Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213623
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115213623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: M. S. Group, a.
s., so sídlom Zvolenská cesta 15, Banská Bystrica, IČO: 31 586 791, zastúpeného advokátom JUDr.
Petrom Petríkom, Komenského 14419/18D, Banská Bystrica, IČO: 37 326 244, proti žalovanému:
Spoločenstvo vlastníkov TATRAN, so sídlom Donovaly 802, Donovaly, IČO: 37 959 018, zastúpenom
LEGAL ADVISORY GROUP, s. r. o., so sídlom Lužná 1, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 967
081, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 8C/267/2015 - 266 z 10. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
určenia neplatnosti:
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Odvolali p. S.I. z postu predsedu Spoločenstva vlastníkov Tatran,
Donovaly 802, 976 39 Donovaly.“

· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05.
2015 pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Zvolili p. L.. O. S. za predsedu Spoločenstva vlastníkov Tatran,
Donovaly 802, 976 39 Donovaly.“
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Vyjadrili súhlas s tým, aby p. L.. O. S. podal návrh na zápis zmeny
predsedu v registri spoločenstiev vedenom OÚ v Banskej Bystrici.“

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia vo výške 887,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (§ 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7c ods. 3, § 14 ods. 1, 3, 7, 8, 9). Žalovaného považoval
za pasívne legitimovaného v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ako
predbežnú otázku riešil skutočnosť, či písomné hlasovanie, ktoré sa konalo v dňoch 16. 05. 2015 do 22.
05. 2015 bolo vyhlásené v súlade so zákonom. V tejto súvislosti konštatoval, že písomné hlasovanie

bolo vyhlásené v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 182/1993 Z. z., konkrétne § 14 ods. 7 v
spojení s § 14 ods. 9 zákona. K spornej skutočnosti, či predseda spoločenstva môže alebo nemôže
byť odvolaný písomným hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zaujal stanovisko, že
písomné hlasovanie plne nahradzuje hlasovanie vlastníkov na zromaždení. Pokiaľ ide o väčšinu, ktoráprijíma rozhodnutia v písomnom hlasovaní, táto je v zmysle § 14 ods. 7 zákona nadpolovičná, a to z
celkového počtu vlastníkov, čo bolo dodržané. Za nedôvodnú tiež považoval námietku žalobcu týkajúcu
sa nejednoznačnosti označenia osôb S.I. a L.. O. S., pretože z dokazovania vyplynulo, že iné osoby

z uvedenými menami sa v spoločenstve nevyskytujú. Spôsob sčítania hlasov v písomnom hlasovaní
považoval za súladný so zákonom. O trovách konania vzhľadom na úspech žalovaného rozhodol v
súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Rozsudok okresného súdu napadol vo

všetkých jeho výrokoch. Podľa názoru žalocu prvostupňový súd nepreskúmateľne tvrdí, že písomným
hlasovaním je možné odvolať predsedu spoločenstva, pričom žalobcovi nie je zrejmé akou právnou
úvahou dospel prvostupňový súd k takémuto záveru. Podľa žalobcu predseda spoločenstva môže byť
odvolaný len a výlučne iba na zhromaždení tak, ako to uvádza ust. § 7c ods. 9 písm. g) zák. č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Má za to, že ust. § 14 ods.
9 zákona, nie je možné vyložiť tak, že písomným hlasovaním je možné odvolať predsedu spoločenstva.

Tvrdenia súdu, že spoločenstvo si vybralo po predchádzajúcej neuznášaniaschopnej schôdzi písomné
hlasovanie, nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k označeniu osoby, ktorá mala byť
zvolená za predsedu poukázal na to, že táto osoba nie je vlastníkom žiadneho bytu, ani nebytového
priestoru v bytovom dome. Upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že ide o apartmánový (víkendový)
bytový dom, kde sa vlastníci obvykle nezdržujú a ani O. S. nie je vlastníkom žiadneho bytu a v bytovom

dome sa nezdržiava. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom súdu, že návrh na zápis zmeny zapisovaných
skutočností do registra spoločenstiev môže podať novozvolený štatutár. Konštatovanie súdu, že starý
odvolaný štatutár nebude mať záujem na zápis takejto zmeny, nebol v konaní preukázaný. Žalobca
zároveň napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajúce z hodnoty cestovných nákladov a straty času, považuje za neúčelné, vzhľadom na

právne zastúpenie žalovaného advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave. Rozsudok okresného
súdu navrhol zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k odolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O. s. p.“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Vzhľadomnacitovanéustanovenie,odvolacísúdpostupovalvodvolacomkonanívzmysleustanovení
Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec viazaný rozsahom odvolania a
odvolacím dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok
okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej, preto sa
obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov, v nadväznosti na odvolacie dôvody vznesené
žalobcom v odvolaní, ktorými je odvolací súd viazaný.

12. Je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti:
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Odvolali p. S.I. z postu predsedu Spoločenstva vlastníkov Tatran,
Donovaly 802, 976 39 Donovaly.“· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05.
2015 pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Zvolili p. L.. O. Vysokého za predsedu Spoločenstva vlastníkov
Tatran, Donovaly 802, 976 39 Donovaly.“

· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Vyjadrili súhlas s tým, aby p. Ing. O. S. podal návrh na zápis zmeny
predsedu v registri spoločenstiev vedenom OÚ v Banskej Bystrici.“

13. Neplatnosti uvedených rozhodnutí žalovaného sa domáhal z dôvodu ich rozporu so zákonom č.

182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

14. V odvolaní namietol, že prvostupňový súd nepreukázateľne tvrdí, že písomným hlasovaním je možné
odvolať predsedu spoločenstva, pričom podľa jeho názoru predseda spoločenstva môže byť odvolaný
len a výlučne iba na zhromaždení, tak ako to uvádza ustanovenie § 7c ods. 9 písm. g) zák. č. 182/1993
Zb. Zároveň poukázal na to, že tvrdenie súdu, že spoločenstvo si vybralo písomné hlasovanie po

predchádzajúcej neuznášania schopnej schôdzi, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Okresný súd v tomto rozsahu svoje rozhodnutie jasne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto sa
odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne nemožnosti vyhlásiť a vykonať písomné hlasovanie
o zvolení alebo odvolaní predsedu spoločenstva.

16. Žalovaný, Spoločenstvo vlastníkov TATRAN, je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. založeným na spravovanie bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome TATRAN súp. č. XXX na W., tak ako to vyplýva aj zo Zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 05. 11. 2010, pričom uvedená nehnuteľnosť je vedená v

katastri nehnuteľností pre okres N. N., obec W., kat. úz. W., na LV č. XXXX so zápisom bytového domu
súp. č. 802 na parc. KNC č. XXXX.

17. Z ustanovenia § 7c ods. 2 a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že predsedu ako štatutárny
orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, volí zhromaždenie nadpolovičnou

väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky, ako aj odvoláva
zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Z ust. § 7c ods. 9 zák. č. 182/1993 Z. z. jasne vyplýva, že zhromaždenie tvoria všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome a medzi jeho základné kompetencie patrí aj volenie a odvolávanie
predsedu.

18. V ust. § 14 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. je upravené písomné hlasovanie, ktoré môže vyhlásiť
predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich
žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15. dní od doručenia žiadosti.

19. Podľa § 14 ods. 9 zák. č. 182/1993 Z. z. ustanovenia odsekov 1 až 7 sa rovnako použijú aj na
hlasovanie zhromaždenia. Z citovanej právnej normy jasne vyplýva, že aj na hlasovanie zhromaždenia
je možné použiť ust. § 14 ods. 7, teda ustanovenie týkajúce sa písomného hlasovania.

20. Vice versa, pri hlasovaniach o vymenovaní a odvolaní predsedu spoločenstva, či členov rady alebo

zástupcov vlastníkov, tieto otázky nie sú podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spoločenstve,
ani zmluvy o výkone správy. Z tohto dôvodu sa o nich môže bez problémov vyhlásiť a vykonať písomné
hlasovanie (pozri aj Valachovič/Grausová/Cirák, Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
Komentár, nakladatelství C.H.Beck, 2012, strana 949).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že písomné
hlasovanie nahradzuje hlasovanie vlastníkov na zhromaždení tak, ako to predpokladá ustanovenie §
14 ods. 9 zák. č. 182/1993 Z. z. pričom aj výklad k tomuto ustanoveniu je jednoznačný a nie je dôvod
ho spochybňovať.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že spoločenstvo všeobecne má právo vybrať
si spôsob akým sa stretne a bude hlasovať, a teda či prebehne hlasovanie na zvolanom zhromaždení,
resp.písomnéhlasovanie.Spoločenstvosivybralopísomnéhlasovanieozvoleníaodvolávanípredsedu
spoločenstva, čo neodporuje zákonu. Len tá skutočnosť, že okresný súd uviedol, že spoločenstvo sivybralo písomné hlasovanie „po predchádzajúcej neuznášania schopnej schôdzi“ nemá význam pre
správnosť rozhodnutia vo veci samej, pričom z rozhodnutia okresného súdu v inej časti odôvodnenia
jasne vyplýva, že písomné hlasovanie bolo vyhlásené po tom, ako rada, ktorej dňa 21. 04. 2015 bola

doručená žiadosť o doručenie o vyhlásenie písomného hlasovania, zostala nečinná a nevyhlásila ho.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne osoby Ing. S. S., pri
ktoromjenamietané,ženiejevlastníkomžiadnehobytuavbytovomdomesanezdržiava,akoajohľadne
jeho identifikačných údajov. Vzhľadom na časté problémy pri získavaní vhodného kandidáta z radov

členov spoločenstva na výkon funkcie jeho predsedu, sa v praxi pravidelne diskutuje aj o možnosti zvoliť
za predsedu aj inú osobu, než vlastníka, či spoluvlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pri
porovnaní ustanovenia § 7c ods. 1, 6 zák. č. 182/1993 Z. z. za použitia gramatického výkladu totiž
možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zatiaľ čo členom rady môže byť len vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, za predsedu spoločenstva môže byť zvolená aj iná osoba, ktorá nie je
členom spoločenstva, čo znamená, že nevlastní žiadny byt ani bytový priestor v spravovanom dome.

Práve takáto osoba nemusí byť ovplyvňovaná rôznymi vnútornými spormi medzi jednotlivými vlastníkmi
a môže pri výkone funkcie konať nezaujato a nestranne. Nie je v rozopre so zákonom, že predsedom
spoločenstva je osoba, ktorá nie je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Čo sa týka
identifikácie takejto osoby, pri hlasovaní sa nevyžaduje, aby takáto osoba bola identifikovaná dátumom
narodenia, trvalým bydliskom, resp. inými identifikačnými údajmi, pokiaľ je hlasujúcim dobre známa.

Žiadne pochybnosti počas písomného hlasovania ohľadom osoby L.. O. S., aj keď nie je vlastníkom bytu
alebo nebytového priestoru vznesené neboli.

24. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne skutočnosti, že
návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do registra spoločenstiev nemôže podať novozvolený

štatutár, a to s prihliadnutím aj na § 7 ods. 10 zák. č. 182/1993 Z. z.

25. Oznamovacia povinnosť pre štatutárny orgán spoločenstva, ktorý je povinný podať príslušnému
správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností týkajúcich sa spoločenstva je
zakotvený v § 7 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. V tejto súvislosti môže byť otázne, aký charakter

zmien má zápis údajov do registra. Kým napr. zápis sídla a názvu spoločenstva by mal byť použitím
analógie legis konštitutívny charakter, zápis štatutárneho orgánu musí mať charakter deklaratórny. O
deklaratórnom charaktere niektorých zapisovaných zmien svedčí aj fakt, že proti rozhodnutiu správneho
orgánu vo veciach zápisu do registra spoločenstiev sa nemožno odvolať vzhľadom ne nemožnosť
aplikácie správneho poriadku. Ďalším racionálnym argumentom v prospech deklaratórnosti zápisu, tak

ako to uviedol aj okresný súd je fakt, že v prípade odvolania predsedu spoločenstva alebo zániku jeho
funkcie z iných dôvodov, by novozvolený predseda nemohol podať návrh na zápis zmien do registra
spoločenstiev, lebo by na to pri konštitutívnom zápise ešte nebol oprávnený. Urobiť by tak musel ešte
predchádzajúci predseda, ktorý by však po svojom odvolaní, či dobrovoľnej abdikácie z funkcie už
nemusel mať motiváciu uvedený návrh podať. Odvolací súd je preto toho názoru, že zápis štatutárneho

orgánu má deklaratórny charakter, a preto nový predseda spoločenstva je nielen oprávnený, ale aj
povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis takejto zmeny. V ust. § 7 ods. 10 zák.
č. 182/1993 Z. z. je upravená iba zásada materiálnej publicity registra spoločenstiev s odkazom na
to, že údaje v ňom zapísané majú pre tretie osoby záväzný charakter a možno sa na ne s plnou
dôverou spoľahnúť. V tomto ustanovení nie je riešená otázka podania návrhu na zápis zmeny v osobe

štatutárneho orgánu, ako ani inej zmeny, ale vzťahuje sa na účinnosť náležitostí zapísaných v registri
voči tretím osobám, a to odo dňa vykonania zápisu do registra.

26. Čo sa týka odvolacej námietky ohľadne trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia,
vzhľadom na ich neúčelnosť vznesenú žalobcom z dôvodu uplatnenia cestovných náhrad a straty času

advokátom z Bratislavy vzhľadom na to, že konanie sa viedlo v Banskej Bystrici, odvolací súd uvádza,
že strany v konaní podľa čl. 6 ods. 1 CSP majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
mieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,okremprípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. V zmysle § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Advokát dominuje inštitútu zastúpenia na základe splnomocnenia. Vzhľadom na
podstatu advokátskeho povolania, ide o profesionálneho zástupu, ktorého si môže sporová strana
kedykoľvek zvoliť. Sporová strana má v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantované základné právona právnu pomoc v konaní pred súdmi a môže sa vždy nechať zastupovať zvoleným zástupcom, a
teda aj advokátom. Výdavky spojené so zastupovaním advokátom sú účelne vynaložené výdavky, a
tak popri nároku na odmenu má advokát aj nárok aj na náhradu tzv. režijného paušálu v zmysle § 16

ods. 3 Advokátskej tarify (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), a tiež cestovného v zmysle § 15 písm.
a) a § 16 ods. 4 Advokátskej tarify, či iných hotových výdavkov podľa § 15 písm. a) Advokátskej tarify,
straty času v zmysle § 17 Advokátskej tarify, ako aj nároku pokiaľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Odmena a náhrady advokáta sa v uvedenom rozsahu vždy považujú za trovy konania advokátom

zastúpenej sporovej strany, pokiaľ spĺňajú zákonné kritériá podľa § 251 CSP. Zastúpenie strany
advokátom pri uplatňovaní alebo bránenie práva požíva z tohto hľadiska osobitnú ochranu a nepriznanie
náhrady trov právneho zastúpenia by muselo byť v konkrétnom prípade odôvodnené mimoriadnymi
okolnosťami. Za mimoriadnu okolnosť ani odvolací súd nepovažuje vzdialenosť medzi sídlom advokáta
a úkonom advokáta (Bratislava - Banská Bystrica). Vzdialenosť zhruba 200 km v nadväznosti na
cestovné a iné hotové výdavky ako aj stratu času, nie je mimoriadnou okolnosťou a nároky z toho

vzniknuté nie sú tak vysokými nárokmi, že by odôvodňovali mimoriadne nepriznanie týchto nárokov. Z
uvedených dôvodov bol rozsudok okresného súdu potvrdený aj vo výroku o trovách konania.

27. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, má právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).