Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011253
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114011253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2017, v trestnej
veci obžalovaného N. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 117/14 zo dňa 19.07.2016,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného
N. D., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., J. 7, prechodne bytom R., X. č. 7

podľa § 285 písm. c/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že

- v čase od 20.00 hod dňa XX.XX.XXXX do 08.00 hod. dňa 04.01.2013 nezisteným spôsobom vnikol na
oplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom 378 v obci N. H., časť H. N., okres D., kde vylomil
zámok na dverách garáže, vošiel dnu odkiaľ následne odcudzil 1 kus krovinorez zn. STIHL typ FS 280,
1 kus elektrocentrála zn. HERON PROFI, 1 kus príklepová vŕtačka zn. DEWALD D25313K, 1 kus vrchná
fréza zn. DEWALD DW 625EK, 1 kus štvorkolka zn. Yamaha 660 Grizzly, bez evidenčného čísla, rok
výroby 2007, 1 kus motocykel zn. KTM 525XS, rok výroby 2003, bez tachometra a homologizácie, 2 kusy
motorkárskych dresov nezistenej značky a typu, 1 kus motorkársky chránič - korytnačka zn. Knox, 1 kus

motorkárske čierne čižmy zn. Enduro pod kolená, 1 kus motorkárske okuliare s gumičkou nezistenej
značky a typu, 1 kus motorkárske rukavice nezistenej značky a typu, čím poškodenému H. T., nar.
XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške najmenej 4.860,- eur a poškodenému H. E., nar. XX.XX.XXXX
škodu vo výške najmenej 300,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených H. T., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., L. č. 9 a H. E.,
nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom N. H., H. N. č. XXX, okr. D. o d k a z u j e s ich nárokmi na náhradu
škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného N. D. vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v čase od 20.00 hod. dňa XX.XX.XXXX do 08.00 hod. dňa XX.XX.XXXX nezisteným spôsobom vnikol
na oplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom 378 v obci N. H., časť H. N., okres D., kde
vylomil zámok na dverách garáže, vošiel dnu, odkiaľ následne odcudzil 1 kus krovinorez zn. STIHL
typ FS280, 1ks elektrocentrála zn. HERON PROFI, 1ks príklepová vŕtačka zn. DEWALD D25313K, 1ks

vrchná fréza zn. DEWALD DW 625EK, 1ks štvorkolka zn. Yamaha 660 Grizzly, bez evidenčného čísla,
rok výroby 2007, 1ks motocykel zn. KTM 525XS, rok výroby 2003, bez tachometra a homologizácie,
2ks motorkárskych dresov nezistenej značky a typu, 1ks motorkársky chránič - korytnačka zn. Knox,
1ks motorkárske čierne čižmy zn. Enduro pod kolená, 1ks motorkárske okuliare s gumičkou nezistenej
značky a typu, 1ks motorkárske rukavice nezistenej značky a typu, čím poškodenému H. T., nar.
XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške najmenej 4.860,- eur a poškodenému H. E., nar. XX.XX.XXXX

škodu vo výške najmenej 300,- eur.

Za to mu podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, pričom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 2T 14/15 zo dňa 06.05.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenému H. E. škodu vo

výške 300,- eur a poškodenému H. T. škodu vo výške 4.860,- eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
poškodeného H. T. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
obžalovaný sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním
aj odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu, poukázal na

znenieust.§2ods.10Tr.por.Namietal,žeajkeďprvostupňovýsúdpozrušujúcomrozhodnutíkrajského
súdu dokazovanie doplnil, toto dokazovanie vnieslo do zisteného skutkového stavu, podľa jeho názoru,
len ďalšie pochybnosti o jeho vine. Ďalej vyjadril názor, že pochybnosti, vyplývajúce z výpovede
svedkyneN.E.,aleajvýpovedepoškodenéhoH.E.,nebolivykonanýmdokazovanímodstránené.Vtejto
súvislosti poukázal na to, že svedkyňa N. E., teda matka poškodeného H. E., pozametala priestor pred

garážou, kde sa jednoznačne museli nachádzať trasologické stopy svedčiace o počte osôb, o spôsobe
odcudzenia vecí, o spôsobe vlámania atď., keďže v súlade so správou hydrometeorologického ústavu
snežilo, ešte pred ich zadokumentovaním. Poukázal aj na to, že podľa vyjadrenia tejto svedkyne ona
mala telefonovať poškodenému a informovať ho o vlámaní, pritom podľa objektívneho a nesporného
dôkazu, ktorým je výpis telekomunikačnej prevádzky, to bol práve poškodený, kto spomínanej svedkyni

telefonoval, nie naopak, obdobne tak poškodený mal v podvečernom čase v deň skutku odísť ku
svojej priateľke, avšak opätovne z výpisov telekomunikačnej prevádzky vyplýva, že ešte o 23.56 hod.
svojej priateľke telefonoval, a teda nemohol sa u nej nachádzať, pričom túto skutočnosť dostatočným
spôsobomnevysvetľujeanitvrdeniepoškodeného,žebolpodnapilý.Vtejtosúvislostiodvolateľpoukázal
na skutočnosť, že v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní „pracovali“ aj s teóriou, že práve

oznamovateľ, teda poškodený H. E., mohol dať neznámemu páchateľovi svoju garáž vykradnúť, avšak v
tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Odvolateľ ďalej namietal, že to bol práve poškodený,
teda svedok H. E., kto bez právneho titulu zadržiaval hnuteľné veci svojho bývalého spoločníka svedka-
poškodeného H. T., tieto veci, podľa názoru obhajoby, hodlal speňažiť a uspokojiť takto svoju údajnú
pohľadávku voči spomínanej osobe, dotknuté hnuteľné veci svedkovi H. T. odmietol vydať a s uvedenými

vecami nakladal ako s vlastnými (jemu - teda obžalovanému podaroval prilbu a pod.). V tejto súvislosti
potom ešte poukázal na skutočnosť, že odcudzením spomínaných hnuteľných vecí došlo k „vyriešeniu“
problému svedka H. E. v súvislosti s nakladaním s predmetnými hnuteľnými vecami. Namietal, že
znaleckým dokazovaním bola skúmaná iba polovica cylindrickej vložky, pričom nikto sa nezaoberal
skutočnosťou, kde sa nachádza druhá polovica, ako s ňou bolo naložené. Poukázal v tejto súvislosti na

skutočnosť, že z garáže poškodeného H. E. boli odcudzené najmä veci poškodeného H. T.. Odvolateľ
pripustil, že cylindrickú vložku vylomil, avšak tvrdil, že to bolo na požiadanie poškodeného. V tejto
súvislosti namietal, že mohol zvoliť pragmatickejší spôsob obhajoby, pokiaľ ide o vysvetlenie jeho DNA
stôp na zaistenom skrutkovači, pokiaľ by bol tvrdil, že s ním prišiel do kontaktu len náhodne v garážipoškodeného, a to tak, že ho náhodne zobral do ruky, nemusel teda priznávať, že cylindrickú vložku ním
vylomil. Vyčítal ešte orgánom činným v trestnom konaní, že v tomto smere nevykonali rekonštrukciu, ani
vyšetrovací pokus. V tejto súvislosti odvolateľ ďalej namietal, že spomínaný skrutkovač ho nespája so

spáchaním krádeže, ale len poukazuje na jeho prítomnosť v predmetnej garáži, pričom zo znaleckého
posudku vyplynulo, že nie je možné preukázať, že práve uvedeným skrutkovačom došlo k rozlomeniu
spomínanej cylindrickej vložky. Vyjadril názor, že doposiaľ nebolo spoľahlivo preukázané, že skrutkovač
nepatril práve poškodenému, pretože výpoveď poškodeného v tejto časti bola spochybnená jeho
(obžalovaného) úprimnou a spontánnou výpoveďou. Namietal, že ani znalecká výpoveď B.. K. L. ho,

podľa jeho názoru, zo spáchania trestného činu krádeže presvedčivým spôsobom neusvedčuje, a to
z dôvodu, že aj keď na skrutkovači bola zistená DNA stopa, ktorá nebola zmiešaná, čo by svedčilo
pre skutočnosť, že skrutkovač mali v ruke dve osoby, znalkyňa pripustila, že ak by táto druhá osoba
mala na rukách rukavice a takýmto spôsobom držala skrutkovač, nedošlo by k zmiešaniu biologického
materiálu zisteného na zaistenom skrutkovači. V tejto súvislosti potom ešte odvolateľ vyčítal orgánom
činným v trestnom konaní, že sa nezaoberali vekom uvedenej DNA stopy. V ďalšom odvolateľ poukázal

na výpoveď svedka C. M., ktorý potvrdil, že to bol práve poškodený H. E., ktorý mal snahu speňažiť
majetok odcudzený poškodenému H. T., ktorý takýmto spôsobom chcel zabrániť, aby mu majetok bol
vrátený, čo potvrdil aj svedok H. T. a ďalší svedkovia vypočutí v prejednávanej veci. Vyjadril preto názor,
že v prejednávanej veci aj naďalej pretrvávajú pochybnosti o jeho vine, a preto je namieste použiť jednu
zo základných zásad trestného konania, a to „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. V podstate z

týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolací súd rozhodol
sám a spod obžaloby okresného prokurátora ho oslobodil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.

Podľa čl. 50 ods. 2 Úst. zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (Ústavy SR) ale aj § 2 ods.
4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Vyššie citované zákonné ustanovenia zakotvujú tzv. prezumpciu neviny, ktorá predstavuje jeden
zo zákonných rámcov hodnotenia v prejednávanej veci vykonaných dôkazov, vrátane výpovede
obžalovaného a poškodeného. Vyplýva z nej, že obžalovaný v žiadnom prípade nemusí svoju nevinu
dokazovať, keďže sa považuje za nevinného až do právoplatného odsudzujúceho rozsudku a je naopak
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby obžalovanému vinu dokázali, pričom nedokázaná

vina sa s ohľadom na zákonný predpoklad neviny obžalovaného rovná dokázanej nevine.

To potom ale znamená, že obžalovanému na jeho úspešnú obhajobu, teda na zbavenie sa obvinenia,
postačí predniesť obhajobné tvrdenia, ktoré neboli v trestnom konaní spoľahlivým spôsobom vyvrátené,
zatiaľ čo na preukázanie jeho viny musia orgány činné v trestnom konaní produkovať spoľahlivé,

presvedčivé dôkazy, o pravdivosti ktorých neexistujú dôvodné pochybnosti, a ktoré vylučujú inú ako
žalovanú verziu priebehu skutkového deja.

Teda aj v prejednávanej veci zatiaľ čo obžalovanému na preukázanie jeho neviny, teda na nedokázanie
viny, postačilo predniesť tvrdenia, ktoré neboli spoľahlivo vyvrátené, a ktoré obžalobu spochybnili,

obžaloba mala byť podporená spoľahlivými, presvedčivými dôkazmi, o ktorých nie sú dôvodné
pochybnosti a ak takým usvedčujúcim dôkazom mala byť najmä výpoveď poškodeného - svedka H. E.,
nepostačovalo, ak ním tvrdená alternatíva priebehu skutkového deja bola možná, ale mala byť jediná,
teda výpoveď svedka mala byť tak presvedčivá, že by nepripúšťala inú alternatívu priebehu skutkového
deja. Výpoveď svedka - poškodeného H. E. však tieto atribúty spoľahlivosti, presvedčivosti, neexistencie

dôvodných a rozumných pochybností nespĺňa a pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení neboli vyvrátené
ani ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pochybil, keď dostatočným spôsobom neprihliadol na vyššie
uvedenú prezumpciu neviny a z nej vyplývajúce pravidlá hodnotenia dôkazov, a to najmä výpovede
obžalovaného a poškodeného H. E., preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a

toto pochybenie napravil.

Výpovede obžalovaného a svedka - poškodeného H. E. sú v zásade možné, reálne, avšak protichodné,
keďže jedna vedľa druhej nemôžu reálne obstáť, pričom ani jedna z nich nie je v prejednávanej veci
tak presvedčivá, či podporená takými dôkazmi, aby bola alternatívou priebehu skutkového deja jedinou,

vylučujúcou alternatívu druhú.

A práve vyššie spomínaná prezumpcia neviny nepožaduje, aby tvrdenia obžalovaného na preukázanie
jeho neviny boli spoľahlivo preukázané, pretože jeho nevina sa predpokladá, naopak ale výpoveď
poškodeného, pokiaľ má byť ťažiskovým usvedčujúcim dôkazom, na ktorom by mala byť založená vina
obžalovaného, musí by byť natoľko spoľahlivá, že nepripúšťa inú alternatívu priebehu skutkového deja.

O pravdivosti tvrdení svedka - poškodeného H. E. však v prejednávanej veci existuje celý rad dôvodných
a rozumných pochybností, ktoré ako to už bolo vyššie uvedené, neboli odstránené ani inými vo veci
vykonanými dôkazmi.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že cylindrickú vložku na dverách garáže poškodeného H. E. vylomil
práve obžalovaný N. D., keďže na skrutkovači, ktorý sa našiel na mieste činu, boli zaistený biologický
materiál obsahujúci DNA profil svedčiaci práve obžalovanému N. D., napokon k rozlomeniu cylindrickej
vložky sa obžalovaný N. D. aj priznal. Niet však už v prejednávanej veci spoľahlivého dôkazu, ktorý by
vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že túto vložku rozlomil na žiadosť poškodeného H. E., aby mu ukázal,

ako sa takéto vložky rozlamujú a niet ani spoľahlivého dôkazu, ktorý by preukázal, že túto cylindrickú
vložku spomínaným skrutkovačom obžalovaný vylomil v súvislosti s tým, že sa dopustil krádeže v garáži
poškodeného - svedka H. E..

V prejednávanej veci taktiež nebolo sporné, že z garáže poškodeného H. E. boli odcudzené v prevažnej

mierevecipatriacepoškodenémuH.T.,ktorépoškodenýH.E.,podľavyjadrenípoškodenéhoH.T.,aleaj
svedkov G.. N. T. a A. L., odmietol vydať. Z výpovede tak samotného poškodeného H. E., ale aj výpovede
svedka C. M., v neposlednom rade obžalovaného N. D. a v konečnom dôsledku aj poškodeného H. T.,
ktorému mal poškodený H. E. poslať SMS, že nebude mať ani veci a ani peniaze, vyplýva, že poškodený
H. E. mal pôvodne v úmysle veci patriace poškodenému H. T. odpredať a takýmto spôsobom si uspokojiť

svoju pohľadávku voči nemu. O neochote svedka H. E. vydať veci patriace poškodenému H. T. svedčí
aj skutočnosť, že po tom, čo poškodený H. T. podal na poškodeného H. E. trestné oznámenie (na
Obvodnom oddelení PZ v Prešove - Juh pod DÚ XXXX/XXXX) z dôvodu, že mu jeho veci zadržiava,
poverený príslušník PZ sa dňa 06.12.2012, teda necelý mesiac pred spáchaním skutku, telefonicky spojil
s poškodeným H. E., ktorý potvrdil, že spomínané veci má u seba, avšak H. T. ich vydá až potom, čo

mu zaplatí sumu 3.300,- eur, ktorú mu je dlžný.

Ak teda svedok - poškodený H. E. zadržiaval veci patriace svedkovi - poškodenému H. T., ich predajom
si chcel uspokojiť svoju pohľadávku voči nemu, pritom nezrealizoval žiadne zákonné kroky, aby ním
tvrdené zádržné právo bolo možné považovať za legálne, nepožiadal o súpis vecí, nepodal návrh na

vydanie predbežného opatrenia, či iného rozhodnutia súdu (ako to vyplýva zo správy Okresného súdu
Prešov zo dňa 22.09.2015, ale aj vyjadrení samotného poškodeného) a po krádeží dotknutých vecí, ako
to vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2016, majetkový spor s poškodeným
H. T. už prestal „riešiť“, reálnou popri alternatíve vyjadrenej v obžalobe sa javí byť aj obhajobou
naznačená alternatíva priebehu skutkového deja, že to bol práve poškodený H. E., kto sám veci zo svojej

garáže odstránil, alebo požiadal o ich odstránenie niekoho iného, aby ich nemusel poškodenému H. T.
vydať a mohol si takto ním tvrdenú pohľadávku voči nemu uspokojiť. V tejto súvislosti potom vyznieva
nepresvedčivo jeho (poškodeného H. E.) tvrdenie, že od zámeru speňažiť veci patriace poškodenému
H. T. upustil, avšak práve vtedy došlo k ich krádeži.

Pochybnosti o jeho (poškodeného H. E.) tvrdeniach však vyvolávajú aj ďalšie skutočnosti.

Svedok - poškodený H. E. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 18.03.2014 označil svedka C.
M. len za známeho, výslovne uviedol, že to nie je jeho kamarát, čo by mohlo naznačovať, že sa snažídištancovať od osoby, ktorá ho zoznámila práve s obžalovaným N. D., ktorý bol v tom čase podozrivý
z krádeže. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.02.2015 však už túto osobu (C. M.) označil dokonca za
priateľa, konštatujúc, že mali spolu priateľský vzťah. Pokiaľ v tejto súvislosti poškodený vysvetlil, že slová

kamarát, známy, priateľ, považuje za v podstate synonymá a používa ich náhodne, bez nejakého zmyslu
alebo bližšieho účelu, k tomu je potrebné uviesť, ako to už bolo konštatované, že svedok v prípravnom
konaní výslovne upozornil že C. M. nie je jeho kamarát, ale je to jeho známy, teda je si vedomý toho, že
výrazy známy, kamarát, či priateľ majú iný význam a poukazujú na iný vzťah medzi dvoma osobami.

Obžalovaný v súvislosti s vylomením cylindrickej vložky vysvetľoval, že na jej vylomenie použil, okrem
iného, aj skrutkovač patriaci poškodenému H. E.. Poškodený v tejto súvislosti len uviedol, že nevie,
či ten skrutkovač je, alebo nie je jeho, skôr vyjadril presvedčenie, že jeho nebude, pretože nástroje
kupuje spravidla v sadách a takúto sadu on nevlastní. S takýmto vysvetlením sa však nie je možné
uspokojiť, pretože zatiaľ čo obžalovaný by mohol pravdu nehovoriť, aby sa zbavil trestnej zodpovednosti,
poškodený pokiaľ naozaj veci z garáže odstránil sám alebo prostredníctvom inej osoby, ako to naznačila

obhajoba, mal taktiež dôvod pravdu nehovoriť. Za takejto situácie potom, keď existujú pochybnosti tak
o tvrdeniach obžalovaného, ako aj samotného poškodeného, pre spoľahlivý záver, že išlo o skrutkovač
nepatriaci poškodenému musel by byť vo veci vykonaný iný spoľahlivý, presvedčivý, nespochybniteľný
dôkaz, ktorý v prejednávanej veci produkovaný nebol a v žiadnom prípade pre záver, že skrutkovač
poškodenému nepatril nepostačovalo jeho nepresvedčivé ubezpečenie.

Pochybnosti o tvrdeniach poškodeného vyvolávajú aj nejasnosti o mieste, kde sa svedok - poškodený
v čase spáchania skutku nachádzal. Zatiaľ čo poškodený tvrdil, že asi o ôsmej alebo deviatej hodine
večer po rodinnej oslave odišiel k svojej v tom čase priateľke, svedkyni H. I., čo svedkyňa aj potvrdila, z
prepisov telekomunikačnej prevádzky vyplýva, že poškodený po tom, čo sa u svedkyne mal nachádzať

najneskôr od 21.00 hod., svedkyni v čase od 21.38 do 23.01 hod. dvanásťkrát telefonoval, pričom
posledný telefonický hovor trval 117 sekúnd, čo o závere, že sa u nej nachádzal nesvedčí a dvanásť
telefonátov osobe, s ktorou mal byť v bezprostrednom kontakte, spoľahlivým spôsobom nevysvetľuje ani
ním tvrdená opitosť. Pokiaľ bolo svedkom poškodeným H. E. ďalej tvrdené, že krádež mu mala oznámiť
ráno matka telefonicky, opätovne je k tomu nutné uviesť, že z prepisov telekomunikačnej prevádzky

vyplýva, že N. E. poškodenému v spomínané ráno nevolala, naopak to bol svedok - poškodený, ktorý
svedkyni N. E. telefonoval, a to hneď dvakrát o 08.18 hod. a 08.29 hod., pričom v tejto súvislosti je nutné
uviesť, že prepisy telefonických hovorov obsahujú aj údaje o neprevzatých hovoroch, pričom ide o tie
hovory, u ktorých nie je zaznamenaná žiadna dĺžka ich trvania.

Ďalšie pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedka - poškodeného vyvoláva aj neobjasnenie zničenia stôp
pred garážou poškodeného, keďže podľa vyjadrenia tak svedkyne N. E. (matky poškodeného), ako aj
samotného poškodeného, stopy v snehu pred garážou videli, pritom z fotodokumentácie týkajúcej sa
ohliadky miesta činu je zrejmé, že stopy sú už len veľmi zle viditeľné, pretože priestor pred garážou
poškodeného je pozametaný. V tejto súvislosti svedkyňa N. E. pripustila a vlastne aj samotný svedok -

poškodený, že priestor pred garážou pozametala ona, avšak v tejto súvislosti je len ťažko možné uveriť
vysvetleniu svedkyne, že tak urobila ešte predtým ako krádež zistila (k zisteniu krádeže došlo hneď
ráno),pretožebytakmuselaurobiťniekedyvnočnejdobe,včasemedzi21.hodinouapolnocou,pretože
podľa správy SHMÚ snežiť malo až do 24.00 hod., po rodinnej oslave.

V neposlednom rade pochybnosti o tvrdení svedka - poškodeného H. E. vyvoláva jeho nepochopiteľné
správanie po tom, čo došlo k zisteniu krádeže a odhaleniu podozrivých osôb. Z výpovede poškodeného
H. E., svedka C. M., ale aj samotného obžalovaného N. D. vyplýva, že po odhalení krádeže, napriek
tomu, že obžalovaný už bol v tom čase podozrivý z jej spáchania, svedok - poškodený sa s obžalovaným
stretol, ba dokonca mu daroval ďalšiu vec, ktorá mu nepatrila, a to prilbu patriacu práve svedkovi -

poškodenému H. T.. Z výpovede poškodeného H. E. vyplýva, že už v tom čase upustil od zámeru
uspokojovať svoju pohľadávku voči svedkovi - poškodenému H. T. odstraňovaním jeho vecí, napriek
tomu po tom, čo ku krádeži došlo, po tom, čo už mal od tohto zámeru upustiť, ďalšiu vec patriacu
svedkovi - poškodenému H. T. daroval, a to hneď podozrivému zo spáchania trestného činu krádeže
obžalovanému N. D.. Na tomto mieste nijakým spôsobom neobstojí vysvetlenie svedka H. E., že prilbu

daroval obžalovanému, pretože si nemyslel, že sa trestného činu nedopustil, keďže k nemu na návštevu
prišiel. Takéto vysvetlenie vo svetle vyššie uvedených skutočností je nepresvedčivé, neuveriteľné až
naivné. O to viac, že svedok - poškodený v prípravnom konaní poprel, že by obžalovanému nejakú prilbu
dal a na hlavnom pojednávaní priznal, že v prípravnom konaní klamal, čo potom navodzuje dojem, žemohol prilbu patriacu svedkovi H. T. dať obžalovanému práve z dôvodu, aby ho táto s trestným činom
krádeže spájala.

Zhrnúc vyššie uvedené ťažiskovým dôkazom, ktorý mal obžalovaného zo spáchania skutku usvedčiť,
mala byť výpoveď svedka - poškodeného H. E., keďže prítomnosť biologického materiálu obsahujúceho
DNA stopy obžalovaného na skrutkovači zaistenom na mieste činu, obžalovaný vysvetlil spôsobom,
ktorý mala vyvracať len výpoveď svedka poškodeného H. E., navyše znalkyňa pripustila, že spomínaný
skrutkovač mohli mať v rukách aj viaceré osoby, pokiaľ ďalšia osoba mala na rukách rukavice, v tomto

smere nestačí konštatovanie súdu prvého stupňa, že k tejto situácii nemohlo dôjsť, pretože nič také ani
obžalovaný netvrdil, keďže túto skutočnosť si obžalovaný nemusel všimnúť, uvedomiť si jej dôležitosť a
ani si ju zapamätať, okrem toho vylomenie zámky obžalovaným pri pochybnostiach, či ho o vylomenie
nepožiadal samotný poškodený, nepreukazuje, že vykonal aj krádež vecí, o odstránenie ktorých mohol
maťzáujemajpoškodený,avšakovýpovedisvedka-poškodenéhoH.E.,akotoužbolovyššieuvedené,
existujú rozumné dôvodné pochybnosti, ktoré vykonaným dokazovaním neboli spoľahlivo odstránené.

Poškodený, ktorý proti vôli vlastníka zadržiava jeho veci, neurobí nič, aby toto zadržiavanie bolo súladne
s právom, chce tieto veci proti vôli vlastníka predať, podľa vlastného vyjadrenia klame policajtovi pri
vyšetrovaní krádeže, vzťahujú sa k nemu pochybnosti o tom, či nástroj použitý na vylomenie zámky
nebol jeho, pochybnosti o tom, kde sa v čase skutku nachádzal, pochybnosti, že jeho rodinný príslušník

odstránil stopy krádeže, a ktorý potom, čo už mal upustiť od zámeru s vecami vlastníka proti jeho vôli
nakladať, s jeho vecami naďalej nakladá, a to tak, že vec mu nepatriacu daruje rovno osobe podozrivej
zo spáchania krádeže, za situácie, že ku krádeži vecí mu nepatriacich dôjde práve potom, čo vlastník
vecí naňho podá trestné oznámenie a po krádeží veci už majetkový spor s vlastníkom vecí, čo malo
byť dôvodom nakladania s vecami, ktoré mu nepatrili nerieši, nemôže byť tým hodnoverným svedkom,

najmä na výpovedi ktorého by malo byť založené uznanie viny, teda také zistenie skutkového stavu, o
ktorom nie sú rozumné a dôvodné pochybnosti.

Nehodnoverná, nepresvedčivá a nespoľahlivá výpoveď poškodeného svedka H. E., a to ani v kontexte
s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré nedokázali jej nespoľahlivosť a nepresvedčivosť

eliminovať, nemôže slúžiť ako podklad pre uznanie viny obžalovaného.

V prejednávanej veci preto nezostávalo krajskému súdu nič iné, len konštatovať, že vykonanými
dôkazmi sa nepodarilo vinu obžalovaného jednoznačne, spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných
pochybností preukázať, pretože do úvahy prichádzali viaceré alternatívy priebehu skutkového deja, a to

tak alternatíva tvrdená obžalobou, ako aj alternatíva tvrdená obhajobou.

Nedokázaná vina však, ako to už bolo vyššie uvedené, znamená dokázanie neviny, a preto krajskému
súdu nezostávalo nič iné, ako napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že to bol práve obžalovaný, kto krádež, v skutku

napadnutého rozhodnutia popísaných vecí, zrealizoval.

Keďže obžalovaného spod obžaloby oslobodil, krajský súd poškodených H. E. a H. T. postupom podľa
§ 288 ods. X Tr. por. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.