Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221017
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221017.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v sporovej veci žalobkyne: K. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Q. XX/X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou v Prešove,
Hlavná 61, proti žalovanému: A. life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej

22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 17C/186/2013-274 zo dňa 07.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002
Z.z. a ust. § 243d ods. 1 zákona č. 335/2004 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dňa 16.07.2013 podala žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3 C 2203/2012, zo dňa 19.01.2012.

O tomto nároku súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.05.2014. Voči rozhodnutiu podala odvolanie
žalobkyňa. Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5 Co 233/2014 zo dňa 11.06.2015 bol zrušený
rozsudok a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu bude opätovne v súlade so
zákonomposúdiťzmluvuuzavretúmedziúčastníkmi,zistiťavyhodnotiť,čipodpisomžalobkyňaprejavila
svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky, a to podpísaním osobitných zmluvných
dojednaní a záznamov o požiadavkách, potrebách klienta a vyzve žalovaného na preukázanie tvrdení,

že neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľne
informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. a až
po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení vec vyhodnotí, či žaloba žalobkyne
je dôvodná. Na ústnom pojednávaní dňa 07.12.2015 žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie
Krajského súdu je po zmene zákona neakceptovateľné, lebo nezohľadňuje povinnosť žalobkyne ako
sprostredkovateľky poistenia o zmluve podľa Zákona č. 440/2005 Z.z. V žiadnom prípade nemôže

sprostredkovateľ byť považovaný za spotrebiteľa a požívať ochranu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa tri
roky vykonávala sprostredkovateľku poistenia, prešla všetkými školeniami a bola povinná pristupovať
s odbornou starostlivosťou. Nemôže preto požívať ochranu. Ďalej poukázal na zmenu Zákona o
exekučnom poriadku v § 243d, podľa ktorého po 01.01.2015 nemožno pokračovať v exekučnom
konaní, pokiaľ do 3 mesiacov nebol uplatnený exekučný návrh a účastníkov v takomto prípade
nezaväzuje rozhodcovský rozsudok. Ide o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré smeruje k tomu, že

rozhodcovský rozsudok sa stáva nulitným aktom, nezaväzuje účastníkov k právach ani povinnostiach,
nemôže byť ani platný, ani vykonateľný. Vzhľadom na túto zákonnú zmenu, keďže nebolo uplatnenéexekučné vymáhanie z rozhodcovského rozsudku a on si nevymáhal ani plnenie v exekučnom
konaní z tohto rozhodcovského rozsudku, je potrebné takýto návrh zamietnuť a vzhľadom na to,
že ani jedna z procesných strán nezapríčinila tento stav, rozhodnúť o trovách konania tak, že

neprizná náhradu trov konania ani jednému z účastníkov. Podľa § 243d ods. 1 Zákona č. 335/2014
Z. z., exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred
01.01.2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na
vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedená zmena
je účinná od 01.01.2015. Na základe tejto zmeny rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3 C 2203/2012
Arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha podanou žalobu, spĺňa všetky
predpoklady obsiahnuté vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. Ide o rozhodnutie vydané v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
vydaného pred 01.01.2015. Exekučné konanie na jeho základe ani do troch mesiacov platnosti a

účinnosti tejto novely Exekučného poriadku nebolo zo strany žalovaného iniciované, čo sám žalovaný
potvrdil. Keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobkyni nevedie na základe tohto rozhodcovského
rozsudku, predmetný rozhodcovský rozsudok ani žalobkyňu ani žalovaného nezaväzuje, výkon tohto
rozhodcovského rozhodnutia neprebieha, preto dôsledkom aplikácie tejto novej právnej úpravy je,
že žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže

uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. Rozhodnutie konečným a
záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania, v dôsledku aplikácie § 243d
Exekučného poriadku, rozhodcovský rozsudok prestáva zaväzovať účastníkov konania, t. z., že novelou
Exekučného poriadku sa anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý stratil svoje základné
atribúty, a to záväznosť, právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a

rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý nikoho nezaväzuje, a to bez ohľadu na výsledok
konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku stratilo
toto súdne konanie význam, zanikol predmet konania, z tohto dôvodu súd návrh zamietol. Výrok o
trovách konania odôvodnil podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(ďalej O.s.p.), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa v dôsledku zmeny právneho predpisu, ktorú nezavinila ani jedna procesná strana, na základe
ktorého došlo k zániku predmetu konania a rozhodcovský rozsudok stratil význam. Z tohto dôvodu súd

vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenia veci
s tým, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky tak
ako je tomu v prejednávanom prípade, musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu

žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je
konečným rozhodnutím súdu a taktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediný cieľ žalobcu
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu, ktorý je iniciovaný
podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či
žalobca má voči žalovanému pohľadávku alebo nie. Túto otázku ust. § 243d Exekučného poriadku nijako

nevyriešilo, ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obdobné závery
boli prezentované v Bulletine Slovenskej advokácie č. 5/2015. Na podporu svojich záverov poukázala
žalobkyňa na rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Vec vydané v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/158/2013 zo dňa 29.06.2015, ktorý v obdobnej veci rozhodol tak, že napriek novele Exekučného
poriadku vec prejednal a rozhodcovský rozsudok zrušil, a to s poukazom na ust. § 372w O.s.p. Zároveň

poukázal na ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov vydané po 31.03.2015, a to Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 5C/205/2014, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/405/2014, Krajského
súdu Košice sp. zn. 8C/159/2013 a Krajského súdu Košice sp. zn. 8C/73/2013. Prijatie zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
z ktorého vzišla aj novela Exekučného poriadku mal v prvom rade za cieľ predísť takému postupu

dodávateľov, ako bol uplatnený v prejednávanom prípade, a teda postupu, pri ktorom dodávateľ získava
vykonateľný exekučný titul na existujúcu pohľadávku prostredníctvom ním vybraného alebo dokonca
vlastného rozhodcovského súdu a mimo kontroly štátu a princípu ochrany spotrebiteľa. Preto žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne zmenilrozsudok a zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške
74,58 eur.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Dôvod podaného odvolania namietal v celom jeho
rozsahu a navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal na ust. § 243d Exekučného
poriadku, ktorého cieľ súd vyložil v súlade s predpokladaným zámerom zákonodarcu. Ten sledoval
meritórne zneplatnenie rozhodcovských rozhodnutí zo zákona a bez potreby vynášania deklaratórnych
rozhodnutí konajúcim súdom. Pre potreby konania o odvolaní žalobkyne, žalovaný poznamenal, že

nepodal návrh na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, pričom táto skutočnosť je overiteľná tak na
príslušnom súde, resp. v centrálnom registri exekúcií a táto bola známou skutočnosťou pred meritórnym
súdnym rozhodnutím, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním. Ustanovenie § 243d zákona č. 233/1995
Z.z. je procesnoprávnym predpisom, ktorým sa na konanie aplikuje v aktuálnom znení počnúc jeho
účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo o sebe intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k
tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na konania začaté a neskončené pred jeho účinnosťou. Súd bol

povinný aplikovať ustanovenia novely aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou. Preto bolo
povinnosťou súdu zisťovať, či do 31.03.2015 začalo alebo nezačalo exekučné konanie na podklade
predmetného rozhodcovského rozsudku a následne rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Zároveň žalovaný
poukázal na bežnú justičnú prax mnohých súdov, napr. Okresného súdu Košice 2, Okresného súdu
Prešov, Okresného súdu Nové Zámky, Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Trebišov, Okresného

súdu Spišská Nová Vec, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Nitra a
iné. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške
74,58 eur.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené dňa

25.04.2017. Vyjadrenie k tomuto vyjadreniu podané nebolo.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34
CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenejlehote(§362ods.1CSP),oprávnenou

osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je
dôvodné.

8. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2203/2012, ktorým
rozhodcovský súd Arbitrážny súd v Košiciach dňa 19. 1. 2012 rozhodol vo veci účastníkov tak, že uložil
žalovanej zaplatiť 146,23 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR do 5 dní alebo v tej istej
lehote bol podaný odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobkyni nevedie na
základe rozhodcovského rozsudku, predmetný rozhodcovský rozsudok ani žalobkyňu, ani žalovaného
nezaväzuje.Výkontohtorozhodcovskéhorozhodnutianeprebieha,pretodôsledkomaplikácietejtonovej
právnej úpravy je, že žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a
žalovaný nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný.

10. S uvedeným právnym názorom odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na to, že konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa ust. § 137 CSP (predtým § 80 písm. c) O.s.p.)
nevyžaduje sa preto preukázanie naliehavé právneho záujmu. V konaní sa vyhodnocuje existencia
splnenia zákonných podmienok pri vyhlásení rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy

v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ust. § 243d Exekučného poriadku ani žiadnym
iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca
nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov. Legislatívna úpravy smerovala
k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, abyv sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu
zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Odopretiu spravodlivosti by sa rovnal stav, ak by sa na
základe riadne a včas podanej žaloby podľa 3-tej časti Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.06.2016 súd vecou nezaoberal. Dotknutou právnou normou teda, ust. § 243d) Exekučného poriadku
nedošlo ani uplynutím 3-mesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola.
Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti
rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť
spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských

rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na
jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie včas nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus
proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku v
sporovom konaní. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší v súlade s princípom právnej istoty
je dokončenie začatého konania na základe procesne korektnej žaloby.

11. Súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalobu zamietol z dôvodov, ktoré odvolací súd popísal
vyššie. Preto postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a podľa §
391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie sa bude znova zaoberať otázkou zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2203/2012 zo dňa 09.01.2012. Súd prvej inštancie v súlade so
zákonom posúdi zmluvu uzavretú medzi stranami sporu a zistí a vyhodnotí, čo podpisom žalobkyňa
prejavilasvojuvôľusmerujúcukuzavretiurozhodcovskejdoložky,atopodpísanímosobitnýmzmluvných
dojednaní a záznamov o požiadavkách, potrebách klienta a vyzve žalovaného na preukázanie tvrdení,
že neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľne

informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z.z. a po náležitom
zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci vyhodnotí, či žaloba žalobkyne je dôvodná. Následne
vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods. 2
CSP odôvodní.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania podľa ust. 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.