Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114225410.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Bc. O. M., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX bydliskom K. XXXX/XXX, Z. I., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanému Agentúra
sociálnych služieb - ASS, n.o., so sídlom Gagarinova 1261, Dubnica nad Váhom, IČO: 45 732 078,

právne zastúpený JUDr. Petrom Vačkom, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 02. júna 2017, č.k. 18C/287/2015-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r i a ď u j e záložné právo v
prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 172.342,82 eur s príslušenstvom na
nehnuteľnostiach zapísaných na:

LVč.XXXX,k.ú.DubnicanadVáhom,obecDubnicanadVáhom,okresIlava,stavbaDomovasociálnych
služieb, súp.č. 1261 postavenej na parcele 1580/408 a na pozemku registra C parcela č. 1580/408 o
výmere 1.499 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 1580/409 o výmere 2.912 m2 - zastavané
plochy a nádvoria.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal proti
žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v jeho prospech záložné
právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Dubnica nad Váhom a to na stavbe Domov
a sociálnych služieb vrátane nehnuteľností priľahlých. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 343 ods. 1, 2, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 a § 326 CSP, kedy mal
za to, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť

istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkon záložného práva, teda až potom ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky

skutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutia.Aniexistenciadlhueštesamaosebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že exekúcia by bola ohrozená patrí také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 5Obo 144/97 zverejnené
pod č. R 20/98). Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do

práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniťzásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie
vzniknúť zjavný nepomer.

2. V prejednávanej veci žalobca dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá
ochrana, avšak neosvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu, že exekúcia bude ohrozená. Ako je už
vyššie uvedené medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená patrí také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

Žalobca neuviedol žiadne také konanie žalovaného, ktoré by viedlo k znižovaniu jeho majetku. Pokiaľ
žalobca poukazuje na exekučné záložné práva a nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, je potrebné
si uvedomiť, že v súčasnosti na dotknutých nehnuteľnostiach neviazne žiadne exekučné záložné právo,
čo znamená, že žalovaný pre svoje dlhy, pre ktoré bolo exekučné záložné právo zriadené riadne
splnil. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť z dôvodov, ktoré boli na strane žalovaného v
minulosti, pričom v súčasnosti už nejestvujú. Podľa názoru súdu, ani skutočnosť, že na predmetnú

nehnuteľnosť viaže záložné právo v prospech inej osoby (Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR) nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Záložné
právo zabezpečuje určitú pohľadávku, pričom veriteľ k jeho výkonu nemusí vôbec po celú dobu trvania
zabezpečovaného úverového vzťahu pristúpiť. Žalobca vo svojom návrhu netvrdil, že žalovaný je v
omeškaní zabezpečenej pohľadávky v dôsledku čoho veriteľ pristupuje k výkonu tohto záložného

práva. Navyše toto záložné právo bolo zriadené v roku 2010, t.z. nejde o bezprostredné konanie
žalovaného, ktorý by sa snažil vyhnúť sa plneniu pohľadávky, resp. sťažiť exekúciu na pohľadávku,
ktorá je predmetom tohto konania. V neposlednom rade žalobca poukázal na opakované vyjadrenia
štatutárneho zástupcu žalovaného, podľa ktorých uskutoční kroky smerujúce k prevodu k majetku
žalovaného na tretie osoby. Tieto vyjadrenia žalobca nijak neosvedčil a preto súd dospel k záveru, že je

potrebné návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť v celom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zriadi záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú., Dubnica nad Váhom v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho
pohľadávky na zaplatenie sumy 172.342,82 eur s príslušenstvom, ktorou disponuje voči Agentúre

sociálnych služieb. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaných
dôkazov dospel vo veci samej, že peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči žalovaného ako
dlžníkovi je pre účely konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčená. Čo
sa týka názoru súd prvej inštancie ohľadom nepreukázania reálnej hrozby ohrozenia exekúcie s
týmto sa nestotožňuje. Odkazuje na ust. § 343 ods. 1 CSP a zdôrazňuje, že preukázanie obavy

ohrozenia exekúcie zákon viaže na objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie vychádzajúci z
reálneho skutkového základu, nie na konkrétne už realizované konanie žalovaného spočívajúce v
účelovom uskutočnení právnych úkonov s cieľom zbaviť sa svojho majetku. Žalobca nespochybňuje
legitímnosť právneho názoru NS SR, na ktorý prvostupňový súd poukazuje. Je však presvedčený,
že komisívne konanie žalovaného nie je jedinou skutočnosťou dokazujúcou ohrozenie prípadnej

budúcej exekúcie ako zákonného predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom takýto
právny rezultát nevyplýva ani z prvostupňového súdu označeného judikátu NS SR. Vzhľadom na
finančnú situáciu a ekonomické výsledky žalovaného je na strane žalobcu založená dôvodná obava
vychádzajúca z objektívneho základu, že po právoplatnom judikovaní jeho legitímnej pohľadávky bude
prípadná exekúcia ohrozená a to aj bez potreby dôsledného preukazovania komisívneho konania

žalovaného spočívajúceho v uskutočnení právnych úkonov smerujúcich k zníženiu jeho majetku.
Dôvodná obava je založená nepriaznivou finančnou situáciou žalovaného, ktorý vychádzajúc zo
zverejnenej výročnej správy vykázal za rok 2016 stratu na hospodárskom výsledku 4.946,77 eur, pričom
finančný majetok predstavoval 1.267,20 eur, ktorá žalovaného objektívne znemožňuje riadne splniť
legitímnu požiadavku žalobcu z vlastných finančných zdrojov. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavej

právnej potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca dáva do pozornosti, že nehnuteľnosti
sú jediným bonitným majetkom žalovaného, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu vrátane
celého jeho príslušenstva uspokojená. Okrem toho poukázal aj na konanie štatutárneho zástupcu
žalovaného, ktorý sa dopúšťa konania vzbudzujúceho podozrenia zo spáchania trestného činu, pričom
žalovaný sa opakovane vyjadril, že uskutoční právne kroky smerujúce k prevodu majetku žalovaného

na tretiu osobu. K takémuto kroku v súčasnosti nepristúpi len z toho dôvodu, že záložné právo k
nehnuteľnostiam je vedené v prospech Ministerstva výstavby a je zriadené pre účely zabezpečenia
udržateľnosti projektu Domova a sociálnych služieb po dobu 5 rokov odo dňa skolaudovania predmetnej
stavby, v rámci ktorej sa žalovaný v náväznosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevkuzo strany ministerstva zaviazal nepreviesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu,
pričom začatie výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa je viazané na prvé porušenie
povinnosti žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu po dobu trvania udržateľnosti projektu

Domova a sociálnych služieb. Táto doba uplynie v priebehu mesiaca júl - august 2017 a po
jej uplynutí bude žalovaný oprávnený nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu bez hrozby sankcie
spočívajúce vo výkone záložného práva v prospech ministerstva. Pre splnenie zákonných podmienok
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia postačuje preukázaním dôvodnej obavy z ohrozenia budúcej
exekúcie, pričom zákonný predpis za účelom osvedčenia dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia nevyžaduje preukázanie jednoznačného už existujúceho ohrozenia exekúcie. Pokiaľ by
sme prijali správnosť záverov prvostupňového súdu, podľa ktorého je splnenie zákonných podmienok
nevyhnutne potrebné preukázať už uskutočnenými právnymi úkonmi dlžníka, žalobca by sa v tomto
individuálnom prípade mohol efektívne domôcť ochrany len v prípade, že by žalovaný už previedol
nehnuteľnosti na tretiu osobu, čo je nielen v rozpore s doslovným znením § 343 ods. 1 CSP, ale aj
so samotným účelom právneho inštitútu zabezpečovacích opatrení. Primárnym účelom a významom

zabezpečovacích opatrení je zamedzenie nebezpečenstva a ohrozenia exekúcie ešte pred vznikom
samotného nepriaznivého následku spočívajúceho v prevode majetku žalovaného, z ktorého by mohla
byť pohľadávka veriteľa v rámci vedenej exekúcie uspokojená. Preto má žalobca za to, že úspešnosť
vymoženia jeho pohľadávky je priamo determinovaná existencia majetku žalovaného, ktoré sú jediným
bonitným majetkom žalovaného.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím
a názormi prezentovaným v uznesení súdu prvej inštancie. Poukázal na samotný charakter
zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, čo je pre krátkosť času ani
nie je dobre možné, avšak je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho nariadenie

a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo reálnej existencie obavy, že bude
teoreticky nárok v budúcnosti ohrozený. Zabezpečovacím opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a
nenapraviteľný stav právnych vzťahov účastníkov, ani že v dôsledku u neho nevznikne neprimeraná
ujma účastníkov, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením takéhoto
rozhodnutia získa druhá strana. Je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nepreukázal akútnosť riešenia vzťahu medzi účastníkmi.
Je nutné zdôrazniť, že v samotnom návrhu uvádza, že nehnuteľnosti by mali zodpovedať hodnote
1.797.441,- eur a sú jediným bonitným majetkom. Žalovaný však žiada zriadiť záložné právo, no výška
jeho uplatňovaného nároku predstavuje 172.342,82 eur. Nepomer v týchto sumách a získanej výhode

žalobcu voči zásahu do majetkových práv žalovaného je markantný. Preto poukázal na čl. 2 ods. 4
Ústavy SR a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nerozporuje tvrdenie
žalovaného o dočasnom charaktere zabezpečovacieho opatrenia, avšak zdôrazňuje, že preukázanie
obavy ohrozenia exekúcie zákon viaže na objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie vychádzajúci

z reálneho skutkového základu nielen konkrétne už realizované konanie žalovaného spočívajúce
v účelovom uskutočnení právnych úkonov s cieľom zbaviť sa svojho majetku. Komisívne konanie
žalovanéhoniejejedinouskutočnosťou,ktorámôžepreukazovaťohrozenieprípadnejbudúcejexekúcie.
Už po prípadnom reálnom uskutočnení právnych úkonov žalovaného, ktorým sa tento zbaví jediného
svojho bonitného majetku zanikne právny dôvod nároku žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Obava ohrozenia budúcej exekúcie vyplýva zo samotného hospodárenia žalovaného, ktorý
vykázal v roku 2016 stratu. Vo vzťahu k namietaným údajným markantným nepomerom medzi zásahom
do majetkových práv žalovaného získaval výhodou žalobca, žalobca dodáva, že nariadením takéhoto
opatrenia nebude žiadnym spôsobom obmedzený vo svojej neziskovej verejnoprospešnej činnosti,
pričom v súlade so zákonom sa domáha vydania opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia

zakazujúceho dispozíciu s predmetným nehnuteľnosťami. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia
nebudú v neprimeranom rozsahu obmedzené vlastnícke, či užívacie práva žalovaného, nakoľko v
dôsledku prípadného zriadenia záložného práva nebude žalovaný obmedzený s nakladaním s týmito
nehnuteľnosťami a bude aj naďalej oprávnený prevádzať na tretie osoby a žalovaný nebude ani len
čiastočne obmedzený v ich faktickom užívaní. Súd musí prihliadať na to, aby zásah do práv a záujmov

subjektov, ktorému sa ukladá daná povinnosť nebola neprimeraná aj s ohľadom na možný vznik ujmy
R 17/1968. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného nemožno právne kvalifikovať
ako neprimeraný zásah do práv žalovaného. Posúdiť charakter kolízie základných práv strán sporu
judikoval aj Ústavný súd ČR, kde uviedol, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať nazreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Je tiež potrebné zvažovať pozitívne a
negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv
účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV. ÚS 89/02), preto je žalobca presvedčený,

že po dôslednom vykonaní testu proporcionality možno dospieť k právnemu záveru, že reálne hroziaca
ujma žalobcu spočívajúca v ohrození vymožiteľnosti jeho legitímnej pohľadávky, ktorú žalobca môže
postihnúť v prípade nezabezpečenia jeho pohľadávky jediným hodnotným majetkom žalovaného z
ďaleka prevyšuje prípadnú ujmu žalovaného, ktorý tento má utrpieť v dôsledku zriadenia záložného
právaknehnuteľnostiam.PoukázalnauznesenieNSSR4Obo322/95auznesenieNSČRR6/94.Vyššie

uvedené princípy možnosti dočasného postihnutia majetku žalovaného dlžníka formou neodkladného,
resp. zabezpečovacieho opatrenia boli judikované v právnych veciach v sporoch, v ktorých súdy
rozhodovali predbežným opatrením spočívajúcom v uložení povinnosti držať sa nakladania s majetkom
žalovaného, čo je podstatne invazívnejší zásah do práv žalovaného oproti zriadeniu záložného práva
formou zabezpečovacieho opatrenia, ktorého nariadenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Preto
žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP z
nasledovných dôvodov:
7. Zo spisového materiálu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou doručenou na súd prvej inštancie

dňa 20.11.2014 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 172.342,82 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 172.342,82 eur
s tým, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo v kancelárii žalobcu v hotovosti finančnými prostriedkami, ktoré
boli pripravené a uložené v trezore. Následne Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor konanie prerušil

s odôvodnením, že medzičasom bolo zriadené na danej nehnuteľnosti exekučné záložné právo, ktoré
bráni prevodu vlastníckeho práva s tým, že v konečnom dôsledku bolo vkladové konanie ohľadom
predmetnej zmluvy zastavené.
8. Listom zo dňa 29.05.2014 žalovaný odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že táto kúpna
zmluva nebola nikdy prerokovaná v správnej rade žalovaného a preto v súčasnej dobe nie je možné

na základe predmetnej zmluvy povoliť vklad vlastníckeho práva s tým, že žalovaný od kúpnej zmluvy
odstúpil k vyplateniu kúpnej ceny došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktorý je v zmysle
cit. zákonného ustanovenia povinný vydať.
9. Z LV č. XXXX, k.ú. Dubnica nad Váhom vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaný na
tomto liste vlastníctva je žalovaný, pričom na týchto nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na základe záložnej zmluvy zo dňa 01.07.2010.
10. Zo správy o činnosti žalovaného za rok 2016 vyplýva, že žalovaný v roku 2016 vykázal stratu na
hospodárskom výsledku 4.946,77 eur a aktíva žalovaného predstavujú 1.797.441,- eur z toho pozemky
69.944,- eur a stavby 1.721.095,- eur a samostatné hnuteľné veci 15.402,- eur.
11. Z obžaloby zo dňa 19.08.2016 je zrejmé, že prokurátor KP v Trenčíne podal obžalobu proti

štatutárovi žalovaného Ing. O. D. pre obzvlášť závažný zločin podvodu, ktoré sa mal dopustil tak, že
ako zriaďovateľ a štatutárny zástupca žalovaného uzatvoril kúpnu zmluvu v mene žalovaného ako
predávajúci a žalobcom ako kupujúcim v podiele 4/5-iny a Ing. O. D. v podiele 1/5-ina, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Potom čo na tejto kúpnej zmluve Ing. O. D. overil svoj podpis
odniesol žalobcovi zmluvu, kde mu 19.01.2012 v kancelárii spoločnosti Furmet Group, žalobca vyplatil

kúpnu cenu 172.342,82 eur a to aj napriek tomu, že ako štatutárny zástupca žalovaného mal vedomosť o
tom, že v zmysle čl. 6 štatútu žalovaného, akékoľvek úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku schvaľuje
správna rada, na čo neskôr poukázal, keď listom zo dňa 29.05.2014 informoval žalobcu, že žalovaný
od uvedenej kúpnej zmluvy odstupuje, nakoľko táto nikdy nebola prerokovaná v správnej rade, čím
konaním a predstieraním vôle žalovaného odpredať predmetný nehnuteľný majetok spôsobil žalobcovi

škodu najmenej 172.342,82 eur.
12. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ustanovenia o neodkladnom opatrení sa
použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia.
13. Podľa § 343 ods. 1 cit. zákona, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa,akjeobava,žeexekúciabudeohrozená.Podľaods.2cit.ustanoveniazáložnéprávosazriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia výkon záložného práva môže nastať až potom ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana a musí byť z neho
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha a k návrhu musí pripojiť navrhovateľ listiny,
na ktoré sa odvoláva.

16. Preskúmaním veci potom dospel odvolací súd k záveru, že sa nestotožňuje s právnym posúdením
veci okresným súdom v celom rozsahu s tým, že v zásade súd prvej inštancie správne vyhodnotil
základnýúčelnariadeniazabezpečovaciehoopatrenia,ktoréhoúčelomjezvýšiťvymožiteľnosťpeňažnej
pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktoré by inak
bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná
o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade

plurality záložných práv záložnému veriteľu relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až
po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
17. Žalobca v prejednávanej veci navrhol zriadiť zabezpečovacie opatrenie po začatí konania vo veci
samej, ktoré sa vedie o zaplatenie sumy 172.342,82 eur s príslušenstvom s tým, že ako správne
konštatovať súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje,

žalobca osvedčil existenciu svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana preto, lebo
preukázal, že medzi účastníkmi existoval záväzkový vzťah, t.z. uzatvorili kúpnu, na základe ktorej
mal žalobca žalovanému vyplatiť čiastku, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom následne zo strany
žalovaného došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy a v tom smere sa v konečnom dôsledku žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia titulom vyplatenia kúpnej ceny žalovanému z tejto kúpnej zmluvy.

18. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, kde prebehlo pojednávanie v prejednávanej veci
žalovaný popiera vyplatenie kúpnej ceny v súvislosti s danou kúpnou zmluvou, čo bude predmetom
ďalšieho dokazovania vo veci samej.
19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie zároveň vyplýva, že Krajská prokuratúra v Trenčíne podala
obžalobu na štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. O. D., ktorý uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu

pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu, kedy na škodu cudzieho majetku seba obohacuje
tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom v
dôvodoch vznesenia obvinenia bola práve sporná kúpa, titulom ktorej sa v konečnom dôsledku žalobca
v tomto konaní voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Z obsahu obžaloby je
zároveň zrejmé, že primátor Mesta Dubnica nad Váhom v rámci trestného konania uviedol, že Mesto

Dubnica nad Váhom ešte v roku 2007 uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu so žalovaným za kúpnu cenu
215.000,- eur za objekt materskej školy a neskôr bol získaný nenávratný príspevok z eurofondov zo
strany žalovaného a začal s rekonštrukciou objektu, odmietol štatutár žalovaného uhradiť kúpnu cenu
mestu a to aj napriek tomu, že sa zaviazal uhradiť cenu v prospech mesta po obdržaní nenávratného
príspevku v dôsledku čoho Mesto Dubnica nad Váhom bolo nútené pristúpiť k exekúcii. O kúpnej zmluve

medzi žalobcom a žalovaným sa dozvedel až v roku 2014, kedy exekútorka podala odporovaciu žalobu
o neúčinnosť tejto zmluvy.
20. Rovnako faktom je, že na LV č. XXXX, k.ú. Dubnica nad Váhom je ako výlučný vlastník na
nehnuteľnosti vedený žalovaný s tým, že v časti C ťarchy je uvedené Ministerstvo výstavby a
regionálneho rozvoja SR, ktoré má zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v tomto liste vlastníctva

titulom záložnej zmluvy zo dňa 01.07.2010.
21. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že pri rozhodnutí o zriadení zabezpečovacieho
opatrenia je potrebné brať do úvahy dôvodu v návrhu vo veci samej osvedčenie nároku žalobcu a
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nenariadením mohla žalobcovi vzniknúť v prípade
možnosti vzniku nenávratného stavu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je zakotvený v CSP je

výnimočným ustanovením slúžiacim na dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí bezprostredná ujma,
prípadne môže nastať jeho nenariadením jeho nezvratný stav. Keďže skutočnosti tvrdené žalobcom v
žalobe boli pre účely zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčené, kedy žalobca bezprostredne
hroziacu ujmu nepreukázal prípadným úmyslom žalovaného sporné nehnuteľnosti ďalej previesť, avšak
na druhej strane k svojmu návrhu doložil tvrdenie o stratovom hospodárení žalovaného neexistencie

ďalšieho bonitného majetku, kedy jediným exekučne postihnuteľným majetkom na strane žalovaného sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 5408. Za tohto skutkového stavu v kombinácii so vznesením obžaloby
voči štatutárnemu zástupcovi žalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že takýmto zabezpečovacím
opatrením sa nevytvorí ani nenávratný stav, jedná sa dočasnú úpravu pomerov a zriadením takéhotozabezpečovacieho opatrenia sa neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, pričom na
právach žalovaného nedochádza k neprimeranej ujme, ani k vytvoreniu nenávratného nenapraviteľného
stavu v právnych vzťahov a to z dôvodu, že obmedzenie žalovaného vyplývajúce zo zabezpečovacieho

opatrenia je dočasné a bude trvať najdlhšie do právoplatného skončenia konania vo veci samej ako aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že napriek vyššej cene nehnuteľnosti, ktoré by tieto mali mať vo vzťahu
k pohľadávke žalobcu, toto záložné právo je len do výšky zabezpečovacej pohľadávky, nie je tu ani
neprimeranosť zásahu vo vzťahu medzi pohľadávkou žalobcu a hodnotou nehnuteľnosti, ktoré majú
byť predmetom záložného práva.

22. Čo sa týka samotnej existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, tento bude predmetom
dokazovania vo veci samej a na potvrdenie, prípadne vyvrátenia dôvodnosti žaloby bude nevyhnutné
vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo aj právne vyhodnotiť. Čo sa týka tej skutočnosti, že na danej
nehnuteľnosti už viazne záložné právo, je treba zdôrazniť, že na zálohu môže vzniknúť aj viac záložných
práv, pričom na uspokojenie je rozhodujúce ich poradie registrácie v registri záložných správ, počítané
odo dňa ich najskoršej registrácie v osobnom registri (§ 151k OZ, zák.č. 40/64 Zb. OZ v znení neskorších

zmien a doplnkov).
23. Preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu
právnemu záveru, že je tu dôvod na dočasnú úpravu práv pomerov medzi účastníkmi tohto konania
s tým, že žalobca osvedčil všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné preto, aby bolo možné na
spornej nehnuteľnosti zriadiť záložné právo, pričom takýmto zriadením záložného práva nedôjde k

neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného.
24. Preto dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť v prejednávanej veci žalobcom navrhované zabezpečovacie
opatrenie a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).