Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206262
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413206262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Praha 3, Nagano

Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264 29 705, v zastúpení: Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: I. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko D. R., S. XXXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 111,81 eur s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne z a s t a v u j e.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 v sume 111,81 eur so zmenkovým úrokom denne zo sumy 1704,53
eur od 01.05.2010 do 10.07.2010 vo výške 1857,93 eur, zo sumy 1654,53 eur od 11.07.2011 do
07.08.2011 vo výške 115,82 eur, zo sumy 1604,53 eur od 08.08.2011 do 08.09.2011 vo výške 128,36
eur, zo sumy 1574,53 eur od 09.09.2011 do 10.10.2011 vo výške 125,96 eur, zo sumy 1544,53 eur od

10.11.2011 do 06.11.2011 vo výške 104,26 eur, zo sumy 1514,53 eur od 07.11.2011 do 11.12.2011 vo
výške 132,52 eur, zo sumy 1484,53 eur od 12.12.2011do 08.01.2012 vo výške 103,92 eur, zo sumy
1454,53 eur od 09.01.2012 do 02.02.2012 vo výške 90,91 eur, zo sumy 1424,53 eur od 03.02.2012 do
07.03.2012 vo výške 121,08 eur, zo sumy 1394,53 eur od 08.03.2012 do 13.04.2012 vo výške 128,99
eur, zo sumy 1364,53 eur od 14.04.2012 do 27.05.2012 vo výške 150,10 eur, zo sumy 929,27 eur
od 28.05.2012 do 27.06.2012 vo výške 72,02 eur, zo sumy 494,01 eur od 28.06.2012 do 24.10.2012
vo výške 146,97 eur, zo sumy 302,91 eur od 25.10.2012 do 08.11.2012 vo výške 11,36 eur, zo sumy

111,81 eur od 09.11.2012 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1704,53 eur od
01.05.2010 do 10.07.2010, zo sumy 1654,53 eur od 11.07.2011 do 07.08.2011, zo sumy 1604,53 eur
od 08.08.2011 do 08.09.2011, zo sumy 1574,53 eur od 09.09.2011 do 10.10.2011, zo sumy 1544,53 eur
od 10.11.2011 do 06.11.2011, zo sumy 1514,53 eur od 07.11.2011 do 11.12.2011, zo sumy 1484,53 eur
od 12.12.2011do 08.01.2012, zo sumy 1454,53 eur od 09.01.2012 do 02.02.2012, zo sumy 1424,53 eur
od 03.02.2012 do 07.03.2012, zo sumy 1394,53 eur od 08.03.2012 do 13.04.2012, zo sumy 1364,53
eur od 14.04.2012 do 27.05.2012, zo sumy 929,27 eur od 28.05.2012 do 27.06.2012, zo sumy 494,01

eur od 28.06.2012 do 24.10.2012, zo sumy 302,91 eur od 25.10.2012 do 08.11.2012 a zo sumy 111,81
eur od 09.11.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,68 eur z dôvodu, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 09.10.2009 na zmenkovú sumu
1704,53 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 01.05.2010a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy
nič nezaplatil.

Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
ospravedlnili, preto súd v zmysle § 101 ods. 2/ OSP prejednal vec v ich neprítomnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že od spoločnosti POHOTOVOSŤ mal úver vo výške 800,- eur, ktorý

najprv splácal, ale potom prišiel o prácu a nevedel ho ďalej splácať. Na podpis zmenky si presne
nepamätal,alesurčitosťoutvrdil,ženazmenkenebolasuma1700,-eur.Zmenkunepovažovalzaplatnú,
lebo POHOTOVOSŤ si od neho pýtala veľmi vysokú sumu, bolo 5000,- eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s: návrh, plnomocenstvo,
výpis z OR, zmenka , postúpenie spisu na OS Nitra, námietka voči postúpeniu z 16.5.2013, uznesenie

KS Nitra č. 8Ncb/164/2013 z 12.8.2013, postúpenie spisu na OS NZ, uznesenie o prerušení konania
z 19.12.2013 ,odvolanie z 22.1.2014 s prílohami, uznesenie KS Nitra č. 7Co/294/2014 , tlačivo
C, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z 11.11.2014, námietka neprípustnosti
vedľajšieho účastníka z 18.2.2015, oznámenie o zastavení dovolacieho konania z 13.7.2015, čiastočné
späťvzatie návrhu z 22.12.2015, uznesenie o nepripustení vedl. účastníka z 29.2.2016, pripojený

spis tun. súdu 10Er/235/2011, ospravedlnenie práv. zást. navrhovateľa z 2.5.2016 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 111,81 eur spolu so zmenkovým úrokom
ako aj s úrokom podľa článku 4 ods. 1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

a predložil zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. v exekučnom
konaní 10 Er/235/2011 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO 264 29 705.

Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu č. k. 10 Er/235/2011, z ktorého zistil, že odporca dňa
09.10.2009 uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu o úvere č. 408200053, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur a odporca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu
s poplatkom vo výške 772,- eur, t. j. celkovo čiastku 1572,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po
131,- eur počnúc dňom 17.11.2009. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na

výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa
ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku
dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Odporca dňa 09.10.2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1704,53 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 01.05.2010, pričom
zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný

celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia" a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.

V exekučnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/235/2011 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ako
oprávnená domáhala voči odporcovi ako povinnému vymoženia sumy 1704,53 eur s príslušenstvom,

pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č.
408200053 zo dňa 09.10.2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR
11757/10, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 09.10.2009.
Oprávnený k svojej žiadosti o udelenie poverenia doložil aj uvedenú zmenku, pričom súd uznesenímč. k. 10Er/235/2011 zo dňa 28.02.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2011. Následne ďalším
uznesením zo dňa 27.06.2011 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 06.09.2011.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1/ a 3/ smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy , ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4/ písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku

alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.Podľa § 3 ods. l/ OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa čl. I § 77 ods. 1/ zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§

69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,

okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3/ zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za

nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 48 ods. 1/ bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky
odo dňa zročnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmenkovej sumy 111,81 eur s príslušenstvom nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský

právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj

poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných
veriteľov,ktorývedieNárodnábankaSlovenskaakoináspoločnosťposkytujúcaspotrebiteľské/inéúvery.
Súd nahliadol do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená
a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia
č. 861/2007, súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1/ ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah

vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením
čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu
zásadupodľa§120ods.1/O.s.p.,naktorúodkazovalnavrhovateľ,súdzdôrazňuje,žepovinnosťousúdu
je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje

takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v
prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad
čl. 7 ods. 3/ nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s
nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v

konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania

nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak
práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012).
Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p.,
teda výnimku z prejednacej zásady.

V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod

2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)

nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd
dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1/ a ods. 3/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by
si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v

Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1/ nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca netrvali

nanariadeníústnehopojednávania,avšaksúdalebotribunálnariadiústnepojednávanie,aktopovažuje
za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie
dokazovania-oboznámenímsospisomsp.zn.10Er/235/2011,zmluvouoúvereč.408200053uzavretou
medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými vzťahmi s tým,

aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvyo úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi
v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporcom ako

zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s článkom 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.

Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí
úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský

úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo
šekom ustanovený v § 4 ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej
funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od
01.01.2011.Pretosúdmoholvdanomprípadepovažovaťzmenkupredloženúnavrhovateľom,ktorábola
nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporcovi, len za zabezpečovaciu
zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu odporcu.

Predmetom tohto konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie

blankozmenky.

Uvedená Zmluva o úvere č. 408200053 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o.

ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto nič nemení ani skutočnosť,
že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania, avšak z
rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery nikdy neboli poskytované na výkon zamestnania ,

pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal účel poskytnutia úveru
na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.

Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd dospel k
záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon

zamestnania zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon
povolania ") súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné
účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností
o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre

dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej

zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči
dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva

prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak
zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sana základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo

161/2007.

Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho
predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak exekučným

titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie
priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a
následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa platnosťou zmenky ako aj
označením odporcu ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá § 4 ods. 6/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré pripúšťa takéto

zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak vzniká otázka,

či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné
spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa
zmenky napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky a právo veriteľa
na vyplnenie blanko zmenky. Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej

zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené.

Navrhovateľ sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej
indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1/ smernice
Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty

majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo svetle
uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti Korčkovská) aj plnenia úrokov a poplatkov pri
neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Článok 6 smernice je treba považovať za ustanovenie
rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine
pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých okolností.

Zmenkové práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu, keďže
spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje
jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia (nález Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 457/10, podľa ktorého je
zákaz zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva , ktorý je jeho zneužitím

nemôžu súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale predovšetkým čl.36
Listín). Súd preto nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej
formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k
využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní

obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným
postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu práv
zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne
od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6/ zákona č.258/2001 Z. z.) uzákonil ich

úplný zákaz (§ 17 ods. 3/ zákona č.129/2010 Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1/ OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Z
dôvodublízkostiprincípovzmenkovéhoprávajeprerozhodovaciučinnosťsúdovinšpiratívneprelomenie
prísnejformálnostizmenkovéhoprávanemeckoujudikatúrou(rozsudokBGH,25.2.1965-II.ZHR191/62
Hamm).

Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide oneprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (rozsudok
NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu.

V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou
o úvere č. 408200053 zo dňa 09.10.2009, pričom v ten istý deň odporca vystavil veriteľovi zmenku
v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená
zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný veriteľ
a následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za

obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie "in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva , ale tak, aby

zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo veci 4Obo
161/2007).

Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 09.10.2009
je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu

spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu
a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať
za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom na vyššie uvedené. Na
základe neplatnej zmenky potom nie je možné navrhovateľovi priznať pohľadávku, ktorú si uplatnil v
tomto súdnom konaní a z toho dôvodu súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Dôkazom toho, že

pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. a následne navrhovateľ sa snažili zámerne použiť prostriedky,
ktorýmibyobišliprávnepredpisynaochranuspotrebiteľajeichsamotnýpostup,ktorýmsachcelidomôcť
pohľadávky z vystavenej zmenky, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. nebola úspešná v exekučnom
konaní a následne previedla rubopisom na navrhovateľa zmenku (ide o tú istú zmenku, ktorá už predtým
bola použitá v rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovský rozsudok bol použitý ako exekučný titul)

a zámerne bola zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aby
táto potom mohla uplatniť pohľadávku v súdnom konaní na území SR podľa článku 4 ods. 1/ Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, ktoré konanie by malo byť písomné a teda bez prejednania veci na pojednávaní, čím
by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi úverovej zmluvy, na základe ktorej

bola potom vystavená zmenka. Uvedený postup odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a preto mu
súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, pričom samotnú zmenku považuje súd za neplatnú vzhľadom
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky a to dohody o vyplnení zmenky v článku 14 úverovej zmluvy.
Pre neplatnosť zmenky, ktorá bola použitá navrhovateľom na uplatnenie jeho pohľadávky v súdnom
konaní, nebolo možné návrhu vyhovieť a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol majúc za to, že

práva spotrebiteľa požívajú takú právnu ochranu, ktorá nemôže byť narušená ani v konfrontácii s právom
zo zmenky.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1/ OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli

a odporca náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.