Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 27XCdo/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213010
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213010.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/198/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2014 sp. zn. 17Co/943/2014,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne označeným
uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „prvoinštančný súd“) zo 16.
januára 2014, č.k. 8C/198/2012-15, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 66 eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V

odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe
aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota; za správny označil
tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

2. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený.

3. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len
„C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 01. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané
ešte pred 01. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravyprocesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z.z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou
osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide o dovolanie podané v

obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na
základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6
Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,
1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

5. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., účinnou od 01. januára 2015, len dodáva,
že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne
vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

6. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako

neprípustné odmietol.

7. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu
zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa, žalovanej však v takomto konaní preukázateľne žiadne

trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.