Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201572
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611201572.16

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, Ing. Q.
A., N.. X. X. R., A. M. X. R., R., právne zast. JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Zimná č.
87, Spišská Nová Ves, proti žalovanému , TATRA-AGROLEV s.r.o., Nový dvor l6/3002, Levoča, právne
zast. JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa
7.12.2010 je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá naďalej.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 7 473,74 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% od 22.2.2011 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 809,86 Eur na účet JUDr. Ľubomíry
Bašistovej - Virovej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu
vo výške 547,50 Eur a preddavkované trovy štátu vo výške 60,37 Eur a to všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu 4.2.2011 domáhal sa určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, dané mu písomným podaním
zo dňa 7.12.2010 podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca
dňa 9.10.2010 závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že nezabezpečil okamžité vyslobodenie
uviaznutej jalovice nad 1 rok v kŕmnom žľabe hneď po zistení, ktorá následne uhynula. Oznámenie

o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 7.12.2010, s ktorým vyslovil
nesúhlas. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný nemal kvalifikovaný právny dôvod na túto výnimočnú
formu skončenia pracovného pomeru. S prihliadnutím na čas a situáciu na mieste samom, berúc
v úvahu pracovnú pozíciu žalobcu ktorú zastáva, má za to, že svojím konaním neporušil žiadnu z
právnych povinností, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných
predpisov zamestnávateľa alebo priamo z pracovnej zmluvy. Podaním zo dňa 3.1.2011 naďalej žiadal

o prideľovanie práce.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Magdalény Vanackej, Z.
Y., W. A., Ing. V. V., M. A., Ing. W. S., V. P., MVDr. J. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi

a to pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.5.2001, manažérskou
zmluvou, zaradením do funkcie dňa 13.1.2003, doplnkom k pracovnej náplni zootechnik - poverenývedením živočíšnej výroby, pracovnou náplňou samostatného zootechnika prevádzky živočíšnej
výroby, okamžitým skončením pracovného pomeru, stanoviskom k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru zo dňa 3.1.2011, organizačným poriadkom, sťažnosťou podanou žalobcom na Regionálnu

veterinárnu a potravinovú správu Poprad, oznámením o prijatí podania na vybavenie, oznámením o
výsledku prešetrenia podania Inšpektorátom práce Prešov, prešetrením podnetu na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu, metodickým postupom pri riešení mimoriadnych prípadov, mzdovými podkladmi,
dokladmi o vyplácaní dávok žalobcovi za dobu vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
vyplatenej výške nemocenských dávok a zistil tento skutkový a právny stav.

Žalobca uzavrel pracovný pomer s právnym predchodcom žalobcu dňa 31.8.1987 na dobu nástupnej
praxe v trvaní dvoch mesiacov, s dňom nástupu do práce 1.9.1987. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy,
žalobca vykonával funkciu zootechnik - asistent, zootechnik, vedúci prevádzky živočíšnej výroby - 204
Spišský Hrhov a dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa zmenil s účinnosťou od dňa 1.6.2001 tak, že
žalobca vykonával prácu - funkciu vedúci prevádzky živočíšnej výroby 201 Levoča na dobu neurčitú.

Dňa 1.3.2002 uzavrel žalobca so žalovaným manažérsku zmluvu so zaradením do funkcie vedúci farmy
živočíšnej výroby 201. V súlade s organizačnou štruktúrou riadenia obchodnej spoločnosti žalobca bol
zaradený do funkcie vedúci prevádzky živočíšnej výroby 201 s platnosťou od 13.1.2003 a zároveň bol
odvolaný z doterajšej funkcie.

Žalovaný dňa 7.12.2010 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v tomto znení:
„Obchodná spoločnosť Tatra - Agrolev, s.r.o. Levoča končí s Vami pracovný pomer pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce § 68 ods. 1, písm. b) okamžitým skončením
pracovného pomeru. Dôvod: Dňa 9.10.2010 ste závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že ste
nezabezpečil okamžité vyslobodenie uviaznutej jalovice nad 1 rok v kŕmnom žľabe hneď po zistení, ktorá

následne uhynula. Tým ste porušil aj zákon o ochrane zvierat č. 115/1995 Z.z.“ Podanie osobne prevzal
žalobca dňa 7.12.2010 a na podaní vyznačil. „S okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasím.
Proti tomuto okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa odvolám cestou súdu.“ Žalobca dňa
3.1.2011 doručil žalovanému podanie označené ako „Stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru“ v ktorom vyslovil nesúhlas, žiadal o prideľovanie práce a vyplácanie mzdy za vykonanú prácu.

Žalobca v účastníckej výpovedi zdôraznil, že nie si vedomý porušenia pracovnej disciplíny a to
porušením pracovných povinností, právnych predpisov najmä Zákonníka práce a interných predpisov
žalovaného. K dôvodu, ktorý je charakterizovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny uviedol,
že deň 9.10.2010 i keď bola sobota, bol jeho riadny pracovný deň s nástupom o 4.00 hod. a v ranných
hodinách asi o 3.50 hod. vyzdvihol dojičky, pani Vanackú a Ogurčákovú a išiel autom do objektu „Nový

dvor“ a po otvorení objektu išiel autom okolo maštale a pri osvetlení vzhliadol jalovicu uviaznutú v žľabe
chrbtom a nohami dohora. Ku žľabu je ťažký prístup, z jednej strany je ohraničený betónovou stenou,
z druhej strany sú tri dosky a nad plachtou je striežka. Z praxe má poznatok, že vyslobodenie jalovice
je obtiažne a v zmysle bezpečnostných predpisov musel sa prezliecť a potom privolal dojičky, aby mu
pomohli,alep.Vanackábola1rokpráceneschopnápreproblémysplatničkamiap.Ogurčákovájeútleho

vzrastu a od nich nemohol požadovať pomoc. Dojičky museli pokračovať v práci, otvoril im zábranu,
vypustil kravy aby mohli dojiť, čo trvalo asi minútu a potom sa vrátil k jalovici asi o 4.10 hod. a zistil,
že jalovica nejaví známky života. Kŕmny žľab bol prázdny. Úhyn jalovice oznámil riaditeľovi, Ing. V. V.,
dňa 11.10.2010 v pondelok. V kritický deň snažil sa jalovicu vyslobodiť zo žľabu, podarilo sa mu uvoľniť
jednu z troch dosiek. V praxi sa jalovica vyslobodzovala tak, že sa uchytila lanami za nohy a odtiahla

mechanizmom, nikdy nie ručne, čo v skorých ranných hodinách nebolo možné. Jalovica bola vytiahnutá
mechanizmom o 6.30 hod. a daná do kafilerného boxu. Žalovaný nenariadil pitvu, pri ktorej by sa zistila
príčina a čas úhynu, ako dlho bola jalovica v uviaznutom stave a ťažko je zistiť kedy do žľabu vôbec
upadla. Technológia popísaných žľabov je asi rok a za ten čas boli 4 prípady úhynu zvierat následkom
uviaznutia v žľabe, k čomu došlo počas pracovného dňa a boli k dispozícii mechanizmy. Jalovice vytiahli

lanami za nohy, z toho dve boli dané na predaj a dve uhynuli. Dodal, že mal ešte jeden úhyn v roku 2010
pri tejto technológii a nebol vyvodený žiaden postih. Okrem neho boli asi dvaja zamestnanci, ktorí mali
dva úhyny jalovíc a neboli sankcionovaní a počas roku 2010 došlo k úhynu asi 160 kusov teliat a kráv.
Pri zakliesnení jalovice v žľabe je potrebný okamžitý zásah, rozhodujú minúty. Predchádzajúce početné
úhyny boli riešené odpisom. Žalobca sa vyjadril, že skĺznutiu jalovice do žľabu sa nedá predísť, je to

nepredvídateľná okolnosť, napriek tomu, že nebolo nič zanedbané, jalovica spadla do žľabu. Vybrať tri
dosky z kŕmneho žľabu nebolo tak jednoduché, predtým 3 - 4 dni pršalo, drevo navlhlo, podarilo sa mu
s obtiažou vybrať jednu dosku, na ďalších dvoch doskách spočívala váha jalovice, jedna doska bola
ohnutá.Nemalprístupkstrojomanikpílke.Našielpásovinuapomocounejvybraljednudosku.Okamžitéskončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného vo vzťahu k nemu označil ako prejav odplaty voči
jeho osobe a to za to, že vytýkal zamestnávateľovi nedostatky ohľadom bezpečnosti práce, upozornil na
to, že neboli urobené revízie na elektrické zariadenia, že jalovice s ktorými prichádzali zamestnanci do

kontaktu trpeli prenosnou chorobou trichofýciou a iné. V konaní dokladoval, že jeho oznámenia ohľadom
vyššie uvedených nedostatkov boli opodstatnené.
Žalobca sa vyjadril, že fyzicky vykonával prácu zmenového technika, na výkon tejto činnosti nebol
poučený, nemá v tomto smere pracovnú náplň, neabsolvoval ani školenie BOZP. Absolvoval školenie
na funkciu vedúci živočíšnej výroby 201, čo je diametrálne odlišná pracovná náplň. Fyzicky robil to, čo je

uvedené v harmonograme práce, v kolónke služby THP - zmenový technik. Kŕmny žľab bol funkčný od
augusta 2008. Zúčastňoval sa školení BOZP každé dva roky, ale nezúčastnil sa školenia 3.12.2008 ako
postupovaťpriručnejmanipuláciisbremenami,naprezenčnejlistineabsentujejehopodpisanezúčastnil
sa ani školenia 13.11.2008.

V priebehu konania upravil petit návrhu a dožadoval sa náhrady mzdy vo výške 6 936,67 Eur odo dňa

3.1.2011 s 9% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému t.j. odo dňa 22.2.2011,
vychádzajúc z rozhodného priemerného zárobku vo výške 533,59 Eur mesačne až do rozhodnutia súdu.

Súd pri priznaní náhrady vychádzal z rozhodného obdobia, predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka
pred rozviazaním pracovného pomeru v danom prípade 3. štvrťrok 2010, v ktorom žalobca dosiahol

hrubý príjem vo výške 1600,76 Eur vychádzajúc zo zárobkov žalobcu za júl 2010 vo výške 568,51 Eur,
za august 2010 vo výške 562,70 Eur a za september 2010 vo výške 469,50 Eur, spolu = 1600,71 Eur :
počtom odpracovaných dní 51 = denný zárobok = 31,39 Eur x 21,74 fond pracovnej doby = mesačný
zárobok vo výške 682,42 Eur brutto. Žalobca žiadal priznať náhradu mzdy z rozhodného priemerného
zárobku vo výške 533,89 Eur, ktorú výšku súd akceptoval a dospel k sume, ktorú je povinný žalovaný

vyplatiť žalobcovi vo výške 7 473,74 Eur za obdobie od 3.1.2011 do 5.12.2012. Výpočet: žalobca v čase
od 1.1.2011 do augusta 2011 /len jeho alikvótnu časť poberal ND,ale aj v danom mesiaci aktivačný
príspevok, od septembra 2011 do decembra 2011 vykonával aktivačné práce. Za mesiac január 2011
vyplatené ND 339,50 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 194,09 Eur, mesiac
február 2011 vyplatené ND 306,60 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 226,99

Eur, mesiac marec 2011 vyplatené ND 339,50 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške
194,09 Eur, mesiac apríl 2011 vyplatené ND 328,50 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo
výške 205,09 Eur, mesiac máj 2011 vyplatené ND 295,80 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59
Eur vo výške 237,79 Eur, mesiac jún 2011 vyplatené ND 286,30 Eur, rozdiel k priemernému zárobku
533,59 Eur vo výške 247,29 Eur, mesiac júl 2011 vyplatené ND 295,80 Eur, rozdiel k priemernému

zárobku 533,59 Eur vo výške 237,79 Eur, mesiac august 2011 vyplatené ND 133,60 Eur + aktivačné
práce 255,53 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 144,46 Eur, mesiac august
2011 vyplatené ND 133,60 Eur + aktivačné práce 255,53 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59
Eur vo výške 144,46 Eur, mesiac september 2011 vyplatené aktivačné práce 422,53 Eur, rozdiel k
priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 111,06 Eur, mesiac október 2011 vyplatené aktivačné práce

422,53 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 111,06 Eur, mesiac november 2011
vyplatené aktivačné práce 422,53 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 111,06
Eur, , mesiac december 2011 vyplatené aktivačné práce 422,53 Eur, rozdiel k priemernému zárobku
533,59 Eur vo výške 111,06 Eur, rozdiel za rok 2011 činí 2 131,84 Eur. Rok 2012 náhrada za mesiac
január 533,59 Eur, za mesiac február 2012 žalobca mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti 19,10 Eur

rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 514,49 Eur, za mesiace marec, apríl, máj 2012
prináleží žalobcovi náhrada mzdy po 533,59 Eur mesačne, za mesiac jún 2012 mal vyplatenú dávku
vo výške 286,30 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške 247,29 Eur, za mesiac júl
2012 mal vyplatenú dávku vo výške 295,80 Eur, rozdiel k priemernému zárobku 533,59 Eur vo výške
237,79 Eur. Za obdobie august až november 2012 prináleží žalobcovi náhrada mesačne po 533,59 Eur

a za alikvótnu časť mesiaca december 20l2 ku dňu vyhlásenia rozsudku 5.12.2012 náhrada vo výške
73,62 Eur, spolu náhrada za rok 2012 vo výške 5 341,91 Eur. Spolu náhrada za obdobie od 3.l.20ll do
5.l2.20l2 činí 7 473,74 Eur.

Svedkyňa, V. M., zhodne ako žalobca popísala nástup do rannej smeny dňa 9.10.2010, pri príchode
videla uviaznutú jalovicu v žľabe, po prezlečení vrátane žalobcu, kravy boli nahnané do sekcie dojárne.
Celý proces trval krátko. Žalobca ju k uviaznutej jalovici nevolal, bolo zaužívané, že uviaznutie hlásil
strážnik vedúcemu zmeny, ktorým bolo zabezpečené vytiahnutie jalovice.Svedkyňa, Z. Y., vypovedala zhodne ako svedkyňa M. M..

Svedok, W. A., pracuje u žalovaného ako nočný strážnik, aj v noci 9.10.2010 mal nočnú službu.
Obhliadku objektu vykonal o 3.00 hodine, prechádzal i okolo kŕmneho žľabu, žiadne uviaznuté zviera
nevidel. Asi po 10 minútach, keď žalobca prišiel do práce, zavolal ho, išli ku žľabu, ale jalovica bola
uhynutá, nedalo sa jej pomôcť. Predpokladal, že jalovica musela uviaznuť v žľabe medzi 3. až 4. hodinou
rannou. Aj v minulosti sa vyskytli uviaznutia jalovíc, ale nič sa s tým nerobilo. Svedok vypovedal, že

v prípade uviaznutia zviera vyťahovali mechanicky pomocou nakladača, alebo za pomoci viacerých
chlapov. V prípade, že jalovica uviazne na dne žľabu ako v danom prípade, veľmi ťažko sa dá dať do
špáry páka a vybrať bočnú dosku žľabu. Svedok dodal, že vypovedal objektívne o tom čo vie, čo vie
z podania kolegov ako sa v takom prípade postupovalo a doznal, že je pod určitým tlakom zo strany
konateľažalovaného,ktorýmudlhuje3000Euraichvyplateniepodmieňujevýpoveďounasúde.Svedok
kategoricky tvrdil, že nikdy nebol poučený ako má postupovať v prípade uviaznutia zvieraťa nemal k

dispozícii pílku, a pravdou je, že jalovice boli vyťahované mŕtve.
Žalovaný negoval výpoveď svedka, tvrdiac že všetky uviaznuté jalovice boli živé a vždy sa im pomohlo,
i keď v konaní doznal, že aj v minulosti mali úhyn dobytka asi v počte 100 kusov a príčinou bola
nedbanlivosť pracovníkov a neboli vyvodené postihy. Všetci zamestnanci boli poučení, že v prípade ak
sa nedá 4m bočná doska vybrať, treba ju na konci prepíliť.

Žalobca potvrdil, že počas jeho praxe jalovice sa vyslobodzovali za pomoci techniky alebo šiestich
chlapov. Pri úhyne jalovice sa nerobila protokolácia úhynu. K úhynu došlo v sobotu a zviera bolo
odvezené do kafilérie nasledujúci utorok alebo v stredu.

Svedkyňa, M. A., pracovala u žalovaného ako zootechnička do roku 2009. Potvrdila, že boli asi dve

uviaznutia a aj úhyn. S istotou vylúčila, že nie je v silách jedného pracovníka vyslobodiť zviera so žľabu.
Počas pracovnej doby sa zvieratá vyťahovali traktorom alebo UNC. Pádu jalovice do žľabu zamestnanec
nemôže zabrániť.

Svedok, Ing. V. V., u žalovaného zastával funkciu riaditeľa obchodnej spoločnosti v čase od marca 1996

do marca 2012. Potvrdil prípady zakliesnenia zvieraťa v žľabe a len s pomocou človeka zviera sa dalo
zachrániť, ale aj pomoc človeka je otázna. V prípade, že zviera uviazlo v noci, tak počkali na mechanizmy
do rána. Zviera nemôžu vytiahnuť ani dvaja, traja chlapi, lebo zviera má silu a bráni sa a približovanie k
nemujenebezpečné.Vprípadeúhynuzvieraťatýmtospôsobomzamestnávateľnevyvodzovaldôsledky.
O metodickom postupe záchrany uviaznutého dobytka nemal poznatky ani o tom, že zamestnanci mali

pridelené pomôcky na záchranu zvierat.

Svedok,Ing.W.S.,užalovanéhopracujevofunkciizootechnikaodroku2009.Vyjadrilsa,žezakliesnené
zvierajemožnézachrániťvytiahnutímfošnenakŕmnomžľabeatopáčidlom,krompáčomaleboželeznou
tyčou, tvrdiac, že tieto nástroje mal žalobca k dispozícii v kancelárii zootechnika a železná tyč sa dá

nájsť v areály maštale. Nemal poznatok, či v iných prípadoch úhynu zamestnávateľ vyvodil sankcie.
Vyskytli sa asi dva alebo tri prípady, keď zvieraťu dokázala pomôcť jedna osoba. Svedok absolvoval
kurz súčasťou ktorého bola aj praktická časť manipulácie so živými zvieratami.

Svedok, V. P., pracuje u žalovaného od marca 2009 ako personálny manažér a má na starosti

reprodukciu hovädzieho dobytka, všeobecne zodpovedá za chod živočíšnej výroby a za dodržiavanie
predpisov BOZP. Obyčajne pílka a páčidlo sú na vrátnici. Má osobnú skúsenosť s vyprosťovaním
zvieraťa, osobne vykliesňoval zviera 2x a pomohol mu asi za dve minúty. Niekedy doska dá sa uvoľniť
rukou inokedy páčidlom. Raz bol privolaný na pomoc strážnikom, býva v bytovke, ktorá je v objekte, ale
do jeho príchodu strážnik situáciu zvládol sám.

Svedok, MVDr. J. W., pracuje u žalovaného ako zmenový zootechnik od decembra 2011, počas jeho
pôsobenia boli dve uviaznutia dobytka v žľabe, mal skúsenosť s uviaznutím zvieraťa v čase od 17.00
hodine a vyslobodenie jalovice zvládol strážnik sám. Na oslobodenie zvieraťa bolo k dispozícii kladivo,
skrutkovač, o inom nevedel a pílka v kancelárii zootechnika nebola. Ako páku možno použiť rôzny

materiál.

Žalovaný zotrval na okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré označil za dôvodné. Ing. W. K.,
konateľ žalovaného uviedol že dlhodobo minimálne dva roky toleroval odbornú nespôsobilosť žalobcu,ktorý sabotoval prácu a stav dobytka a to že trpí trichofýciou, je výsledok práce žalobcu. Poukázal na
zápisnicu z rokovania škodovej komisie, z ktorej je zrejme, že žalobca doznal vinu na úhyne jalovice.
V danej situácii podľa názoru žalovaného, žalobca mal vybrať bočné dosky zo žľabu, zavolať hocikoho z

prevádzky, aby spolu mohli vybrať dosky, čo sa dá zvládnuť jedným človekom za pomoci páčidla. Okrem
toho mohol privolať na pomoc strážnika, zamestnancov z blízkej bytovky, prípadne aj dojičky. Pri
uviaznutí jalovice v žľabe rozhodujú minúty. Rozhodujúce je aj to koľko krmiva je v žľabe, v čase úhynu
tento údaj nie je známy, ale za predpokladu, že v žľabe je 10 alebo 30 cm krmiva, tak jalovica pádom
do žľabu na chrbát nie je tak dusená, v prípade prázdneho žľabu sa dostane do najužšej časti, v strese

myká hlavou, udiera hlavou do žľabu, hrozí krvácanie do mozgu v dôsledku čoho môže uhynúť. Nevedel
posúdiť či v danej situácii na záchranu jalovice stačilo 5 minút. Konateľ žalovaného v ďalšom ozrejmil.
Žalobcajestálezaradenýdofunkcievedúcizmeny,funkčneakozootechnik.Nepamätalsi,čibolniekedy
uviaznutý dobytok o 4.00 hod. ráno, ale v prípade uviaznutia dobytka sa im vždy pomohlo. Nerobia
sa špeciálne opatrenia aby zviera nepadlo do žľabu, žľaby sú štandartne naprojektované, zvieratám
sa nekladú žiadne prekážky keď sa chcú ísť nakŕmiť. Nemal poznatok, či žalovaný má vypracovaný

bezpečnostný pracovný postup, ako riešiť situáciu, či žalobca bol poučený o práci s bremenami, ale
predpokladal, že v rámci školenia BOZP bola o tom zmienka. Zásah vyslobodenia zvieraťa je veľmi
jednoduchý, je potrebné len vytiahnuť dosky zo železného profilu. Za rok 2009 až 2010 bol registrovaný
úhyn dobytka v počte 100 kusov, príčinou bola nedbanlivosť zamestnancov, neboli vyvodené postihy,
bolo to riešené napomenutím. Žalovaný nemá organizáciu zamestnancov.

Podľa § 14 Zákonníka práce platného a účinného od 1.4.2002 v platnom znení, spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú
súdy.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo úkon
ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento
zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 47 ods. 1, písm. a), b) Zákonníka práce, odo dňa keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej

zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely(ďalej
len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodnom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nepracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú

zamestnanec dosiahol do začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času zamestnanca.

Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje nariadenie vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná

úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníka l% , pričom výška úrokov z omeškania je l% +
8% = p.a.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Preto súd naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzoval podľa konkrétnych okolností prípadu.
Existencia dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľa oprávňuje aj k
výpovedi a môže sa rozhodnúť, ktorú formu skončenia pracovného pomeru zvolí. Dôvod skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bol uplatnený v subjektívnej lehote, ktorá má prekluzívny
charakter.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z
pracovného pomeru, lebo je základnou a neodlučiteľnou súčasťou riadenia pracovnoprávnych vzťahov.
Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného.
Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia
pracovnej disciplíny sa musí prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu ktorú zastával, na jeho
doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností.

V danom prípade žalovaný vzhliadol závažné porušenie pracovnej disciplíny skutkovo v tom, že žalobca
nezabezpečil okamžité vyslobodenie uviaznutej jalovice nad 1 rok v kŕmnom žľabe hneď po zistení,
ktorá následne uhynula. Dôvod žalovaný v konaní rozviedol tak, že hrubé porušenie pracovnej disciplíny
vzhliada v tom, že žalobca nepredišiel úhynu jalovice a to tým, že včas a riadne nevyhodnotil situáciu,
neurobil riadne zootechnické opatrenia, pretože mal hneď zasiahnuť, situáciu momentálne riešiť a nie

konať s odstupom času. Okamžite mal vybrať bočné dosky žľabu, privolať hocikoho z prevádzky na
pomoc, vrátnik mohol privolať pomoc zamestnancov z bytovky, mohli vypomôcť aj dojičky. V ďalšom
nepostupoval podľa metodického postupu pri riešení mimoriadnych prípadov uväznených kráv a jalovíc
v žľabných priestoroch a páčidlo a pílka boli k dispozícii na vrátnici.
V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že deklarovaným postupom, ktorým podľa tvrdenia

žalovaného mal žalobca postupovať, bolo by možné v konkrétnom prípade uviaznutému zvieraťu
pomôcť. Jalovica, ktorá uviazne v žľabe je v ohrození života, rozhodujú minúty a ani žalovaný nevedel,
či v danej situácii na záchranu jalovice stačilo 5 alebo 30 minút. Nebol zistený čas uviaznutia, len je
predpoklad, že to bolo v rozpätí medzi treťou a štvrtou hodinou rannou podľa výpovede svedka P. A..
Žalobca sa k jalovici dostavil bez meškania v priebehu 10 - 15 minút, hneď po tom, čo sa prezliekol do

pracovného odevu, čo je zrejme z výpovede svedka P. A., ale aj zápisníc z rokovania škodovej komisie.
V uvedenom čase u žalovaného sa vyskytovala choroba dobytka prenosná na človeka - trichofícfia,
preto bolo nevyhnutné, aby sa prezliekol a konal v súlade so zákonnými povinnosťami. I svedok MVDr.
I. W. potvrdil, že on sám sa pred zásahom obliekol do pracovného odevu.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obdobná situácia u žalovaného nebola ojedinelá. Napriek
tomu, že uviaznutie zvieraťa v kŕmnom žľabe nastávalo opakovane, kŕmna technológia takým situáciám
nezabraňovala a napriek tomu žalovaný nevykonal žiadne opatrenia na predchádzanie jej vzniku. Nebol

vypracovaný žiaden postup, podľa ktorého by sa malo v takých prípadoch postupovať, zamestnanci
neboli poučení o opatreniach, ktoré by mali aplikovať a nemali žiadne prostriedky a nástroje ktoré by
mohli použiť. Pomoc zvieraťu bola ponechaná na náhodu a improvizáciu zásahu. Skutočnosť, že zviera
uviaznuté v kŕmnom žľabe nie je vždy možné vyslobodiť vybraním dosky, potvrdili svedkyne M. M., E. Y.,
V.A.asvedkoviaP.A.,Ing.P.S..Zároveňpotvrdili,žezvieratásavyslobodzovalipomocoumechanizmov

a uhynuté zvieratá nachádzali najčastejšie ráno.
Ako účelové súd vyhodnotil predloženie Metodického postupu pri riešení mimoriadnych prípadov
uväznených kráv a jalovíc v žľabných priestoroch zo septembra 2009 a výdajku na pílku a páčidlo pre
Y. A. zo dňa 14.1.2008 a s najväčšou pravdepodobnosť tieto listiny žalovaný účelovo spracoval pre toto
konanie,súantidatovanéakdátumunanichuvedených,akoanikdátumuskutku,prektorýbolskončený
pracovný pomer so žalobcom neexistovali. Boli predložené až na urgenciu súdu a to 13 mesiacov po

začatí konania. Tomu záveru nasvedčuje výpoveď svedka P. A. ako aj svedka Ing. M. V., ktorý bol v
pozícii riaditeľa žalovanej spoločnosti. Účelove bolo aj tvrdenie žalovaného, že zamestnancom vydal
potrebné nástroje na záchranu zvierat. Preukázateľne žalobca nebol účastný školenia o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci dňa 3.12.2008 a vstupného školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci dňa 13.11.2008. Bola to len snaha žalovaného preukázať, že žalobca bol poučený o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci a o manipulácii s bremenami, pričom na prezenčnej listine z konaných školení
absentuje jeho podpis.
Žalovaný nevytvoril predpoklady na zamedzenie vzniku týchto situácii v pracovnom postupe na ich
predchádzanie, či riešenie, nezabezpečil prostriedky, pomôcky a mechanizmy, pomocou ktorých je
možné uviaznutým zvieratám pomôcť. Skôr sa spoliehal, na náhodnú okolnosť, že jalovica spadne do

žľabu tak, že je možné uvoľniť dosky kŕmneho žľabu, alebo sa to stane v čase keď na pracovisku je
dostatok zamestnancov, ktorí by mohli pomôcť a sú dostupné aj mechanizmy.
V čase od desiatej večer do štvrtej rána sa na prevádzke nachádza len strážnik, ktorý nie je priamo
prítomný pri kŕmnom zariadení, upadnutie zvieraťa do kŕmneho žľabu ani len nezistí. Napriek tomu
žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil porušenie povinností, ktoré

žalobca z dôvodov, ktoré objektívne nezavinil ani objektívne splniť nemohol, s prihliadnutím na konkrétnu
situáciu, nemožno vyvodiť, ani len nedbanlivostným konaním, že porušil pracovnú disciplínu. Je
potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že úhyn jalovíc v objekte žalovaného nebol výnimočný, čo
svedkovia potvrdili, bolo ich asi 160 a ani v jednom prípade nebol vyvodený disciplinárny postih,
zrejme žalovaný si uvedomoval nepredvídateľnosť týchto situácii a bezmocnosť zamestnanca, aby

zabránil úhynu zvieraťa. Súd nevyhodnotil konanie žalobcu tak, že vykazuje znaky naplnenia intenzity
hrubého porušenia pracovnej disciplíny, minimálne tak ako aj u ostatných zamestnancoch žalovaného.
Žalobca je dlhodobým zamestnancom žalovaného, nikdy v minulosti nebol disciplinárne riešený. Dbal na
dodržiavanie bezpečnostných predpisov, vytýkal zamestnávateľovi nedostatky týkajúce sa bezpečnosti
práce, neboli urobené revízie na elektrické zariadenia, ustajňovacie objekty neboli skolaudované a

rad iných nedostatkov, ktorých existencia bola neskôr boli preukázaná. Žalovaný hodnotil žalobcu ako
nespôsobiléhovykonávaťtútofunkciuamanuálnenezdatného,zamestnancaktorýdegradovalpracovnú
morálku, ale pracovnoprávne následky nevyvodil až na tento prípad. Z prístupu žalovaného je dôvodné
vyvodiť úmysel žalovaného, ktorým nie je deklarované vyvodenie pracovnoprávnej zodpovednosti
za tvrdené zanedbanie povinnosti žalobcu, ale snaha využiť úhyn jalovice, jeden z mnohých iných

obdobných úhynov, s cieľom zbaviť sa žalobcu ako nepohodlného zamestnanca.
Pri skúmaní intenzity a závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, nemôže sa opomenúť, ako
bola hodnotená obdobná situácia u ostatných zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým preukázateľne nebol
vyvodený sankčný postih, z čoho sa dá usúdiť, že žalovaný zhodnotil nepredvídateľnosť situácie a za ten
istý skutok nemôže byť žalobca sankcionovaný inak ako ostatní zamestnanci, čo by sa pri najmenšom

javilo ako tendenčné. Konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako porušenie právnych povinností, nebolo
preukázané jeho zavinenie, alebo aspoň nedbanlivosť.

Žalobca okrem neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa domáhal aj náhrady mzdy podľa § 79
Zákonníkapráceapretožesúdzistil,žežalobavotázkerozviazaniapracovnéhopomerujeodôvodnená,

rozhodol o nároku na náhradu mzdy podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1
O. s. p.) ????Po tomto dni vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravuje opäť Zákonník práce a najmä
obsah pracovnej zmluvy. Žalobca preukázal, že chce aj naďalej u zamestnávateľa pracovať a že sa
domáha náhrady mzdy, ktorú žiadal priznať od 3. l. 20ll s úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby

žalovanému t.j. odo dňa 22.2.2011.
Náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu
zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ktorú bol
ochotný aj schopný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči
zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom. Bol splnený

aj predpoklad uplatnenia nároku z neplatného rozviazania pracovného pomeru a to že žalobca trvá na
ďalšom zamestnávaní, preto súd priznal žalobcovi náhradu vo výške 7 473,74 Eur s príslušenstvom a
rozhodol tak, ako znie výroková časť rozsudku.

Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. d)
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, preto žalovaný bol zaviazaný zaplatiť na účet

Okresného súdny poplatok vo výške 547,50 Eur a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov položka 1,
písm. a) 6% z úhrady 448 Eur a súdny poplatok vo výške 99,50 Eur podľa položky 1, písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech

priznal plnú náhradu trov konania vo výške 809,86 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za 13 úkonov právnej služby, z toho tarifná odmena za 4 úkony právnej služby po 57 Eur za prevzatie a
prípravu zastúpenia, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 4.4.2011 a dňa 6.6.2011, 1 x účasť na
nemeritórnom pojednávaní dňa 18.4.2011 - hodnota úkonu v l/4 = 14,25 Eur, 8 úkonov právnej služby po
58,69 Eur za písomné podanie na súd dňa 28.1.2012, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2012, 19.4.2012,

16.7.2012, písomné podanie zo dňa 22.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.8.2012, vyjadrenie zo dňa
2.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012 + 13 x režijný paušál z toho 5 x za rok 2011 vo výške
7,41 Eur a 8 x za rok 2012 vo výške 7,63 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm.
d), § 14 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Súd o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal k ich znášaniu žalovaného vo výške
60,37 Eur, ktoré boli vyplatené titulom svedočného B. V. M. vo výške 20,78 Eur /účasť na pojednávaní
dňa 6.6.2011 /, svedkyni Z. Y. vo výške 21,02 Eur /účasť na pojednávaní 6.6.2011/ a M. A. vo výške
18,57 Eur /účasť na pojednávaní dňa 16.7.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
- ak sa platí súdu