Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208023
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716208023.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika, členov senátu
JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. B. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, dieťa rodičov, matka: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XXXX/XX, P. a otec: F. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. O. XXXX/XX, P., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so

sídlom A. Kmeťa 19, Martin, IČO: 50 412 272, v konaní o návrhu navrhovateľky - starej matky maloletej:
O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X/X, P., zastúpenej JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so
sídlom F. P. XX, P., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na základe odvolania
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 8P/8/2016-136 zo dňa 13. januára 2017,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd návrh starej matky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke O. T., nar. XX.XX.XXXX, zamietol.
2) Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav,

ktorý nenasvedčoval splneniu podmienok pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodičov. Maloletá má
k rodičom vybudovaný pozitívny citový vzťah. Je silne naviazaná na svojho otca, pričom za pomoci
poradenstva poskytnutého Detským advokačným centrom Náruč došlo k prehĺbeniu a skvalitneniu
vzťahu s matkou, ktorá s centrom na rozvíjaní rodičovských zručností a posilňovaní vzťahovej väzby s
dieťaťom spolupracovala. Súd nepochyboval o tom, že stará matka konala v najlepšom záujme maloletej
s úmyslom jej poskytnúť pomoc a ochranu, jej obavy sa však v tomto ani trestnom konaní nepotvrdili, a

preto je v záujme maloletej, aby aj stará matka prihliadla na tieto závery a odporúčania.

3) Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, a to tak cestou zástupkyne, ako aj osobne.
Nemohla sa stotožniť s názorom súdu, nakoľko podľa jej názoru tak v trestnom, ako aj v tomto konaní sa
nerieši hlavný problém. Podozrenia zo sexuálneho zneužívania považovala za veľmi závažné. Namiesto
toho, aby sa vyšetrilo dieťa, bol vyšetrovaný jej duševný stav. Ani kolízny opatrovník ako osoba, ktorá má

zastupovať a brániť záujmy dieťaťa, nekoná dostatočne dôrazne, aby vzniknuté podozrenia vyvrátila.
Súd sa nedostatočne vyporiadal s jej uvedenými návrhmi na dokazovanie. Skutkový stav, ktorý zistil,
nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci. Navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.
4) Trvala na zverení vnučky do osobnej starostlivosti, návrh nepovažuje za absurdný a nedôvodný,
pretože neboli vykonané všetky znalecké dokazovania, ktoré by vyvrátili jej podozrenia ako

neopodstatnené. Dieťa nemá rodinné zázemie, veľmi málo času trávi rodina spolu doma. Vo viacerýchbodoch poukázala na zanedbanie starostlivosti o maloletú, rozpory vo výpovediach, ako i na skutočnosť,
že nebolo vykonané dostatočné vyšetrovanie.

5)Rodičiavosvojomvyjadreníuviedli,žesasúddostatočnevysporiadalsovšetkýminávrhmi,oboznámil
sa s listinnými dôkazmi a dal nadmieru veľký priestor navrhovateľke. Poukázali na závery ohľadne
duševného stavu navrhovateľky. Súd správne vyhodnotil schopnosti a ochotu rodičov zabezpečovať
starostlivosť o maloletú. Navrhli rozhodnutie potvrdiť.
6) K odvolaniu, ktoré podala navrhovateľka sama, uviedli, že táto ho odôvodňuje úplne scestne.

Navrhovateľka úplne neuvážene a všetkými možnými spôsobmi spochybňuje rodičov ako osoby, ktoré
riadnym spôsobom zabezpečujú výkon svojich rodičovských práva a povinností. Navrhovateľka je
schopná verejne spochybňovať prácu polície, Detského advokačného centra, orgánov vykonávajúcich
kuratelu, lekárske závery ako i všetky inštitúcie, ktoré si dovolia mať iný názor ako má ona.

7) Navrhovateľka vo vyjadrení zotrvala na argumentoch uvedených v podanom odvolaní.

8) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

9) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

10) Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uviedla, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal
všetky ňou navrhnuté dôkazy, mal odvolací súd za to, že v danom prípade sa súd oboznámil so
všetkými potrebnými dôkazmi, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci, ktoré správne posúdil a
na základe takto zisteného skutkového stavu aj správne rozhodol. Súd sa v samotnom napadnutom

rozhodnutí vysporiadal aj so skutočnosťou prečo nevykonával navrhovateľkou navrhnuté dôkazy, s
ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Ani odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by bolo nutné
podrobovať maloleté dieťa gynekologickému vyšetreniu, nakoľko takéto traumatizujúce vyšetrenie nie
je ani v najlepšom záujem dieťaťa a jeho ďalšieho zdravé psychického vývoja.

11) Pokiaľ aj odvolateľka spochybňovala závery vyšetrovania ohľadne jej trestného oznámenia (a
zastavenia konania v tejto veci), tieto nemohli byť revidované rozhodnutím civilného (poručenského)
súdu. Teda, ak aj mala za to, že vyšetrovanie bolo nedostatočné, túto skutočnosť už súd v konaní o
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nemohol napraviť.

12) Súd prvej inštancie konal so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa (v súlade s Čl. 5 Zákona o rodine),
nakoľko výchova dieťaťa je prioritne úlohou rodičov. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané,
že rodičia maloletej sa vedia o ňu náležitým spôsobom postarať. Hoci bol konštatovaný narušený vzťah
dcéry s matkou, tento sa aj vďaka Detskému advokačnému centru Náruč podarilo zlepšiť. Aj keď sa
otec pracovne zdržiava počas týždňa mimo domova, je maloletá naňho naviazaná. Súd posudzoval

citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia a aj na
základe uvedených skutočností dospel k záveru, že z tohto hľadiska nebol dôvod na zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Ďalej vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie neboli
zistené ani žiadne nedostatky, pokiaľ išlo o zanedbanie starostlivosti o domácnosť.
13) Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je iba výnimočným prípadom, keď rodičia nie

sú schopní plniť si svoju úlohu, pričom musia byť preukázané také skutočnosti, ktoré zreteľne svedčia
o tom, že ani len jeden z rodičov nie je schopný sa o dieťa postarať. V danom prípade k takejto situácii
nedošlo, keďže rodičia sa o svoju dcéru náležitým spôsobom starajú. Rodičia vytvárajú podmienky pre
všestranný rozvoj maloletej a zabezpečujú všetky jej potreby. Trávia s ňou čas, vychovávajú ju, chodia
s ňou do spoločnosti a organizujú spoločné výlety. Nebolo preukázané ani to, že by predstavovali pre

maloleté dieťaťa nebezpečenstvo.
14) Práva rodičov možno obmedziť a deti od nich odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a len
v odôvodnených prípadoch z nevyhnutných dôvodov, za splnenia podmienky, že oddelenie je v záujmedieťaťa, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi. Takéto skutočnosti preukázané
v konaní neboli.
15) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že v danom štádiu konania je predmetné rozhodnutie

správne, a preto ho v napadnutej časti potvrdil.

16) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o
nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.).

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).