Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010083
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5415010083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 07.03.2017 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje

obžalovaných
D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Z. č. XXXX
I. G., nar. XX.XX.XXXX v A. Z. F., trvale bytom Z. č. XXXX

spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Žilina č. 2Pv/667/2011 zo dňa 10.10.2013, podľa ktorej mali spáchať prečin
„Pohŕdanie súdom“ podľa § 343 písm. a) Tr. zák. tým, že dňa 31.05.2011 v čase od 13:00 hod. do
13:45 hod. v budove Okresného súdu v Žiline na Hviezdoslavovej ulici č. 28 v pojednávacej miestnosti
v priebehu pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 6C/101/2010 počas
prednesu sudcu Mgr. Andreja Kekelyho tento prerušovali a zasahovali do jeho prednesu kričaním a
hlasitými prejavmi nesúhlasu s postupom súdu v konaní, na čo boli sudcom Mgr. Andrejom Kekelym

pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty upozornení, aby zachovali v pojednávacej miestnosti pokoj a
nerušili svojimi prejavmi priebeh pojednávania, po čom D. G. a I. G. bez súhlasu súdu s krikom svojvoľne
opustili pojednávaciu miestnosť bez toho, aby bolo pojednávanie riadne ukončené, následkom čoho
muselo byť pojednávanie, z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky I. G. na pojednávaní odročené,
pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal voči obom obžalovaným dňa 10.10.2013 obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku (č.l. 168). Počas súdneho konania vedeného na Okresnom
súde Žilina rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25.03.2015 o vylúčení všetkých sudcov

Okresného súdu Žilina z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci a vec prikázal Okresnému
súdu Dolný Kubín (č.l. 321).
Okresný súd Dolný Kubín po preskúmaní doručeného spisu (vrátane pripojeného spisu OS Žilina sp.
zn. 6C/101/2010) rozhodol o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že trestné stíhanie obžalovaných
je neprípustné pre porušenie zásady ne bis in idem. Obaja obžalovaní boli totiž za rovnaké konanie už
postihnutí uložením poriadkovej pokuty vo výške 300,- € podľa § 53 ods. 1 OSP (č.l. 341). Krajský súd
v Žiline však toto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 355).

Následne okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2017 (č.l. 377) a
07.03.2017 (č.l. 435) dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní (č.l. 379) poprel spáchanie skutku opísaného v podanej
obžalobe. Namietal, že na pojednávaní vedenom v budove Okresného súdu Žilina dňa 31.05.2011 voveci sp. zn. 6C/101/2010 sa nesprával, tak ako je uvedené v obžalobe. Konajúci sudca (svedok A.) ho v
priebehu pojednávania osobitne neupozorňoval, ani mu nehrozil uložením poriadkovej pokuty. Priebeh
pojednávania si obžalovaný zvukovo zaznamenal a predložil zvukový súbor na tzv. USB kľúči. Pripustil,

že nesúhlasil s postupom konajúceho sudcu a žiadal ho, aby postupoval iným spôsobom. Keď to sudca
odmietol, obžalovaný spolu so svojou manželkou (obžalovaná) odišli z pojednávacej miestnosti a išli
túto skutočnosť ihneď oznámiť predsedovi súdu (svedok B.). U tohto sa boli totiž obžalovaní pár dní pred
pojednávaním sťažovať na postup konajúceho sudcu v predmetnej veci a predseda súdu ich inštruoval
tak, že v prípade ďalšieho nesprávneho postupu konajúceho sudcu, mu to majú prísť hneď (aj v priebehu

pojednávania) oznámiť. V ten deň sa im však už s predsedom súdu nepodarilo skontaktovať, lebo ten
bol medzičasom z funkcie odvolaný. Preto sa chceli vrátiť späť do pojednávacej miestnosti, ale pred
ňou už stretli konajúceho sudcu, ktorý ju práve zamykal. Vrátil im občianske preukazy a pár minút sa
s ním neformálne rozprávali na chodbe súdu v pokojnej atmosfére. Obžalovaný uviedol, že toto súdne
konanie napokon dopadlo v ich prospech, keďže Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie okresného súdu,
a ten následne ich žalobe vyhovel.

Obžalovaná I. G. na hlavnom pojednávaní (č.l. 380) v zhode so svojím manželom (obžalovaný) potvrdila,
že dňa 31.05.2011 boli spoločne na pojednávaní v budove Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/101/2010.
Pojednávanie viedol sudca Mgr. Kekely, na ktorého postup sa boli už predtým sťažovať u predsedu
súdu JUDr. Béreša, lebo mali pocit, že tento sudca nie je nestranný a napomáha druhej sporovej
strane (svedkovia F.). Predseda súdu navrhol, aby mu prišli ihneď (aj počas pojednávania) oznámiť, ak

bude konajúci sudca postupovať opäť nezákonne. Bez takejto inštrukcie zo strany predsedu súdu by si
nedovolilazpojednávacejmiestnostilentakodísť.Nešlototižojejprvúskúsenosťspojednávanímabolo
jej známe, ako sa má správať počas pojednávania. Nikdy predtým zo žiadneho pojednávania svojvoľne
neodišla. Počas pojednávania mali opäť výhrady voči postupu konajúceho sudcu, keďže tento odmietol
prihliadať na tvrdenia a dôkazy predkladané zo strany jej manžela, preto ešte počas pojednávania z

pojednávacej miestnosti spolu odišli a išli rovno za predsedom súdu. S tým sa však nestretli, keďže bol
už odvolaný. Preto sa chceli vrátiť späť na pojednávanie, avšak konajúci sudca už práve

zamykal dvere na pojednávacej miestnosti. Následne sa so sudcom na chodbe chvíľu rozprávali. Počas
pojednávania nebola osobitne upozorňovaná zo strany konajúceho sudcu ani ona, ani jej manžel na

nevhodnosť správania, príp. na možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Až dodatočne jej bolo doručené
uznesenie o poriadkovej pokute.
Svedok F.. T. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 381) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 69,
150), kedy potvrdil, že dňa 31.05.2011 ako konajúci sudca Okresného súdu Žilina viedol v budove tohto
súdu pojednávanie vo veci sp. zn. 6C/101/2010. Obžalovaní boli účastníkmi tohto konania, pričom ako

protistrana vystupovali manželia F.. Priebeh pojednávania zaznamenával len diktafónom bez prítomnosti
asistentky. V úvode pojednávania svedok sporovým stranám oznámil výsledok prípravy pojednávania
a ďalší očakávaný priebeh. Vtom začal obžalovaný G. slovne protestovať a skákať mu do reči. Svedok
ho upozornil, aby sa zdržal prejavu, kým mu nebude udelené slovo a upozornil ho aj na možnosť
uloženia poriadkovej pokuty. Obžalovaný však pokračoval v dovtedajšom správaní sa až napokon spolu

s manželkou z pojednávacej miestnosti odišli, hoci pojednávanie ešte nebolo ukončené. Následne
svedok pojednávanie ukončil pre neprítomnosť obžalovanej ako navrhovateľky a obžalovaného ako
jej zástupcu a dodatočne rozhodol ešte aj o uložení poriadkovej pokuty obom obžalovaným. Zvukový
záznam z priebehu pojednávania už nie je k dispozícii, keďže tento bol už zmazaný. O súbežnom
zaznamenávaní priebehu pojednávania niektorou so sporových strán nebol sudca vopred upozornený.

Ihneď po ukončení pojednávania svedok stretol oboch obžalovaných pred pojednávacou miestnosťou,
pričom im už len odovzdal zabudnuté občianske preukazy a chvíľu s nimi zostal komunikovať. V ten deň
vovecisamejnerozhodol,pretoževtedyeštepovažovalzapotrebnévypočuťobžalovanúakoúčastníčku
konania. Svedok však priznal, že napokon vo veci rozhodol aj bez jej vypočutia, keďže obžalovaná už
na žiadne ďalšie pojednávanie neprišla.

Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 383) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (73,153),
kedy uviedol, že dňa 31.05.2011 sa spolu s manželkou (ako odporcovia) zúčastnili pojednávania v
budove Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 6C/101/2010. Ako navrhovateľka vystupovala obžalovaná,
ktorej zástupcom bol obžalovaný. Na začiatku pojednávania obžalovaný G. namietal správnosť postupu
konajúceho sudcu F.. A. a postupne zvyšoval hlas a skákal sudcovi do reči. Ten ho upozornil na

možnosť uloženia poriadkovej pokuty, ale on na to nereagoval a pokračoval v dovtedajšom vyjadrovaní.
Napokon sa obaja obžalovaní postavili a ešte v priebehu pojednávania z pojednávacej miestnosti odišli.
Následne sudca pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaných ukončil a odročil. Priebeh pojednávania
zaznamenávalsudcalennadiktafón,atakžiadnaasistentkavpojednávacejmiestnostinebola.Napokonsudca rozhodol o tomto spore aj bez vypočutia obžalovanej, keďže obžalovaní na pojednávanie určené
v ďalších termínoch nechodili.
Svedkyňa T. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 384) vypovedala zhodne ako v prípravnom pojednávaní

(č.l. 76, 156). Svedkyňa opísala priebeh pojednávania konaného dňa 31.05.2011 v budove Okresného
súdu Žilina pod sp. zn. 6C/101/2010, vrátane správania sa obžalovaných, v zhode s výpoveďou svojho
manžela.
Svedok P.. L. B. na hlavnom pojednávaní (č.l.436) potvrdil, že vykonával funkciu predsedu Okresného
súdu Žilina. Pri výkone tejto funkcie komunikoval aj s obžalovanými, ktorí sa u neho boli sťažovať na

správnosť postupu konajúceho sudcu F.. A. v konkrétnej veci. Krátko po osobnom podaní sťažnosti z ich
strany však bol z funkcie predsedu súdu odvolaný. Nespomínal si už na konkrétny spôsob komunikácie
s obžalovanými, ale určite ich neinštruoval v tom smere, aby z pojednávacej miestnosti odišli pred
skončením pojednávania.

Svedok P. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 437) potvrdil, že vykonáva funkciu člena Zboru väzenskej a

justičnej stráže SR s pridelením do budovy Okresného súdu Žilina. Nevedel si však spomenúť na žiadnu
konkrétnu situáciu, kedy by videl obžalovaných rozprávať sa na chodbe súdu s konajúcim sudcom, či s
inou osobou. Nebol svedkom žiadneho problémového správania sa obžalovaných v budove súdu.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z podaného trestného oznámenia (č.l. 1) je preukázané, že toto bolo spísané dňa 01.06.2011 a

podpisoval ho svedok F.. T. A..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/153/2014 (pôvodne 6C/101/2010) mal súd
preukázané, že na návrh obžalovanej I. G. (v konaní zastúpená manželom) bolo dňa 10.05.2010
začaté pred Okresným súdom Žilina sporové konanie v rámci, ktorého sa obžalovaná domáhala určenia
existencie vecného bremena, ktorého výkon boli povinní strpieť svedkovia F. (odporcovia). Okresný súd

Žilina (svedok A.) najskôr dňa 09.12.2011 jej žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom Krajský súd
v Žiline dňa 12.09.2012 tento rozsudok potvrdil. Následne však Najvyšší súd SR dňa 03.04.2014 na
základe mimoriadneho dovolania podaného Generálnym prokurátorom SR zrušil obidve rozhodnutia
súdov a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Žilina dňa 24.06.2016 podanej žalobe
vyhovel. Obžalovaná bola teda napokon v tomto konaní úspešná. Okresný súd Žilina v priebehu celého

súdneho konania ani raz nevypočul obžalovanú (navrhovateľku) a vo veci napriek tomu rozhodol.
Zo spisu bolo tiež preukázané, že obom obžalovaným bola uznesením zo dňa 02.06.2011, t.j. po
podaní trestného oznámenia (č.l. 1) uložená poriadková pokuta vo výške 300,- € (č.l. 110 alebo č.l.
103 prip. spisu) s tým, že túto sankciu súd uložil obidvom obžalovaným za ich správanie počas
pojednávania konaného dňa 31.05.2011. Toto rozhodnutie o poriadkovej pokute z r. 2011 pritom stále

nie je právoplatné.
Súd neakceptoval námietky prokuratúra a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prehraním
zvukového súboru, ktorý súdu predložil obžalovaný (č.l. 439).
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou štandardu, podľa ktorého sa v Slovenskej
republike zaručuje sloboda prejavu a právo prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 10 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo vyhotoviť si zvukový záznam z priebehu
verejného pojednávania pred súdom (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 169/2003). V zásade teda platí, že
každý právo zaznamenávať zvukový priebeh verejného pojednávania, pričom nie je povinnosťou takej
osoby žiadať predchádzajúci súhlas zo strany konajúceho sudcu (§ 34 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z.), ani
ho o vyhotovovaní zvukovej nahrávky vopred informovať (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

Ak teda obžalovaný vyhotovil o priebehu predmetného pojednávania zvukový záznam bez
predchádzajúceho (i dodatočného) súhlasu a vedomia sudcu A., nekonal protizákonne a takýto dôkaz
niejenelegálnym.Tentozávervšaksúčasneneznamená,žetakýtodôkazmáajistúvýpovednúhodnotu.
Na tento dôkaz (zvukový súbor) totiž nemožno prihliadať ako na hodnoverný dôkaz preukazujúci
skutočný priebeh pojednávania konaného dňa 31.05.2011 vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn.

6C/101/2010. Obžalovaný nepredložil doslovný prepis zvukovej nahrávky, hoci mu v tom nič nebránilo.
Ním obstaraný a predložený zvukový záznam je pritom na mnohých miestach nezrozumiteľný. Súd
nie je povinný dopĺňať dôkazy, ktoré strany v konaní pred súdom predkladajú, a tak napomáhať v
kontradiktórnom konaní jednej zo strán.

Odhliadnuc od toho však treba poukázať najmä na skutočnosť, že nebola ničím preukázaná autentickosť
vyhotoveného zvukového záznamu. Existujú preto pochybnosti, či tento zvukový záznam skutočne
obsahuje doslovný a neprerušovaný záznam celého priebehu pojednávania.Zo správ o povesti obžalovaných mal súd preukázané, že obžalovaný G. (č.l. 404-422) bol v marci 2016
právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu, za čo mu bol uložený peňažný trest. Ostatné odsúdenia sú
užzahladené.Jeevidovanýakozamestnanec(brigádnik).Vinejveciniejetrestnestíhaný.Vposledných

piatichrokochnespáchalokremdopravnýchpriestupkovžiadeninýpriestupok.Jeotcomtrochdospelých
detí. Obžalovaná G. (č.l. 423 - 431) nebola nikdy odsúdená za spáchanie trestného činu. Iné trestné
konanie voči nej nie je vedené. Je evidovaná ako starobná dôchodkyňa. V posledných piatich rokoch
nespáchala žiaden priestupok.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutok sa len sčasti stal, pričom preukázané

konanie obžalovaných nie je trestným činom.
Voči obžalovaným bola podaná obžaloba pre úmyselný prečin „Pohŕdanie súdom“ podľa § 343 písm. a)
Tr. zák., v zmysle ktorého takýto prečin môže spáchať len ten, kto súčasne:
- opakovaným konaním
- napriek predchádzajúcemu upozorneniu
- závažným spôsobom

- ruší pojednávanie súdu.
Z formulácie skutkovej podstaty tohto prečinu, v spojení s opisom stíhaného skutku v podanej obžalobe,
vyplýva, že obvinení svojím konaním nenaplnili znaky žalovaného, ale ani iného trestného činu.
V zmysle opisu skutku v podanej obžalobe malo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu dňa 31.05.2011 v
priebehu súdneho pojednávania vedeného na Okresnom súde Žilina vo veci sp. zn. 6C/101/2010, kedy

obaja obvinení:
- počas prednesu sudcu tento prerušovali a zasahovali do neho kričaním, a tým dávali najavo svoj
nesúhlas s postupom súdu v konaní
- obaja obvinení boli následne sudcom pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty upozornení, aby
zachovali v pojednávacej miestnosti ticho a nerušili svojimi prejavmi priebeh pojednávania

- vzápätí obaja obvinení bez súhlasu sudcu s krikom svojvoľne opustili pojednávaciu miestnosť, hoci
pojednávanie nebolo skončené a tak (vzhľadom na neprítomnosť obžalovanej) bolo pojednávanie
odročené.
Takýto priebeh pojednávania (takéto správanie obžalovaných) však prokurátor v konaní pred súdom
nepreukázal.

Oproti tvrdeniam svedka A. a manželov F. stojí tvrdenie obidvoch obžalovaných, ktorí popierajú takýto
priebeh pojednávania, ako aj predchádzajúce upozornenie zo strany konajúceho súdu.
V danom prípade existujú dve skupiny protichodných výpovedí piatich osôb, ktoré sa priamo zúčastnili
predmetného pojednávania, na ktorom malo dôjsť k spáchaniu prečinu. Vo všeobecnosti platí, že
hodnovernosť vyjadrení žiadneho obžalovaného nemožno bez ďalšieho vykladať v jeho neprospech.

Vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia F. v predmetnom súdnom sporovom konaní vystupovali ako
protistrana, t.j. mali objektívne protichodný záujem oproti záujmom obžalovaných, nemožno považovať
skupinu ich výpovedí (spolu s výpoveďou svedka A.) za osobitne hodnovernejšiu, než je skupina
výpovedí oboch obžalovaných.

Takýto rozsah dôkazov je teda sám osebe nepostačujúci na jasné konštatovanie, že priebeh konania
obžalovaných bol spoľahlivo a jednoznačne preukázaný. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť a pochybnú
autentickosť zvukového záznamu predloženého obžalovaným, chýba ďalší relevantný dôkaz ohľadom
priebehu pojednávania, ktorý by mohol viesť k spoľahlivému záveru, že skutok sa jednoznačne stal tak,
ako je opísané v podanej obžalobe.

Isteže, na konštatovanie súdu, že sa žalovaný skutok stal, postačuje, ak je preukázaný jeho priebeh
aspoň v takej časti, ktorá ešte umožňuje vysloviť záver, že totožnosť skutku je zachovaná (Rt-64/1973;
Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997; ZSP č. 7/2012-III.). Ak je však preukázaná len časť z pôvodne
žalovaného konania obžalovaných, logicky vzniká pre žalobcu (prokurátora) riziko, že závažnosť takto
preukázaného konania už nebude až tak vysoká, ako sa snáď mohla javiť z pôvodného opisu skutku

v podanej obžalobe.
V danom prípade bolo teda nepochybne preukázané, že obžalovaná (ako navrhovateľka) a obžalovaný
(ako jej zástupca) opustili pojednávaniu miestnosť predčasne, t.j. v priebehu súdneho pojednávania.
Túto skutočnosť obžalovaní ani nepopierajú, tvrdiac, že mali v úmysle ísť za predsedom súdu podať
sťažnosť voči postupu svedka A.. Hoci tento obhajobný argument (dôvod odchodu) nebol v konaní

preukázaný, samotný odchod z pojednávacej miestnosti počas pojednávanie nie je (bez ďalšieho)
postačujúci na naplnenie znakov stíhaného prečinu.
Konajúci sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, má riadne a včas prijať opatrenia na zabezpečenie
poriadku v pojednávacej miestnosti. K tomu môže využiť predovšetkým svoju autoritu, niektoré zporiadkových opatrení, príp. služby členov Zboru väzenskej a justičnej stráže (§ 116 ods. 2 a 117 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. vo vtedy platnom znení).
Okresný súd rešpektuje vyslovený názor krajského súdu, v zmysle ktorého predchádzajúce uloženie

poriadkovej pokuty nie je vždy (obligatórnou) podmienkou pre následné vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti za opakujúce sa nevhodné správanie páchateľa tohto prečinu. To však nijako nebráni
skúmaniu závažnosti konania obžalovaných.
V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že konajúci sudca nevyužil v priebehu pojednávania ani len
možnosť uloženia poriadkovej pokuty, čo skôr nasvedčuje tomu, že ich správanie sa (vyjadrovanie)

počas pojednávania nedosiahlo taký stupeň závažnosti, ktorý by udelenie pokuty, či využitie iného
poriadkového opatrenia, vyžadoval.
Poriadková pokuta bola obžalovaným uložená až s odstupom dvoch dní, po odročení pojednávania a
po podaní trestného oznámenia. Správanie obžalovaných na pojednávaní pritom konajúci sudca ani s
odstupom dvoch dní zrejme nevyhodnotil ako osobitne závažné konanie, keďže im za takéto konanie
určil len tretinovú výšku poriadkovej pokuty zo zákonom určeného rozsahu jej možnej výšky (§ 53 ods.

1 OSP).
Z odôvodnenia uznesenia o uložení poriadkovej pokuty pritom vyplýva, že táto im bola uložená výlučne
za ich správanie sa (slovný prejav) počas pojednávania, ale vôbec nie za to, že predčasne odišli z
pojednávacej miestnosti (č.l. 103 pripoj. spisu, príp. č.l. 110 tr. spisu).
Prokurátor však v podanej obžalobe doplnil aj predčasný odchod oboch obžalovaných z pojednávacej

miestnosti ako súčasť žalovaného konania, ktorým mali títo naplniť znaky ním určeného prečinu, keďže
pojednávanie „... muselo byť ...“ práve kvôli tomu odročené.
Takýto hodnotiaci záver ohľadom dôsledku konania obžalovaných však nie je správny.

Je pravdou, že svedok A. v dôsledku náhleho odchodu obžalovanej (navrhovateľka) a obžalovaného (jej

zástupca v konaní) vzápätí pojednávanie odročil, rozhodne to však nemožno označiť ako nevyhnutný
(vždy očakávateľný) dôsledok takého konania účastníka civilného súdneho konania. Práve naopak, v
praxi nebolo nijako neobvyklé, aby sa pojednávanie vykonalo aj v neprítomnosti niektorej zo sporových
strán (§ 101 ods. 2 OSP). To napokon uznal aj svedok A. ktorý s odstupom času meritórne rozhodol v
predmetnej veci napriek tomu, že ani obžalovaná, ani jej zástupca sa pojednávania pred ním už nikdy

viac osobne nezúčastnili.
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy teda možno konštatovať, že obžalovaní
preukázateľne rušili pojednávanie len raz (nie opakovane), a to keď opustili pojednávaciu miestnosť.
Ich konanie však nedosahovalo taký stupeň závažnosti, aby ich konanie mohlo byť právne kvalifikované
ako úmyselný trestný čin.

Súd samozrejme nebol viazaný právnou kvalifikáciou skutku podľa názoru prokurátora vysloveného v
podanej obžalobe, a preto skúmal, či niektorý z obžalovaný nenaplnil svojím konaním znaky skutkovej
podstaty iného trestného činu. Nezistil však dôvod na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči
žiadnemu z obžalovaných.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky
okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak,
aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,
že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru

(Rt-40/1969).
Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú zásadu trestného konania, v zmysle ktorej žiaden
obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Účelom dokazovania teda nemá byť vyvrátenie
(spochybnenie) neviny obžalovaného. Orgány činné v trestnom konaní sú totiž povinné objasňovať
trestné činy a obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti, a to tak v prospech ako aj v neprospech páchateľa

(§ 2 ods. 10 Tr. por.). Pre odsúdenie obžalovaného musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok
stal, že je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Inak musí byť
taký obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Okresný súd teda oslobodil obžalovaných spod podanej obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. V
danomprípadeniejeanidôvodnapostúpenievecinaprejednanieinémuorgánu.Prípadnápriestupková

zodpovednosť obžalovaných totiž zanikla márnym uplynutím prekluzívnej lehoty v zmysle § 20 zákona
č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.01.2014.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, a to len v jeho prospech.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.