Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205421
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: C. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX A.Š., právne zastúpenej JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Marián Očkovič - MAKRO, so sídlom Kvetná
5289/23, 080 01 Prešov, IČO: 329 39 949, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k
žalobkyni ako zamestnancovi vykonané listom zo dňa 13.01.2016 je neplatné.

II. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k

žalobkyni ako zamestnancovi vykonané listom zo dňa 09.01.2016 je neplatné.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Michala Mudráka
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 638,16 €, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 15.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa listom zo dňa 13.01.2016 a listom zo dňa 09.01.2016 je neplatné.
V návrhu uviedla, že dňa 18.01.2016 jej bola doručená písomnosť žalovaného zo dňa 13.01.2016

nazvaná ako „Okamžité ukončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 4 písm. d) a § 68 ods. 1 písm.b)
a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Ďalej uviedla, že dňa 25.01.2016 bola žalobkyni doručená písomnosť žalovaného zo dňa 09.01.2016
nazvaná ako „Okamžité ukončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 4 písm. d) a § 68 ods. 1 písm.
b), a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa dňa 04.01.2016 svojvoľne nenastúpila do zamestnania.

Žalobkyňa uvedené popiera.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.04.2016. V tomto vyjadrení uviedol, že
žalobouuplatnenýnárokneuznáva.Zároveňdodal,žepracovnýpomerbolukončenýokamžiteopätovne
z toho dôvodu, že nemal potvrdenie o doručení ukončenia pracovného pomeru žalobkyni. Žalovaný vo
svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti vo viacerých smeroch:
1. Neurobila nezávislú evidenciu tovaru, ku ktorej ju vyzval.

2. Pri evidencii bol zistený nesúlad skutkového stavu s evidenčným stavom v pokladni.
3. Bolo zistené, že na tovare je škoda cca 3 000 € z dôvodu, že bol po záruke.
4. Bolo zistené, že žalobkyňa predávala tovar mimo pokladne bez blokov. Za uvedené bola firme uložená
aj pokuta.5. Žalobkyňa nechcela žalovanému vydať tržbu, snažila sa mu robiť prieky pri jeho podnikaní, čím
poškodila jeho obchodné meno a klientov.
6. Žalobkyňa bez vedomia žalovaného objednávala tovar, čím mu vznikali zbytočné náklady.

7. Žalobkyňa svojvoľne nenastúpila do práce a o tejto skutočnosti žalovaného neinformovala.

Súd vo veci nariadil pojednávanie prvotne na deň 09.06.2016 o 13:00 hod. Toto predvolanie bolo
doručené všetkým účastníkom konania, vrátane žalovaného. Následne súd odročil termín pojednávania
na ten istý deň ale zmenil hodinu jeho konania na 8:00 hod.

Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal predvolanie doručené uložením zásielky dňa
16.05.2016. Žalovaný sa následne dostavil o 13:00 hod. k pojednávacej miestnosti súdu, kde oznámil,
že mu predvolanie na 8:00 hod. doručené nebolo.

Súd vykonal teda pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, oboznámil na ňom súdny spis a s
prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol
uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2002. Listom zo dňa 13.01.2016 a totožným
listom zo dňa 09.01.2016 s názvom „Okamžité ukončenie pracovnému pomeru podľa § 63 ods.4
písmeno d) a § 68 ods.1 písmeno b)“ oznámil žalovaný žalobkyni, že s ňou dňom doručenia tohto listu

končí pracovný pomer z dôvodu, že svojvoľne dňa 04.01.2016 nenastúpila do zamestnania.

K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016, kde uviedla,
že vyjadrenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe sú nepravdivé, a zároveň irelevantné z toho dôvodu,
že neboli predmetom rozväzovacieho úkonu žalovaného.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že posledný pracovný deň roku 2015 riadne odpracovala a po skončení práce
odišla z predajne s tým, že s vedomím žalovaného ide na dovolenku tak ako to bolo každý rok. Žalobkyňa
v tom čase pracovala v predajni už viac ako 10 rokov a mali so zamestnávateľom zabehnutý systém, že
vždy prvé týždne kalendárneho roka mala žalobkyňa dovolenku. Dôvodom bola skutočnosť, že január
bol v predajni najslabší mesiacom, a vtedy by sa ani neoplatilo mať otvorený obchod. Na druhej strane

v jarných, letných a jesenných mesiacoch sa tovar predával podstatne lepšie, a preto si žalobkyňa v
týchto mesiacoch nečerpala žiadnu dovolenku. Zároveň, aj keby žalobkyňa chcela 04.01.2016, teda v
pondelok nastúpiť do práce, nemohla by. Žalovaný v čase od 31.12.2015 do 03.01.2016 vymenil zámok
na predajni, nikoho o tom neinformoval a žalobkyni nedal žiadne kľúče. Žalobkyňa sa dňa 04.01.2016
v čase okolo 8:00, kedy aj štandardne začínala pracovať, dostavila do predajne za účelom vzatia si

osobných vecí, predajňa však bola zatvorená z dôvodu výmeny zámku.
Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2016 žalobkyňa uviedla, že u zamestnávateľa pracovala 15 rokov.
Vždy bol zaužívaný taký systém, že pracovala bez dovolenky celý rok z dôvodu, že v jarnom a letnom
období sa farby lepšie predávajú ako v zime, preto nečerpala dovolenku v letných mesiacoch ale
následne dostávala mesiac dovolenky pred Vianocami. V roku 2015 ju však požiadal zamestnávateľ,

teda žalovaný, aby pracovala až do Silvestra, a následne jej povedal, že má dovolenku celý január.
Na preukázanie vyššie uvedeného zabehnutého systému žalobkyňa predložila potvrdenie Mestského
úradu v Prešove, odboru ekonomiky a podnikania, oddelenia daní, poplatkov a podnikania, z ktorých
vyplýva, že Mestský úrad v Prešove potvrdzuje ohlásenie dočasného uzatvorenia prevádzkarne Farby
Laky Mini s adresou Sabinovská 5152/14, v čase od 04.01.2016 do 30.01.2016.

Vpredchádzajúcichrokochakovyplývazpredloženýchpotvrdení,bolapredajňauzavretáod24.12.2014
do 18.01.2015, od 23.12.2013 do 18.01.2014, od 21.12.2012 do 12.01.2013, od 22.12.2011 do
14.01.2012.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že tvrdenia o poskytnutí dovolenky na mesiac január 2016 môže potvrdiť druhý

spolumajiteľ firmy, ktorého účasť na pojednávaní zabezpečila.
Súd teda vypočul prítomného Ing. Ľ. O., ktorý uviedol, že je spolu so žalovaným spolumajiteľom budovy,
v ktorej sa nachádza predajňa Farby Laky. Z tohto dôvodu pozná žalovaného, zároveň pozná žalobkyňu
ako predavačku, ktorá 15 rokov v tejto predajni predávala.
Svedok ďalej uviedol, že zvyčajne bola predajňa uzatvorená zhruba od polovice decembra do polovice

januára nasledujúceho roku, a v tomto období sa čerpala dovolenka. V roku 2015 to bolo tak, že pán P.
uviedol, že sa potiahne do konca roka a nariadil to aj pani A. s tým, aby si dovolenku zatiaľ nečerpala.
Následne na konci roka bol svedok prítomný pri tom, ako za prítomnosti pani A., pán P. uviedol, že
všetko je spočítané, urobené, a teda, že má čerpať dovolenku v období mesiaca január, tak ako tovyplýva z predloženého potvrdenia o dočasnom uzatvorení prevádzkarne v termíne od 04.01.2016 do
30.01.2016. Zároveň nebol informovaný o tom, že zo strany pána P. bol okamžite skončený pracovný
pomer vo vzťahu k žalobkyni. Svedok ďalej uviedol, že predajňa po 2,5 - 3 mesačnej odmlke naďalej

funguje. Zároveň potvrdil, že začiatkom januára mu volala žalobkyňa, že si chce niečo zobrať z predajne
a nemôže sa do nej dostať. Následne to svedok skontroloval a zistil, že skutočne došlo k výmene zámku.
Svedok ďalej uviedol, že 15 rokov nemali inú predavačku ani žiaden iný záskok a že v predajni pracovala
ako zamestnankyňa iba pani A.. Svedok bol s ňou veľmi spokojný, nevie o tom, žeby s ňou boli nejaké
problémy. Zároveň uviedol, že ani pán P. mu nikdy o nejakej nespokojnosti s pani A. nič nevravel.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúceho:

Podľa § 64 ods.1 (žalovaný omylom uviedol ods.4) písm.d) Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne

vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
Podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce - Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Na základe obsahu listiny o skončení pracovného pomeru, vychádza súd z toho, že napriek

nesprávnemu uvedeniu aj výpovedného dôvodu, ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, o čom
svedčí text „pracovný pomer Vám skončí dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia“.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že konajúc o dôvode skončenia pracovného pomeru
okamžitým zrušením zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni, tento nebol preukázaný.

Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe, tu je nevyhnutné zdôrazniť, že skutkový dôvod skončenia
pracovného pomeru okamžitým zrušením nemožno neskôr meniť ani dopĺňať. Preto predmetom konania
bola otázka posudzovania platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru jeho zrušením z dôvodu,
že žalobkyňa dňa 04.01.2016 bez ospravedlnenia nenastúpila do zamestnania.

V konaní nebolo preukázané, žeby sa žalobkyňa svojvoľne dňa 04.01.2016 do práce nedostavila. Práve
naopak, svedkyňa predloženými listinnými dôkazmi a zabezpečeným svedkom preukázala zabehnutý
systém dovolenky v čase Vianočných sviatkov a Nového roka, pričom zároveň prostredníctvom
svedka bolo preukázané, že mala nariadené čerpanie dovolenky v období mesiaca január 2016, čo
korešponduje s potvrdením Mestského úradu v Prešove o uzavretí prevádzky. Zároveň bolo potvrdené,

že žalobkyňa sa do zamestnania dňa 04.01.2016 ani dostaviť nemohla z dôvodu výmeny zámkov na
predajni.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, rozhodol súd, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného je neplatné, nakoľko o neospravedlnenú absenciu a teda o závažné porušenie pracovnej
disciplína zo strany žalobkyne nešlo.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne
úspešnej žalobkyni.
Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia nasledujúco:

Úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 66 € + 8,58 €2. spísanie žaloby 66 € + 8,58 €
3. vyjadrenie zo dňa 16.05.2016 66 € + 8,58 €
4. pojednávanie dňa 09.06.2016 66 € + 8,58 €

+ 20 % DPH
Spolu 357,98 €

Cestovné náhrady a náhrady straty času:

pojednávanie dňa 14.11.2013:
Cesta Bratislava - Prešov a späť osobným vozidlom, spolu 2 x 409 km, cena PHM 1,076 €/l a spotreba
5 l/100km.
Náhrada za PHM: 2 x 409 x 1,076 x 5/100 = 44 €
Základná náhrada: 2 x 409 x 0,183 € + 20 % DPH = 179,63 €
Spolu cestovné náhrady: 44 € + 179,63 € = 223,63 €

Náhrada za stratu času:
Bratislava - Prešov - 5 hod, čo je 10 polhodín x 14,03 € + 20 % DPH = 168,36 €
Prešov - Bratislava - 5 hod, čo je 10 polhodín x 14,03 € + 20 % DPH = 168,36 €
Spolu: 168,36 € + 168,36 € = 336,72 €

Žalobkyňa si uplatnila náhradu cestovných nákladov a straty času v jednej polovici z vyčíslenej sumy,
nakoľko v ten istý deň mal jej právny zástupca pojednávanie v Košiciach a preto podľa § 17 ods. 2
vyhlášky 655/2004 Z. z. sa tento náklad pomerne rozdelí medzi oboch klientov. Žalobkyňa si náhradu
cestovných nákladov a straty času uplatňuje v sume (223,63 € + 336,72 €) / 2 = 280,18 €.

Trovy konania celkom - 638,16 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.

1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.