzajúcom verbálnom

kontakte s poškodeným T. W., kedy mu odkazoval „pozdrav od p. L.“, s ktorým mal poškodený v minulosti
konflikt, pri ich vzájomnom náhodnom stretnutí na ulici Fraňa Mojtu v Nitre (miesto verejnosti prístupné)
došlo medzi nimi k verbálno fyzickému konfliktu, kedy obžalovaný opakovane udrel poškodeného do
ľavej strany tváre, do oblasti ľavého oka a ucha a spôsobil mu pomliaždeniny v spánkovej oblasti hlavy
a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou a prederavenie blanky bubienka ľavého ucha štrbinovitého tvaru

s dobou liečenia v trvaní maximálne 35 dní.
Rozsah zranení a doba maximálneho liečenia týchto zranení, ktoré poškodený utrpel pri konflikte s
obžalovaným mal súd preukázaný jednak lekárskymi správami a jednak znaleckým posudkom znalca
MUDr. Miroslava Obtuloviča. Znalec sa v svojich záveroch vyjadril, že poškodený nebol v dôsledku
zranení obmedzovaný takým spôsobom, že by si to vyžadovalo pomoc inej osoby pri vykonávaní
základných životných potrieb. K dĺžke vystavenej práceneschopnosti znalec uviedol, že predmetné

zranenia (pomliaždeniny v spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou) boli dočasnými
poraneniami, ktoré sa zvyčajne zhoja za dobu 5 dní, pričom počas tejto doby zmizne opuch a aj
bolestivosť. K štrbinovitému prederaveniu blanky bubienka ľavého ucha lokalizovaného v zadných
kvadrantoch znalec uviedol, že menšie prederavenia bubienka majú tendenciu sa zhojiť za dobu od 7 do
35dní.Zmedicínskehohľadiskabolatedaliečbapoškodenéhovtrvaní51dníneprimeranepredlžovaná,

vzhľadom k závažnosti diagnostikovaných poranení poškodeného. Zdravotné ťažkosti u poškodeného
nenaplňovali svojou povahou znaky ťažkej ujmy na zdraví, aj napriek uvádzanej dobe liečenia a dobe
práceneschopnosti, pretože táto doba je len orientačným kritériom na posúdenie intenzity a závažnosti
poruchy zdravia alebo ochorenia (rozsudok NS SR sp. zn. 3Tz 13/1998).
K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že zranenia poškodeného boli spôsobené mechanickým

násilím pevného predmetu, ktorý mal za následok vznik pomliaždeniny a povrchového poranenia
ušnice. Kinetickou energiou pevného predmetu, ktorý svojou plochou uzatvoril vonkajší zvukovod došlo
k zvýšeniu vztlaku (poklopový mechanizmus) a prederaveniu tenkej blanky bubienka v jej zadnom
kvadrante a ku vzniku dočasnej percepčnej poruchy sluchu vnútorného ucha.
Charakter spôsobených zranení podľa znalca nasvedčuje tomu, že mohli vzniknúť viacerými údermi

rukou (fackami) smerovanými do ľavej spánkovej oblasti hlavy poškodeného ( tak ako to uviedol
poškodený) a mohlo sa jednať o dva údery rukou vykonané stredne silnou intenzitou. Poranenie
ľavého ucha bolo z hľadiska závažnosti charakterizované ako stredne závažné s dočasným poškodením
celistvosti blanky bubienka a oslabenia sluchu.
Súd v danom prípade pri vyvodení právneho záveru, o tom, akú povahu mala ujma na zdraví vychádzal

z tvrdenia poškodeného, zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, ktorý potvrdil stredne závažné
zranenie a obmedzenie obvyklého života u poškodeného počas doby maximálne 35 dní, preto súd ujmu
na zdraví vyhodnotil ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.

Obžalovaný bol z protiprávneho konania priamo usvedčovaný poškodeným, znaleckým posudkom

znalca MUDr. Miroslava Obtuloviča a nepriamo výpoveďami manželky a dcéry poškodeného ako aj
listinnými dôkazmi. Svedok A. S. bol síce priamym svedkom konfliktu obžalovaného s poškodeným, ale
tento nevedel potvrdiť ani vylúčiť fyzický atak obžalovaného voči poškodenému (údery), pretože aktéri
konfliktu boli v pohybe a on bol od nich vzdialený cca 3 metre a iba ich „mixovanie“ rozdeľoval kvôli
prítomnému dieťaťu.

V príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo k ublíženiu na zdraví u poškodeného a v dôsledku
tohoajkuvznikuškodyjednakVšeobecnejzdravotnejpoisťovnia.s.ajednaksamotnémupoškodenému,
ktorí si nároky na náhradu škody uplatnili v prípravnom konaní. Všeobecná zdravotná poisťovňa

a.s. si uplatnila nárok na náhradu škodu vo výške 70,75 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému a poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 12.355,20 eur za 720 bodov
(bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia).

Obžalovaný svoju vinu popieral, najmä fakt, že by spôsobil poškodenému ujmu na zdraví. Pripustil,

že sa mixovali po tom, čo ho verbálne konfrontoval poškodený na ulici, bránil sa tiež tým, že
nemohol poškodeného držať ľavou rukou, nakoľko má ľavú ruku nefunkčnú po úraze. Na podporu
svojho tvrdenia doložil súdu lekárske potvrdenia z rokov 2003-2005, z ktorých síce vyplynulo, že
obžalovaný skutočne utrpel úraz v roku 2003 s trvalými poškodeniami ľavej hornej končatiny, ale niev takom rozsahu, aby jeho ľavá ruka bola tak nefunkčná, že nemohol spôsobiť poškodenému ujmu na
zdraví. Napokon vzájomné mixovanie obžalovaného a poškodeného potvrdil jednak sám obžalovaný
a jednak svedok S., pričom mixovanie medzi aktérmi konfliktu by nebolo možné bez ich vzájomného

uchopenia. Poškodený jednoznačne uviedol, že k útoku obžalovaného došlo pravou rukou na jeho
ľavú stranu tváre a znalec potvrdil, že sa jednalo o údery strednej intenzity, ktoré boli spôsobilé
spôsobiť zranenia poškodeného a mechanizmus ich vzniku korešpondoval s výpoveďou poškodeného.
Zníženie hybnosti ľavej ruky obžalovaného nemalo zásadný vplyv na spôsobenie ujmy na zdraví u
poškodeného, pretože k spôsobeniu ujmy na zdraví došlo pravou rukou obžalovaného. Na spôsobenie

zranení poškodeného (mechanizmus zranenia) nepotreboval teda obžalovaný použiť ľavú ruku.
Priame usvedčujúce dôkazy (výpoveď poškodeného a znalecký posudok) a nepriame dôkazy získané
z výpovedí manželky a dcéry poškodeného logicky do seba zapadajú a vytvárajú reťaz usvedčujúcich
dôkazov proti obžalovanému. Obranná verzia obžalovaného, že pri konflikte poškodeného neudrel
je vyvrátená výpoveďou poškodeného aj znaleckým posudkom z oblasti zdravotníctvo a lekárskymi
správami o ošetrení poškodeného.

Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za svoje
protiprávne konanie. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona
(jednota vôle a vedomosti) a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho konania, kedy obžalovaný viedol
útok strednej intenzity na nechránené citlivé časti tváre poškodeného a aj vzhľadom na spôsob ataku

a fyzickú prevahu obžalovaného nemohli u neho nastať pochybnosti o možnom následku, teda mohol
bezpečne vedieť a vnímať, že takto použité fyzické násilie spôsobí u poškodeného ujmu na zdraví.
Zároveň obžalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu vedel, že k fyzickému útoku na poškodeného prišlo
na mieste verejnosti prístupnom (frekventovaná ulica v krajskom meste), a že takým konaním mohol
porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj zdravie a dôstojnosť poškodeného.

Obžalovanýsatakýmtoprotiprávnymkonanímdopustiltrestnýchčinovmalejzávažnosti,ktoráboladaná
spôsobom vykonania, mierou zavinenia obžalovaného a rozsahom ujmy na zdraví.

Súd pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy
aj skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10

odsek 2 Trestného zákona súd hodnotil intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,
morálnu ujmu, následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia
použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, vyhodnocoval závažnosť žalovaných trestných činov s
prihliadnutím na uvedené kritéria. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na konanie
obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona) a ustálil, že závažnosť konania

obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona, preto ho súd uznal za vinného skutkovo a právne podľa obžaloby prokuratúry.

Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného, súd pri úvahách o druhu
a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do
úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval
zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom zákone.

Obžalovaný U. L. bol v minulosti jedenkrát právoplatne odsúdený, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený a jedenkrát bolo trestné stíhanie voči nemu podmienečne zastavené. Súd obžalovanému

po komplexnom vyhodnotení jeho osobných pomerov priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36
písmeno j) Trestného zákona, teda že viedol riadny život a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37
Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), keďže protiprávnym
konaním sa dopustil dvoch trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností (1:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného

zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v § 41 odsek
1 Trestného zákona (jednočinný súbeh).
Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy s rôznymi trestnými
sadzbami, ukladal mu trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia z týchto dvoch posudzovanýchtrestných činov prísnejšie trestného (§ 41 odsek 1 Trestného zákona), a to podľa ustanovenia § 364
odsek 1 Trestného zákona, pretože toto umožňovalo súdu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až
na tri roky (kým ustanovenie § 156 odsek 1 Trestného zákona stanovovalo trestnú sadzbu vo výmere na

6 mesiacov až dva roky), s tým, že s poukazom na spodné hranice do úvahy prichádzajúcich trestných
sadzieb nemohol ukladať trest odňatia slobody nižší ako 6 mesiacov. Súd s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu ako aj spôsobený následok, dospel k záveru, že účel trestu bude podľa § 34 Trestného
zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie v prejednávanej veci u obžalovaného
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 6

mesiacov. Osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného
trestu, preto výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu
a nápravu určil skúšobnú dobu na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a
zabezpečí aj ochranu spoločnosti.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej spoločnosti

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35 937
874 spôsobnú škodu vo výške 70,75 eur, ktorá vznikla v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti
poškodenému. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností
preukázaná.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenému T. W.,
spôsobenú škodu vo výške 2.307,20 eur, ktorá pozostávala z bolestného hodnoteného na 90 bodov
a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnoteného na 50 bodov, teda spolu 140 bodov. Náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súd vypočítal ako súčin počtu bodov a hodnoty bodu vo
výške 16,48 eur ( 2% z priemernej mesačnej mzdy za rok (2014), ktorý predchádza roku kedy vznikla

škoda). Bodové ohodnotenie bolo vyhotovené všeobecným lekárom poškodeného v lekárskom posudku
(čl. 239-240). Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností
preukázaná.
Súd však podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na
náhradu škody, ktorú si pôvodne uplatnil v celkovej výške 12.355,20 eur, pozostávajúcu z bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného spolu na 720 bodov (po á 17,16 eur), na civilný proces.
Dôvodmi vedúcimi súd k takémuto rozhodnutiu bola skutočnosť, že bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného bolo síce ohodnotené na základe prvotného lekárskeho posudku každé na
360 bodov, teda s určením celkového počtu 720 bodov avšak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
po oboznámení sa ošetrujúcej lekárky poškodeného so znaleckým posudkom znalca MUDr. Obtuloviča

(rozsah zranení), lekárka poškodeného svoj lekársky posudok upravila a zaslala súdu, pričom z
opraveného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývalo, že
celkový počet bodov hodnotenia bolestného bol určený na 90 bodov a celkový počet bodov hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov, teda nárok na náhradu škody mal súd preukázanú
len v priznanej výške. Na priznanie zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody poškodenému súd

teda nemal jednoznačný podklad a preto so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal
súd poškodeného na civilné sporové konanie v súlade s ustanovením podľa § 288 odsek 2 Trestného
poriadku, keďže pôvodne uplatnený nárok na náhradu škody bol poškodenému priznaný len sčasti.

Vzhľadomnavšetkypodrobneuvedenéskutočnostiaokolnostiprípadusúdovineatresteobžalovaného

a o nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.