Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216201311
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216201311.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky D. X., N. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. X. Q. I. R. Č.. X, za účasti manžela navrhovateľky
S. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. X. Q. I. R. Č.. X, W. Č. U. T. X. Q. I. U. Č.. X a v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého Q. X., Q.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov D. X.N., N. A., Q..
XX.XX.XXXX G. S. X., Q.. XX.XX.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov
k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov S. X.N., Q.. XX.XX.XXXX, G. D. X., N. A., Q.. XX.XX.XXXX, uzavreté D.

X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. Č. X. - M. T. M. XX, N.X. XXXX, Q. Y.
XXX, R. R. Č. XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletého Q. X., Q.. XX.X.XXXX, do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky dieťaťa, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne
starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje manžela navrhovateľky, t.j. otca dieťaťa, prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške
po 125 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný
platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

Upravuje styk manžela navrhovateľky, t.j. otca dieťaťa s maloletým Q. tak, že otec je oprávnený sa
s maloletým stretávať každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý
štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec dieťaťa si maloletého prevezme v stanovené piatky
pred bytom matky, vo štvrtky v školskom zariadení a následne v stanovených časoch maloletého matke

riadne odovzdá a matka v stanovené piatky maloletého riadne pripraveného otcovi riadne odovzdá v
stanovenom čase pred miestom svojho bydliska a tam následne maloletého od otca riadne prevezme.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 25.1.2016 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej

manželstva s manželom, na čas po rozvode ktorého žiadala zveriť maloletého syna účastníkov Q. do
jej osobnej starostlivosti a manžela navrhovateľky, ako otca dieťaťa, zaviazať prispievať na jeho výživu
výživným vo výške po 150 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že účastníci uzavreli manželstvo
D. X.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, z manželstva sa im narodil XX.X.XXXX Y. Q.; manželstvoúčastníkov bolo harmonické do roku 2010, ich vzťah následne postupne ochladol a v čase podávania
návrhu manželia už nežili v spoločnej domácnosti.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.3.2016 v prípade rozvedenia
manželstva účastníkov odporúčal maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť
primerané výživné.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, manžela navrhovateľky, ktorý nepodal návrh,
kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Manželia uzavreli manželstvo D. X.XX.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu J. Č. X. - M.R. T. M. XX, N. XXXX, Q. Y. XXX, R. R. Č. XXX. Obaja manželia majú slovenskú

národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončenú strednú školu s maturitou a u oboch ide o
manželstvo prvé. Predmanželská známosť účastníkov trvala po dobu dvoch rokov, dôvodom uzavretia
manželstva bola vzájomná citová náklonnosť účastníkov. Po istom čase spolužitia, ktorý účastníci bližšie
nešpecifikovali, začalo medzi nimi dochádzať k vzájomnému citovému odcudzeniu, ktoré vyvrcholilo v
septembri 2015 odsťahovaním sa manžela navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, odkedy účastníci

manželské spolužitie neobnovili.

6. Navrhovateľka spolu s maloletým synom účastníkov býva v 1 a pol izbovom byte, ktorý má prenajatý,
v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné poplatky 140 €. Okrem maloletého Q. ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá.

7. Manžel navrhovateľky od rozchodu účastníkov býva v 4-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí rodičia
sú dôchodcami, otec je invalidným dôchodcom a matka starobnou dôchodkyňou, mesačné náklady na
bývanie v tomto byte sú 250 €, na ktoré manžel navrhovateľky svojim rodičom neprispieva žiadnou
finančnou čiastkou. Manžel navrhovateľky nevlastní žiaden majetok. Ani on okrem maloletého Q. ďalšie

vyživovacie povinnosti nemá.

8. Maloletý Q. je žiakom t.č. 6. ročníka základnej školy, v škole je mu hradený poplatok ZRPŠ 15 € ročne,
za obedy v školskej jedálni v priemere 25 € mesačne, za krúžky je mu uhrádzaný mesačný poplatok 13
€, pričom navštevuje krúžok filmový a plavecký. Maloletý má ináč potreby primerané veku dieťaťa.

9. Navrhovateľka je zamestnankyňou Y. U.É. D. Z. X. a z jej opisov mzdových listov vyplýva, že u tohto
zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 526,41 €.

10. Lustráciou v registri sociálnej poisťovne u manžela navrhovateľky nebol zistený žiaden

zamestnávateľ.

11. Zo živnostenského registra súd zistil, že manžel navrhovateľky mal živnostenské oprávnenie od
15.2.1997 do 8.6.2000 a od 2.5.2006 do 14.8.2006.

12. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že manžel navrhovateľky nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bol naposledy vedený v období od 20.4. do 3.6.2012
a dňa 4.6.2012 bol vyradený na vlastnú žiadosť a úradom práce mu neboli a nie sú vyplácané žiadne
dávky.

13. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že finančne mu vypomáhajú jeho rodičia a jeho
bratia, ktorí bratia žijú v Anglicku a zasielajú mu spolu 70 libier mesačne k rukám jeho rodičov, ktorí
následne z týchto prostriedkov uhrádzajú jeho potreby a rodičia mu vypomáhajú tým, že mu zabezpečujú
stravu, ubytovanie a podobne.
Manžel navrhovateľky, ako uviedol vo výpovedi, je vyučeným automechanikom, tvrdil, že prácu si hľadá,

ale nemá záujem o prácu v rámci SR, len o prácu v Košiciach, čo zdôvodnil tým, že sa chce kontaktovať
so synom. Naposledy, uviedol, že bol zamestnaný vo firme U. G. X. v roku 2005, ktorý pracovný pomer
bol s ním skončený z dôvodu zániku firmy.Ako dôvod prečo sa od skončenia tohto pracovného pomeru nezamestnal uviedol, že vždy išlo o
nedostatočne ohodnotenú prácu s tým, že ponúkaný príjem 400 € by bol nedostatočný na pokrývanie
potrieb rodiny. Zdravotné problémy nemá, občas chodieva do posilňovne, s čím má mesačný výdavok

17 €, ktorý hradí z finančnej výpomoci od rodičov a bratov. Uviedol, že od roku 2005 do roku 2016 na
úrade práce nebol evidovaný, čo zdôvodnil tým, že sa mu na úrad práce nechcelo ísť.
Na výživu maloletého Q. prispieva mesačne výživným vo výške po 50 €.

14. Žiaden z rodičov okrem maloletého Q. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

15. Súd v priebehu pojednávania vo veci upozornil rodičov, pokiaľ ide o posudzovanie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu, na tzv. princíp potencionality a jeho prednosť pred
princípom reality a zároveň ich oboznámil s údajmi Štatistického úradu SR za rok 2015 pokiaľ ide o
priemernú mzdu v národnom hospodárstve za uvedený rok vo výške 883 €, so špecifikáciou pokiaľ ide
o priemernú mzdu v priemyselnej výrobe 945 € a v doprave a skladovaní 863 €.

16. Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní svoje písomné stanovisko doplnila tým, že 3.10.2016
s maloletým pri opakovanom šetrení v domácnosti matky bola zisťovaná vôľa maloletého, ktorý prejavil
vôľu zotrvať v osobnej starostlivosti matky tak, ako doposiaľ a s otcom sa stretávať tak, ako doposiaľ
každý druhý víkend od piatku do nedele a 1-krát do týždňa.

V priebehu pojednávania vo veci účastníci ako rodičia maloletého pre prípad rozvedenie ich manželstva
sa dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako matky dieťaťa, s právom
matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a na úprave styku otca s maloletým v rozsahu,
aký je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na výške výživného sa nevedeli dohodnúť, otec
navrhoval sumu 85 € mesačne ako výživné na dieťa, s čím matka maloletého nesúhlasila, pričom obaja

zhodne doplnili, že okrem výživného hradeného otcom dieťaťa k rukám matky dieťaťa v sume 50 €
mesačne otec maloletému hradí mesačné úhrady za školské obedy v rozpätí od 18 do 20 € a poplatky
za krúžky 15 € mesačne.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich

dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať

navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to vzáujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť

styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,
(2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, súd manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto
manželstvo je dlhodobo nefunkčným, navyše manželia dlhodobo, viac ako jeden rok nežijú v spoločnej
domácnosti, ich vzájomné vzťahy sú hlboko a trvalo rozvrátené, v súčasnosti žiaden z nich nemá záujem
na obnovení manželského spolužitia.

18. Na čas po rozvode manželstva účastníkov, vzhľadom na vykonané dôkazy a zistenie aj vôle
samotného maloletého, súd maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky
dieťaťa, rešpektujúc vôľu samotného maloletého, ako aj súhlasné stanoviská rodičov v tejto otázke,
keďže navrhovateľka, ako matka dieťaťa, starostlivosť o maloletého zabezpečuje dlhodobo sama, túto
zabezpečuje na požadovanej úrovni a teda zverenie maloletého do jej starostlivosti je jednoznačne v

najlepšom záujme dieťaťa.

19. Pri stanovovaní výšky výživného zo strany manžela navrhovateľky, t.j. otca dieťaťa, na maloletého Q.
súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním,ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých
potrieb dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd vychádzal z
ich zárobkových možností a schopností a z ich osobných a majetkových pomerov, pričom zohľadnil

výplatu rodinných prídavkov, ktoré sú hradené štátom k rukám matky dieťaťa a ktoré sú určené na
úhradu potrieb dieťaťa, na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti navrhovateľky - matky
dieťaťa voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň a na to, že žiaden z manželov nemá okrem
Q. ďalšiu vyživovaciu povinnosť, zároveň súd vychádzal na strane matky z výšky ňou dosahovaného
príjmu v jej pracovnom pomere a na strane otca dieťaťa vychádzal z už spomínaného princípu tzv.

potencionality príjmov, t.j. z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ak by v skutočnosti využil svoje
možnosti, schopnosti, dosiahnutú úroveň vzdelania, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že manželovi navrhovateľky nebráni žiadna objektívna prekážka sa riadne zamestnať a
zabezpečovať si pravidelný zdroj príjmov tak, aby sa plnohodnotne mohol podieľať na úhrade potrieb
svojho jediného dieťaťa. Manžel navrhovateľky, t.j. otec dieťaťa, si musí byť vedomý toho, že má
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré svojou výživou je plne odkázané na svojich rodičov

a nemôže prenechávať zodpovednosť v tejto oblasti len na matku dieťaťa, teda na strane manžela
navrhovateľky, ako otca dieťaťa súd vychádzal zo spomínaného princípu potencionality príjmov, t.j. z
príjmov, ktoré, ako bolo vyčíslené vyššie, boli vyhodnotené Štatistickým úradom SR a vzhľadom na túto
skutočnosť a vyššie uvedené ďalšie okolnosti, rozhodujúce pre stanovenie výživného, stanovil výšku
výživného zo strany manžela navrhovateľky na dieťa v sume po 125 € mesačne.

20. Súd zároveň upravil styk manžela navrhovateľky, otca dieťaťa, s maloletým v súlade so zhodnými
stanoviskami rodičov dieťaťa, keďže dospel k záveru, že takáto forma úpravy sa stretávania sa otca s
dieťaťom je v záujem maloletého, neprieči sa zákonu a umožňuje otcovi a maloletému naďalej udržiavať
a rozvíjať ich vzájomný vzťah.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol a
to pokiaľ ide o ňou podaný návrh, kde navrhovala určiť výživné zo strany manžela navrhovateľky na
maloletého Q. v sume 150 € mesačne.

22. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.