Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/94/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216217490.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: X. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matka: Ing. U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. - Q., Q. XXXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.,
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, a otec: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - A.
P.,S.XXXX/XXC,vkonaníoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,onávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca detí proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 5P/78/2016-14 zo dňa 25.11.2016 v časti zverenia detí a výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného m e n í tak,
že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 16.02.2017 prispievať na výživu maloletého X. sumou vo
výške 120,- Eur a na výživu maloletej Q. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne zveril maloleté deti X. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky maloletých detí, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a to do právoplatného
skončenia konania o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletý (výrok I.). Otcovi maloletých
detí uložil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté deti vo výške 30% zo sumy životného
minima na každé maloleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí a to do právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým (výrok II.) Výrokom III. súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda
za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 337 ods.
3, § 363 vecne odôvodnil tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný,
nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Vyhodnotiac návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a berúc na zreteľ aj útly vek maloletých detí, okresný súd má za to, že v danom
prípade sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne
zverí maloletého do starostlivosti matky a to do právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd s prihliadnutím k okolnostiam má za to, že v danom
prípade je potrebné v zmysle § 366 C.m.p. otcovi maloletých nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa názoru súdu výživným v nevyhnutnej miere na jedno maloleté dieťa môže byť 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 Zákona o rodine, nakoľko súd nemá vtomto štádiu konania vedomosť o majetkových, finančných a osobných pomeroch otca maloletých, ktoré
by boli podkladom pre rozhodnutie o vyššej sume výživného. V časti ustanovenia kolízneho opatrovníka
pre deti rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 31 ods. 4 Zákona o rodine.
3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obaja rodičia.
4. Matka detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadla uznesenie výlučne v časti povinnosti
otca platiť výživné na maloleté deti a to s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj podľa písm. h) citovaného ustanovenia, že rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že otec od apríla 2016 neprispieva na
domácnosť žiadnou čiastkou, prestal splácať hypotéku, ktorá zaťažuje jej byt. Zároveň odmieta vrátiť
peniaze, ktoré mu požičali jej rodičia s výsmechom, že peniaze nemá, že ich nikdy neuvidia, pritom
žije nákladný život, kupuje si drahé, na mieru šité obleky a košele, platí si šoféra a chodí na nákladné
dovolenky. Ona s podporou rodičov spláca hypotéku vo výške 500,- Eur mesačne, ktorá je hradená
z prenájmu nehnuteľnosti, platí deťom školné v súkromnej škôlke a poplatky za krúžky, čo spolu činí
800,- Eur. Hradí potraviny, lieky, šatstvo, drogériu a iné veci do domácnosti, ktoré činia cca 700,- Eur
mesačne. Matka síce nastúpila do nového zamestnania od júla 2016, avšak náklady spojené s chodom
domácnosti jej príjmy nepokrývajú a bez pomoci svojich rodičov by to nevedela zvládnuť. Z hľadiska
dočasného a čiastočného materiálneho zabezpečenia detí bolo potrebné uložiť otcovi povinnosť platiť
výživné v nevyhnutnom rozsahu tak, aby boli pokryté aspoň niektoré potreby maloletých detí, ktoré
matka nemá z čoho plnohodnotne uspokojovať. Výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na
každémaloletédieťamesačneanilenčiastočnenepokrývanáklady,ktoréjepotrebnémesačnevynaložiť
na chod domácnosti. Vzhľadom na uvedené s poukazom na právo dieťaťa na primeranú životnú
úroveň zodpovedajúcu jeho veku, neustálemu vývoju, zdravotnému stavu, ako i všetkým ostatným
odôvodneným potrebám, ktoré matka dokumentuje, nie je vyhovujúce, aby bol otec zaviazaný platiť
výživné iba vo výške 30% zo sumy životného minima, čo vôbec nerieši ekonomickú, materiálnu a
existenčnúživotnúúroveňdetíamatkenepomáhaaničiastočneuspokojovaťpotrebydetí.Navrhlapreto,
aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie zruší a nariadi nasledovné
neodkladné opatrenie: „Otec maloletých detí F. F. je povinný predbežne platiť na maloletého X. F.
výživné vo výške 300,- Eur mesačne a na maloletú Q. F. výživné vo výške 300,- Eur mesačne, vždy
do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca v roku vopred k rukám matky maloletých detí a to
až do právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom.“
5. Odvolanie podal aj otec detí, nakoľko sa nestotožňuje so všetkými výrokmi a s odôvodnením
uznesenia a namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odvolacie
dôvody potom konkretizoval a v prvom rade namietal nesprávne údaje čo do označenia adries trvalého
pobytu matky, ktorou nie je adresa F. X vo M., ale správne má byť M. č. X. Zároveň matka uviedla ako
adresu trvalého pobytu otca tiež F. X, M., čo nie je pravda, nakoľko otec má adresu posledného trvalého
pobytu od 22.04.2015 na adrese S. XXXXX/XXC, W.. Trvalý, ale ani prechodný pobyt nikdy nemal na
adrese, ktorú uvádza matka v návrhu na začatie konania. Z tohto dôvodu už pri doručovaní predmetného
uznesenia boli problémy, nakoľko otec sa na udanej adrese nezdržiava. Ďalej uviedol, že matka spolu
s deťmi opustila spoločnú domácnosť a to dom vo M. presne na Vianoce 24.12.2016, čo samozrejme z
hľadiska ľudského, morálneho, psychologického pre otca, ako aj pre maloleté deti, bolo zo strany matky,
krajnezákernýmapremyslenýmkrokom,ktorýspôsobilpočasvýznamnýchsviatkovvrokunielenotcovi,
ale zaručene aj deťom šok a psychickú ujmu. Po opustení spoločnej domácnosti sa matka začiatkom
roku 2017 presťahovala do bytu na adrese Q. XX, W. - Q.. Uvedenú adresu má už matka ako aj maloleté
deti prihlásenú ako adresu trvalého pobytu, čo matka výslovne uviedla prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v mailovej komunikácii. Znamená to, že všetci účastníci konania majú aktuálne trvalý pobyt v
územnom obvode okresu W. G.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť o presune
príslušnosti, o čom mal rozhodnúť už sám Okresný súd Dunajská Streda, resp. v prípade jeho nesúhlasu
jeho nadriadený súd, ktorým je Krajský súd Trnava rozhodujúci o tomto odvolaní a to s poukazom na ust.
§ 112 ods. 2 CMP. Miestny príslušným na rozhodovanie vo veci návrhu matky je Okresný súd Bratislava
III.Za najdôležitejšiu vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je
skutočnosť, že otec ako navrhovateľ podal dňa 24.01.2017 na Okresnom súde Bratislava III ako vecne
a miestne príslušnom súde návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie pod sp. zn. 39P/15/2017, kde
navrhuje, aby súd maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Samotný návrh matky vedený pod sp. zn. 5P/78/2016 na Okresnom súde Dunajská Streda najmä časť
II návrhu s označením „Skutkové zdôvodnenie“ považuje otec v jednej časti za nechutnú a insitnú
kompiláciu výmyslov, lží, poloprávd a invektív zo strany matky na adresu otca, ktorá nemá oporu v
skutočnosti. Matka v návrhu zámerne opomenula súdu uviesť, že počas celej doby trvania manželstva
až do času, kedy opustila s deťmi spoločnú domácnosť 24.12.2016 bývala s otcom a postupne aj s deťmi
v bytoch, ktorých kúpu, zariadenie, ako aj priebežnú réžiu a náklady spojené s užívaním financoval v
celomrozsahuvýlučneotec.IšlonajprvotrojizbovýbytnaS.ulicivW.,následneštvorizbovýmezonetový
byt na T. ulici v W. a naposledy osem-izbový dom s bazénom a umelým ihriskom a obrovskou záhradou
vo M.. Rovnako účelovo neuviedla, že jazdia výlučne firemnými vozidlami otca, že tankovala pohonné
hmoty za jeho peniaze, dodnes telefonuje s telefónom, ktorý financuje otec, na dovolenkách bola za
otcove peniaze a v neposlednom rade otec zabezpečoval a financoval pomoc v domácnosti vykonávanú
prostredníctvom žien, ktoré 2 - 3 krát týždenne boli v domácnosti, kde vykonávali všetky možné práce, od
kompletného upratovania, vynášania smetí, žehlenia, šitia a nie zriedka aj varenia. Účelovými výmyslami
a lžami sú matkou v návrhu uvádzané dôvody nezhôd medzi manželmi a skutočnosti o údajnom
nákladnom živote otca s jej popisom. Vzhľadom na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni, ktorá je založená
v súdnom spise je zrejmé, že vymeriavacím základom príjmov otca, ako zamestnanca spoločnosti X. F.
s.r.o. je za uvedené obdobie august až november 2016 sume nepresahujúca 1.004,- Eur mesačne, čo
po splnení odvodových povinností činní v čistom mesačne sumu 700,- Eur. Aj samotné odvolanie matky
voči tomuto uzneseniu smerujúce len voči výške priznaného výživného poukazuje na nutnosť úpravy
pomerovmaloletýchdetí,aleskôrnafinančnézáujmyafinančnépožiadavkyafinančnépredstavymatky
maloletých. Rovnako zarážajúce a v skutočnosti nemajúce oporu sú matkou uvedené výpočty údajných
mesačných nákladov pre maloletého X. a Q., ktorých sumár mesačne je stanovený na čiastku 2.786,-
Eur. Mesačné náklady na dovolenku detí napr. 440,- Eur, ročne 5.280,- Eur. Taktiež považuje za vhodné
vyjadriť sa ku položke ohľadne pupočníkovej krvi, ktorá je matkou uvedená v sume 60,- Eur mesačne,
ide však o platbu, ktorej výška je 60,- až 70,- Eur ročne. Namiesto nemiestnych a nekompetentných
úvah o diagnóze, ktorou by sa mal otec podľa názoru matky vyznačovať a trpieť ňou, mala by sa
zamyslieť najmä nad sebou, nad svojím správaním a nad formou komunikácie s otcom, v rámci ktorej
dlhodobo nebola ochotná pristupovať prakticky ku žiadnym kompromisom, ustúpiť od svojich názorov
a postojov, dokonca nebola ochotná ani jasne odpovedať na bežné a úplne logické otázky otca. Aj
napriek vysokoškolskému vzdelaniu matky, táto sa neštíti konania, ktorým účelovo nahovára maloleté
deti k antagonistickým postojom voči otcovi, čo považuje za hrubý psychologický nátlak na deti. Jeho
vzťah k deťom je vysoko pozitívny, svoje deti nadovšetko miluje, chce sa o ne starať, stretávať sa s
nimi, tráviť s nimi maximum času ako aj im zabezpečovať všetko v rámci svojich možností. Deti ho majú
radi, radi sa s ním hrajú, trávia voľný čas či už doma alebo na výletoch a preto nesúhlasí, aby deti
boli zverené do výlučnej starostlivosti matky. Skutočnosti uvádzané v tejto časti odvolania jednoznačne
preukazujú, že dôvody pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ako aj
dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali a ani neexistujú. Navrhol preto, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25.11.2016 zrušil a následne v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP
konanie č. 5P/78/2016 vedené na Okresnom súde Dunajská Streda celé an bloc zastavil.
6. Kolízny opatrovník k doručeným odvolaniam sa písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami - účastníkmi, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu matky maloletých nie je možné priznať čiastočný úspech, keďže napadnuté uznesenie v
časti zverenia detí do osobnej starostlivosti je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v tejto v časti v zmysle § 387 CSP a len v časti určenia výživného považoval odvolacísúd odvolanie matky za čiastočne dôvodné, čo bolo dôvodom na zmenu napadnutého uznesenia v tejto
časti, pričom odvolanie otca považoval odvolací súd za bezdôvodné.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty rodičov detí v odvolaní bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vecne správne.
9. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
10. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
11. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm.
a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto
ustanoveniazapodmienokustanovenýchosobitnýmpredpisommôžesúdnariadiťkontroludodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
12. V zmysle § 366 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd
do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).
14. V zmysle § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
15. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
(ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
16. V zmysle § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do
troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
18. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).19. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
21. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
22. V zmysle § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú
primerane.
23. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(ods.1).Obajarodičiaprispievajúna
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (ods. 4).
25. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
26. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
28. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu
i odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko rodičia nežijú spolu, otec maloletých detí
si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k nim, čo otec v odvolaní nenamietal, tvrdil len, že po dobu
trvania spoločnej domácnosti uhrádzal všetky náklady domácnosti.29. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bol otec zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere
na obe maloleté deti. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia v časti o určení výšky
výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov, ktoré dosiaľ neboli preukázané ani osvedčené. Za
situácie,že zlustrácievsociálnejpoisťovniaajotectovosvojom odvolanípotvrdil, otecmávymeriavací
základ 1.004,- Eur mesačne. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere
považovať výživné vo výške 120,- Eur mesačne na mal. X. a 100,- Eur na mal. Q.. Takto dočasne
určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá má pravidelný
mesačný príjem, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby detí.
30. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť
času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci
samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené
osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletých detí, budú náležite zistené všetky
rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem
maloletých.
31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky potvrdil podľa § 387 Civilného sporového poriadku
a v časti o určení výživného, s použitím § 388 CSP zmenil tak, že uložil otcovi povinnosť s účinnosťou
od 16.02.2017, kedy mu bolo doručené napadnuté prvoinštančné uznesenie, prispievať na výživu
maloletých detí určené výživné, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
32. K námietke otca o miestnej príslušnosti súdu, odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania
je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu rodičov, ktoré
konanie je svojou podstatou odlišné, od úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode
rodičov, ktoré konanie je spojené s konaním o rozvode manželstva a o tejto úprave súd rozhodne len v
prípade ak manželstvo rodičov rozvedie. Matka spolu s maloletými deťmi v čase podania návrhu na súd
10.11.2016 bývala vo M.. Na konanie podľa § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) je
príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov,
aleboinýmzákonnýmspôsobom,tzn.vdanomprípadeOkresnýsúdDunajskáStreda.Preprípadzmeny
rozhodných skutočností pre posúdenie miestnej príslušnosti súd prvej inštancie má v ďalšom zo zákona
danú možnosť posúdenia tejto zmeny a rozhodnúť o možnom prenesení príslušnosti ak je to v záujme
maloletých detí (§ 112 ods. 2 CMP).
33. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.