Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210963
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615210963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa: G.. F. O.,

nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX . H., štátny občan SR, proti odporkyni: T. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX., XXX XX. H., štátna občianka SR, o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom: T. O., nar. XX.XX.XXXX, S. O., nar. XX.XX.XXXX a S. O., nar.
XX.XX.XXXX, deti bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo G.. F. O. a T. O. rod. O., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe
manželstiev, matričného úradu H., vo zväzku G.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom

X, r o z v á d z a.

Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. T., mal. S. a mal. S. do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 220,- eur mesačne, na výživu mal. S.
sumou 200,- eur mesačne a na výživu mal. S. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám odporkyne, právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Súd n e u p r a v u j e styk navrhovateľa s mal. deťmi.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.10.2015 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a
na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľ žiadal zveriť
mal. deti po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať a spravovať majetok

maloletých budú obaja rodičia. Ďalej navrhoval určiť výživné na každé dieťa vo výške 200,- eur mesačne.
Navrhovateľ zároveň žiadal neupravovať styk s maloletými deťmi. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, až v období posledných dvoch rokov sa ich vzťah naštrbil
v dôsledku diametrálne rozdielnych názorov na spoločný život a výchovu detí. Uviedol, že k celkovému
odcudzeniu došlo od januára 2016, kedy začal žiť so svojou novou partnerkou, s ktorou zdieľa spoločné
hodnoty a má naplnené svoje túžby a očakávania. Navrhovateľ uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú
trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel, pričom nemá záujem zotrvávať v nefunkčnom vzťahu.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedla,
že príčinou rozvratu v manželstve je nevera navrhovateľa, ktorý nadviazal vzťah s inou ženou a zmenil
svoje správanie voči nej aj deťom. Odporkyňa žiadala, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverenédo jej starostlivosti a navrhovateľovi bolo určené výživné vo výške 300,- eur na každé dieťa. Taktiež
žiadala neupravovať styk navrhovateľa s maloletými deťmi.

Navrhovateľ aj odporkyňa v priebehu konania zhodne uviedli, že nemajú záujem na zachovaní
manželstva, považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a obidvaja trvali na rozvode manželstva. Medzi
navrhovateľom a odporkyňou nebola sporná ani otázka zverenia mal. detí na čas po rozvode, ich
zastúpenia a správy majetku, keď obaja navrhli súdu zveriť mal. deti do starostlivosti navrhovateľky,
s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Taktiež obaja zhodne

žiadali, aby súd neupravil styk navrhovateľa s maloletými. Nezhoda rodičov zostala len v časti výšky
výživného,keďnapojednávaníkonanomdňa27.06.2016navrhovateľžiadal,abybolonačasporozvode
manželstva určené výživné na každé dieťa vo výške 200,- eur mesačne, pričom taktiež žiadal, aby časť
výživného bola určená na tvorbu úspor. Odporkyňa zotrvala na svojom stanovisku a žiadala určiť výživné
na každé dieťa vo výške 300,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva rešpektovať ich zhodu v úprave
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva s tým, že navrhol určiť výživné na
maloletých v rozmedzí od 200,- eur do 240,- eur, podľa úvahy súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, zástupcu kolízneho opatrovníka,

rodnými listami mal. detí, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a
výdajoch účastníkov, rozpisom príjmov a výdajov účastníkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, potvrdeniami o návšteve školy, pripojeným spisom 9P/172/2015 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 19.08.2000 v Rohožníku. Posledné spoločné bydlisko manželov je

v obci Rohožník. Z manželstva pochádzajú tri deti, maloletý Denis, nar. 14.01.2001, mal. Tadeáš, nar.
10.06.2002 a maloletá dcéra Tamara, nar. 14.04.2004.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trvá na rozvode manželstva, a to z dôvodov, ktoré
uviedol v návrhu na rozvod manželstva. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje názorové
rozdiely na vedenie manželstva a výchovu detí. Uviedol, že už od roku 2007 sa necítil štandardne v

manželskom zväzku, z tohto dôvodu často trávil čas mimo domu. V apríli 2015 nadviazal známosť s
inou ženou, pričom tento vzťah považuje za perspektívny. Odporkyňu o tom informoval v septembri
2015. Je zamestnaný ako profesionálny vojak na vojenskom útvare v Kuchyni, dosahuje príjem cca.
1500,- eur netto mesačne, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. detí pochádzajúcich z manželstva
nemá. Uviedol, že z dôvodu plnenia pracovných povinností zotrváva počas týždňa aj naďalej spoločnej

domácnosti s odporkyňou, pričom hradí polovicu nákladov súvisiacich s prevádzkou domácnosti, taktiež
zakupuje potraviny pre potreby mal. detí. Uviedol, že s odporkyňou hospodária každý samostatne,
pričom odporkyni prispieva aj na výživu detí. Ďalej uviedol, že víkendy trávi mimo spoločnej domácnosti,
buď u priateľky, alebo sa venuje športovým aktivitám. Deti k víkendovým aktivitám prizýva, avšak deti
nemajú záujem tráviť s ním tieto víkendy, čo pripisuje vplyvu ich matky.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože ani z jej strany už
nie je možné obnoviť manželské spolužitie, za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje neveru
navrhovateľa. Uviedla, že od konca roka 2014 vnímala, že sa v manželstve niečo deje, v auguste 2015
našla v telefóne navrhovateľa SMS komunikáciu s inou ženou, konfrontovala ho s tým, navrhovateľ
jej uviedol, že sa nejedná o nič vážne. Uviedla, že mala snahu manželstvo udržať, neveru aj chcela

odpustiť, avšak správanie navrhovateľa ju presvedčilo o tom, že nemá význam v manželstve zotrvávať.
Uviedla, že intímne sa nestýkajú od augusta 2015, hospodária každý samostatne, každý hradí polovicu
nákladov na domácnosť. Ďalej uviedla, že navrhovateľ jej zasiela výživné na deti v rôznych sumách, a to
na základe jeho vlastného uváženia. Navrhovateľ aj naďalej žije v spoločnej domácnosti, avšak víkendy
vždy trávi mimo domácnosť, deti na tieto víkendy nevolá. Odporkyňa je zamestnaná ako tajomník na

Okresnom súde Malacky, dosahuje príjem cca. 520,- eur netto mesačne. Iné vyživovacie povinnosti
nemá. Poukázala na svoje písomné vyjadrenie, v ktorom podrobne rozpísala náklady na maloleté deti,
taktiež poukázala na skutočnosť, že mal. T. nastupuje od septembra 2016 do 1. ročníka strednej školy
mimo miesto jeho bydliska, čím sa zvýšia náklady na jeho starostlivosť.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol súdu, že v prípade, ak súd rozvedie manželstvo účastníkov,

navrhuje rešpektovať ich zhodu v otázke zverenie maloletých detí do starostlivosti odporkyne, ako aj
zastúpenia maloletých a správy ich majetku, ktorú by mali realizovať obaja rodičia. Navrhol taktiež
neupravovať styk navrhovateľa s maloletými deťmi. Výšku výživného navrhol určiť v rozmedzí od 200,-
eur do 240,- eur na každé dieťa, pričom konkrétnu výšku ponechal na úvahe súdu.Vkonaníbolaoboznámenáajzápisnicazvýsluchumaloletýchdetí,výsluchdetísakonaldňa30.05.2016
a bol realizovaný v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností účastníkov konania na čas do
rozvodu manželstva, vedenom na OS Malacky pod sp. zn. 9P/172/2015. Z výsluchu mal. detí súd zistil,

že kríza v rodine pretrváva od septembra 2015, kedy sa zistilo, že otec (navrhovateľ) má priateľku.
navrhovateľ trávi každý víkend mimo domácnosť, cestuje k svojej priateľke, dva razy s ním boli aj deti.
Uviedli, že od Vianoc sa ich otec už nepýta, či chcú tráviť s ním víkend. Navrhovateľa maloleté deti
popísali ako striktného a direktívne, presadzujúceho svoj názor, nereflektujúceho na požiadavky detí.
Uviedli, že matka (odporkyňa) je tou osobou, ktorá sa o nich stará, rieši ich potreby, s matkou trávia

prakticky všetky víkendy a voľný čas. Želajú si, aby zotrvali v starostlivosti ich matky, pokiaľ ich rodina
nebude funkčná.

Z oznámenia zamestnávateľa odporkyne - Okresný súd Malacky, mal súd preukázané, že odporkyňa
dosahovala za obdobie 06/2015 - 05/2016 priemerný mesačný príjem vo výške 570,67 eur netto.

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa - Vojenský útvar 1201 Kuchyňa, súd zistil, že za obdobie
06/2015 - 05/2016 dosiahol navrhovateľ priemerný mesačný príjem vo výške 1.535,55 eur netto.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 20.06.2016 mal súd preukázané,
že navrhovateľ poberá prídavok na všetky mal. deti, aktuálne vo výške 70,56,- eur mesačne.

Z oznámení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne mal súd za
preukázané, že navrhovateľka a odporca nie sú poberateľmi iných dávok a príspevkov okrem vyššie
uvádzaných.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o
rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani

z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené

potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas
súdu.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi

manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím
mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný
hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na
opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel a ani jeden z nich
nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak

nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií.
Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho
spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľ ani odporkyňa nemajú o uvedené záujem. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl
v nevere navrhovateľa. Uvedené mal súd jednoznačne preukázané prakticky zhodnými výpoveďami
členov rodiny, nakoľko skutočnosti uvádzané navrhovateľkou potvrdili pri výsluchu aj maloleté deti

účastníkov konania. Práve toto konanie navrhovateľa spôsobilo aj nezvratné citové odcudzenie sa
odporkyne a je tak zásadnou príčinou rozvratu ich manželstva.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd upravil výkon ich

rodičovskýchprávapovinnostíkmal.deťomaurčil,ktorémuzrodičovbudúmal.detizverenédoosobnej
starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako bude rodič, ktorému neboli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu. Obaja rodičia súhlasili s tým, že maloleté
deti budú zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, čím bude rešpektovaný aj prejavený názor detí,
ktoré sa k otázke zverenia vyjadrili pred súdom. Súd mal za preukázané, že odporkyňa zabezpečuje

starostlivosť o maloleté deti riadne, má vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na riadny vývoj,
výchovu a celkovú starostlivosť o maloletých. Na základe uvedeného súd maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o
výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery rodičov. Navrhovateľ býva spoločne s mal. deťmi a matkou detí v rodinnom dome, ktorý je v BSM
manželov. Je zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný príjem na úrovni cca. 1.535,- eur netto, iné
vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý T. navštevuje 9. ročník X. v P., náklady na dopravu autobusom

sú vo výške 16,40,- eur mesačne, náklady na stravu v škole sú vo výške 25,- eur mesačne. Maloletý
navštevoval do júna aj krúžok judo. Zvýšené výdaje u maloletého sú aj v dôsledku pravidelných návštev
stomatologickej ambulancie, nakoľko maloletý nosí zubný strojček, a to vo výške 5,- eur mesačne,
dvakrát ročne navštevuje aj alergologickú ambulanciu, náklady predstavujú sumu 17,- eur za návštevu,
ďalej nosí ortopedické vložky do topánok. Výchovné problémy nespôsobuje. Od septembra 2016 bude

navštevovať Strednú odbornú školu v X., počas týždňa bude ubytovaný na internáte Maloletý S.
navštevuje terciu (ôsmak) gymnázia v P., náklady na dopravu autobusom sú vo výške 16,40,- eur
mesačne, náklady na stravu v škole sú vo výške 25,- eur mesačne. Maloletý do júna navštevoval krúžok
judo. Zvýšené výdaje u maloletého sú aj v dôsledku pravidelných návštev stomatologickej ambulancie,
nakoľko maloletý nosí zubný strojček, a to vo výške 5,- eur mesačne, dvakrát ročne navštevuje aj

alergologickú ambulanciu, náklady predstavujú sumu 17,- eur za návštevu, ďalej nosí ortopedické vložky
do topánok. Výchovné problémy nespôsobuje. Maloletá S. navštevuje 6. ročník ZŠ T. v P., náklady na
dopravu autobusom sú vo výške 16,40,- eur mesačne, náklady na stravu v škole sú vo výške 25,- eur
mesačne. Maloletá do júna navštevovala krúžok judo, navštevuje aj výtvarný krúžok, kde je poplatok vo
výške 9,- eur mesačne. Zvýšené výdaje u maloletej sú aj v dôsledku pravidelných návštev ortopedickej a

očnej ambulancie, nakoľko maloletá nosí okuliare a ortopedické vložky do topánok. Výchovné problémy
nespôsobuje. Odporkyňa je zamestnaná, pričom jej mesačný príjem sa pohybuje na úrovni cca. 570,-
eur netto. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Je potrebné tiež uviesť, že pri určení výživného súd prihliadol
i na to, že odporkyňa je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o všetky deti a v poskytovaní starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach
navrhovateľaprispievaťnavýživumaloletýchdetísumou220,-eurnanajstaršiehosynaT.asumou200,-
eur mesačne na každé z mladších detí a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam
a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich veka odôvodnené potreby. Súd len poznamenáva, že náklady na každé dieťa sú s ohľadom na jeho vek,
stupeň školy, ktorý navštevuje, ako aj zdravotný stav dieťaťa, u všetkých súrodencov približne rovnaké,
pričom u najstaršieho T. súd zohľadnil skutočnosť, že od septembra nastupuje na strednú školu mimo

miesto svojho bydliska, pričom už v súčasnej dobe sú s tým spojené zvýšené výdaje. Výživným určeným
vovýške220,-eurnamal.T.a200,-eurnamal.S.amal.S.budezároveňirealizovanéprávomaloletého
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť len voči
svojím maloletým deťom. Ak bude na každé dieťa prispievať súdom určeným výživným vyššie uvedenej
výške, na všetky tri deti bude prispievať spolu výživným v sume 620,- eur mesačne, bude sa navrhovateľ

podieľať na výživnom pre mal. deti celkom sumou tvoriacou približne 40 % z jeho čistého príjmu. Súd má
za to, že navrhovateľ je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že má celkom tri vyživovacie
povinnosti, schopný platiť výživné na maloletých v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu
zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí
s prihliadnutím na ich vek, osobné potreby a náklady v škole, ako aj záujmy, ktoré sa u maloletých
upravili. Pokiaľ ide o výdaje rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými

výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Teda
je prvoradou povinnosťou rodičov - aj navrhovateľa ako otca maloletých detí, postarať sa o výživu
svojich detí. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť
a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu
výživného pre maloleté dieťa a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú rodičom pre

vlastnú potrebu.

Vzhľadom k tomu, že rodičia žiadali akceptovať ich zhodu, že styk sa nebude upravovať, súd rozhodol
tak, že neupravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania

ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporkyňa, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po
vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)