Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201419
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214201419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi:F.D.,nar.X.X.XXXX,bytomI.XXX/X,D.,F.W.,ozaplatenieXXX,XX€spríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa28.1.2014navrhovateľsúdudoručilnávrh,ktorýmsadomáhal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiťmu
sumu 195,39 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s

jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 15.11.2005 zmluvu
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne
splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.368,50 € (z toho dlžná
istina vo výške 1.133,94 €, úrok vo výške 125,32 €, úrok z omeškania vo výške 109,24 €). Podaným
návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 10.3.2010 do
10.11.2010 v počte 9 a celkovej výške 195,39 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania
vyčíslený za obdobie od 11.3.2010 do 10.11.2010 vo výške 5,86 € a úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 195,39 € od 11.11.2010 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil ani právny zástupca navrhovateľa ani odporca.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok,
oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, pokusu o
zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií a ostatných ku spisu pripojených listín,

prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bol odporca
oboznámený právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 18.7.2011. Ako vyplynulo z prílohy

zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.6.2011) bol odporca v omeškaní
s úhradou dlžnej sumy 1 174 dní, keď posledná úhrada zo strany odporcu bola realizovaní dňa 2.9.2009.
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 15.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o splátkovom úvere bol odporcovi poskytnutý úver vo výške796,65 € (24.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 21,71 € (654,-
Sk) v období od 10.12.2005 do 10.11.2010. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 17,30 % ročne.
RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 10,33 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné

podmienky. Odporca čerpal úver v sume 796,65 € dňa 15.11.2005. Tento riadne a včas nesplácal, keď
titulom úveru vykonal poslednú úhradu dňa 2.9.2009. Do konečne splatnosti dňa 10.11.2010 úver zo
strany odporcu uhradený nebol. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky
úveru splatné od 10.3.2010 do 10.11.2010 v počte 9 a celkovej výške 195,39 €. Odporca sa v
priebehu konania k návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril. Dňa 8.3.2016 súdu telefonicky

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14.3.2016 a v prípade, ak ho súd zaviaže na zaplatenie
dlžnej sumy požiadal o povolenie splátok po 50,- € mesačne. Podľa § 497 Obchodného
zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa §

111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 15.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č.

0552342244. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 24.000,- Sk (796,65 €),
ktorý sa odporca zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi navrhovateľa spolu s dohodnutým zmluvným
úrokom vo výške 17,30 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 21,71 € v období
od 10.12.2005 do 10.11.2010 (splatných vždy k 10. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami
ustálená vo výške 10,33 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca čerpal

úver v sume 796,65 € dňa 15.11.2005. Tento do konečnej splatnosti úveru dňa 10.11.2010 riadne a včas
nesplatil. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.6.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v
bankovom informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 1.368,50 €, keď
navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 10.3.2010 do10.11.2010. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy
o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskehozákonníka(týkajúcesaspotrebiteľaaspotrebiteľskýchzmlúv). Sohľadomnatento
záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný
nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi,
keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014
Z. z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo
potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru,
že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná,
ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti

podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako

spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia

právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok

plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Tentookamihjedanýobjektívneanezávisleod
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie
konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných operácií i z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že odporca poskytnutý úver v lehote do konečnej

splatnosti úveru dňa 10.11.2010 neuhradil. Najneskôr ku dňu konečnej splatnosti nastala splatnosť
celej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa a najneskôr tento deň treba v zmysle citovaného
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru,t.j. dňa 11.11.2010 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde
(§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne
uplynula dňa 10.11.2013. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 28.1.2014 doručením

návrhunasúd(§82ods.1O.s.p.),bolotoažpouplynutípremlčacejdobynauplatnenietohtonároku.Súd
žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku
návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po
viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S
ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa

výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.