Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213572
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714213572.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. J. XXXX/XX, XXX XX W.,

na vymoženie pohľadávky 159,33,- Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn.
EX 27508/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 17Er/528/2014-30
zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 17Er/528/2014-30 zo dňa 30. júna 2016, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekučné konanie,
druhým výrokom nepriznal náhradu trov exekučného konania povinnému a tretím výrokom rozhodol,
že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 23,58,- Eur.
Na odôvodnenie uviedol, že žiadosťou zo dňa 18.09.2014 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 06668/08 zo dňa 29.07.2008. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24Er/932/2008 súd
zistil, že v uvedenom konaní bol podkladom totožný exekučný titul, pričom exekúcia bola zastavená
uznesením č.k. 24Er/932/2008-22 zo dňa 17.12.2012, právoplatným dňa 17.10.2012, a to z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predmetné exekučné

konanie zastavil. O trovách exekučného konania rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že exekučný súd
neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať
svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s
neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Namietal, že ak súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky)
a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Navrhol, aby súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm.
c CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložilprejudiciálneotázkyvnasledujúcomznení:„Másatvrdenieotom,žesaodvnútroštátnehosúdu
nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ
nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len

vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácií alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj
vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil,že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícií
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre

veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je
súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani
nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže
tenistýštátnyorgán-všeobecnýsúd-dotváraťsvojerozhodovacieoprávneniasmerujúcekzamedzeniu

účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, tak nech postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP preruší konanie a podá
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval
označené ustanovenie tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku
rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK.
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského

konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené
s exekučnou vecou. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať
len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku
súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku
z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní
úveru a nesie tak obchodné riziko. V závere odvolania uviedol, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a urobil tak nie na návrh účastníka
konania, ale z úradnej povinnosti. Taký postup je podľa názoru odvolateľa v rozpore so zákonom. S
poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v

celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

5. Lustráciou v súdnom registri odvolací súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č.k. 1CoE/124/2013-51 zo dňa 31.07.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.
24Er/932/2008-22 zo dňa 17.12.2012 a návrh na prerušenie konania zamietol. Súd prvej inštancie v
predmetnom konaní zastavil exekúciu. Skôr skončené exekučné konanie bolo vedené na podklade

totožného exekučného titulu ako v prejednávanej veci, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
06668/08 vydaného dňa 29.07.2008.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, podal ten

istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade totožného
exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola v predchádzajúcom konaní právoplatne zastavená.

7. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.
Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“

je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda
o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo
rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v
žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

12. Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby súd už raz posúdený exekučný titul ako
nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

13. Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.

Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho
súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex
generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

14. Odvolací súd zároveň uvádza, že povinný dňa 03.10.2016 zomrela. Konanie o dedičstve bolo
uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 18D/114/2016-42, Dnot 196/2016 zo dňa 21.02.2017 zastavené
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.03.2017.

15. Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu v priebehu
celého konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré
zákon účastníkom priznáva. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti
maťprávaapovinnostipodľahmotnéhopráva.Hmotnoprávnaspôsobilosťmaťprávaapovinnostizaniká
smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je vecou súdu, aby zistil či smrť účastníka

konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno pokračovať s jeho právnymi
nástupcami. Odvolací súd zistil, že poručiteľ zomrel bez zanechania majetku a konanie o dedičstve
bolo z tohto dôvodu zastavené. Z uvedeného vyplýva, že je tu aj ďalší dôvod potvrdzujúci zastavenie
exekučného konania.

16.Ďalšienámietkyoprávnenéhonemalitakúpovahu,abybolirelevantnéprivodiťzmenualebozrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne

Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

18. Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu exekučného konania, odvolací súd rozhodovanie o
prerušení konania z dôvodu návrhu oprávneného uvedeného v odvolaní považoval za nehospodárne a
neúčelné, preto o tomto návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).