Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117212625.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej
veci maloletého dieťaťa: X. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo E. republiky a Slovenskej
republiky, zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky - K. O. W. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. K. XX v. XX, Z., E. republika, štátna občianka E. republiky, právne zastúpená JUDr. Danielou

Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, a otca - N. Z., nar.
XX.XX.XXXX,bytomS.XXX,XXXXXS.,tohočasubytomK.W.XX,XXXXXK.,štátnyobčanSlovenskej
republiky, v konaní o návrhu navrhovateľky, matky maloletej o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletého dieťaťa X. Z. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“)
do krajiny jeho obvyklého pobytu do E. republiky.

II. Súd n a r i a ď u j e otcovi maloletého dieťaťa N. Z., nar. XX.XX.XXXX, aby maloleté dieťa navrátil na
územie E. republiky do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že otec maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie E. republiky

nenavráti, je matka maloletého dieťaťa K. O. W. F., nar. XX.XX.XXXX, o p r á v n e n á po uplynutí
stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa, t.j. na územie E. republiky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol dňa 23.05.2017 doručený návrh matky maloletej, zastúpenej právnou

zástupkyňou, na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do E. republiky
v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí na tom skutkovom
základe, že maloletá mala v E. republike obvyklý pobyt, kde žila s matkou od januára 2015, matke
bola zverená na základe mediačnej dohody rodičov uzavretej pred príslušným orgánom E., pričom na
základe dohody rodičov pricestovala maloletá vo februári 2017 spolu s matkou a otcom na Slovensko,
aby tu s otcom strávila čas do 17.04.2017, kedy sa mala na základe dohody rodičov vrátiť do E.. Otec

dcéru odmietol matke vrátiť a od 18.04.2017 maloletú X. neoprávnene zadržiava na území Slovenskej
republiky. Matka tiež uviedla, že s otcom maloletej sú manželia, od januára 2015 však spolu nežijú,
pričom matka žije s maloletou v E. a otec na Slovensku.

2. Súd uznesením zo dňa 24.05.2017, č.l. 108 a 109, ustanovil maloletej na zatupovanie maloletej a
ochranu jej záujmov v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky,

so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky (ďalej len „kolízny opatrovník“).3. Vo veci boli uznesením č.k. 3P/91/2017-176 zo dňa 23.06.2017 nariadené vhodné opatrenia na
zabezpečenie podmienok pre návrat maloletej v nasledovnom znení: Matka je oprávnená stretávať sa s
maloletou každý pondelok, stredu a piatok od 9.00 hod. do 19.00 hod., s výnimkou dní zostávajúcich do

ukončenia školského roka (do 30.06.), v ktorých je matka oprávnená stretávať sa s maloletou v určené
dniod13.00hod.do19.00hod.,akoajvsobotuanedeľuvpárnomkalendárnomtýždnivždyod9.00hod.
do 19.00 hod. Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a za účelom realizácie styku
matky s maloletou matke odovzdať v mieste bydliska otca s tým, že v čase, kedy bude maloletá v čase
určenom ako začiatok styku počas školských dní v školskom zariadení, je miestom prevzatia maloletej

školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. Matka je povinná v čase určenom ako ukončenie styku
maloletú odovzdať otcovi. Matka je povinná realizovať styk s maloletou na území Slovenskej republiky.
Súd zároveň zakázal matke a otcovi maloletej opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky bez
súhlasu súdu až do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu v danej veci. Súd zákaz opustiť územie
Slovenskej republiky maloletého dieťaťa: X. Z. W., nar. XX.XX.XXXX nariadil zapísať do evidencie Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky. Vo zvyšku súd návrh

matky na nariadenie vhodných opatrení zamietol. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť vo výrokoch
týkajúcich sa zákazu opustiť územie a jeho zápisu dňa 23.06.2017, vo výroku týkajúcom sa úpravy styku
matky s maloletou dňa 28.06.2017.

4. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyzval uznesením

zo dňa 24.05.2017, č.l. 110 až 112 otca maloletej X., ako účastníka, ktorý podľa navrhovateľky porušuje
právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k návrhu navrhovateľky a aby
v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne
označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na
pojednávaní. Súd zároveň otca v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v

stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod mu v tom bráni, súd bude mať za
to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Otcovi maloletej
bolo uznesenie súdu doručené dňa 12.06.2017.

5. Otec maloletej sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho

zástupcu dňa 19.06.2017. Proti návrhu matky otec namietal obvyklý pobyt maloletej, ktorý mala mať
maloletá podľa tvrdení otca na území Slovenskej republiky, čo otec odôvodňoval skutočnosťami, že
maloletá X. žila v Slovenskej republike v období rokov 2008 až 2014 na základe úmyslu rodičov trvalo žiť
s dieťaťom na území Slovenska, kde si vybudovala primerané väzby, navštevovala materskú a základnú
školu, mala kamarátov a za svoj domov tak považuje Slovensko. Na území E. mala byť maloletá podľa

otca zadržaná matkou bez jeho súhlasu, pričom s konaním matky sa otec nikdy nezmieril. Dieťa tak
z právneho hľadiska obvyklý pobyt na území E. republiky nenadobudlo, pretože sa tak neudialo na
podklade dohody rodičov, resp. nebol nesúhlas jedného z rodičov nahradený rozhodnutím súdu. Za
podklad na zmenu obvyklého pobytu nemožno považovať ani matkou predložené mediačné dohody,
ktorých podpísanie si vynútila matka ako podmienku vycestovania dcéry na Slovensko, pretože z

týchto priamo nevyplýva dohoda rodičov o zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Dohody nie sú na území
Slovenskavykonateľnéaichvadoupodľaotcajeto,žeichúčastníkomsúlenrodičiaaniesamotnédieťa,
ktorého sa rodičovská dohoda bytostne dotýka. Vzhľadom na to, že dieťa má obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky, kde navyše prežilo podstatnú časť svojho života a kde má vybudované väzby, mal
otec za to, že ponechaním dieťaťa na Slovensku nedošlo k jeho neoprávnenému zadržaniu, ale naopak

k jeho navráteniu do krajiny obvyklého pobytu, kam patrí. Návrh matky žiadal otec preto zamietnuť. Pre
prípad,žebysúdustálilakokrajinuobvykléhopobytudieťaťaE.,poukazovalotecnačlánok13Dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, nakoľko mal za to, že sú dané dôvody
pre nenariadenie návratu. V tomto smere mal otec za kľúčové zistiť názor dieťaťa jeho vypočutím pred
súdom, na otázku jeho návratu a tento jeho názor rešpektovať a brať do úvahy, keďže kvalifikovane

vyjadrený nesúhlas dieťaťa je v zmysle článku 13 samostatným dôvodom pre nenariadenie návratu.
Otec poukazoval na opakované vyjadrenia maloletej v prospech jej zotrvania na Slovensku. Maloletá má
X rokov a je schopná porovnať život v E. a na Slovensku a z porovnania si vytvoriť názor. Mal tiež za to,
že z doposiaľ vykonaných psychologických vyšetrení dieťaťa vyplýva, že maloletá je na otca silne citovo
naviazaná a odlúčenie od otca je spôsobilé privodiť jej vážnu psychickú ujmu. Nenariadenie návratu

odôvodňoval otec aj bezpečnostnou situáciou v E., vyššou mierou kriminality a stavom zdravotníctva.

6. Rodičia maloletej uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E.. Maloletá je ich spoločným manželským
dieťaťom, narodeným dňa XX.XX.XXXX v meste D. v E.. Vo veku cca 4 mesiacov maloletej sa rodičiaspolu s maloletou presťahovali na Slovensko, kde žili spoločne v rodinnom dome starých rodičov
maloletej z otcovej strany až do januára 2013, kedy sa presťahovali do bytu v K.. V decembri 2014 rodičia
spolu s maloletou odcestovali do E. na dovolenku, aby tam strávili vianočné sviatky a Nový rok s tým,

že na Slovensko sa mali vrátiť dňa 15.01.2015. Medzi rodičmi malo dôjsť v tom čase ku konfliktu, matka
podala návrh, na základe ktorého Krajský súd Z., pod č.k. 09571-2015-0439 vydal ochranné opatrenia
v podobe zákazu priblíženia a zákazu zastrašovania nariadeného otcovi vo vzťahu k matke, ktoré podľa
výpovede otca otcovi doručené neboli a o ktorých nemal vedomosť. Vo vzťahu ku konaniu o návrat
maloletej táto skutočnosť rozhodujúca nebola.

7. Matka a otec maloletej nevedú spoločnú domácnosť od 01/2015 kvôli rozvratu manželstva, matka s
maloletoužijúod01/2015vE.,kdemaloletánavštevujezákladnúškolu.OtecžijenaSlovensku,maloletú
od tohto času pravidelne niekoľkokrát ročne navštevuje v E.. Matka a otec uzavreli dňa 07.03.2016
ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v E. na žiadosť otca (v zápisnici
o mediácii uvedený ako žiadateľ), zastúpeného advokátom pred mediátorom Národného mediačného

centra súdnej činnosti Z. dohodu, resp. dohody, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o
úpravestykuotcasmaloletoua ovýškevýživného.Otecnazákladedohodyrealizujestyksmaloletouna
územíE.niekoľkokrátročnestým,žemaloletárazročneposkončeníškolskéhoroka,vobdobíškolských
prázdnin, ktoré sú v E. v mesiaci marec, na dobu 31 dní (v zmysle dohody) cestuje na Slovensko v
sprievode matky alebo jej príbuzných.

8. Ohľadom prázdnin 2017 matka súhlasila, že maloletá X. strávi na Slovensku čas aj nad rámec dohody
a to od 15.02.2017 do 17.04.2017, kedy sa mala vrátiť do E.. Dňa 15.02.2017 maloletá pricestovala z
E. na Slovensko v sprievode matky aj otca. Po príchode na Slovensko trávila maloletá čas prevažne s
otcom a jeho rodinou, matka súhlasila, aby išla maloletá s otcom a jeho rodinou lyžovať. Matka mala

zabezpečené samostatné bývanie, s dieťaťom sa stretávala na základe dohody s otcom vždy v jeho
prítomnosti. Dňa 30.03.2017 otec matke oznámil, že má súdne rozhodnutie, že dieťa zostáva s ním a
do E. sa nevráti. Matka sa vzhľadom na uvedené obrátila na ústredný orgán E. a začala podnikať kroky
smerujúce k podaniu návrhu na nariadenie návratu maloletej. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky sa dozvedela, že otec bol s dieťaťom na psychologickom poradenstve a že bolo nariadené

neodkladné opatrenie, aby išla na súd a osobne si ho prevzala, keďže neodkladné opatrenie matke
doručené nebolo. Zistila, že Okresný súd Malacky pod č.k. 9P/46/2017-32 nariadil dňa 22.03.2017
neodkladné opatrenie, vykonateľné dňa 22.03.2017, ukladajúce povinnosť matke odovzdať maloletú X.
do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však právoplatné nie je, matka sa voči
nemu odvolala. Dňa 23.05.2017 podala matka návrh na nariadenie návratu maloletej do E., ako krajiny

obvyklého pobytu maloletej.

9. Ako dôkazy boli zo strany navrhovateľky - matky maloletej k návrhu pripojené: sobášny list, rodný
list maloletej vydaný v E., rodný list maloletej vydaný osobitnou matrikou MV SR, zákaz priblíženia k
matke vydaný proti otcovi v E., verejná istina špeciálneho plnomocenstva udeleného otcom advokátke

pre notárom v E., potvrdenie E. konzulátu vo C. o účinkoch zápisov o mediácii, zápisnica o medácii
č. 0360-2016, 0392- 2016. Otec maloletej v rámci obrany predložil ako dôkaz vysvedčenie maloletej
z 1. polroku prvého ročníka vydané I. základnou školou L. v D., správami o maloletej vydanými
touto základnou školou dňa 27.04.2017 a 15.06.2017, správou ÚPSVaR Malacky zo psychologického
poradenstva zo dňa 15.03.2017 a 03.05.2017.

10. Súd v konaní zisťoval aj názor maloletej, za účelom čoho vypočul maloletú X. dňa 28.06.2017 bez
prítomnosti rodičov za prítomnosti kolízneho opatrovníka a psychológa. Maloletá X. pôsobila počas
rozhovoru kľudným dojmom, správala sa primerane k situácii. Na otázky odpovedala v podstate bez
latencií, pôsobila bezprostredne, nemala však tendenciu k samostatnému prejavu, resp. vysloveniu

názoru, vždy počkala na položenie otázky, až potom sa vyjadrila. Maloletá plynule ovláda slovenský aj
španielsky jazyk.
V rozhovore uviedla, že asi dva mesiace už navštevuje tretí ročník základnej školy v A., ktorú
navštevovala ešte pre odchodom do E., preto tam našla kamarátov, s ktorými chodila ešte do prvej triedy.
Pokiaľ ide o E., X. uviedla, že najviac sa jej tam páčila príroda, škola podľa nej nebola až taká dobrá.

V E. mala tiež kamarátky, ale teraz s nimi nie je v kontakte, nakoľko nemá na ne „číslo“. Bola by rada,
keby sem prišli za ňou na návštevu. V E. má tiež babku a dedka, k ktorými si niekedy telefonuje, keď
je s maminou. Naposledy s nimi hovorila asi pred dvoma týždňami, presne si nepamätá. Nevie posúdiť,
či im je za ňou smutno, jej aj áno. V E. má aj malého asi 2- alebo 3-ročného bratranca, o ktorom savyjadrila, že strašne rád beží. K svojej súčasnej rodinnej situácii uviedla, že býva s „tatkom“ a maminka
býva teraz tu v D., stretáva sa s ňou podľa toho, ako sa mamina s tatkom dohodnú, chodievajú za
ňou do D.. Na otázku psychologičky, či jej stačí také stretávanie „tak máličko,“ uviedla, že jej to nevadí.

Na otázku kde a s kým bývala v E., X. podrobne popísala, že tam mali 3-poschodový dom, kde na
jednom poschodí bývala ona s maminou, na ďalšom starí rodičia aj jej krstná mama, na najvyššom
poschodí sa starý otec rozhodol urobiť izby na prenajímanie. Má tam svoju izbičku. Do školy chodila v E.
autobusom, to považuje za najhoršie, pretože vystupovala predposledná. K autobusu ju odprevádzala
mamina. Bývali v meste. Poobede keď sa vrátila zo školy, mamina bývala v práci, niekedy aj do šiestej,

zvyčajne do 15.30 hod., po škole teda bývala s opatrovateľkou alebo s babkou. S kamarátmi sa po škole
pravidelne nestretávala, pretože bývali inde, ale chodievala k najlepšej kamarátke. Na položenú otázku
sa rozrozprávala o zvykoch v E., o tzv. „piňate“, ktorú mala aj tu na Slovensku, bolo zjavné, že zvyky a
život v E. pozná, rozprávala o nich bez problémov, s nadšením. Uviedla, že školský rok v E. trvá do mája
do februára, v marci a apríli sú prázdniny. V E. navštevovala plávanie a volejbal, bolo to v rámci školy,
predtým si vybrala gymnastiku, ktorá sa jej potom prestala páčiť. V škole na Slovensku sa jej páči, je

tu viac prestávok, škola začína o 8.00 hod, pričom v E. už o 07:05 hod., čo jej vyhovuje menej. Nosí sa
tam tiež uniforma, čo sa jej veľmi nepáči. Na E. sa jej nepáči teplo, nestriedajú sa ročné obdobia. Pri
mori majú „druhý“ dom, kam chodievajú na víkendy, obáva sa však tsunami. V E. jej chýbala zima. Na
Slovensku jej nechýba nikto a nič, keďže je tu aj mamina, aj tatino. Najradšej by bola, keby mala celú
rodinu pri sebe tu na Slovensku, lebo je tu sneh a zima.

11. Psychologička ÚPSVaR Malacky v správe z pohovoru s maloletou pred súdom zo dňa 28.06.2017,
doručenej súdu dňa 29.06.2017, vyhodnotila, že vypočutie prebiehalo v adekvátnom prostredí, v
štandardných podmienkach. Dieťa prišlo v sprievode otca a na chodbe čakala aj matka dieťaťa. Dieťa
ochotne a veľmi rýchlo nadviazalo kontakt so sudkyňou. Neprejavovalo žiaden odpor alebo nechuť. Bolo

bez známok akútneho ochorenia. Ochotne sa usadili v kresle. Spočiatku bolo mierne hanblivé, avšak
po prvotnej komunikácii so sudkyňou sa dieťa spontánne uvoľnilo. Reč dieťaťa bola veku primeraná.
Rečový obsah zrozumiteľný. Rečové tempo mierne plynulé. Porozumenie reči zo strany sudkyne a
prítomných osôb bolo dostatočné. Od začiatku maloletá X. vytvárala otvorený kontakt so sudkyňou a
s ostatnými prítomnými osobami. Emočné ladenie bolo u maloletej od začiatku pozitívne bez prejavov

strachu. Atmosféra v miestnosti bola príjemná, uvoľnená. Psychomotorické tempo u X. bolo priemerné.
X. sa správala sa primerane aktívne. Jej prejav správania bol pokojný a tiež uvoľnený. Nemala problém
porozumieť otázkam a na otázky odpovedať. Spontánne však nemala potrebu sa k daným otázkam
dovyjadrovať alebo opravovať svoje odpovede. Vyjadrovala sa a odpovedala len na položené otázky. U
maloletej X. nebolo zaznamenané zo strany psychológa tendenčné správanie voči jednému rodičovi. X.

vyjadrovala svoju spokojnosť k starostlivosti oboch rodičov, ako aj vykazovala vysoko pozitívne emócie
k obom rodičom. U X. pretrvávali pozitívne spomienky a pozitívne zážitky ako v starostlivosti matky,
tak aj v starostlivosti otca. Maloletá sa pri otázkach, týkajúcich sa striktne jej predstavy budúcnosti,
ako aj spôsobu starostlivosti, nevedela jednoznačne vyjadriť. Jej odpovede boli poväčšine neutrálne,
doprevádzané vyjadrením „Ja neviem“. Maloletá X. nevedela uviesť a ani neuvádzala žiadne závažné

okolnosti, ktoré by poukazovali na zlú, prípadne traumatickú alebo ohrozujúcu starostlivosť matky, ako aj
otca. Odpovede maloletej neboli bipolárne voči svojim rodičom. V spomenutých odpovediach maloletá
nevedela adekvátne zvážiť a posúdiť obsah svojich vyjadrení ani dôsledkov, ku ktorým by mohli viesť.
Odpovede odzrkadľovali ešte jej osobnostnú nezrelosť, ale aj nevyhranenosť voči rodičom. U maloletej
X. je možné aktuálne badať emocionálnu spriaznenosť s otcom, čo do podstatnej miery môže byť

determinované doterajším užším kontaktom. Maloletá X. sa vyjadrila, že by bola najspokojnejšia, ak by
sa o ňu starali a bola v kontakte so všetkými členmi rodiny ako sú otec, mama, starí rodičia z oboch strán,
ako aj ďalší rodinní príslušníci. Maloletá X. má aktuálne zabezpečenú starostlivosť a kontakt s obomi
rodičmi, preto nevie adekvátne zvážiť výhody, tak aj nevýhody, bývania v štáte Slovenská republika,
ako aj v štáte E.. Neuvádza ani závažné a ohrozujúce dôvody, prečo by nechcela odísť naspäť do E..

Prospech bývania v Slovenskej republike vníma v tom, že je tu zima a sneh a začiatok vyučovania v
škole na Slovensku je o 8.00 hod., kým v Ekvádore o 7.00 hod. Za menej náročnú považuje výučbu napr.
matematiky v E.. V E. dostávala štandardnú starostlivosť v dostupnom školstve, s možnosťou výberu
záujmovej činnosti. E. nevnímala ako nebezpečnú krajinu, obávala sa len zemetrasenia. Psychologička
záverom vyhodnotila, že dieťa nemá vytvorený hraničný ani jednotný názor, ani osobnostnú zrelosť na

to, aby vedelo adekvátne zvážiť a vyjadriť svoje rozhodnutia, preto odporučila rozhodnutie v danej veci
ponechať na zváženie súdu.12. Kolízny opatrovník ako súdom ustanovený zástupca maloletého dieťaťa v konaní odporučil súdu
návrhu navrhovateľky vyhovieť. V rámci svojho stanoviska zdôraznil skutočnosť, že maloletá celý svoj
doterajší život žila s matkou, túto skutočnosť otec nepoprel, na matku je viazaná. Je pravdou, že aj s

otcom má vytvorený veľmi dobrý vzťah, čo počas pohovoru uviedla. Avšak v dôsledku toho, že kľúčovou
osobou v živote maloletej je matka, bol by veľmi nepriaznivý spôsobom ovplyvnený psychický vývin
maloletej, ak by mala žiť dlhší čas bez matky, a teda v rozpore s jej záujmami. Kolízny opatrovník
tiež poukázal na to, že maloletá žila posledné dva roky v E., kde má sociálne zázemie, školu, krúžky,
priateľov aj vzťahy, ktoré sú pre jej vývoj veľmi dôležité. Maloletá vzhľadom na vek, a veku prislúchajúcu

osobnostnú nezrelosť, nedokáže zvážiť dôsledky svojich rozhodnutí, preto nemôže byť názor maloletej
hlavným faktorom, zohľadneným vo veci. Kolízny opatrovník mal za to, že nariadenie návratu maloletej
do E. republiky je v najlepšom záujme maloletej.

13. Predmetom konania je v danom prípade rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie návratu
maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“).

Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len „ Dohovor “). E. republika
a Slovenská republika sú týmto medzinárodným predpisom viazané. Procesná reflexia uvedeného
hmotnoprávnehopredpisujevyjadrenávust.§123anasl.zákonač.161/2015Z.z.,Civilnýmimosporový

poriadok (ďalej len „CMP“).

14. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

15. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v
Haagudňa25.10.1980,publikovanéhovoznámeníMinisterstvazahraničnýchvecíSlovenskejrepubliky
pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“),
cieľom tohto dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

17. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3
a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

18. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, žea) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či

následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

19. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu
podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na
právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu
na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého

účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

20. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

21. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

22.Súdvrámcinávratovéhokonaniarozhodujevýlučneotom,čibudedieťadomiestaobvykléhopobytu

navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku
rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je
jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu
maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo
zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť

nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Výnimky
je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej
podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru.

23. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou

konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a
má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom.
V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a
majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať

jehopotrebyazáujmy.Súdvkonanízisťujevýlučneskutočnostirozhodnézhľadiskavýkladupríslušných
hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ust. § 123 CMP).
24. Dokazovanie v predmetnom konaní súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie
skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie
maloletej neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého

pobytu dieťaťa; kto k maloletému dieťaťu vykonával opatrovnícke práva a ak v prípade, ak súd zistí, že
návrat maloletej je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.
25. Prvou otázkou, s ktorou sa s poukazom na odsek 24 súd musel vysporiadať, bolo ustálenie
krajiny obvyklého pobytu dieťaťa. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, mediačnej dohody
uzavretej medzi rodičmi maloletej, potvrdenia tamojšieho školského zariadenia (č.l. 83), potvrdenia

lekára, pediatra (č.l. 91), výpovedí oboch rodičov, vrátane výpovede samotnej otca (č.l. 244) vyplynulo,
že maloletá sa na území E. zdržiavala od 01/2015. Maloletá X. v E. navštevovala druhý a tretí ročník
vzdelávacieho súkromného bilingválneho zariadenia „Q.“ v meste Z., kde je pre školský rok 2017/2018
zapísaná do štvrtého ročníka. Maloletá mala v E., v meste Z. zabezpečenú zdravotnú starostlivosť upediatra Dr. S. V. O.. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej X. bol upravený na základe
dohody uzatvorenej medzi rodičmi, resp. otcom ako žiadateľom (navrhovateľom), zastúpeným právnou
zástupkyňou a matkou dňa 07.03.2016 v E. v Rade judikatúra - Národné mediačné centrum súdnej

činnosti, spísanej v Zápisnici o mediácii č. 001.09.001. Ako vyplýva z bodu 8.2. mediačnej dohody,
zápisnica o mediácii, obsahujúca dohodu, má rovnaký účinok ako právoplatný a vykonateľný rozsudok
a vykoná sa rovnakým spôsobom ako sa vykonávajú rozsudky posledného stupňa. Podľa citovaného
článku dohoda rodičov má právne účinky konečného rozsudku. V zmysle uvedenej dohody bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletou na území E. niekoľkokrát

ročne s tým, že maloletá raz ročne po skončení školského roka, v období školských prázdnin, ktoré sú v
E. v mesiaci marec na dobu 31 dní (v zmysle dohody) cestuje na Slovensko v sprievode matky alebo jej
príbuzných. Obsahom dohody bolo tiež určenie výživného otcovi maloletej. Pokiaľ otec spochybňoval
nadobudnutie obvyklého pobytu maloletou v E. z dôvodu, že mediačnú dohodu uzavrel z dôvodu,
že matka údajne dohodou podmieňovala jeho styk s maloletou, toto jeho tvrdenie zostalo v konaní
nepreukázané a navyše v rozpore s preukázanými skutočnosťami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že

dohoda bola uzavretá na žiadosť otca (v zápisnici uvedená ako žiadateľ, teda navrhovateľ), otec bol
v konaní zastúpený advokátkou s miestom výkonu profesie v E., znalej E. práva, uzavretú mediačnú
dohodu rešpektoval a pri výkone rodičovských práv a povinností k X. sa ňou riadil. Otec podpisom
mediačnej dohody, na základe ktorej bola maloletá X. zverená matke, jednoznačne akceptoval pobyt
maloletej X. v E., čím fakticky súhlasil zo zmenou obvyklého pobytu maloletej. Pokiaľ otec tvrdil, že

maloletá bola na území E. republiky zadržiavaná matkou neoprávnene, oproti tomuto jeho tvrdeniu stojí
okrem už uvedenej dohody rodičov aj nesporná skutočnosť, že otec sa návratu maloletej na územie
Slovenskej republiky nedomáhal, a to bez ohľadu na to, aké na to uvádzal dôvody, keďže tieto sú, pokiaľ
ide o posúdenie obvyklého pobytu dieťaťa, právne bezvýznamné. Tvrdenie, že po porade s advokátmi
v E. považoval návratové konanie za zbytočné a vopred neúspešné, nielenže nemá žiadnu právnu

relevanciu, ale nemožno ho posúdiť inak ako účelové, v snahe obhájiť svoje svojvoľné konanie.

26. V nadväznosti na uvedené s poukazom na čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980, publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“), mal súd

vkonanípreukázané,žemaloletáX.mala bezprostrednepredjejzadržanímotcomnaúzemíSlovenskej
republiky obvyklý pobyt na území E. republiky.

27. Súd v súvislosti s hodnotením, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa
článku 3 Dohovoru poukazuje na znenie článku 14 Dohovoru citované v odseku 19, v zmysle ktorého

možno pre tento účel bezprostredne prihliadnuť na súdne rozhodnutie bez ohľadu na to, či bolo
príslušnou procedúrou, ktorá by sa inak pre jeho výkon na území dožiadaného vyžadovala, uznané. Inak
povedané, neobstojí tvrdenie otca, že mediačná dohoda nebola na území Slovenskej republiky uznaná,
pričom je dôležité tiež povedať, že pri hodnotení podmienok v zmysle článku 3 Dohovoru sa takémuto
rozhodnutiu priznávajú účinky podľa právneho poriadku štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

28. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou opatrovníckeho práva k maloletej. Podľa čl. 5 Dohovoru
sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo
určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov - rodného listu maloletej, sobášneho
listu rodičov, ako aj mediačnej dohody rodičov upravujúcej ich výkon rodičovských práv a povinností

súd vyvodil záver, že ide o dieťa narodené z matky, pochádzajúce z manželstva rodičov, ku ktorému
vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia, v danom prípade navyše bolo rozhodnutím o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností dieťa zverené matke do osobnej starostlivosti. Matka nadobudla
opatrovnícke právo zo zákona, riadne opatrovnícke právo vykonávala, o maloletú sa osobne starala,
je teda nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu matky otec nemohol rozhodnúť o mieste

pobytu maloletej.

29. Ďalej zostalo ustáliť otázku, či premiestnenie, resp. zadržanie, maloletej bolo vykonané
neoprávnene. Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie
opatrovníckeho práva, v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v

ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu,
že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo,
ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané
spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôžerozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (čl. 3
Dohovoru). Súd mal za preukázané, že v danom prípade otec odišiel z E. na Slovensko s maloletou so
súhlasom matky, v jej sprievode, za účelom realizácie styku s maloletou v zmysle mediačnej dohody

dňa 15.02.2017, s tým, že maloletá sa vráti spolu s matkou do E. dňa 17.04.2017, čo v konaní sporné
nebolo a svedčia o tom aj matkou predložené spiatočné letenky. Otec dňa 30.03.2017 matke oznámil, čo
rovnako sporné nebolo, že maloletú matke ani do E. nevráti. Rozhodnutie Okresného súdu Malacky vo
forme neodkladného opatrenia označené v odseku 8 nemá na posúdenie otázky oprávnenosti zadržania
s poukazom na článok 3 Dohovoru žiaden vplyv, bez ohľadu na to, že nie je ani právoplatné a je

v štádiu odvolacieho konania. Matka s vysťahovaním maloletej na Slovensko súhlas otcovi neudelila
a otec nemal na vysťahovanie maloletej ani súhlas súdu. Od 18.04.2017 tak trvá protiprávny stav
neoprávneného zadržiavania maloletej otcom na území Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny
jej obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti otec dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas matky so zotrvaním
maloletej na území Slovenskej republiky nespochybnil.

30. Napokon sa súd v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru zaoberal otázkou, či existuje vážne
nebezpečenstvo, že návrat by dieťa, maloletú X. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie.

31. Otec nenariadenie návratu odôvodňoval okrem nesúhlasu maloletej bezpečnostnou situáciou

v E., údajne nedovoľujúcou voľný pohyb dieťaťa po verejných priestranstvách, vyššou mierou
kriminality a vyššou úrovňou školstva a zdravotníctva, teda všeobecnými tvrdeniami, na základe ktorých
nemožno žiadnou v logike majúcou oporu úvahou prijať záver, že na základe týchto spoločenských
a hospodárskych ukazovateľov, navyše ničím nepodložených a nepreukázaných, existuje vážne
nebezpečenstvo, že návrat maloletú vystaví fyzickej alebo duševnej ujme alebo ju inak privedie do

neznesiteľnej situácie.

32. Neopodstatneným vyhodnotil súd aj tvrdenie otca o tom, že silné citové naviazanie na otca môže v
prípade odlúčenia privodiť dieťaťu psychickú ujmu. Otec si zrejme neuvedomil, že dieťa je citovo viazané
aj na matku, ktorá sa na základe dohody rodičov de facto od 01/2015 o dieťa osobne stará a je s ním v

dennodennom kontakte od narodenia, pričom dopadom odlúčenia dieťaťa od matky sa otec nezaoberal.

33. Otec odôvodňoval nenariadenie návratu maloletej najmä s poukazom na nesúhlas maloletej s
návratom a následnou aplikáciou článku 13 Dohovoru, v zmysle ktorého môže súd odmietnuť nariadiť
návrat aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom

je vhodné zohľadniť jeho názory. V danom prípade na základe zisteného názoru dieťaťa súd dospel k
názoru, že ani jedna z podmienok uvedených v článku 13 splnená nie je.

34. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotené v odsekoch 10 a 11, pokiaľ ide o názor
maloletej X., za účelom zistenia ktorého súd maloletú dňa 28.06.2017 vypočul, nie je možné prijať iný

záver ako ten, že maloletá nedosiahla vek (X rokov) a stupeň vyspelosti, aby bolo možné v konaní
zohľadniť jej názor, bez ohľadu na to, že v zmysle judikatúry ESĽP (rozhodnutie W. proti F.) dieťa
nesmie mať v otázke návratu právo. Veková hranica, kedy je potrebné na názor dieťaťa prihliadnuť,
bola v rozhodnutí W. proti F. (bližšie: Burdová, K. - Občianskoprávne aspekty medzinárodných únosov
detí) stanovená na 10 rokov. Zo záverov psychologičky ÚPSVaR Malacky, prítomnej pri výsluchu, na

ktoré súd z hľadiska hodnotenia stupňa vyspelosti maloletej poukazuje, vyplynulo, že u X. pretrvávali
pozitívne spomienky a pozitívne zážitky ako v starostlivosti matky, tak aj v starostlivosti otca. Maloletá
sa pri otázkach, týkajúcich sa striktne jej predstavy budúcnosti, ako aj spôsobe starostlivosti, nevedela
jednoznačne vyjadriť. Jej odpovede boli poväčšine neutrálne, doprevádzané vyjadrením „Ja neviem“.
V spomenutých odpovediach maloletá nevedela adekvátne zvážiť a posúdiť obsah svojich vyjadrení

ani dôsledkov, ku ktorým by mohli viesť. Odpovede odzrkadľovali ešte jej osobnostnú nezrelosť, ale
aj nevyhranenosť voči rodičom. U maloletej X. je možné aktuálne badať emocionálnu spriaznenosť
s otcom, čo do podstatnej miery môže byť determinované doterajším užším kontaktom. Maloletá X.
sa vyjadrila, že by bola najspokojnejšia, ak by sa o ňu starali a bola v kontakte so všetkými členmi
rodiny ako sú otec, mama, starí rodičia z oboch strán, ako aj ďalší rodinní príslušníci. Maloletá X. má

aktuálne zabezpečenú starostlivosť a kontakt s obomi rodičmi, preto nevie adekvátne zvážiť výhody, tak
aj nevýhody, bývania v štáte Slovenská republika, ako aj v štáte E.. Neuvádza ani závažné a ohrozujúce
dôvody, prečo by nechcela odísť naspäť do E.. Prospech bývania v Slovenskej republike vníma v tom,
že je tu zima a sneh a začiatok vyučovania v škole na Slovensku je o 8.00 hod., kým v E. o 7.00hod. Psychologička záverom vyhodnotila, že dieťa nemá vytvorený hraničný ani jednotný názor, ani
osobnostnú zrelosť na to, aby vedelo adekvátne zvážiť a vyjadriť svoje rozhodnutia, preto odporučila
rozhodnutie v danej veci ponechať na zváženie súdu.

35. Súd, sledujúc záujem maloletej ako hlavný atribút konania, sa zaoberal aj podmienkami maloletej
pre prípad jej návratu, v súvislosti s čím mal za nesporné aj s poukazom na predložené dôkazy matkou
(potvrdenie o zápise do štvrtého ročníka, čestné vyhlásenie rodičov matky), že dieťa sa po návrate do
E. vráti do rovnakých podmienok, aké malo u matky, v ktorej osobnej starostlivosti v E. sa nachádzalo

už od 01/2015.

36. Súd sa na podporu správnosti svojho rozhodnutia odvoláva tiež na aktuálnu judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí, týkajúcom sa návratovej veci (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015) poukázal na to, že
z rodičovstva vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z

miestajehoobvykléhopobytu,zasiahnenielendoprávdruhéhorodiča(najmäjehoprávanastarostlivosť
o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané obidvomi
rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, publikovaného oznámením č. 104/1991 Zb., ďalej len
„Dohovor“), práva na nezasahovanie do života v rozpore s právom (čl. 16 Dohovoru), práva na to, aby
nebolo nezákonne premiestnené z miesta obvyklého pobytu (čl. 11 Dohovoru) a práva nebyť zbavené

svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru). V zmysle citovaného rozhodnutia, v konaní o navrátenie
dieťaťa ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným
únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Účelom
konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu
je zabezpečiť, aby o deťoch rozhodovali súdy štátu ich obvyklého pobytu. Takéto konanie má zároveň

pozbaviť únoscu výhod, ktoré získal neoprávnením premiestnením dieťaťa. Skutočnosť, že v cudzine
únosca nedosiahne vydanie rozhodnutia o opatrovníckych právach k dieťaťu a riskuje konanie o návrat,
by mala tiež pôsobiť preventívne a nabádať rodičov, aby sa nerozhodli uniesť dieťa a uprednostnili
vyriešenie sporov o opatrovníckych právach v štáte obvyklého pobytu dieťaťa. Súd v tomto konaní
rozhoduje len o nariadení alebo nenariadení navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu (pod

jurisdikciu tohto štátu); rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je
rozhodnutím o opatrovníckych právach, ani rozhodnutím o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp.
rozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby, keď najlepšiemu záujmu dieťaťa zásadne
zodpovedá jeho navrátenie do miesta obvyklého pobytu, Haagsky dohovor predsa len uznáva aj potrebu
určitých výnimiek z tejto zásady, preto v čl. 13 písm. b/ ods. 2 a tiež v čl. 20 vymenúva prípady, v

ktorých síce k medzinárodnému únosu došlo, napriek tomu ale dieťa nemožno navrátiť do miesta jeho
obvyklého pobytu, lebo návrat dieťaťa by bol v rozpore s jeho záujmami. Výnimky v zmysle čl. 13 písm.
b/ Haagskeho dohovoru treba vykladať reštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate idú proti
hlavným cieľom Haagskeho dohovoru).

37. Súd uznesením prijatým na pojednávaní dňa 29.06.2017 zamietol návrh otca na vykonanie
znaleckého dokazovania zameraného na zistenie stupňa vyspelosti maloletej znalcom z odboru
psychológa, nakoľko dospel s poukazom na ust. § 123 C.m.p. k záveru, že vzhľadom na zistený skutočný
stav a charakter konania je vykonanie tohto dôkazu nadbytočné, nakoľko stupeň vyspelosti maloletej
bol v konaní riadne posúdený psychológom prítomným pri výsluchu dieťaťa, ktorý je odborne spôsobilý

posúdiť danú otázku.

38. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a v súlade s čl.
12 Dohovoru rozhodol súd tak, že nariadil návrat maloletej X. Z. W. do krajiny jej obvyklého pobytu do
E. republiky.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59
Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Súd podľa § 134 ods. 2 C. m. p. poučuje účastníkov konania tiež o možnosti výkonu rozhodnutia
v zmysle štvrtej časti, § 370 ods. 2 a nasl. C. m. p. Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do
cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal
v prvej inštancii. Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného

titulu oprávnený a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Proti uzneseniu o nariadení výkonu
rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie
prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul
nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej

povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej
inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.