Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/272/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313214273
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313214273.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. Ľ. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. Č..X, XXX XX M., 2. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č..X, XXX XX M., t.č.
na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou B. E., pracovníčkou Okresného súdu Q. A. S., o
zaplatenie sumy 16 744,11 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 14 738,19 eur
spolu s úrokom z omeškania zo sumy 14 738,19 eur vo výške 5 % ročne od 1.10.2013 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
763,42 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 08.10.2013 domáhal vydania rozsudku, ktorým
by súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 16 744,41 eur spolu
s 6,59 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 16 607,- eur od 01.10.2013 do zaplatenia a 5 % úrokom z
omeškania zo sumy istiny 16 607,- eur od 01.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe
uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená
zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX dňa 01.07.2011 a na jej základe bol žalovaným poskytnutý
medziúver vo výške 15 900,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky medziúveru 3,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 47,57 eur počas prvých 12
mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 87,32 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 25,44 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a
2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 112,76 eur. Nakoľko si žalovaní v 1. a 2. rade neplnili zmluvné povinnosti, medziúver
prestaliriadneavčassplácať,listomzodňa09.08.2013odstúpilodúverovejzmluvyavyzvalžalovaných,
aby v lehote 7 dní vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Ku dňu odstúpenia od
zmluvy dlžná suma bola vo výške 16 744,11 eur a pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 16 607,-
eur a z nezaplatených úrokov a poplatkov vo výške 137,11 eur.
Podľa čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 8. Má žalobca právo účtovať si pri
medziúvere 5 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku úveru. Nazáklade uvedeného žalobca úročí zostatok dlhu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p.a. a
zároveň odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5 %
p.a. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň, kedy bolo podľa úverovej zmluvy a všeobecných
podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení doručené odstúpenie od zmluvy všetkým žalovaným.
Žalovaná v 1. rade sa vo veci nevyjadrila.
Opatrovníčka žalovaného v 2. rade vec ponechala na rozhodnutí súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o medziúvere a stavebnom -
spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení
účinnom od januára 2009, odstúpením od zmluvy adresovaným žalovaným zo dňa 09.08.2013 a kópiami
doručeniek, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 03.05.2016, výpisom z účtu odstúpenia medziúveru
a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 01.07.2011, žalobca poskytol dlžníkovi medziúver vo výške 15 900,-
eur. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,93 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej
len Všeobecné podmienky) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte
stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške
cca 9 757,07 eur.
Podľa článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky
splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri
splnení zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.
V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie bod 3., v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami
alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.
V zmysle bodu 5. čl. VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.
Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.
V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a), ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.
Podľa bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby,
ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.Podľa bodu 5., čl. XXI. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby -
Oznamovanie, doručovanie a komunikácia, písomné oznámenia a písomnosti stavebná sporiteľňa
doručuje najmä poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu trvalého
pobytu oznámenú stavebným sporiteľom a lebo na stavebnej sporiteľni poslednú známu adresu
stavebného sporiteľa. Pri doručovaní poštou sa písomnosti považujú za doručené na 3 deň po ich
odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.
Žalobca písomným podaním zo dňa 09.08.2013 označeným ako odstúpenie od zmluvy, žalovaným v
1. a 2. rade oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote v
súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a o stavebnom úvere a
zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzval ich na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaní v 1. a 2. rade doporučenú zásielku neprevzali v odbernej lehote.
Z výpisu z účtu odstúpenia medziúveru súd zistil, že žalovaným boli dňa 15.07.2011 poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 3 264,86 eur, dňa 25.07.2011 vo výške 3 310,55 eur, dňa 26.08.2011 vo
výške 6 144,59 eur a dňa 25.01.2012 vo výške 3 050,- eur. Teda celkovo im boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 16 130,- eur. Žalovaní v prospech žalobcu uhradili sumu 1 391,81 eur.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.05.2016 uviedol, že žalovaným bol poskytnutý úver v štyroch
výplatách finančných prostriedkov a to dňa 15.07.2011 vo výške 3 624,86 eur, dňa 25.07.2011 vo výške
3 310,55 eur, dňa 26.08.2011 vo výške 6 144,59 eure a dňa 25.01.2012 vo výške 3 050,- eur. Pri výplate
úverových prostriedkov bol splatný poplatok za spracovanie úveru vo výške 130,- eur. Platby odporcu
uhradené na konto sporenia boli preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov za
úver bola zvyšná časť platby preúčtovaná späť na konto sporenia.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvaniaomeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli
dňa 07.01.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a na jej základe bol žalovaným poskytnutý medziúver
vovýške15900,-eur.Žalobcasisvojzáväzokriadnesplnilaposkytolžalovanýmv1.a2.radedohodnutý
mimoriadny medziúver. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho plnením sa dostali
do omeškania.
Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
dňa 09.08.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie zostatku úveru. Účinnosť
odstúpenia od zmluvy nastala ku dňa 30.09.2013.
Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).
Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie čl. VII. zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O
tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá
aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za
spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,
no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).
V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
úveru vrátane príslušenstva, aj v prípade ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX.
Všeobecných podmienok.“
Podľa čl. VII. zmluvy bod 6. „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“
Akovyplývazčl.VII.zmluvybod10.„vprípadeodstúpeniaodtejtozmluvysasplatnáistina,nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.“
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v
neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné
inštitúty súkromného práva.
Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.
Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.
Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.
Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými.Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške
16 130,- eur a že žalovaní v prospech žalobcu uhradili sumu 1 391,81 eur. Žalobca od úverovej zmluvy
platne odstúpil a tak z titulu vydania bezdôvodného obohatenia mu vznikol nárok na zaplatenie sumy
14 738,19 eur (16 130,- eur - 1 391,81 eur). Súd v tejto časti nárok žalobcu považoval za dôvodný a
žalovaných zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 14 738,19 eur a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 01.10.2013, t.j. dňom
nasledujúcim po účinnosti odstúpenia od zmluvy. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 01.10.2013, bola 0,50 % ročne. Výška
úrokov z omeškania ku dňu 01.10.2013 bola teda 8,50 % ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na
úrok z omeškania iba vo výške 5 % ročne, súd v súlade s jeho návrhom žalovaných zaviazal aj na
zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške iba zo sumy 14 738,19 eur od 01.10.2013 do
zaplatenia a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 2 005,91 eur
s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 14 738,19 eur
príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu boli v konaní úspešní žalovaní. Vo zvyšnej
časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mali žalovaní úspech v rozsahu 12
% a žalobca v rozsahu 88 %. Po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu (88% - 12%),
žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 76 % z ich celkových trov konania.
Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1
004,50 eur. Súd preto žalovaných zaviazal, aby žalobcovi nahradili spoločne a nerozdielne trovy konania
vo výške 763,42 eur (76 % zo sumy 1 004,50 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.