Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201300
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212201300.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

vecinavrhovateľa:O.Č.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XX,J.,protiodporcom:1.I..T.G.,sudcaOkresného
súdu Bratislava V, Prokofievova 6 - 12, 852 38 Bratislava, 2. Okresný súd Bratislava II, so sídlom
Drieňová 5, Bratislava, o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 24.01.2012 žiadal, aby súd uložil odporcovi v 1. rade
povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi na hlavnom pojednávaní a zároveň žiadal, aby súd odporcov

zaviazal na zaplatenie jednorazového finančného odškodnenia v sume 500,- eur za škodu spôsobenú
na právach navrhovateľa.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca v 1. rade bol sudcom konajúcim v trestnej veci navrhovateľa
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod č.k.: 0T/84/2011. V tejto veci vystupuje navrhovateľ ako
strana odsúdená. V tejto trestnej veci sa konali viaceré úkony, pričom tieto prebiehali tak, že počas
prípravného konania a vyšetrovania ako aj samotného konania pred súdom, na verejnom pojednávaní

si navrhovateľ chcel uplatňovať svoje práva vyplývajúce mu z trestného poriadku a Ústavy SR. Toto mu
však nebolo umožnené a neustále mu boli jeho práva odpierané. Počas vyšetrovacích úkonov ako aj
na hlavnom pojednávaní navrhovateľ žiadal, aby polícia riadne prešetrila jednotlivé skutočnosti, ktoré
navrhovateľ v tomto trestnom konaní namietal. Bolo mu políciou oznámené, že toto si má vyriešiť v
konaní pred súdom, kam ho polícia predvedie, nakoľko porušil trest zákazu činnosti. Žiadal, aby boli
vypočutí svedkovia, ktorí mohli jeho výpoveď potvrdiť. Avšak ani jedna z uvedených skutočností nikoho
nezaujímala a nebola braná do úvahy a náležite prešetrená. Na verejnom zasadnutí opätovne na tieto

skutočnostipoukazovalapoukazovalnato,žekaždýmáprávonaspravodlivýproces.Sudcanahlavnom
pojednávaní (odporca v 1. rade) mu však oznámil, cit.: „Nebudem tu riešiť, či ste jazdil alebo nejazdil.
Policajti tvrdia, že ste jazdil a dúfam, že nechcete, aby som spochybnil políciu na základe kriminálneho
živla ako ste Vy.“ A bez náležitého prešetrenia navrhovateľovi vymeral trest v trvaní dvoch rokov, so
skúšobnou dobou tri roky a tým mu odňal právo na spravodlivé prešetrenie veci ako aj na spravodlivý
proces v danej veci.
V inej trestnej veci, vedenej proti jeho osobe, mu odporca v 1. rade priamo na pojednávaní povedal,

cit.: „Č. viete po maďarsky? Lebo vyvrheľ ako Vy trávi väčšinu života v Želiezovciach, tam by sa Vám
maďarčina zišla, ale ako by sa mohol naučiť cudzí jazyk niekto, kto nedokončil ani strednú školu, v
každom prípade to v Želiezovciach budete mať ťažké.“Každé hlavné pojednávanie by malo byť nahrávané, a teda tým by sa potvrdili tvrdenia navrhovateľa.
Ak však nahrávanie nebolo, považuje to navrhovateľ za porušenie zákona - cielene proti jeho osobe.
Navrhovateľ sa v plnom rozsah cíti byť plne poškodený zo strany odporcov, ktorí počas celého konania

pred súdom diskriminovali jeho osobu rôznymi psychologickými praktikami a vyvíjali na neho nátlak,
aby celé konanie, ktoré sa viedlo proti jeho osobe, bolo nesprávne vyhodnotené v jeho neprospech.
Odporca v 1. rade verejne zosmiešňoval jeho osobu a teda neakceptoval jeho dôstojnosť. Podľa
konaní Okresného súdu Bratislava II, ktorých sa dopúšťali odporcovia voči jeho osobe, je navrhovateľ
presvedčený, že odporcovia takto konali úmyselne, s úmyslom zmariť práva navrhovateľa ako aj celé

konanie. Prečo takto Okresný súd Bratislava II a I.. T. G. konali nevie, ale domnieva sa, že konali tak
zámerne preto, aby zvýhodňovali druhú stranu, a teda navrhovateľa úmyselne poškodzovali.
Nakoľko ho odporcovia úmyselne poškodzovali s tým, že vedeli v akej sa nachádza situácii, zneužili
neskúsenosti a neznalosti zákona zo strany navrhovateľa, a tak ho v plnom rozsahu diskriminovali,
a preto žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol, že odporcovia diskriminovali a zámerne
alebo nezámerne poškodzovali občianske práva navrhovateľa ako obvineného i obžalovaného, práva

účastníckej strany v konaní, a preto sú povinní mu uhradiť jednorázové finančné odškodnenie vo výške
500,- eur za škodu spôsobenú mu uvedeným konaním. Ďalej je odporca v 1. rade povinný sa verejne
navrhovateľovi ospravedlniť priamo na pojednávaní.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu.
Odporca v 1. rade sa riadne nezaoberal trestnou vecou navrhovateľa a dôkladne ju neskúmal.

Navrhovateľ uviedol, že bolo povinnosťou odporcu v 1. rade vrátiť obžalobu na ďalšie došetrenie a
zároveň mal v danej veci nariadiť znalecké dokazovanie. Vzhľadom na to, že navrhovateľa odporca
v 1. rade odsúdil bez náležitého prešetrenia veci, Okresný súd Pezinok navrhovateľovi premenil
podmienečný trest na nepodmienečný, ktorý v súčasnosti aj vykonáva. Opustila ho družka, prišiel o deti
a taktiež o prácu. Jeho matka musela zrušiť jedáleň, ktorú prevádzkovala v ich rodinnom dome 12 rokov.

Ak by za navrhovateľa musela jeho matka prijať dve pracovné sily, bola by jedáleň stratová, a preto ju
bola nútená zatvoriť. Toto sú dôvody, pre ktoré odporca v 1. rade poškodil nielen navrhovateľa a jeho
meno, ale aj jeho rodinu, jeho nezodpovednosťou.
V inej trestnej veci vednej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. navrhovateľ uviesť nevie, bol
navrhovateľ vo výkone väzby a podľa zákona dôvody väzby pominuli. Na Okresný súd Bratislava II

poslala aj jeho družka písomný sľub a ponúkla súdu písomnú záruku. Túto trestnú vec prejednával I..
E. J., ktorý však ani nepredvolal družku navrhovateľa na pojednávanie. Ona na pojednávanie prišla
sama, avšak konajúci sudca ju ani nepustil do pojednávacej miestnosti, napriek tomu, že išlo o verejné
zasadnutie. Ako vchádzal do dverí navrhovateľ, vyšiel z dverí vysmiaty I.. G. (odporca v 1. rade) a
navrhovateľ je presvedčený, že len vďaka kolegialite bola jeho žiadosť zamietnutá s odôvodnením

jednou vetou, že dôvody väzby trvajú a súd záruku p. V. neprijíma.

Odporca v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.02.2014 uviedol, že považuje návrh
navrhovateľa za absolútne nedôvodný. Navrhovateľ v návrhu opisuje, ako boli údajne z jeho strany
ako osoby sudcu, ktorý rozhodoval v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn.: 0T/84/2011, ako aj

zo strany Okresného súdu Bratislava II, a taktiež počas vyšetrovacích úkonov zo strany orgánov
činných v trestnom konaní, upierané a odnímané práva, ktoré mu priznávajú príslušné právne predpisy.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, že sa cíti byť poškodený konaním oboch odporcov, keďže celé trestné
konanie bolo vedené voči jeho osobe údajne úmyselne a vykonané dôkazy boli vyhodnotené výlučne v
jeho neprospech. Konanie v jeho trestnej veci tak navrhovateľ ako obžalovaný považuje za zmarené. V

tejtosúvislostiodporcav1.radepoukazujenato,žeakjenavrhovateľakoobžalovanývtrestnejvecitoho
názoru, že bol nespravodlivo odsúdený, že dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, má možnosť obrátiť sa
na druhostupňový súd a v rámci odvolacieho konania dokázať opak.
Navrhovateľvnávrhuďalejuviedol,žeodporcav1.radehoúdajneverejnezosmiešňovalaneakceptoval
jeho dôstojnosť, niektoré tvrdenia predstavuje ako citácie. Tieto tvrdenia/citácie sa však v žiadnom

prípade nezakladajú na pravde.
Odporcav1.radeuviedol,žesanedopustilžiadnehokonania,ktorébybolospôsobilé aleboktoréreálne
poškodilo osobnosť navrhovateľa, jeho dobré meno, povesť alebo občiansku česť. Navrhovateľom
uvádzané tvrdenia navyše ani nemajú charakter ani intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných
práva navrhovateľa a nemohli poškodiť dobré meno navrhovateľa a ani jeho iné práva na ochranu

osobnosti. Navrhovateľ svoje tvrdenia ani ničím nepreukázal.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení aleboohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a dotknutím
osobnostnej sféry fyzickej osoby. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť

nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ v návrhu ani len neuviedol žiadnym spôsobom a ani nepreukázal, aký vplyv mali údajné
výroky na jeho život, ako sa údajné narušenie jeho osobnostných práv malo prejaviť, resp. sa prejavilo.

Odporca v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením odporcu v 2. rade a taktiež žiadal, aby súd

návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa v čase konania pojednávania nachádzal
vo výkone trestu odňatia slobody. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.07.2014 uviedol, že
trvá na tom, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Nežiadal, aby bol predvedený na
pojednávanie.

Rovnako odporca v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním, v ktorom
súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1. rade a oboznámením obsahu spisu tunajšieho
súdu sp. zn.: 0T/84/2011 a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Odporcav1.radejesudca,ktorývykonávalfunkciusudcunaOkresnomsúdeBratislavaIIabolpridelený

na vybavovanie trestnej agendy.

Odporca v 2. rade je súd, na ktorom odporca v 1. rade vykonával funkciu sudcu.

Odporca v 1. rade bol v rozhodnom období zákonným sudcom, ktorému bola pridelená na rozhodnutie

trestná vec vedená na Okresnom súde Bratislava II pod č.k.: 0T/84/2011. Navrhovateľ bol v predmetnej
trestnej veci obžalovaným.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko nepovažoval vykonanie
navrhovaných dôkazov za hospodárne a ich vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci

samej.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci:a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten,
na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak
a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo

b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že
v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten,
kto bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo

c) vec bola postúpená inému orgánu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcov vo vzťahu k jednotlivým
skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom v návrhu.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva.

Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

V danej veci nie sú ani odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade pasívne vecne legitimovaní, nakoľko

za škodu spôsobenú postupom súdu alebo jeho rozhodnutím môže so zreteľom na ustanovenia § 3 a
nasl. zákona č. 514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov zodpovedať len štát a v žiadnom prípade nie konkrétny zákonný sudca, ktorý
vo veci konal a rozhodol a ani konkrétny súd, na ktorom tento sudca vykonáva funkciu sudcu.
Je síce pravdou, že po právnej stránke je problematika uplatňovania náhrady škody z

titulu prípadného protizákonného rozhodnutia súdu občianskoprávnou vecou v zmysle článku 142
ods. 1, ústavy a na rozhodovanie je príslušný všeobecný súd . Avšak v prejednávanej veci, vzhľadom na obsah tvrdení navrhovateľa, by to
mohol byť výlučne štát, ktorý by prípadne mohol zodpovedať za škodu (ako aj nemajetkovú ujmu),
ktorú by mohol spôsobiť sudca nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno v takýchto prípadoch uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným súdom v rámci
riadneho opravného prostriedku. Príslušný občianskoprávny súd , ktorý rozhoduje o náhrade škody, je potom viazaný rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zmenil.
Navyše v trestných veciach nemá fyzická osoba nárok na náhradu škody (ako aj nemajetkovej ujmy),
ak nesplnila náležitosti uvedené v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Navyše nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako

aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať
na základe žiadosti s ministerstvom spravodlivosti.
Záverom súd uvádza, že v prípade, ak by v konaní pred Okresným súd Bratislava II v trestnej veci
vedenej pod sp. zn.: 0T/84/2011 sudca (odporca v 1. rade) postupoval tak, ako to v návrhu uvádza
navrhovateľ, nič nebránilo navrhovateľovi podať vo veci odvolanie a následne by o týchto skutočnostiach

rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd. Navyše navrhovateľ bol v uvedenom konaní
zastúpený advokátom, ktorého povinnosťou je zatupovať obžalovaného tak, aby boli všetky jeho práva
náležite dodržané. V prípade, ak by súd postupoval tak, ako uvádza navrhovateľ, je nepochybné, že
právny zástupca navrhovateľa by proti takémuto postupu využil všetky dostupné zákonné prostriedky
na zabezpečenie riadneho a spravodlivého postupu súdu, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd, bez vecného preskúmania, pre nedostatok pasívnej legitimácie
odporcov, ktorí keďže nemajú vecnú pasívnu legitimáciu nemôžu byť osobami z hmotného práva
povinnými, musel návrh v celom rozsahu zamietnuť,

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však úspešným odporcom v

konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.