Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201357
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7012201357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členovsenátuJUDr.KatarínyBenczovejaMgr.PetraMelicheravprávnejvecižalobcov:1/ObecBoťany,
Kvetná 243/1, Boťany, 2/ Pozemkové spoločenstvo - urbárska spoločnosť Boťany, Hlavná 237, Boťany,
3/ K. J., nar.: XX.XX.XXXX, D. X, 4/ W. N., nar.: XX.XX.XXXX, D. XX, zastúpených advokátom JUDr.
Zsoltom Hodosim, Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
Komenského 52, Košice, za účasti: Q. C., Q. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Molnárom,
Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (bývalý
Krajský lesný úrad Košice) č. 2012/00324-2 zo dňa 18.09.2012 o odvolaní pribratého účastníka proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/340/2012-84 zo dňa 12.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/340/2012-84 zo dňa
12.11.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd" alebo „prvostupňový súd") podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie Krajského
lesnéhoúraduKošiceč.2012/00324-2zodňa18.09.2012,akoajrozhodnutieObvodnéholesnéhoúradu

Michalovce č. 2012/00168-Ga zo dňa 22.06.2012, ktorým boli podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve (ďalej len „zákon č. 23/1962 Zb.") schválené predložené zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva medzi Q. C. - I., Q. XXX ako nájomcom a prenajímateľmi, uvedenými vo výrokovej časti
uvedeného rozhodnutia Obvodného lesného úradu Michalovce o postúpení výkonu práva poľovníctva v
poľovnom revíri č. XX D.. Zároveň krajský súd priznal žalobcom náhradu trov konania v sume 1.136,66
Eur a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku diferencoval žalobné námietky hmotnoprávneho obsahu vzťahujúce
sa na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov uvádzané žalobcami v 1. a 2. rade a
procesnoprávnymi námietkami uvádzanými žalobcami v 3. a 4. rade, s ktorými podľa ich tvrdení správne
orgány nekonali ako s účastníkmi konania, čím zásadným spôsobom porušili ich procesné práva.

Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcov v 3. a 4. rade krajský súd pri povinnej aplikácii správneho
poriadku na preskúmavanú právnu vec vychádzal z ust. § 26 tohto zákona (doručovanie verejnou

vyhláškou). Dôvodil, že správny poriadok rozoznáva iba dva prípady, keď je správny orgán povinný
doručovať písomnosť verejnou vyhláškou: ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak účastníci konania
alebo ich pobyt nie sú správnemu orgánu známi. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že ani jedna z
týchto procesnoprávnych podmienok na doručovanie písomnosti verejnou vyhláškou v preskúmavanejprávnej veci nenastala vo vzťahu k žalobcom v 3. a 4. rade, ktorí tak podľa názoru krajského súdu
boli v administratívnom konaní ukrátení na svojich procesných právach. Krajský súd sa nestotožnil
s argumentáciou právneho predchodcu žalovaného (Krajský lesný úrad Košice), podľa ktorej „aj keď

žalobcovia v 3. a 4. rade sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR D., toto právo si
aktívne neuplatnili, a preto s nimi správne orgány nekonali." Druhostupňový správny orgán tak podľa
názoru krajského súdu neučinil rozdiel medzi procesnými právami účastníka konania a hmotnoprávnymi
možnosťami vyplývajúcimi účastníkom správneho konania zo zákona č. 23/1962 Zb., ktorý sa na
účastníkov konania vzťahuje v preskúmavanej právnej veci. Krajský súd poukázal na údaje vyplývajúce

z katastra nehnuteľností, podľa ktorých je preukázané, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú vlastníkmi
nehnuteľností v k.ú. D., ktoré sú súčasťou predmetného poľovného revíru. S poukazom na § 2 ods. 1
zákona č. 23/1962 Zb. krajský súd dôvodil, že toto zákonné ustanovenie nedáva správnemu orgánu
do rúk oprávnenie v konaní podľa tohto zákona nerešpektovať procesné práva účastníkov konania
vyplývajúce z dotknutých ustanovení správneho poriadku. Účastník konania má mať aj v rámci právnej
procedúry a podľa § 16 zákona č. 23/1962 Zb. v prvom rade zabezpečenú procesnoprávnu možnosť

zákonompredpísanýmspôsobomsadozvedieťozačatísprávnehokonaniaaotom,ževjehopriebehusi
tak môže uplatniť všetky práva hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy vyplývajúce z daného obsahu
a charakteru administratívneho konania. V tejto súvislosti krajský súd dôvodil definíciou účastníkov
konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku.

Vo vzťahu k žalobným námietkam poukazujúcim na nezohľadnenie relevantných právnych kritérií
vzťahujúcich sa na osobu nájomcu Q. C. - I., Q. XXX, u zmlúv schválených správnym orgánom prvého
stupňa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 2 ods. 2, § 4, § 14 ods. 2 a 3
a § 16 zákona č. 23/1962 Zb. a uviedol, že povinnosť primeranej aplikácie § 4 uvedeného zákona pre
posúdenie možnosti prenajať výkon práva poľovníctva fyzickej osobe obsahuje pri postupe správneho

orgánu podľa § 16 ods. 1, druhá veta, zákona č. 23/1962 Zb. povinnosť správneho orgánu podrobne
skúmať spôsobilosť danej fyzickej osoby pre výkon práva poľovníctva tak, aby bol zabezpečený
dôsledne a kvalitným spôsobom výkon práv a povinností súvisiacich s právom poľovníctva, ako to
vyplýva z § 1 zákona č. 23/1962 Zb. Krajský súd zastával názor, že správne orgány oboch stupňov pri
posudzovaní právnych podmienok pre schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva podľa § 16

ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. nebrali dostatočne do úvahy právne záväzný názor obsiahnutý v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/41/2010 zo dňa 15.03.2011, ako aj zákonné kritériá
vyplývajúce z uvedených ustanovení zákona č. 23/1962 Zb., a tým svoje rozhodnutia ani náležite
neodôvodnili presvedčivým a právne vyčerpávajúcim spôsobom. Krajský súd predovšetkým poukázal
na zmluvu o výkone práva poľovníctva uzavretú medzi subjektom Lesy SR, š.p. ako prenajímateľom

a Q. C. - I., ako nájomcom. Medzi účastníkmi podľa názoru krajského súdu nebolo sporné, že v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy navrhovateľ nemal platný poľovný lístok, a teda ani nemohol zákonným
spôsobom nadobudnúť práva a povinnosti upravené zákonom č. 23/1962 Zb. Argumentácia správnych
orgánov poukazujúcu na následnú procedúru schvaľovania predmetných zmlúv, keď v čase začatia
správneho konania už bol Q. C. držiteľom platného poľovného lístka na danom závadnom právnom

stave týkajúcom sa predmetnej zmluvy podľa názoru krajského súdu nič nezmenila. S poukazom na §
39 Občianskeho zákonníka krajský súd dôvodil, že neplatnosť právneho úkonu (predmetnej zmluvy) nie
je možné právne „zhojiť" následným nadobudnutím oprávnenia účastníka daného právneho úkonu pre
práva a povinnosti, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nadobudnúť nemohol. Podľa názoru krajského súdu
bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov v súlade s obsahom rozsudku Krajského súdu v

Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 zo dňa 16.02.2012 a tiež vyššie uvedeným uznesením najvyššieho
súdu sa danou hmotnoprávnou otázkou dôsledne zaoberať a administratívne rozhodnutia podrobne
odôvodniť v naznačenom smere.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcom, ktorí boli v

konaní úspešní, priznal právo na náhradu trov konania. O trovách konania pribratého účastníka konania
krajský súd rozhodol aplikujúc § 246c ods. 1 prvá veta OSP postupom podľa § 142 a nasl. OSP a s
poukazom na neúspech pribratého účastníka v súdnom preskúmavacom konaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal pribratý účastník v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby

najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol alebo napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.Pribratý účastník sa cítil byť dotknutý na svojich právach napadnutým rozsudkom a mal za to, že
druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými náležitosťami, ktoré mu
boli vytýkané predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami v danej veci a rozhodol v súlade so zákonom,

keďopätovnepotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuoschválenízmlúvonájmevýkonu
práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.

Zastával názor, že vzhľadom na nejednoznačnosť právneho predpisu v čase uzavretia nájomných zmlúv
ohľadom spôsobilosti nájomcu na uzavretie nájomných zmlúv za účelom vytvorenia poľovného revíru

nie je možné neskorším extenzívnym výkladom spochybniť jeho spôsobilosť, nakoľko právny predpis
v čase uzavretia nájomných zmlúv jednoznačne neurčil kritériá spôsobilosti. Poukázal na to, že či už
označený pod obchodným menom SHR s uvedením IČO bol spôsobilý na uzavretie nájomnej zmluvy
a ako fyzická osoba disponoval s platným poľovným lístkom, keďže v rozhodnom čase mohol poľovný
lístok získať len ako fyzická osoba. Zdôraznil, že v čase rozhodnutia o schválení nájomných zmlúv
bezpochyby disponoval so všetkými oprávneniami a mal spôsobilosť k užívaniu poľnohospodárskych

pozemkov, ktoré boli súčasťou poľovného revíru.

Ďalej pribratý účastník poukázal na § 139 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti na rozhodovanie
o nájme poľnohospodárskych pozemkov ako spoločnej veci. Mal za to, že vytýkané formálne porušenie
právnych predpisov voči menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností nemá na vec žiadny vplyv, lebo ak

spoluvlastníci s nadpolovičnou väčšinou rozhodnú o spoločnej veci, je to záväzné aj pre menšinových
spoluvlastníkov. Čiže aj bez súhlasu žalobcov v 3. a 4. rade mohli väčšinoví spoluvlastníci rozhodnúť
o využití poľnohospodárskych pozemkov. Konštatoval, že nesúhlas žalobcov v 3. a 4. rade s užívaním
nehnuteľností je právne irelevantný, nakoľko nedisponujú takými spoluvlastníckymi podielmi, ktoré by
im umožnili rozhodnúť o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka súhlasili s napadnutým rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka uviedol, že Krajský lesný úrad Košice, ako

v tom čase druhostupňový správny orgán, sa vysporiadal so všetkými náležitosťami poukázanými v
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/5373/2010-119 zo dňa 16.02.2012 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/41/2010 zo dňa 15.03.2011.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 23. augusta 2017 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania

s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebopovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou doručenou Obvodnému

lesnému úradu v Michalovciach dňa 27.08.2009 právny subjekt - Q. C., samostatne hospodáriaci roľník,
Q. XXX, požiadal o schválenie nájomných zmlúv podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., uzavretých
v období od 15.05.2007 do 28.08.2009, na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre č. XX D.,
uzavretých medzi ním ako nájomcom a v žiadosti uvedenými prenajímateľmi. O uvedenej žiadosti
rozhodol Obvodný lesný úrad v Michalovciach rozhodnutím č. 2009/00532/4-Fer zo dňa 07.10.2009
tak, že predmetné zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva schválil. Po odvolaní žalobcu v 1. rade

a ďalších účastníkov správneho konania vydal Krajský lesný úrad Košice dňa 23.12.2009 rozhodnutie
č. 2009/00375-2, ktorým odvolanie zamietol a uvedené rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil.
Následne dňa 24.02.2010 podal žalobca v 1. rade na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami, o ktorej
krajský súd rozhodol rozsudkom č.k. 6S/5373/2010-49 zo dňa 01.07.2010 tak, že žalobu zamietol.

Postup správnych orgánov pri schvaľovaní predmetných nájomných zmlúv považoval krajský súd za
správny a zákonné podmienky v tejto súvislosti za splnené. Po odvolaní žalobcu v 1. rade voči tomuto
rozsudkukrajskéhosúduvydalNajvyššísúdSRdňauzneseniesp.zn.4Sžo/41/2010zodňa15.03.2011,
ktorým uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Najvyšší súd okrem poukázania na to, že krajský súd sa mal a mohol zaoberať všetkými žalobcom

v 1. rade uvedenými žalobnými námietkami bez ohľadu na to, v akom rozsahu a ako formuloval
dôvody v odvolacom správnom konaní, dal prvostupňovému súdu do pozornosti, že sa nevysporiadal
s podstatnými námietkami žalobcu v 1. rade, či Q. C. - I. si mohol alebo nemohol prenajať výkon
práva poľovníctva od vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalej mal krajský súd zvážiť možnosť, či je
potrebné pribrať do konania tých účastníkov, ktorí by sa prípadným zrušením rozhodnutia mohli cítiť

dotknutí na svojich právach a povinnostiach a taktiež sa riadne vysporiadať s námietkou, či zmluva
o výkone práva poľovníctva, uzavretá medzi Lesy SR a Q. C. - I., mohla byť v čase jej podpisu aj
uzavretá alebo ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže v čase jej podpisu nemal platný poľovný
lístok ani ako fyzická osoba nepodnikateľ. Po následnom pribratí ďalších účastníkov správneho konania
vydal krajský súd vo veci rozsudok sp. zn. 6S/5373/2010-119 zo dňa 16.02.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 02.05.2012 a ktorým vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec
vrátil Krajskému lesnému úradu Košice, ako v tom čase odvolaciemu správnemu orgánu, na ďalšie
konanie. Krajský súd vychádzajúc z právne záväzného rozhodnutia najvyššieho súdu dospel k záveru,
že rozhodnutia správnych orgánov nie sú dostatočným spôsobom odôvodnené, a preto ich vyhodnotil
ako nepreskúmateľné.

V ďalšom konaní vydali správne orgány rozhodnutia uvedené v úvode tohto rozsudku, ktorými boli
opätovneschválenépribratýmúčastníkompredloženézmluvyonájmevýkonuprávapoľovníctva,pričom
správne orgány opätovne poukazovali na splnenie zákonných podmienok na schválenie predmetných
zmlúv podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožnil
v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa
nasledovné:Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 23/192 Zb. právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome
chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a
vajcia pernatej zveri. Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto

zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí
majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej
len "poľovnícke združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva.

Poľovnícke združenie je právnickou osobou.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 23/192 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných
pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník
poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného
poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru").

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať
(§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere
na poľovné pozemky.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu
združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť

písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie
okresného národného výboru (pozn.: prvostupňový správny orgán).

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti

môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom

tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v
hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná
relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.
Účastník konania je predovšetkým definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií. V každom
prípade je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k

veci, ktorá je predmetom konania. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka každému, kto spĺňa
procesné predpoklady, bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. V danom
prípade je nesporné, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi poľovných pozemkov začlenených
dopoľovnéhorevíruč.XX D.,apretobolopovinnosťousprávnychorgánovsnimikonaťakosúčastníkmi
konania, keďže rozhodnutia správnych orgánov sa nepochybne dotýkajú ich subjektívnych práv. V

tomto kontexte neobstojí argumentácia odvolateľa, že porušenie právnych predpisov voči menšinovým
spoluvlastníkom nehnuteľností nemá na vec žiadny vplyv, a to s poukazom na rozhodovanie o spoločnej
veci väčšinou hlasov. Správny poriadok totiž pri definícii účastníka správneho konania neberie ohľad na
silu subjektívneho práva účastníka konania vyplývajúceho z príslušného hmotnoprávneho predpisu.

Okrem uvedeného pochybenia správnych orgánov, ktoré je samostatným dôvodom na zrušenie
rozhodnutísprávnychorgánov,saodvolacísúdstotožnilajsnázoromkrajskéhosúdu,žesprávneorgány
oboch stupňov neodôvodnili dostatočným a právne vyčerpávajúcim spôsobom okolnosti týkajúce sa
spôsobilosti pribratého účastníka na uzavretie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, predovšetkým
s ohľadom na podmienky uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. Výkon práva poľovníctva možno

prenajať fyzickej osobe za primeranej aplikácie podmienok uvedených v § 4 tohto zákona. Jednou
z týchto podmienok je disponovanie s platným poľovným lístkom. V danom prípade je nesporné, že
odvolateľ, či už ako samostatne hospodáriaci roľník alebo ako fyzická osoba, v čase uzavretia zmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva s prenajímateľom Lesy SR, š.p., nedisponoval platným poľovnýmlístkom, a teda nespĺňal podmienku zakotvenú v uvedenom zákonnom ustanovení. Najvyšší súd sa
stotožnilsnázoromkrajskéhosúdu,žeodvolateľnemoholpretozákonnýmspôsobomnadobudnúťpráva
a povinnosti upravené zákonom č. 23/1962 Zb. a následný proces schvaľovania predmetných zmlúv,

keď v čase začatia správneho konania už bol odvolateľ ako fyzická osoba držiteľom platného poľovného
lístka na tomto závadnom právnom stave týkajúcom sa predmetnej zmluvy nič nemohol zmeniť.

Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby,
nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto
rozhodnutí rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V zmysle § 250k ods. 1 OSP na náhradu trov úspešných žalobcov je možné zaviazať len
žalovaného a keďže odvolacie konanie nebolo začaté na základe odvolania podaného z jeho strany,
najvyšší súd považoval túto procesnú situáciu za dôvod pre nepriznania náhrady trov odvolacieho
konania. Pribratému účastníkovi ako neúspešnému odvolateľovi náhrada trov odvolacieho konania zo
zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.