Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517210693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7517210693.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. D.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa matky Mgr. P. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. U. na Y. ul. č. XXX zastúpenej JUDr. Tatianou
Vorobeľovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a otca I.M. T. nar. XX.XX.XXXX

bývajúceho v E. na U. ul. č. X v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 19.5.2017 sp.zn. 9P 136/2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky maloletej, ktorým sa domáhala, aby
súd uložil otcovi povinnosť počnúc doručením uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia znášať

pri styku podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 19P 353/2015-41 z 22.1.2016
s mal. W. D. počas deviatich mesiacov prítomnosť matky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, nakoľko uznesenie považuje za
nesprávne po stránke právnej i vecnej, a teda za nezákonné, súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil

nesprávny skutkový záver a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Poukázala na
rozsudok z 22.1.2016 č.k. 19P 353/2015-41, ktorým súd upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.30 hod. do 12.30
hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky a po uplynutí tohto
obdobiabezjejprítomnosti.Súdvrozsudkuzdôraznil,žeaždorozhodnutiasúdunebolafrekvenciastyku
otca s maloletou častá, preto maloletá otca nepozná dostatočne dobre. Rozsudkom určená adaptačná

doba styku otca s maloletou za jej prítomnosti v rozsahu 3 mesiace sa nerealizovala v plnej miere, otec
odmietol, aby s nimi išla k nemu domov. Už prvé stretnutie bez jej prítomnosti znamenalo u maloletej
zmenu správania k horšiemu. Po príchode od otca sa zrazu schovala pod stôl, začala plakať, nechcela
k nej ísť, hádzala hračkami, upokojila sa až po jej ubezpečení, že ju ľúbi. Keď ju chcela pobozkať na
dobrú noc, mračila sa na ňu, povedala, aby jej dala pokoj, čo tiež predtým nerobila. Po návšteve u
otca sa začala pomočovať, stalo sa, že sa vôbec nepýtala na záchod, čo sa tiež predtým nestalo.

Maloletá od návštevy u otca nevie cez obed spať, nevie sa upokojiť. V noci sa prebudí a hľadá ju. Z
týchto dôvodov požiadala o odborné vyšetrenie a maloletá sa 24.4.2017 podrobila psychologickému
vyšetreniu PhDr. W. F.. Odborné vyjadrenie k návrhu predložila. Poukázala na záver psychologičky,
že maloletá je v období, kedy sa u nej už prejavuje sebauvedomovanie, avšak nie je pripravená na
zmeny a na tieto reaguje agresiou voči blízkym osobám. Maloletá nemá ani skúsenosť so zmenami
sociálneho prostredia na dlhšiu dobu, nie je zaškolená v škôlke, čo je riziko, ak je odlúčená od matky,

pretože jej osobnostný vývin sa týmto neprimerane zaťaží, ak bude v novom sociálnom prostredí bez
matky, ktorá je jej oporou a istotou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá bola pri vyšetreníveselá, spontánna, komunikovala bez ostychu, voči dospelým nemá vystrašené reakcie, pri otázke koho
ľúbi, sa v odpovedi objavil aj otec. Z toho následne súd vychádzal, že nie je bezprostredne ohrozený
žiaden záujem maloletej. S týmto záverom nesúhlasí, pretože súd nevzal v úvahu rolu matky v tak

nízkom veku, v akom sa maloletá nachádza, kedy je jej istotou a oporou, pričom aj súdna prax odporúča
prítomnosť matky pri styku dieťaťa až do troch až štyroch rokov veku dieťaťa. Súd nevzdal do úvahy,
že od narodenia dieťaťa ho samostatne vychováva bez otca, pretože nežili v spoločnej domácnosti.
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy záver psychologičky, podľa ktorého odporúčala v záujme ďalšieho
osobnostného vývinu maloletej v norme, aby sa adaptačná doba predĺžila o šesť až deväť mesiacov a

styk otca s maloletou sa realizoval za prítomnosti matky, pretože maloletá v súčasnej dobe tento styk bez
matky nezvláda bez napätia, ktoré potom doma ventiluje odporovaním a agresiou. Z tohto skutkového
stavu teda nevyplýva, že nie je ohrozený bezprostredný záujem maloletej. Naopak súdu predložila
dôkazy, že maloletá je v ohrození a je potrebné zasiahnuť. Jediným prostriedkom na ochranu záujmov
maloletejjeneodkladnéopatrenie,pretožepodanímnávrhunazačatiekonaniaozmenustykuaždojeho
právoplatného skončenia už potreba nariadiť neodkladné opatrenie nebude, ale odrazí sa to na vývine

maloletej, ktorá bude mať následky pri formovaní osobnosti maloletej v neskoršom veku. Uviedla, že
neodkladné opatrenie môže trvať len po určitú dobu a môže existovať aj bez toho, aby sa podal návrh na
začatie konania o zmenu styku. Vyjadrila názor, že neodkladné opatrenie spočívajúce v jej prítomnosti
pri styku maloletej s otcom v trvaní deviatich mesiacov by postačovalo na adaptáciu a bolo by v záujme
mal. W. pre jej zdravý vývin. Ak súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z

predložených dôkazov jasne vyplýva nutnosť nariadiť neodkladné opatrenie, dopustil sa procesného
pochybenia pri hodnotení dôkazov, zaujal následne nesprávny právny názor, preto uznesenie nemôže
obstáť, pretože netvorí základ pre spravodlivé rozhodnutie o nároku maloletého dieťaťa.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu ani k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, ktorým sa domáha dočasného obmedzenia
styku otca s maloletým dieťaťom spočívajúceho v jej prítomnosti počas jeho styku s maloletou na

základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 22.1.2016 č.k. 19P 353/2015-41 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.9.2016 č.k. 7CoP 91/2016-59, na základe ktorého
je otec oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.30 hod.
do 12.30 hod.. Matka potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje údajným problematickým
správaním sa maloletej po návrate od otca s poukazom na odborné psychologické vyšetrenie maloletej u

psychologičky PhDr. W. F. z 24.4.2017. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z
odborného psychologického vyšetrenia maloletej nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
tak závažný zásah súdu do rodičovských práv otca, ale aj práv maloletého dieťaťa, akým je nepochybne
ďalšie obmedzenie jeho styku s maloletou, keďže i doposiaľ upravený styk v rozsahu troch hodín každú
druhú sobotu nezodpovedá štandardnej úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému zodpovedá polovica

jeho voľného času, pričom takto upravený styk mal byť len dočasným obmedzením vzhľadom na fakticky
minimálnu realizáciu styku otca s dieťaťom do právoplatného rozhodnutia o úprave styku. Z odborného
psychologického vyšetrenia, resp. zo správy o ňom vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené za prítomnosti
matky a psychologička vychádzala výlučne z matkou prezentovaných údajných problémov maloletého
dieťaťa,čonapokonpsychologičkavspráveniekoľkokrátzdôraznila.Zvyšetrovacejčastipritomvyplýva,

že dieťa je optimisticky ladené, samostatné, zdieľne, komunikatívne, bez strachov a obáv, dominuje
smelosť, hravosť, otvorená komunikácia a spontánnosť, je primerane veku rozvinuté, bez prejavov
nervózneho správania, pričom psychologička nevylučuje, že matkou popisované stavy dieťaťa môžu byť
prejavmi vzdoru súvisiacimi s osamostatňovaním sa a sebauvedomovaním sa, čo je pre toto vývinovéobdobiedieťaťatypické.Psychologičkanezistila,žebydieťaotcaodmietalo,jespontánnavočidospelým
osobám, nemá vyplašené reakcie, úzkosť ani strach ostať s novou osobou sama. Samostatne dieťa
otca nespomína, ale pri otázke koho ľúbi, v jej odpovedi sa objavil aj otec. Odporúčanie znalkyne, aby

sa styk dieťaťa s otcom realizoval aspoň po dobu šiestich až deviatich mesiacov v prítomnosti matky, je
vzhľadom na zistenia znalkyne a spôsob vyšetrenia bez prítomnosti otca nehodnoverné a nemôže byť
podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky.

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia

je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky
vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo
osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v
spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi

konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia súdu do pomerov
účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd
posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa,
ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských
práv a povinností. Neobstojí preto odvolacia argumentácia matky, že súd prvej inštancie sa dopustil

procesného pochybenia pri hodnotení dôkazov, zaujal nesprávny právny názor a rozhodnutie je preto
nezákonné. Zároveň nie je zrejmé, z akej súdnej praxe matka vychádza, a to že pri styku dieťaťa do troch
až štyroch rokov veku dieťaťa je potrebná prítomnosť matky, keďže súd vhodnosť konkrétnej úpravy
styku posudzuje na základe individuálnych potrieb konkrétneho dieťaťa a špecifík konkrétnej rodiny,
ktoré v tomto prípade boli ustálené v rámci konania vo veci samej, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie

o úprave styku otca s maloletou. Pretože odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu bezodkladnej ingerencie súdu do pomerov účastníkov, a to obmedzením styku otca s dieťaťom
prítomnosťou matky, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné, preto ho odvolací súd
ako vecne správne potvrdil a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).